Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203510
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2219203510.8

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: CON AMICO PAGARE s.r.o., IČO: 50 190 016,
so sídlom Ulica Gyulu Szabóa 6293/64A, 929 01 Dunajská Streda, právne zastúpený: K. &. B., M..L..T..,
R.: XX XXX XXX, M. M. K. XXXX/XX, XXX XX X. M., proti žalovanej: V. N., I.. X.X.XXXX, Z. E. XXXX/XX,
XXX XX Z., právne zastúpenej: V.. Ľ. N., F. M. M. I. O. X, XXX XX Z., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2019 domáhal voči žalovanej o vypratanie nehnuteľnosti.

2. Žalobca autorizovaným elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2022,

zobral späť svoju žalobu v celom rozsahu, nakoľko žalovaná upustila od neoprávneného užívania
nehnuteľnosti. Žalobca zároveň oznámil, že žiada aby súd postupujúc podľa § 257 C.s.p. žiadnej zo
sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko je prítomná existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré dôvody žalobca vzhliada v záujme tak žalobcu, ako aj žalovanej na
zmierlivom riešení sporu, ktorý záujem bol prijatý na pojednávaní konanom dňa 14.10.2021. Žalobca
uviedol, že z jeho strany došlo k dôvodnému podaniu žaloby, nakoľko v tom čase žalovaná dotknutú

nehnuteľnosť užívala bez právneho titulu, ktorá skutočnosť by odôvodňovala prijatie rozhodnutia o
trovách konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Žalobca však uviedol, že žalovaná súhlasila s vyprataním
nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť žalobca považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto si voči
žalovanej náhradu trov konania neuplatňuje.

3. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vyzval žalovanú aby sa vyjadrila k späťvzatiu žaloby

žalobcom. Žalovaná v elektronickom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.2.2022 uviedla, že nie
je absolútne pravdou, že upustila od užívania bytu a súhlasila s jeho vyprataním. Žalovaná uviedla, že
po tom, ako zistila, že došlo k vyprataniu bytu sa obrátila na políciu, ako aj konateľa žalobcu, pričom
dodnes nevie kde sa jej osobné veci nachádzajú. Žalovaná má za to, že k vyprataniu nehnuteľnosti
došlo protiprávnym konaním žalobcu. Žalovaná mala podľa jej názoru riadne uzavretý nájomný vzťah
s právnym predchodcom žalobcu, ktorý nebol doteraz riadne ukončený, čím ani návrh žalobcu na

vypratanie nehnuteľnosti nemôže mať oporu v zákone. Žalovaná má za to, že ona nebola tá, ktorá
zapríčinila toto súdne konanie a ani nevykonala žiadne kroky smerujúce k jeho ukončeniu. Žalovaná
uviedla, že po celý čas sa snažila uplatniť svoje práva a preto navrhuje, aby súd na náhradu trov konania
zaviazal žalobcu.

4. K uvedenému vyjadreniu žalovanej sa elektronickým podaním doručeným súdu dňa 3.3.2022 vyjadril

žalobca, ktorý uviedol, že má jednoznačne za preukázané, že žalovaná po podaní žaloby upustila
od neoprávneného užívania nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva i z vyjadrenia žalovanej zo dňa23.2.2022, kde sama konštatuje, že dotknutú nehnuteľnosť už neužíva. Žalobca čo sa týka návrhu na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania uviedol, že má záujem na zmierlivom ukončení sporového
konania s tým, že navrhuje aby súd s poukazom na § 257 CSP žiadnej zo strán náhradu trov konania

nepriznal, a to aj napriek tomu, že zastavenie konania zapríčinila žalovaná, ktorá svojim správaním
spôsobila odpadnutie predmetu sporu a táto skutočnosť oprávňuje žalobcu na priznanie nároku na
náhradu trov konania. S poukazom na uvedené, žalobca ponechal rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania na zvážení súdu.

5. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť celkom,
súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Žalobca má právo s podanou žalobou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom,

alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne
nerozhodol. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p.
alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného.

