Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2021:3719010063.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 05. 2021 samosudcom JUDr.

Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovanej: H. R., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom Z., F. XXXX/
XX, prechodne bytom O., T. XXXX, pre pokračovací prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa
§ 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná H. R., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom Z., F. XXXX/XX, prechodne bytom O., T. XXXX,

j e v i n n á, ž e

v priebehu mesiacov september a október 2015, po tom, čo bez povolenia mesta A. N. ako príslušného
orgánu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov, dala ústny pokyn na výrub drevín, nachádzajúcich sa v areáli kaštieľa v A. N., mestskej časti
P., na parcelách č. G. X/X a č. G./XX v k. ú. P., evidovaných v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy,
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti I. & Y.., na základe tohto jej pokynu bolo postupne vyrúbaných
celkovo 91 kusov drevín, z toho 8 kusov lipy malolistej (Tilia cordata), 15 kusov jaseňa štíhleho (Fraxinus
excelsior), 18 kusov agátu bieleho (Robinia pseudoacacia), 3 kusy borovice lesnej (Pinus sy/vestris),

7 kusov presne nezisteného druhu javora (Acer), 20 kusov jelše lepkavej (Alnus glutinosa), 5 kusov
brezy previsnutej (Betula pendula), 14 kusov presne nezisteného druhu vŕby (Salix), 1 kus dubu letného
(Quercus robur), čim Slovenskej republike , zastúpenej Okresným úradom A. N., Odborom starostlivosti
o životné prostredie, spôsobila ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín
v celkovej výške 89.248,- Eur a spoločnosti I. & Y.., so sídlom A. XX, N. XXX XX, IČO: XX XXX XXX,
spôsobila majetkovú škodu vyjadrenú hodnotou celkového objemu vyťaženého dreva 55,26 m3 v sume
1.964,28 Eur,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v značnom rozsahu
vyrúbala stromy,

t ý m s p á c h a l a

pokračovací prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 306 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 1 /slovom: jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba 1 /slovom: jeden / rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanej nahradiť poškodenému: 1/ I. & Y.., so sídlom A. XX,

N. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1 964,28 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený 2/ Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom A. N.,
Odbor starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na menovanú obžalobu pre pokračovací

prečinporušovaniaochranystromovakrovpodľa§306ods.1,ods.2písm.a/Tr.zák.,natomskutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica dňa 20.02.2019 vydal trestný rozkaz, na základe ktorého obžalovanú
uznal vinnou v zmysle obžaloby a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s

podmienečným odkladom na 2 roky a rozhodol o náhrade škody. Proti uvedenému trestnému rozkazu
podala obžalovaná odpor, v rámci ktorého poprela spáchanie uvedenej trestnej činnosti.

Obžalovaná H. R. v prípravnom konaní v podstate v plnom rozsahu priznala spáchanie trestného činu
a tento oľutovala. V priebehu konania, a to v ďalšej výpovedi a písomných podaniach už zodpovednosť

za spáchanie trestného činu poprela.

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1T/25/2019-937 zo dňa 25. 06. 2019
súd obžalovanú uznal za vinnú z uvedeného skutku a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s
podmienečným odkladom na dva roky.

Obžalovaná proti uvedenému rozsudku podala odvolanie, pričom uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/139/2019-998 zo dňa 21. 07. 2020 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený, vec bola vrátená
na doplnenie dokazovania s tým, že vytýkané dôvody zo strany obžalovanej o porušení procesných
predpisov nebol zo strany súdu I. stupňa porušený a tieto boli vykonané zákonne.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej, v postavení
obvinenej z prípravného konania, a to celkovo 2 výpovede, a to výpoveď zo dňa 30.10.2017 a
04.05.2018. Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov L.. A. A., L.. O. R., L.. V. U., svedkov W.
A., S. A.. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu svedka a zároveň poškodeného

