Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214193
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211214193.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: W. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. Na K. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom,
Sásfaiom, Fejova č. 4, Košice, proti odporcom: X. E. Z., I.. XX.XX.XXXX, Na Z. B. XX, B. X - O., Č. L.,
X. L. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. X.F. XX, B., zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova
6, Košice, o zaplatenie 40.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 39.000,- eur s 8,75 % - ným úrokom z
omeškania ročne od 16.11.2012 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh voči odporkyni v 1. rade z a m i e t a.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 7.6.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni v 1. rade
alebo odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť mu 40.000,- eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne
od 19.1.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade boli manželia. Počas

manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva jednoizbový byt č. X na Y. U.. Č.. XX O.
Z.. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa X.X.XXXX a navrhovateľ sa stal podielovým
spoluvlastníkom bytu v podiele 1-ica k 7.6.2008 podľa § 149 ods. 4 OZ. Navrhovateľ za účelom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva splnomocnil odporkyňu v 1. rade na predaj bytu s tým, že
po predaji mu odporkyňa v 1. rade vyplatí polovicu ceny, za ktorú sa byt predá. Odporkyňa v 1. rade
previedla byt na odporcu v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.2009. Odporca v 2. rade byt previedol
na W.. B. M. za cenu 80.000,- eur. Aj napriek prevodu bytu, ani odporkyňa v 1. rade ani odporca v 2.

rade navrhovateľovi polovicu hodnoty nehnuteľnosti nezaplatili. Navrhovateľ sa teda domáhal zaplatenia
žalovanej sumy z titulu náhrady škody resp. vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vo vzťahu k
odporcovi v 2. rade z titulu nezaplatenia kúpnej ceny.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že on s odporkyňou v 1. rade vôbec nekomunikoval ohľadom predaja
bytu, plnú moc mu priniesla jej sestra. Na prevzatie kúpnej ceny odporkyňu v 1. rade nesplnomocnil.
Navrhovateľ poprel, že by s odporkyňou v 1. rade uzatvoril akúkoľvek dohodu o darovaní výťažku z

predaja bytu alebo o tom, že si nebude nárokovať tento výťažok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že keď boli
ešte s odporkyňou v 1. rade manželia, predali byt na K. U.. Č.. XX O. N. a z kúpnej ceny potom zaplatili
nadobudnutie bytu na Y. U.., vyrovnanie dlhov za predchádzajúcu vlastníčku a úpravy bytu. Navrhovateľ
zaplatil v rokoch 2008 a 2009 G. W. za opravu bytu sumy 45.000,- Sk a 1.120,- eur. Taktiež uhrádzalalikvotnú časť mesačných platieb za byt aj po rozvode manželstva. Všetky peniaze, ktoré zarobil a získal
z predaja bytu, investoval do spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1. rade. Tiež osobne robil nejaké
menšie úpravy v byte spolu s odporkyňou v 1. rade a jej synmi.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľ sa nijako
osobnenepričinilkzískaniupredmetnéhobytu,anifinančnenaňanajehorekonštrukciunijakoneprispel.
Odkúpenie bytu ako aj jeho rekonštrukcia boli realizované výlučne z finančných prostriedkov odporkyne
v 1. rade. Odporkyňa v 1. rade mala jednak vlastné finančné prostriedky napr. z predaja bytu na W. U.. O.

N., ktorý mala ešte pred uzatvorením manželstva s navrhovateľom, a tiež jej vypomáhala sestra. V čase
rozvodu manželstva navrhovateľ vyhlásil, že si je vedomý, že nemá nárok na byt a výslovne vyhlásil, že
ak odporkyňa v 1. rade v budúcnosti byt predá, že jej celý výťažok daruje. Písomnú dohodu o tom však
neuzatvorili. Uplatňovanie nároku zo strany navrhovateľa je vzhľadom na skutkové okolnosti a zároveň
s ohľadom na pravidlá vyporadúvania BSM výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže
požívať právnu ochranu. Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že prevzala celú kúpnu cenu za predaj bytu.