11. Súd vyzval žalovanú aby sa vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaná sa výslovne
nevyjadrila, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak svojim podaním prezentovala najmä svoje tvrdenia
proti tvrdeniam žalobcu. V závere svojho podania však uviedla, že žalobca má právo so žalobou
slobodne disponovať a teda môže svoj návrh zobrať späť aj bez súhlasu žalovanej, ako tomu je v tomto
prípade. Žalovaná ďalej uviedla, že má za to, že ona nebola tá, ktorá zapríčinila zastavenie konania

preto žiada, aby jej súd priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Z vyjadrenia žalovanej nevyplýva
jej výslovný nesúhlas, avšak je možné z jeho znenia s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že
žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcu nesúhlasí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 146 ods.
1 C.s.p. (prvá veta) v zmysle ktorého, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že

vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po
začatí predbežného prejedania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov.
Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posúdi súd ad hoc
vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a

zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať
prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie
žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.
Súd po preskúmaní vyjadrenia žalovanej dospel k záveru, že žalovaná neuviedla a ani nepreukázala
také vážne dôvody, pre ktoré by bolo na mieste späťvzatie žaloby nepripustiť, pričom podľa názoru súdu

v tejto súvislosti je nepostačujúce len vyjadrenie žalovanej, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd podľa § 145 ods. 1 C.s.p. predmetné konanie
zastavil tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Súd v ďalšom pristúpil k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobca, ktorý vlastnícke právo
nadobudol kúpnou zmluvou, pričom vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. O. XXXX/XX. Súd
mal tiež za preukázané, že predchodca žalobcu, a to konkrétne spoločnosť H. F. H. M..L..T.. uvedenúnehnuteľnosť nadobudol dobrovoľnou dražbou, ktorá sa uskutočnila dňa XX.X.XXXX a o ktorej sa
vyhotovila notárska zápisnica č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX notárkou V.. A. K.. V priebehu konania
bolo ďalej zistené, že napriek tomu, že sa žalobca stal vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, nemohol

ho užívať z dôvodu, že ho užívala žalovaná, údajne na základe ústnej nájomnej zmluvy uzavretej
s predchodcom žalobcu W. O., ktorý bol pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti pred jeho vydražením
spoločnosťou H. F. H. M..L..T... Existencia a skutočné uzavretie tejto nájomnej zmluvy nebola zo
strany žalovanej žiadnym spôsobom preukázaná, z dôvodu ktorého súd nemal možnosť jej tvrdenia
preskúmať. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalovaná iniciovala začatie niekoľkých konaní proti

pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti W. O., avšak tieto návrhy žalovanej sa pred orgánmi činnými
v trestnom konaní, ako aj prvoinštančným a odvolacím súdom javili ako nedôvodné. Zo zápisnice z
pojednávania uskutočneného dňa XX.XX.XXXX bolo tiež zistené, že žalovaná svoj nájomný vzťah
odvodzovala zo skutočnosti, že viac ako 10 rokov bývala v predmetnej nehnuteľnosti a platila všetky
výdavky spojené s užívaním bytu. Žalovaná ďalej počas konania poukazovala k tomu, že z ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich nájomnú zmluvu vyplýva, že zmenou vlastníctva k nehnuteľnej

veci, vstupuje nový vlastník do právneho postavenia prenajímateľa, pričom pôvodná nájomná zmluva
takto zostáva stále v platnosti a pre uplatnenie nárokov žalobcu v tomto konaní ju bolo potrebné
pred podaním žaloby vypovedať, pričom tak žalobca neučinil. Žalobca následne argumentoval, že
žalovaná svoj nájomný vzťah odvodzovala zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom predmetná
zmluva neobsahuje náležitosti nájomnej zmluvy. Z obsahu súdneho spisu bolo ďalej zistené, že medzi

žalovanou a pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti W. O. došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Na uvedenej zmluve chýba dátum jeho uzavretia, avšak jeho preskúmaním bolo zistené, že
pravosť podpisov zmluvných strán bola osvedčená dňa XX.X.XXXX V.. Z. Z., notárskou koncipientkou.
Z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v budúcnosti
uzatvoria kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam

špecifikovanej a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
a to do 5 dní od uhradenia poslednej splátky na kúpnu cenu. Z uvedenej zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve ďalej vyplýva, že kúpna cena nehnuteľnosti bola určená vzájomnou dohodou zmluvných strán
v sume X.XXX.XXX,XX M. (O. M. XX.XXX,XX €.). Uvedená kúpna cena sa mala vyplatiť v mesačných
splátkach vo výške X.XXX,XX M. (O. M. XXX,XX €.), ktoré mala žalovaná poukazovať v prospech