Dr. B., čítaním výpovedí svedkov O. A., A. Z., A. Z., M. B.; čítaním a oboznamovaním sa závermi
znaleckého posudku Ústavu forenzie, znaleckého posudku znalca L.. Z. W. z odboru lesníctva,
oboznámil sa s odborným vyjadrením geodéda L.. S. M., oboznámením sa vyčíslením spoločenskej
hodnoty vyrúbaných drevín, ktoré vypracoval Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa
chránenej krajinnej oblasti Z. S., následne úpravou vyčíslenia spoločenskej hodnoty, oboznámením

sa oznámením Mestského úradu A. N., rozhodnutiami Mesta A. N., odboru životného prostredia,
oboznámením sa listami vlastníctva, oznámením o výrube stromov z dôvodu kalamitného stavu,
výpisom z obchodného registra, zápisnicou o ohliadke miesta činu, stanoviskom Štátnej ochrany prírody,
uznesením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zároveň súd doplnil dokazovanie v
naznačenom smere Krajského súdu Trenčín a to výsluchom svedka A. N., ako aj ostatnými listinnými

dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané nasledovné:

Obžalovaná H. R. dňa 30.10.2017 bola vypočutá v domácom prostredí, vzhľadom k jej zdravotnému
stavu, pričom do zápisnice o výsluchu obvinenej sa v plnom rozsahu k spáchaniu trestnej činnosti
doznala, túto oľutovala a viackrát vo svojej výpovedi zdôraznila, že uznáva že na jej priamy pokyn bolo

nezákonne vyrúbaných 87 ks drevín, ktoré spĺňali zákonné normy na udelenie súhlasu na výrub odpríslušného orgánu ochrany prírody a krajiny. Takéto povolenie dané nebolo. Taktiež uviedla, že práce sa
vykonávali zásadne na základe jej pokynov. Tieto pokyny dávala ona ako poverená investorom. Taktiež
uviedla vo svojej výpovedi, že ľudia ktorí uvedené stromy vyrúbali, rúbali na jej pokyn, boli to pracovníci

z A. doliny, ich odmeny bola práve vyťažená hmota. Uviedla, že si nebola vedomá tej skutočnosti, že
svojim konaním sa dopúšťa nejakého trestného činu s tým, že úmyselne takto nekonala, mala snahu
skultúrniť uvedený park. Doslova uviedla vo svojej výpovedi, že je pravdou, že 126 ks drevín, ktoré boli
v areáli parku vyrezané, má skutočne na svedomí ona, ako osoba zodpovedná a kompetentná za tento
výrub. Čiže defakto môže za nepovolený výrub 87 ks drevín. Na záver uviedla, že opätovne opakuje,

že všetky dreviny boli vyrúbané s jej pokynom a s jej súhlasom. Taktiež poprela, že by v uvedený čas
a na uvedenom mieste vykonával výrub niekto iný. Vo výpovedi v postavení obvinenej dňa 04.05.2018
uviedla, že je pravdou, že uvedené dreviny dala vyrúbať, avšak jednoznačne za tento výrub nie je
zodpovedná ona, nakoľko počas celého pôsobenia na projekte Kaštieľa v P. vykonávala všetky činnosti
na priamy príkaz konateľa - Dr. D. B.. Takže ona nie je zodpovedná za tento výrub, nakoľko konala na
priamy príkaz tohto konateľa, nakoľko bolo len v jeho kompetencií rozhodovať o takýchto veciach.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 05. 2021 prostredníctvom obhajcu uviedla, že sa absolútne
necíti byť zodpovednou za uvedený prečin, ona nič nevyrubovala a podľa názoru obhajcu, nemôže byť
teda trestnoprávne zodpovedná za niečo, čo v skutočnosti nespravila.

Súd potom vypočul L.. A. A., vedúci odboru Starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade A.
N., ktorý uviedol, že asi pred 3 rokmi ho navštívil osobne prednosta Mestského úradu ešte aj s vedúcou
Odboru výstavby a životného prostredia, kde mu oznámili že v P. pri G. boli vyrúbané nejaké stromy bez
povolenia. Nakoľko z obsahu bolo zrejmé, že sa nejedná o priestupok ale o trestný čin, celú vec odstúpil
polícií. Ďalej svedok potvrdil, že asi 3 mesiace pred samotným uskutočnením výrubu bola obžalovaná

sa informovať za ním, čo potrebuje k výrubu stromov. Uviedol jej, že potrebuje povolenie na výrub
drevín. Aj na ďalšiu otázku, ktorú mala, pri ďalšej návšteve, či potrebuje povolenie aj v prípade, že sa
jedná o kalamitné drevo, ju ubezpečil že aj na výrub kalamitného dreva potrebuje náležité povolenie.
Okrem obžalovanej nikdy on sa nerozprával s inou osobou, ohľadne výrubu týchto stromov, teda so
žiadnou kompetentnou osobou, výlučne len s obžalovanou. Svedok a zároveň poškodený uviedol, že

ako poškodený si uplatnili nárok na náhradu škody, pričom škoda je vyjadrením spoločenskou hodnotou
vyrúbaných drevín, nakoľko uvedený svah treba zalesniť.