Keď byt predala odporcovi v 2. rade, on jej kúpnu cenu nezaplatil, ale potom celú kúpnu cenu, ktorú mal
zaplatiť jemu ďalší kupujúci p. M., zaplatil jej. Odporca v 2. rade nedostal z predaj bytu žiadne peniaze.
Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že p. W. robil v byte na Y. U.. nejaké úpravy, avšak že by mal za to dostať
také sumy, ako uvádzal navrhovateľ, o tom nič nevedela.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že byt chcel kúpiť p. M., avšak
navrhovateľ odmietol poslať kópiu občianskeho preukazu, ktorý žiadala banka, preto byt kúpil odporca
v 2. rade a následne ho predal p. M.Č.. Všetky peniaze z predaja dostala odporkyňa v 1. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka W. Z. a oboznámením sa s obsahom

listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX.

Dňa 4.12.2001 dal starosta Mestskej časti Z. - I. W. súhlas na nájom 1- izbového bytu č. X na T. U.. Č..

X O. Z. pre 4- člennú rodinu odporkyne v 1. rade na dobu neurčitú.

Dňa 21.1.2001 dal starosta Mestskej časti Z. - I. W. súhlas k dohode o vzájomnej výmene bytov medzi
odporkyňou v 1. rade (4 - členná rodina) a W. J. (2- členná rodina) na dobu neurčitú tak, že nájomcom
bytu na Y. Č.. XX O. Z. sa stane odporkyňa v 1. rade s rodinou a nájomcom bytu na T. U.. Č.. X O. Z.

sa stane W. J. s manželom.

Dňa 17.1.2002 uzatvorili odporkyňa v 1. rade a navrhovateľ ako predávajúci a J. R. F. K. R. ako kupujúci
kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci ako bezpodielový spoluvlastníci 2 - izbového bytu č. XX na K. U.. Č..
XX O. N. predali tento byt kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk.

Na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX X XXXX XX uzatvorenej dňa 3.6.2002 medzi
Hlavným mestom SR Bratislava ako prevádzajúcim a odporkyňou v 1. rade a navrhovateľom ako
nadobúdateľmi sa stali navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade vlastníkmi bytu č. X na prízemí bytového domu
súp. č. X, Y. XX, zapísaného na LV č. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a na pozemku. Kúpna cena bytu bola 44.290,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.5.2005, č. k. 20C 134/2004 - 35, právoplatným dňa
7.6.2005, bolo rozvedené manželstvo odporkyne v 1. rade a navrhovateľa.

Dňa 5.2.2009 splnomocnil navrhovateľ písomne odporkyňu v 1. rade, aby ho v celom rozsahu
zastupovala pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX ako 1-izbový byt č. X, nachádzajúci sa a prízemí obytného domu súp. č. X na Y.
XX, stojaceho na parc. č. XXXXX/X o výmere 772 m2 - zast. pl. a nádvoria, XXXXX/XX o výmere 265 m2
- zast. pl. a nádvoria a XXXXX/XX o výmere 788 m2 - zast. pl. a nádvoria, ďalej aby ho zastupovala pri

prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku
o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, pri podpisovaní kúpnych zmlúv, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
prípadne zmluvy o sprostredkovaní predaja s realitnou kanceláriou, pri podpísaní záložných zmlúv s
bankami, a to iba v prípade vyplatenia kúpnej ceny formou hypotekárneho úveru čerpaného kupujúcimi,v úkonoch potrebných pri katastrálnom konaní. V plnomocenstve bolo ďalej uvedené, že platí až do
odvolania.

Dňa 9.10.2009 uzatvorili odporkyňa v 1. rade a navrhovateľ zastúpený odporkyňou v 1. rade ako
predávajúciaodporcav2.radeakokupujúcikúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolprevodvlastníctvabytu
č. X na prízemí bytového domu na Y. XX O. Z., súp. č. X, postavený na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na parc. č. XXXXX/X o výmere 772 m2 - zast.

pl. a nádvoria, XXXXX/XX o výmere 265 m2 - zast. pl. a nádvoria a XXXXX/XX o výmere 788 m2 - zast.
pl. a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. I. W.. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo
výške 78.000,- eur s tým, že kupujúci uhradil kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy a predávajúci
podpisom zmluvy potvrdil prevzatie kúpnej ceny v celosti.