účtu pôvodného vlastníka do 24. dňa toho-ktorého mesiaca, pričom následne táto suma mala byť
k 25. dňu toho-ktorého mesiaca odpisovaná zo strany príslušnej banky ako splátka hypotekárneho
úveru, ktorý bol poskytnutý na financovanie nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi. Pôvodný vlastník
sa v tejto súvislosti zaviazal, že uvedené mesačné platby žalovanej nepoužije na žiadny iný účel,
ako na splácanie príslušného hypotekárneho úveru. Žalovaná sa zároveň zaviazala, že náklady za

služby spojené s užívaním bytu vo výške X.XXX,XX €. (O. M. XXX,XX €.) bude uhrádzať mesačne
k rukám vlastníka k 15. dňu toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom bola zmluva o
budúcej kúpnej zmluve uzavretá. Pôvodný vlastník sa zaviazal, že tieto prostriedky použije výlučne
na úhradu nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Pôvodný vlastník predmetnou zmluvou dal
tiež súhlas žalovanej ako budúcej vlastníčke k rekonštrukcii, prípadne úprave nehnuteľnosti podľa jej

vlastného uváženia. Pôvodný vlastník bytu ako budúci predávajúci sa zaviazal, že po dobu platnosti
tejto zmluvy neuzavrie s treťou osobou žiadnu inú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, alebo predmetnú
nehnuteľnosť nezaťaží, pričom takáto zmluva by bola absolútne neplatná. Zmluvné strany sa tiež
dohodli, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nemôže pôvodný vlastník bytu ako budúci predávajúci
vypovedať ani od nej odstúpiť, ak žalovaná ako budúca kupujúca riadne poukazuje splátky úveru,

ako aj zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v
prípade, ak nedôjde zo strany pôvodného vlastníka bytu ako budúceho predávajúceho k prevodu
nehnuteľnosti z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, je povinný žalovanej ako budúcej kupujúcej
vrátiť poskytnuté plnenie a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške XXX.XXX,XX M. (O. M. XX.XXX,XX
€.). Súd v tejto súvislosti uvádza, že predpokladom platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je

dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Táto zmluva je upravená v § 50a a
nasl. OZ, v zmysle ktorého účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podstatné náležitosti zmluvy
(essentialia negotii) sú také náležitosti, ktoré určitý zmluvný typ charakterizujú a odlišujú ho od iných
zmluvných typov. Podstatné náležitosti ustanovuje Občiansky zákonník (prípadne iný právny predpis,

na ktorý sa subsidiárnej bude vzťahovať právna úprava Občianskeho zákonníka, napr. Zákonník práce)
pri jednotlivých zmluvných typoch. Vo svojej podstate ide o derivát všeobecnej požiadavky určitosti
predmetu právnych úkonov. Primárnym predmetom zmluvy o budúcej zmluve je kontraktačná povinnosť
a jej korelujúce kontraktačné oprávnenie osôb, no sekundárnym predmetom môže byť akýkoľvek možnýpredmetprávnychvzťahov,t.j.vzásadevec,právo,inámajetkováhodnota.Sekundárnypredmetzmluvy
o budúcej zmluve (osobitne to platí pri nehnuteľných veciach) musí byť náležite individualizovaný, aby
zmluvaobudúcejzmluvebolaplatnýmprávnymúkonom.Musíísťospoľahlivéidentifikátoryumožňujúce

individualizáciu sekundárneho predmetu zmluvy o budúcej zmluvy. V prípade nehnuteľností však
nemusí nevyhnutne a vo všetkých prípadoch ísť o identifikátory vyžadované verejným právom (napr.
zákonom o katastri nehnuteľností). Inak povedané, ak bude možné spoľahlivo identifikovať sekundárny
predmet zmluvy o budúcej zmluve, nemusí táto identifikácia nevyhnutne spĺňať parametre požadované
verejnoprávnymi predpismi. Princíp autonómie vôle, ako aj dualizmus verejného a súkromného práva

nemôžu sankcionovať neplatnosťou prejavenú vôľu osôb súkromného práva pre rozpor s ustanoveniami
práva verejného - táto kategorická doktrinálna požiadavka však na svoju úplnú realizáciu v podobe
komplexnej rekodifikácie súkromného práva ešte len čaká. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
bolo povinnosťou súdu vyriešiť si (prejudiciálne) otázku vzniku/existencie nájomnej zmluvy. Súd v
tejto súvislosti konštatuje, že sa s argumentmi žalobcu plne stotožňuje. Súd poukazuje na § 686
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a

rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájomná zmluva musí ďalej
obsahovať vymedzenie predmetu nájomnej zmluvy, teda je potrebné rozlišovať predmet nájmu, ktorým
je prenajatá vec a predmetom nájomnej zmluvy, ktorý je determinovaný pojmovými znakmi nájomnej
zmluvy ustanovenými v Občianskom zákonníku. V nájomnej zmluve teda musia byť obsiahnuté všetky

pojmové znaky nájomnej zmluvy, inak by nešlo o nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva je nominátnym
zmluvným typom upraveným v Občianskom zákonníku, predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny
úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich základné práva
a povinnosti. Zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. V
prípade opaku sankciou je neplatnosť. Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a

branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy
sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného.
Pre nájomnú zmluvu je teda charakteristické, že prenajímateľ prenecháva predmet nájmu na dočasné
užívanie nájomcovi za odplatu, pričom nájomca predmet nájmu nenadobúda do svojho vlastníctva, ale
vlastníkom prenajatej veci zostáva prenajímateľ. Z uvedených dôvodov sa nájomná zmluva odlišuje

od ostatných zmluvných typov. V prípade, že takáto zmluva neobsahuje predmetné náležitosti, podľa
§ 37 OZ je neplatná. Súd ďalej dodáva, že nájomná zmluva môže byť uzavretá aj inak ako písomne.
Ak sa však nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Z toho je teda
zrejmé, že nájomnú zmluvu na byt možno platne uzatvoriť aj, nedodržanie písomnej formy nespôsobuje
ústnou formou neplatnosť zmluvy. Pokiaľ nie je zo strany prenajímateľa vyhotovená potom zápisnica, je

možné tohto práva sa domáhať žalobou. Nevyhotovenie zápisnice nie je dôvodom neplatnosti nájomnej
zmluvy, avšak v prípade sporu vytvára komplikácie v dokazovaní, t. j. dôkazné bremeno mala uniesť
v tejto súvislosti žalovaná, ktorá vznik, existencie, okolnosti uzavretia, náležitosti ani iné zákonom
predpokladanéaspektynepreukázalažiadnymspôsobom.Súdzároveňdodáva,žezmluvuonájmebytu
je možné uzatvoriť i konkludentne. Nájomný vzťah k bytu môže totiž vzniknúť aj na základe nájomnej

zmluvy uzatvorenej mlčky, či v dôsledku iného konania (odovzdanie kľúčov a nasťahovanie sa do bytu,
vyhotovovanie účtov za nájomné a služby na meno nájomcu a faktické bývanie v byte atď.). V takýchto
prípadoch, keď k vzniku nájomnej zmluvy nedošlo v písomnej alebo ústnej forme, usudzuje sa na jej
vznik podľa okolností prípadu. K záveru o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemožno
však dospieť iba na základe správania sa jednej zmluvnej strany. Konkludentným spôsobom totiž vzniká

zmluva o nájme bytu vtedy, keď obe zmluvné strany síce nevýslovne, avšak nesporne prejavia vôľu
smerujúcu k vzniku nájmu bytu. Takáto prejavená vôľa nebola tunajšiemu súdu preukázaná. Nájomná
zmluva obsahujúca uvedené podstatné náležitosti nebola súdu predložená, avšak ani jej ústne uzavretie
nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané, pričom žalovaná v tejto súvislosti na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX uviedla, že osoba s ktorou bola uzavretá uvedená nájomná zmluva zomrela a iná osoba

pri jej uzavretí prítomná nebola. Súd konštatuje, že takéto tvrdenia žalovanej nie je možné akceptovať
a považovať za preukázanú a nespornú skutočnosť, nakoľko neexistuje žiaden zákonný prostriedok na
jeho preverenie a ani samotná žalovaná svoje tvrdenie ničím nepodložila a jeho pravdivosť žiadnym
spôsobom nepreukázala. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a súdu nezostala iná možnosť, ako jej
tvrdenieponechaťibavrovinetvrdeníanepričítaťmužiadnuprávnurelevanciu.Súdvďalšomvychádzal