SvedokL..O.R.uviedol,žeakomajiteľfirmyparticipovalnačistenítrávnychplôchalesnýchplôchvG..V
súvislosti s touto činnosťou z ich strany nedochádzalo k žiadnym výrubom. Uvedená drevná hmota, resp.

stromy, ktoré sú predmetom trestnej činnosti obžalovanej, oni len orezávali, teda jeho firma, nevyrubovali
ich, avšak v čase keď nevykonávali túto činnosť došlo k výrubu týchto drevín. K činnosti obžalovanej sa
vyjadril doslova svedok tak, že robila až zmätočné rozhodnutia, nakoľko jeho firma spravila orez drevín,
aby tieto boli zachované a o tomto vedela, že sa robí takéto ošetrovanie stromov a krov, avšak následne
ona dala tieto stromy aj tak vyrezať, čo považuje za absolútne neprofesionálne rozhodnutie z jej strany.

Uviedol, že stromy, podľa jeho názoru, nemali nejakú zvláštnu hodnotu, nakoľko sa jednalo často aj o
poškodené dreviny, avšak zase z pohľadu toho, že zabraňovali erózií svahu, mali výzvam aby tam ostali.
Obžalovaná s ním nikdy nekonzultovala tento výrub. Taktiež uviedol, že bola to ona, ktorá dávala príkazy
a ktorá v podstate týmto spôsobom sa chcela zavďačiť zadávateľovi týchto prác. Pokiaľ sa aj on ako
svedok zúčastňoval na rôznych poradách, a to aj s konateľom spoločnosti, vždy sa rozprávalo len o tom,

že treba zviditeľniť zámok, treba vyčistiť priestor tak, ako bolo zámok vidieť z cesty, ale nikdy nepadlo
slovo o tom, že sa majú stromy vyrúbať. Ani on nikdy nepočul zo strany B. pokyn pre obžalovanú, aby
dala stromy vyrúbať. Svedok zopakoval, že si myslí že to bola jej iniciatíva.

Svedkyňa L.. V. U., vtedajšia zamestnankyňa Mesta A. N. na odbore Výstavby a rozvoja mesta,

oddelenie životného prostredia, uviedla že v druhej polovice roku 2015 dostal do svojej pracovnej
pošty e-mailom udanie, že v P. pod G. sa vyrúbali nezákonne dreviny. Tento anonym potom dostala na
prešetrenie.Uvedenúskutočnosťišliprešetriťnamiestosamé,kdebolaajobžalovanáR..Zistiliužprvým
pohľadom, že sú tam vyrúbané dreviny, dožadovali sa vstupu do objektu, čo im obžalovaná neumožnila,
nesúhlasila s tým, aby tam vstúpili. Keďže nemali umožnený prístup do areálu, rátali vyrúbané dreviny

z parkoviska, zo vzdialenosti 20 - 30 metrov, preto ani nepopísali presne aký druh drevín bol vyrezaný.
Narátali, podľa tvrdenia svedkyne, že cca 37 ks bolo vyrúbaných stromov. Celú dokumentáciu potom
poslala aj nadriadenému - Okresnému úradu A. N.. Svedkyňa uviedla, že na tieto dreviny nebolo z
ich strany vydané žiadne povolenie. Obžalovaná bola na základe splnomocnenia vlastníka pozemkusplnomocnená na vybavovanie všetkých povolení na výrub ako aj na obnovu parku. Svedkyňa uviedla,
že ona komunikovala vždy len s obžalovanou s tým, že obžalovaná bola v podstate poverená konateľom
firmy I.. Taktiež uviedla, že ju poučila riadne o tom, kedy je potrebné vyžiadať povolenie na výrub drevín.

Ona ako zástupca Mestského úradu A. N., nikdy nekomunikovala osobne s konateľmi spoločnosti.
Neskôr v roku 2017 bola vyzvaná, aby ukázala, už ako bývalá zamestnankyňa, miesto na ktorom bol
povolený výrub. Toto miesto aj ukázala. Dreviny však vyrúbané na inom mieste, teda na mieste kde
žiadne povolenie do výrubu nebolo dané. Záverom svedkyňa uviedla, že na vyrúbané stromy, ktoré sú
predmetom trestného konania nikdy Mestský úrad A. N. ani iný orgán nevydal povolenie.