Dňa 30.10.2009 uzatvorili odporca v 2. rade ako predávajúci a W.. B. M. ako kupujúci kúpnu zmluvu,

ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu na Y. XX O. Z., súp.
č. X, postavený na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/
XXXXXX na parc. č. XXXXX/X o výmere 772 m2 - zast. pl. a nádvoria, XXXXX/XX o výmere 265 m2
- zast. pl. a nádvoria a XXXXX/XX o výmere 788 m2 - zast. pl. a nádvoria, všetko zapísané na LV č.

XXXX, kat. úz. I. W.. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 80.000,- eur s tým, že časť kúpnej
ceny vo výške 4.660,- eur bola vyplatená pred podpisom zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 7.340,-
eur bude zaplatená bezprostredne po podpise zmluvy bankovým prevodom na účet č. XXX XXX XXXX/
XXXX a časť kúpnej ceny vo výške 68.000,- eur bude uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru
na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX po obdržaní návrhu na vklad záložného práva v prospech G. Z. F..M..

a návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho.

Listom zo dňa 28.12.2010 adresovaným odporkyni v 1. rade jej navrhovateľ vytýkal, že sa dozvedel, že
predala ich byt a ani ho o tom neinformovala, a najmä mu nevyplatila polovicu sumy za byt. Navrhovateľ
žiadal odporkyňu v 1. Rade, aby mu zaplatila 40.000,- eur. List však nebol odporkyni v 1. rade doručený.

Svedok W. Z., syn odporkyne v 1. rade a brat odporcu v 2. rade, uviedol, že do roku 2008 žil s matkou v
spoločnej domácnosti. Navrhovateľ si nikdy nenárokoval na byt na Y. XX. Keď mali napr. nejakú návštevu
a niekto ten byt pochválil, tak navrhovateľ vždy povedal, že to je byt odporkyne v 1. rade. Keď už boli
navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade rozvedení, tak odporkyňa v 1. rade chcela navrhovateľovi nejako

pomôcť, aby si kúpil nejaké bývanie, avšak on s tým nesúhlasil, nič od nej nechcel. Ďalej svedok uviedol,
že bol prítomní pri viacerých rozhovoroch navrhovateľa a odporkyne v 1. rade ohľadom bytu, bolo to aj
pred rozvodom ich manželstva aj po rozvode, keď sa navrhovateľ vyjadroval tak, že on nechce žiaden
podiel ani žiaden výťažok z predaja bytu. Svedok ale nevedel, kedy sa navrhovateľ a odporkyňa v 1.
rade rozviedli.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 OZ ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Podľa § 33 ods. 1 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je

splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli

prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33 ods. 3 OZ ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku
plnomocenstva vedela.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 513 OZ ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.
Podľa § 514 OZ ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne

a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa je z prevažnej časti voči odporkyni v 1. rade dôvodný.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 40.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia resp.
náhrady škody resp. nevyplatenia polovice kúpnej ceny, a to od odporkyne v 1. rade alebo od odporcu
v 2. rade.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade počas trvania ich

manželstva uzatvorili s Hlavným mestom SR Bratislava zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe
ktorej sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na Y. U.. Č.. XX O. Z.. Vzhľadom k tomu, že
do troch rokov po rozvode ich manželstva a teda zániku ich BSM, navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade
nevyporiadali BSM dohodou a ani nepodali návrh na vyporiadanie BSM na súd, stali sa v súlade s§ 149 ods. 4 OZ podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, a to každý v 1-ici. Dňa 5.2.2009
splnomocnil navrhovateľ odporkyňu v 1. rade na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich
sa prevodu vlastníckych práv k predmetnému bytu. Dňa 9.10.2009 bola medzi odporkyňou v 1. rade

a navrhovateľom zastúpeným odporkyňou v 1. rade ako predávajúcimi a odporcom v 2. rade ako
kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predmetný byt. V konaní nebolo sporné,
že navrhovateľ splnomocnil odporkyňu v 1. rade na úkony týkajúce sa prevodu bytu, sporný však bol
rozsah tohto splnomocnenia, a to najmä to, či odporkyňa v 1. rade bola oprávnená za navrhovateľa aj
prevziať kúpnu cenu.