výlučne zo skutočností a dôkazov, ktoré mu boli riadne predložené a preukázané. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného je možné teda predpokladať, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo
k uzavretiu samostatnej nájomnej zmluvy, ale žalovaná si svoj nájomný vzťah odvodzovala zo znenia
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj od skutočnosti, že 10 rokov bývala v predmetnej nehnuteľnostia platila všetky náklady spojené s užívaním bytu. Súd konštatuje, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve
vykazuje iné podstatné náležitosti a uzatvára sa za úplne iným účelom ako nájomná zmluva. Ako to
bolo vyššie uvedené, nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné

užívanie predmet nájmu a nájomca sa zaväzuje za uvedené platiť nájomné. Tento právny vzťah medzi
prenajímateľom a nájomcom vykazuje prvky dočasnosti a odplatnosti. Na rozdiel od nájomnej zmluvy
zmluva o budúcej kúpnej zmluve je právny vzťah medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim,
ktorý sa dohodnú, že uzavrú v budúcnosti kúpnu zmluvu za účelom nadobudnutia určitej hnuteľnej alebo
nehnuteľnej veci po splnení dohodnutých podmienok. Rovnako tomu bolo i v predmetnom prípade,

kedy sa pôvodný vlastník nehnuteľnosti W. O. a žalovaná dohodli, že uzavrú kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Š., katastrálne
územie Š., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenej Okresným úradom X. M., a to konkrétne
byt č. XX nachádzajúci sa na X. n. p. X poschodového bytového domu so súp. č. XXX stojaceho na
parcelách č. XXXX/X, XXXX/X F. XXXX/X, vchod č. XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XXXXX/XXXXXXX k celku (v zmluve o

budúcejkúpnejzmluvedošloajkchybevpísaní,nakoľkomaloísťolistvlastníctvač.XXXX).Predmetom
tejto zmluvy bol teda konsenzus zmluvných strán o tom, že v budúcnosti uzavrú kúpnu zmluvu ktorého
predmetom bude odplatný prevod vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v prípade, ak budú splnené
všetky podmienky na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Podľa názoru súdu dojednanie v zmluve o
budúcej kúpnej zmluve, v ktorom sa žalovaná zaviazala platiť náklady spojené s užívaním bytu nespĺňa

náležitosti nájomnej zmluvy. Predovšetkým chýba vôľa uzavrieť takýto právny úkon, ako aj základné
náležitosti a charakteristické znaky nájomnej zmluvy. Úhrada nákladov spojených s užívaním bytu ešte
sama o sebe nemôže automaticky spôsobovať vznik dvojstranného právneho úkonu nájomnej zmluvy.
Takýto názor žalovanej nemá žiaden právny základ, pričom uvedenú zmluvu uzavretú medzi žalovanou
a pôvodným vlastníkom nie je možné podľa jeho obsahu považovať tak za nájomnú zmluvu, ako aj za

zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, len pre to že by to bolo pre žalovanú priaznivejšie, a to poukazujúc na
§ 680 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Súd má
vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že medzi pôvodným vlastníkom W. O. a žalovanou bola riadne

uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve spĺňajúca všetky zákonne podmienky a nie nájomná zmluva.

14. Súd naviac dodáva, že aj samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi pôvodným vlastníkom
W. O. a žalovanou zanikla ex lege ku dňu XX.X.XXXX pre nemožnosť plnenia v zmysle § 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť bola speňažená na

dobrovoľnej dražbe a jeho novým vlastníkom sa stal predchodca žalobcu - spoločnosť H. F. H. M..L..T...

15. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na konanie, ktoré prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn.:
XC/XXX/XXXX, v ktorom sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle
pôvodného vlastníka W. O. ako žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mala byť

nehnuteľnosť v k. ú. Š., obec Š.I., byt č. XX, na X. podlaží vo vchode č. XX obytného domu so
súp. č. XXX, stojaceho na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, evidovanej nehnuteľnosti na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu v X. M. - katastrálny odbor, ako aj k prevodu podielov priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele XXXXX/XXXXXXX a ktorej nehnuteľnosti
kupujúca je žalobkyňa. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu

a podielovým spoluvlastníkom podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, žalobkyňa v dobrej viere, že je právne zabezpečená zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorú
vyhotovil právny zástupca žalovaného, postupovala podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v dobrej
viere splnila záväzok v decembri XXXX a domáha sa vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Uvedená
žaloba žalobkyne bola rozsudkom sp. zn.: XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX zamietnutá. Súd