Svedok W. A. uviedol, že pracoval ako správca v uvedenom zámku aj spolu so svojou manželkou.
Uviedol, že výrub stromov mala na starosti R., teda obžalovaná, a táto to aj zariaďovala. Videl, že
obžalovaná dávala pokyny ľuďom, ktorí stromy vyrezávali. O tom, či dával nejaké pokyny aj majiteľ G.
nevedel. Uviedol, že sa stretávali len v N.. Keď prišiel na zámok tak bol tam tak hodinu, kontroloval čo sa
porobilo. Na argumentáciu zo strany prokurátora svedkovi, že uviedol v prípravnom konaní, že všetky

pokyny dávala obžalovaná na výrub dreva, konkrétne ktoré stromy sa majú vyrúbať, svedok uviedol že
áno, bolo to tam. Obžalovaná si zohnala partiu, ktorá mala výrub robiť, ona ich organizovala, nikto iný
ich neorganizoval. Ona im uvádzala, teda správcom, že keď tam nie je „doktor“ /majiteľ G./, zastupuje
ho ona a ona má teda právomoci rozhodovať. Svedok doslova uviedol, že rozkazovala všetkým, ktorí
mali robiť, dokonca aj murárom, a to aj napriek tomu, že tomu nerozumela.

Svedkyňa S. A. uviedla, že bola zamestnankyňou firmy I., ktorú firmu mal Dr. B.. Táto svedkyňa v
podstate potvrdila svojho manžela svedka W. A. a aj ona potvrdila, že to bola obžalovaná, ktorá dávala
pokyny ohľadne výrubu stromov. Viac sa k veci vyjadriť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní boli potom čítané výpovede, a to výpoveď Dr. D. B. - majiteľa a konateľa
spoločnosti, ktorý uviedol, že on dal splnomocnenie na tieto práce obžalovanej R., táto mala všetky
kompetencie k tomu, aby riadila výrub stromov. On osobne pri tom nebol, možno len raz, keď nejaký jej
pracovníkjedenstrom,ktorýbolnaklonený,vyrúbal.Vďalšejsvojejvýpovedi/zodňa06.04.2018/svedok
uviedol, že to bola obžalovaná, ktorá mala vybavovať všetky povolenia a táto ich aj vybavovala. On sa

o to nestaral. Jemu uviedla, že má nejakú firmu, ktorá výrub bude robiť, a to na základe povolenia, ktoré
ona vybavila. Následne keď zistil rozsah vyrúbania, mal obavy čo vlastne bude s týmto svahom, keď sa
tam vyrúbali všetky stromy. S týmito obavami sa obrátil aj na obžalovanú R., ktorá ho ubezpečovala, že
to bude v poriadku, že tam niečo vysadia. Záverom svojej výpovede svedok potvrdil, že to bola práve
obžalovaná, ktorá mala poverenie na zabezpečenie výrubu stromov, a teda jedine ona mohla dať tieto

stromy svojimi ľuďmi vyrúbať.

Ďalej sa súd oboznámil s výpoveďou svedka O. A., ktorú na hlavnom pojednávaní čítal z prípravného
konaniaprokurátor,zktorejmalzapreukázané,žetentosvedoksaksamotnémuvýrubustromovvyjadriť
nevedel, uviedol že ako pracovník firmy vie o tom, že obžalovaná R. dávala pokyny na výrub stromov.

Ona konkrétne ukazovala aké stromy sa majú vyrúbať, všetko sa vyrubovalo výlučne s jej súhlasom.

Z prečítanej výpovede svedka A. Z. mal súd za preukázané, že tento bol zamestnaný vo firme I.. Aj
tento svedok potvrdil, že to bola obžalovaná, ktorá riadila všetky práce ohľadne parku v G.. Uviedol, že
jednoznačne majiteľ G. nenariaďoval takéto veci, mal na všetko ľudí, ktorí to za neho robili.

Svedok M. B. v podstate potvrdil predchádzajúce výpovede. Uviedol, že pracoval pre firmu I. s tým, že
sa zúčastňoval aj pracovných porád. Majiteľ Dr. B. dával priamo pokyny R. a potom táto tieto pokyny
mala realizovať. Čiže bola to ona, ktorá realizovala všetky práce okolo v parku v G.. Podľa jeho názoru
obžalovaná pracovala na pokyn majiteľa s tým, že on im ešte doslova uviedol, že oni majú všetky príkazy

obžalovanej splniť.

Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácie, ohľadne
zdravotného stavu obžalovanej, kde znalec na základe dostupnej lekárskej dokumentácie uviedol, že
napriek závažnej chorobe obžalovanej, táto je schopná podrobiť sa úkonom vyšetrovacieho a súdneho

konania.

Ďalej sa oboznamovali závery znaleckého posudku L.. Z. W., znalec z odboru lesníctvo, odvetvie
hospodárska úprava lesov, pestovania lesov, spracovania dreva a odhad hodnoty lesov. Zo záverovtohto znaleckého posudku mal súd za preukázané, že objem vypílenej drevnej hmoty spolu v
katastrálnom území P. - A. N., a to na parcele G. č. X/X a X/XX je 99,08 m3. Celková hodnota vyrúbanej
drevnej hmoty predstavuje sumu 3 566,76 Eur. Náklady na vyťaženie predstavujú sumu 1 486,20 Eur.

Objem vypílenej drevnej hmoty bez kalamitného dreva v katastrálnom území P. - A. N., na parcele G. č.
X/X a X/XX je 55,26 m3 a celková hodnota uvedenej vyrúbanej drevnej hmoty bez kalamitného dreva je
stanovená uvedeným znaleckým posudkom na sumu 1 964,28 Eur a náklady na vyťaženie predstavujú
sumu 828,90 Eur.

Súd sa ďalej oboznámil s vyčíslením spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ktoré stanovisko uviedla
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, správa chránenej krajinnej oblasti Z. S., z ktorého mal súd
za preukázané, že pri ohliadke vykonanej dňa 08.03.2016 pracovníkmi CHKO Z. S. bolo zistené, že
bolo vyrúbaných 126 pňov na západnom svahu pod G., pričom na výrub 126 ks drevín nebolo v čase
rezacích výrubov vydané žiadne právoplatné úradné rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody,
teda Mesta A. N., nakoľko súhlas vydaný dňa 06.03.2015 sa vzťahoval na iné časti areálu parku, než na

ktorých bol vykonaný výrub 126 ks iných stromov. Na základe premerania a zhodnotenia týchto údajov,
uvedená organizácia dospela k záveru, že spolu spoločenská hodnota všetkých vyrúbaných stromov,
vrátane zlomených, bola stanovená na sumu 90 857,- Eur. V odbornom vyjadrení sa uvádza celková
spoločenská hodnota drevín vyrúbaných na oboch parcelách, po odrátaní zlomov, na sumu 114 376,-
Eur. Táto spoločnosť vykonáva doplnenie svojho vyjadrenia s tým, že z celkovej sumy odrátali 10 ks

stromov agátových, a teda spoločenská hodnota drevín vyrúbaných na oboch parcelách, po úprave,
teda odstránení zlomov a kalamitných kusov, bola stanovená na celkovú sumu 89 248,- Eur.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný čítaním ostatných listinných dôkazov,
fotodokumentáciou. Z týchto je najdôležitejší dôkaz, a to splnomocnenie /čl. 517/ , na základe ktorého

splnomocneniamalsúdzapreukázané,žespoločnosťI.&Y..,sosídlomD.XX,N.,zastúpenákonateľom
Dr. D. B., splnomocňuje H. R. na zastupovanie v konaní a na úkonoch s ním spojených vo veci vydania
súhlasu na výrub drevín, projekt A. pri G. P.. Uvedené splnomocnenie bolo vypracované, je dátumované,
dňa 16.02.2015 a je podpísané konateľom spoločnosti Dr. D. B..

Súd sa ďalej oboznámil s povoleniami na výrub stromov, ktoré povolenie bolo jednoznačne na výrub
iných stromov, ktoré netvoria predmet trestnej činnosti.