Je nepochybné, že každá osoba sa môže dať pri právnom úkone zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Treba však odlišovať dohodu o plnej moci, čo je dvojstranný právny úkon uzatvorený
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a plnú moc resp. plnomocenstvo, čo je jednostranný
prejav vôle adresovaný tretím osobám, ktorým splnomocniteľ voči nim osvedčuje existenciu a rozsah
splnomocnencovho oprávnenia za neho konať. Tretie osoby, pokiaľ neboli prítomné pri uzatváraní
dohody o plnej moci medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, sa môžu dozvedieť o rozsahu

splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa práve z obsahu plnomocenstva. Pokiaľ
navrhovateľ teda mal v úmysle splnomocniť odporkyňu v 1. rade iba na určité úkony spojené s predajom
bytu, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť prevzatie kúpnej ceny, mal to v záujme právnej istoty
tretích osôb, jednoznačne v plnomocenstve vyjadriť. V konaní nebolo preukázané, že by odporca v 2.
rade mal vedomosť o procese upravovania rozsahu plnej moci udelenej navrhovateľom odporkyni v 1.

rade, a ani o tom, že by navrhovateľ nechcel odporkyňu v 1. rade splnomocniť aj na prevzatie kúpnej
ceny. Z obsahu plnomocenstva udeleného navrhovateľom odporkyni v 1. rade dňa 5.2.2009 pritom
vyplýva, že ju splnomocnil, aby ho zatupovala pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu
vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Je síce pravdou, že v ďalšej časti plnomocenstva je vymenovaných
niekoľko konkrétnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, avšak pri absencii akéhokoľvek

slova či vety uvádzajúcich tento výpočet právnych úkonov (napr. „a to konkrétne“, „a to výlučne“, „a to“ a
pod.) resp. absencie negatívneho vymedzenia úkonu/úkonov, na ktoré navrhovateľ odporkyňu v 1. rade
nesplnomocnil (napr. „okrem prevzatia kúpnej ceny“), pri formulácii prvej časti plnomocenstva („aby ma
zastupovala pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti“),
nie je možné z tohto plnomocenstva vyvodiť, že sa jedná o taxatívne vymedzenie právnych úkonov, na

ktoré bola odporkyňa v 1. rade splnomocnená. Práve naopak z použitia slovného spojenia „ďalej aby
ma zastupovala“ za prvým odeskom plnomocenstva, sa dá skôr vyvodiť, že ďalej vymenované úkony sú
ešte nad rámec všeobecne formulovaného plnomocenstva uvedeného v prvom odseku plnomocenstva.
Z tohto plnomocenstva je teda zrejmé, že odporkyňa v 1. rade bola splnomocnená na všetky úkony
týkajúce sa prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti, vrátane prevzatia kúpnej ceny. Opačný výklad by

bol v rozpore s jazykovým vyjadrením plnomocenstva (aj keby prípadne zodpovedal vôli navrhovateľa).
Keďže z plnomocenstva zo dňa 5.2.2009 vyplýva, že odporkyňa v 1. rade bola splnomocnená na všetky
právne úkony týkajúce sa prevodu vlastníckych práv k bytu, je zrejmé, že bola splnomocnená aj na
prevzatie kúpnej ceny. Pokiaľ teda kúpnu cenu za byt prevzala, konala pritom aj za navrhovateľa.
Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňu v 1. rade nesplnomocnil na prevzatie