po vykonanom dokazovaní založil svoje zamietavé rozhodnutie na názore, že dojednanie o termíne
uzavretia budúcej kúpnej zmluvy je zrozumiteľné a jednoznačné, keď zákon nevyžaduje aby bol uvedený
konkrétny dátum ako termín, postačuje ak sa táto doba určí tak, že sa budúca zmluva uzavrie do toho
okamihu, keď nastane určitá udalosť, touto udalosťou bolo podľa súdu zaplatenie poslednej splátky
banke dňa XX.X.XXXX a uplynutie najviac 5 dní od tejto udalosti, a keďže bol názoru, že táto udalosť

nenastala a ani nemohla nastať, nakoľko posledná splátka banke (v čase rozhodovania súdu bola ku dňu
X.X.XXXX), žalobkyňou uhradená nebola, nevznikla tým povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu,
v dôsledku čoho žalobu zamietol ako predčasne podanú. Zjavne teda vychádzal z toho, že zmluva o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola platne uzavretá. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozhodnutímodvolacieho súdu pod sp. zn.: XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý vyslovil, že z dôkazov
vykonaných súdom vyplýva a je nimi preukázané, že v čase začatia konania vo veci samej (XX.X.XXXX)
síce bol žalovaný výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie napadnutým rozsudkom nebol už žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, keďže v tom
čase už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (jej výlučným vlastníkom už v tom čase bola tretia
osoba - obchodná spoločnosť), teda práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
zanikli pre nemožnosť plnenia ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Záväzok žalovaného, ktorého
splneniasažalobkyňadomáhalažalobou,takzanikolexlegeeštepredrozhodnutímsúduprvejinštancie

(z dôvodu nemožnosti jeho splnenia, na ktorú skutočnosť bol súd povinný prihliadnuť) a žalobe z tohto
dôvodu nebolo možné vyhovieť. Súd prebral uvedený právny názor tunajšieho súdu, ako aj odvolacieho
súdu v konaní pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX a plne sa s ním stotožnil. Súd teda dospel k záveru, že
žalovaná nemala žiaden právny dôvod na ďalšie užívanie nehnuteľnosti, ktorého výlučným vlastníkom je
žalobca. Súd má za to, že žalobca vykonal všetky kroky potrebné na mimosúdne usporiadanie vzťahov
so žalovanou avšak márne, z dôvodu ktorého mu neostala iná možnosť ako sa domáhať ochrany svojho

vlastníckeho práva pôsobiaceho erga omnes súdnou cestou.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že plný úspech v tomto konaní mal
žalobca, ktorý však tunajšiemu súdu navrhol aby postupoval podľa § 257 C.s.p. a žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná s uvedeným postupom nesúhlasila, nakoľko

sa vyjadrila, že žiada, aby jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd konštatuje,
že ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej
generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nový § 257 C.s.p. je formulovaný
podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.
Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam

konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R 34/1982). Dôvody
hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu
súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009,
sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by

zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov

podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z
výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii ustanovenia §

257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch
môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen
tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si

aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom
spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci,
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že rozhodnutie
o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry

úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné
a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu
žaloby napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má význam zistenie o
tom, či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania a
dosiahol plný úspech vo veci. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si
strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti

a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Keďže je
akcentované nazeranie na použitie § 257 C.s.p. z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na
riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené
práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.
Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi

stranami (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt,
že strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je
lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda,
inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania
a jeho výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej

právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu
a nízky príjem. Súd prvotným preskúmaním okolností predmetného prípadu nevzhliadol žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 C.s.p., pričom žalovaná s takýmto
postupom tunajšieho súdu ani nesúhlasila, z dôvodu ktorého sa súd s aplikáciou daného postupu bližšie
ani nezaoberal.

17. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na
vlastné nebezpečenstvo a nesú tak v zmysle § 255 C.s.p. zodpovednosť za výsledok sporu. Zásada
úspechu v spore sa premieta ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci
súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Súd má za to, že nárok

na náhradu trov konania by bolo potrebné v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznať žalobcovi ako úspešnej
strane sporu, nakoľko začatie predmetného konania, ako aj jeho zastavenie zavinila žalovaná, ktorá v
konečnom dôsledku upustila od protiprávneho konania. Vzhľadom však k tomu, že žalobca tunajšiemu
súdu oznámil, že si náhradu trov konania voči žalovanej neuplatňuje, súd rozhodol tak, ako to je uvedené
v II. výrokovej časti tohto uznesenia a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané,

odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. m) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.