Takto skoršie vykonané dokazovanie, ktoré nebolo namietané zo strany Krajského súdu Trenčín potom
súd doplnil o výsluch svedka A. N., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho oslovila pani R. s

tým, aby išiel vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú mu známe ohľadne akcie výrubov stromov v kaštieli
P.. Vo svojej výpovedi uviedol, že na spoluprácu ho oslovila priamo obžalovaná s tým, že táto mu aj
ukazovala, ktoré stromy sa majú vyrúbať, čo aj kontrolovala, pričom drevnú hmotu, ktorú mali vyrúbať
si mali zobrať ako odmenu za vykonané práce. Všetky stromy, ktoré jeho firma likvidovala, boli riadne
označené, pričom obžalovaná im poskytla aj mapu, v ktorej boli tieto stromy zaznamenané. Činnosť

sa robila celkovo maximálne dva týždne, pričom tieto práce boli podľa jeho názoru rozdelené na dve
etapy. Svedok potvrdil, že v čase, keď sa on tam nachádzal bola skoro neustále v areáli aj pracovníčka
životného prostredia pani U., taktiež tam bola aj pani R.. Počas doby kedy tam pracovali však prišiel
za nimi aj majiteľ areálu - cudzinec, pamätá si ho, lebo zle rozprával kvôli nejakej operácii zubov, ten
taktiež ukazoval, čo chce, aby sa vyrúbalo, uviedol, že majú všetky povolenia. Na ďalší výrub chcel však

svedok ako majiteľ firmy už robiť na faktúru, aby to mal zaplatené, pričom k tomuto nedošlo. Doteraz im
ostal majiteľ dlžný cca 2.000,- Eur, ktoré im nezaplatil, čo bolo za práce, ktoré neboli za odvoz dreva.
Svedok potvrdil, že tieto práce sa robili mimo vegetačného obdobia, čo je obdobie dokonca marca a
potom na jeseň. Potvrdil, že vyrubovali len kalamitné a označené stromy. V tom čase, keď tam on
pracoval, tam okrem neho teda jeho ľudí nebola žiadna iná partia chlapov, ktorí by rezali stromy, bol tam

len záhradník pán R.. Na doplňujúcu otázku zo strany prokuratúry, kedy konkrétne on vykonával tieto
práce svedok spočiatku uviedol, že na jar, následne začal uvádzať, že on si to nepamätá, avšak keď bol
konfrontovaný s tým, čo uviedol pani R. v čestnom prehlásení, ktoré predložila v rámci odvolania teda,
že práce vykonával na jar potvrdil, že to skutočne tak bolo a teda že práce boli robené v marci. Následne
bol samosudcom dotazovaný, či on pozná chlapov, ktorí tam robili výrub za inú firmu A., Z., B., svedok

uviedol, že týchto ľudí vôbec nepozná ani sa tam s nimi nestretol. Na záver uviedol, že napriek tomu, že
mu majiteľ kaštieľa nezaplatil za vykonanú prácu, čo ho hnevá, vypovedal pravdu.Na základe aj takto doplneného dokazovania potom súd jednoznačne bez akýchkoľvek pochýb dospel k
záveru, že obžalovaná H. R. v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody
a krajiny v značnom rozsahu vyrúbala stromy, a teda svojim konaním sa dopustila pokračovacieho

prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to z
nasledovných dôvodov:

Súd pri uznaní viny vychádzal jednak zo samotnej výpovede obžalovanej z prípravného konania, ktorá
pri výsluchu v procesnom postavení obvinenej, dňa 30.10.2017, potvrdila obsah zápisnice, v ktorej

výslovne uviedla, že sa cíti dobre po fyzickej a psychickej stránke, je schopná výsluchu a tiež že
na ňu nebol vyvíjaný žiadny psychický a fyzický nátlak. V rámci tejto výpovede podrobne opísala,
nielen priebeh spáchaného skutku, ale aj viaceré skutočnosti, ktoré tomuto predchádzali, a to napríklad
spoluprácu s architektkou L.. J., vybavovanie žiadosti o výrub stromov v januári 2015. Priebeh prvého
výrubového konania, priebeh druhého výrubového konania, komunikáciu s p. U. a mnohé ďalšie, o
ktorých vyšetrovateľ nemohol mať vedomosť. Takýto rozsah výpovede je v zjavnom rozpore s jej

nasledovným tvrdením, podľa ktorej si vyšetrovateľ vymyslel sám výpoveď a nedal jej priestor na
vyjadrenie. Logicky nevysvetlila zmenu vo svojich výpovediach. Nevysvetlila hodnoverným spôsobom, z
akého dôvodu zmenila svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti. Jednoznačne pri prvotných výpovediach
sa doznala k spáchaniu celej trestnej činnosti. Obžalovaná je okrem vlastného doznania zo spáchania
skutku však usvedčovaná aj ostatnými dôkazmi, ktoré súd vykonal, a to jednak a predovšetkým