kúpnej ceny, pokiaľ by táto kúpnu cenu napriek tomu prevzala, išlo by o prekročenie jej oprávnenia. V
takom prípade pokiaľ by navrhovateľ týmto úkonom nechcel byť viazaný, mal bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o tomto prekročení dozvedal, oznámiť odporcovi v 2. rade svoj nesúhlas. Navrhovateľ sa
najneskôr dňa 28.12.2010 (kedy napísal odporkyni v 1. rade list, ktorým ju vyzýva na zaplatenie polovice
ceny za byt) dozvedel, že byt bol predaný, pričom nepreukázal, že by bez zbytočného odkladu potom

oznámil odporcovi v 2. rade svoj nesúhlas, preto platí, že prekročenie schválil (ide o nevyvrátiteľnú
domnienku - § 33 ods. 1 OZ). Súd však považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu mal za to, že
navrhovateľ až v priebehu konania začal argumentovať tým, že odporkyňu v 1. rade nesplnomocnil
na prevzatie kúpnej ceny. Je to zrejmé z toho, že v liste zo dňa 28.12.2010 túto skutočnosť vôbec
odporkyni v 1. rade nevytýka, vytýka jej len to, že mu polovicu sumy za byt nevyplatila. Takisto v

návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
splnomocnil odporkyňu v 1. rade na predaj bytu s tým, že po predaji mu odporkyňa v 1. rade vyplatí
polovicu ceny, za ktorú sa byt predá. Z uvedených skutočností podľa názoru súdu tiež vyplýva, že
navrhovateľ v skutočnosti nemal v úmysle vylúčiť z úkonov týkajúcich sa prevodu vlastníckych práv k
nehnuteľnosti, na ktoré splnomocnil odporkyňu v 1. rade, prevzatie kúpnej ceny.

V neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať na to, že podieloví spoluvlastníci (ktorými
navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade nepochybne boli) sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
(teda aj z kúpnej zmluvy, ktorou sa spoločná vec predáva) oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Preto v súlade s § 513 a 514 OZ ak dlžník (odporca v 2. rade) splnil celý záväzok jednému z veriteľov(odporkyňa v 1. rade), ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho
nič žiadať. Zároveň pokiaľ odporkyňa v 1. rade prevzala od odporcu v 2. rade celú kúpnu cenu, urobila
tak v súlade s § 139 ods. 1 OZ a § 513 a 514 OZ.

Súd mal za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že celá kúpna cena bola vyplatená odporkyni
v 1. rade. Vyplýva to predovšetkým zo zhodných tvrdení odporcov v 1. a 2. rade, ale svedčí o tom aj
znenie zmluvy zo dňa 30.10.2009, podľa ktorej mala byť takmer celá kúpna cena uhradená na účet
odporkyne v 1. rade.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pokaľ je teda vec v podielom
spoluvlastníctve dvoch osôb, pričom podiel každého z nich je 1-ica, má potom aj každý z nich v
prípade, že sa vec predá, právo na polovicu kúpnej ceny. Odporkyňa v 1. rade v konaní tvrdila, že
jej navrhovateľ daroval svoj podiel z kúpnej ceny. V konaní však nebolo preukázané (pričom dôkazné
bremeno zaťažovalo odporkyňu v 1. rade), že by k takejto dohode medzi navrhovateľom a odporkyňou
v 1. rade došlo čo i len ústne. Písomne však žiadna takáto dohoda uzatvorená nebola, čo nepopierala

ani odporkyňa v 1. rade, preto ak by aj existoval takýto úmysle strán, pokiaľ by takúto darovaciu zmluvu
neuzatvorilipísomne,bolabyneplatnáprerozporsust.§628ods.2OZ,podľaktoréhodarovaciazmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní.
Keďže navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade boli podielovými spoluvlastníkmi bytu na Y. U.. Č.. XX O. Z.,