výpoveďou samotného poškodeného Dr. D. B., ktorý ju ako vlastník G. a celého areálu splnomocnil aj na
zabezpečenie úpravy parku. Tento uviedol, že sa spoliehal na jej predchádzajúce pracovné skúsenosti,
ktoré ho oprávňovali domnievať sa, že obžalovaná je oboznámená s právnou úpravou týkajúcich sa
výrubu drevín, a z nej vyplývajúcich povinností a že tieto povinnosti ona si aj splní. Takýto charakter
ich vzájomného pracovného vzťahu vyplýva aj z obsahu uzavretých zmlúv o poskytovaní odborného

poradenstva, teda Dr. B. nemal dôvod zasahovať do činnosti obžalovanej. Sám uviedol a súčasne aj
svedkovia A. a A. potvrdili, že v čase výrubu sa v areáli G. ani nenachádzal. Rozsah výrubu zistil až
dodatočne, kedy ho však obžalovaná uistila, že dreviny boli odstránené v súlade so zákonom. Uvedené
dôkazy teda vylučujú, že by Dr. B. mohol byť páchateľom uvedenej trestnej činnosti a že sa jedná
o osobu, ktorý dal priamy pokyn na výrub uvedených drevín, tak ako to tvrdí v neskorších svojich

výpovediach ako aj v písomných podaniach samotná obžalovaná. Taktiež výpoveď svedkyne L. U.
dosvedčuje spáchanie trestnej činnosti, práve zo strany obžalovanej. Táto ako pracovníčka Mestského
úradu A. N., ktorá mala na starosti povolenia, uviedla že skutočne povolenie na výrub stromov dali,
avšak na iné stromy a v inom časovom horizonte. Po tom, čo zistili na Mestskom úrade A. N., že došlo
k neoprávnenému výrubu, pri ohliadke miesta činu to bola práve obžalovaná, ktorá im zabránila vstupu

do areálu. Čiže aj toto svedčí o tom, že obžalovaná už v tom čase si bola vedomá tej skutočnosti,
že jednala protiprávne. Všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní ako aj ktorých
výpovede sa na hlavnom pojednávaní čítali, jednoznačne označujú práve obžalovanú H. R. za osobu,
ktorá dávala pokyny, príkazy, nielen na výrub drevín a stromov, ale aj na ďalšie práce v areáli G..
Zabezpečovala robotníkov a organizovala ich prácu. Bez akýchkoľvek pochýb sa všetci svedkovia zhodli

na tom, že jednoznačne týmto bola poverená obžalovaná a dokonca svedkovia uviedli, že dostali pokyn
odsamotnéhomajiteľakaštieľa,žemajúobžalovanúR.poslúchať,nakoľkotátojesplnomocnenáktomu,
aby realizovala práce v parku. Preukázaný skutkový stav teda vylučuje akýkoľvek iný záver o osobe
obžalovanej, teda nie sú splnené podmienky na aplikáciu zásady In dubio pro reo, ako sa domáhala
obžalovaná v svojich následných písomných podaniach. Jej trestná činnosť bola bez akýchkoľvek

pochýb preukázaná.

Napriek doplneniu dokazovania výsluchom svedka A. N. súd dospel k záveru, že ani doplnenie
dokazovania výsluchom tohto svedka neviedlo k skutočnostiam, ktoré by vo svojom súhrne mali za
následok spochybniť ostatné vykonané dôkazy, tak ako boli v celom konaní prezentované. Svedok A.

N. potvrdil, že pracoval v uvedenom areáli, pričom uviedol, že okrem obžalovanej mu v určitej fáze
týchto robôt dal príkazy sám majiteľ, pričom mu uviedol, že všetky povolenia sú riadne vybavené. Táto
časť výpovede určitým spôsobom potvrdzuje aj tvrdenie samotnej obžalovanej, že príkazy dával aj
samotný majiteľ. Na druhej strane však svedok rozprával o úplne inom období, ako je obdobie, ktoré
tvorí predmet skutku. Obžalovanej R. je kladené za vinu, že tohto prečinu sa mala dopustiť v priebehu