a to každý v podiele 1 - ica, pričom po predaji bytu si odporkyňa v 1. rade ponechala celú kúpnu cenu
(čo nepopierala), bezdôvodne sa tak obohatila na úkor navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené je
zrejmé,žeodporkyňav1.radejepovinnázaplatiťnavrhovateľovipolovicukúpnejceny,ktorúprevzalaza
predaj bytu v ich podielovom spoluvlastníctve, teda sumu 39.000,- eur (polovica z kúpnej ceny 78.000,-
eur). Preto súd návrhu v časti istiny do výšky 39.000,- eur vyhovel a vo zvyšku návrh v časti istiny

zamietol (navrhovateľ žaloval sumu 40.000,- eur).
Odporkyňa v 1. rade poukazovala na to, že jedine ona sa osobne i finančne pričinila o nadobudnutie
bytu na Y. U.. Č.. XX O. Z.. Súd však mal za to, že to v konaní nepreukázala. Skutočnosť, že odporkyňa
v 1. rade mala aj vlastné finančné prostriedky, a že jej sestra posielala finančné prostriedky na účet,
nepreukazuje, že na zakúpenie a zrekonštruovanie bytu na Y. U.. Č.. XX O. Z., boli použité tieto

prostriedky a nie prostriedky patriace do BSM navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, najmä ak títo
napr. počas manželstva predali byt v N.. Tiež je potrebné poukázať na to, že v tomto konaní nešlo
ani o vyporiadanie BSM ani o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V neposlednom
rade je potrebné poukázať na to, že odporkyňa v 1. rade neurobila žiaden taký hmotnoprávny resp.
procesnoprávny úkon, ktorým by si prípadne uplatnila nejakú svoju pohľadávku voči navrhovateľovi.

Odporkyňa v 1. rade tiež mala za to, že by súd nemal navrhovateľovi priznať žalovanú sumu, nakoľko ide
o uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd však mal za to, že v konaní neboli ani tvrdené ani
preukázanéžiadnetakéskutočnosti,zktorýchbysadalovyvodiť,žebyprávonavrhovateľanavyplatenie
polovice kúpnej ceny za byt, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom, bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Keďže odporkyňa v 1. rade sa dostala so zaplatením do omeškania, súd priznal navrhovateľovi aj úroky

z omeškania v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 563 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 19.1.2011. Keďže však navrhovateľ nepreukázal,
že by účinne vyzval odporkyňu v 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním návrhu na súd,
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol
odporkyni doručený návrh na začatie konania, ktorý možno považovať za výzvu na plnenie (15.11.2012),

teda od 16.11.2012, a to vo výške zodpovedajúcej vtedy platným právnym predpisom a vo zvyšku návrh
navrhovateľa v časti príslušenstva zamietol.
Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Súd mal za preukázané, že odporca v 2. rade splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2009
a zaplatil kúpnu cenu do rúk odporkyne v 1. rade. Z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie odporcu v

2. rade je irelevantné, či odporca v 2. rade zaplatil kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy, tak
ako bolo v nej uvedené, alebo až po podpise zmluvy. Skutočnosť, že odporca v 2. rade sa v kúpnej
zmluve zo dňa 30.10.2009 dohodol s kupujúcim, že väčšinu kúpnej ceny zaplatí na účet odporkyne v 2.
rade, neznamená, že by došlo k prevzatiu dlhu alebo pristúpeniu k záväzku zo strany kupujúceho. Bolo
vecou odporcu v 2. rade ako predávajúceho určiť miesto plnenia kúpnej ceny. Pokiaľ takýmto spôsobom

chcel splniť svoj dlh z kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2009, bolo to na jeho rozhodnutí, a neznamená
to, že by kupujúci (B.. M.) plnil dlh za neho. Keďže, ako bolo uvedené vyššie, odporkyňa v 1. rade
bola splnomocnená navrhovateľom aj na prevzatie kúpnej ceny, pokiaľ odporca v 2. rade zaplatil celú
kúpnu cenu jej, splnil si svoj záväzok z kúpnej zmluvy aj voči navrhovateľovi. Keďže navrhovateľ tiežnepreukázal, že by mu odporca v 2. rade spôsobil nejakú škodu, alebo že by sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil (v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa), súd návrh voči odporcovi v 2. rade
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).