mesiacov september a október 2015. Svedok však bez akýchkoľvek pochýb potvrdil, že on vykonával
práce v marci, i keď spočiatku uviedol, že si toto presne nepamätá, ale na doplňujúce otázky zo strany
prokurátorky napokon bez zaváhania potvrdil, že on rozprával o období marec. Taktiež potvrdil, že tam
bol on so svojimi ľuďmi ako jediná partia popri záhradníkovi R. a ľudí, ktorí mali konať na základe príkazuobžalovanej v období, keď už táto nedisponovala žiadnymi povoleniami sa on vôbec nepozná, ani ich
tam nemohol vidieť. Súd nespochybňuje, že obžalovaná mala skutočne v určitých fázach tohto výrubu
všetky doklady a povolenia vydané a teda v tom čase, o ktorom svedok hovoril mohla tieto príkazy dávať

lege artis, teda v tomto čase nepáchala žiadnu trestnú činnosť. Avšak na základe všetkých vykonaných
dôkazov v ich súhrne mal potom súd za preukázané, že v časovom období, ktoré je jej kladené za vinu,
t.j. september a október 2015 už nedisponovala povoleniami a bez akýchkoľvek pochybností mal súd
za preukázané, že práve v tomto žalovanom období, ona vydávala príkazy na ďalšie realizácie výrubov
a práve toto je jej kladené za vinu a týmto konaním teda konaním september a október 2015 naplnila

všetky pojmové znaky uvedeného prečinu.

Rozsah činu bol preukázaný oboznámením sa znaleckými posudkami ako aj odbornými vyjadreniami,
pričompriichvypracovanívrámcitrestnéhokonanianevzniklažiadnapochybnosť.Zhľadiskazavinenia,
konanie obžalovanej R. potom súd vyhodnotil ako konanie úmyselné. Tento záver je odôvodnení z
preukázanej skutočnosti, že obžalovaná pri vydávaní pokynov na výrub drevín, prejavila svojou vlastnou

vôľou a vzhľadom na jej predchádzajúcu aktivitu pri vybavovaní povolenia na výrub stromov v iných
častiach parku, teda musela byť minimálne uzrozumená s možnosťou, že svojim konaním poruší záujem
štátu na zachovanie zalesnenia ako súčasti životného prostredia, ktorý je chránený okrem inému aj
ustanoveniami Trestného zákona, konkrétne § 306. Obrana obžalovanej v písomných vyjadreniach
ako aj v následnej výpovedi, že si pomýlila fyzikálne veličiny, obvod a priemer, alebo si nesprávne

vyložila zápis v katastri nehnuteľností, je v prejednávanej veci irelevantný, nakoľko ani takýto negatívny
právny omyl obžalovanú nezbavuje trestnej zodpovednosti za jej protiprávne konanie. Zároveň v konaní
obžalovanej je umocnená skutočnosť, že neoprávnený výrub drevín sa uskutočnil v objekte, ktorý
je kúpnou a historickou pamiatkou, preto súd dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nie sú
splnené ani podmienky na aplikáciu materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti potom mal súd za preukázané, že obžalovaná H. R. svojim konaním naplnila
všetky znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty pokračujúceho prečinu porušovania
ochrany stromov a krov v zmysle § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Obžalovaná v mieste bydliska požíva dobrú povesť. V priestupkovom indexe má zaznamenané

priestupky za porušenie pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ súdne trestaná nebola.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest

má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok,
zavinenie,pohnútku,osobuobžalovanej,priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,pričomuobžalovanejzistil
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda, že pred spáchaním trestného
činu viedla riadny život a zároveň nezistil u obžalovanej žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr.
zák., teda pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich okolností.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že u obžalovanej je možnosť uložiť trest
na samotnej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde zákon stanovuje trestnú sadzbu za
uvedený prečin v rozpätí 1 až 5 rokov, pričom vzhľadom na osobu obžalovanej, súd dospel k záveru,
že účel trestu bude zabezpečený aj podmienečným odkladom, a to na samotnej dolnej hranici zákonnej

sadzby v trvaní 1 rok.

Nakoľko poškodená organizácia I. & Y.., N., si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody a o tomto
nároku súd nemusel vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko výška škody bola jednoznačne preukázaná,v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej aj povinnosť nahradiť túto škodu, v celkovej výške
1 964,28 Eur.

Slovenskú republiky zastúpenú Okresným úradom A. N., odbor starostlivosti o životné prostredie, s jej
nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilné konanie.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. por.).