Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013062
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118013062.9

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mg. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného S. F., nar. XX.XX.XXXX
v D. Y., trvale bytom Q. T. XXXX/XX, D. Y., t. č. vo väzbe v inej veci a obžalovaného W. F., nar.
XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom A. XXXX/X, J. U., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2020, č. k.
3Tk/3/2018-3764, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2021 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2020, č. k. 3Tk/3/2018-3764, boli obžalovaní S. F. a
W. F. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/1Gv 73/18/1000 zo dňa 28.11.2018, pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorá im kládla za vinu, že dňa 03.03.2018 v čase od

20.00 hod. do 21.20 hod. v obydlí, ktoré sa nachádza z časti v katastri H., okres Dunajská Streda a z
časti v katastri J. U., okres Dunajská Streda, na LV XXXX na parcele č. 1148, na LV XXXX na parcele č.
1448/11, na LV XXXX na parcelách č. 1448/4, č. 1448/15 sa obžalovaní S. F. a W. F. pokúsili úmyselne
usmrtiť manželku obžalovaného S. F., Z. F., a to tým spôsobom, že po tom, čo obžalovaný W. F. po
predchádzajúcej hádke hodil do poškodenej Z. F. drevené poleno, tuto hodil na posteľ, kde jej kolenom
pristúpil na hrudník z boku na pravej strane a začal ju škrtiť, k nim pristúpil obžalovaný S. F., ktorý spolu s

obžalovaným W. F. so slovami „zdochneš, zabijeme ťa, dáme ťa zožrať levici“, poškodenú začali kopať,
vytiahli ju za vlasy z postele, kde ju neustále bili, kopali do rôznych častí tela, vulgárne jej nadávali a
následne ju za vlasy ťahali po podlahe ku dverám voliéry levice o váhe 180 kg menom „Simba“, kde ju
nechali ležať na podlahe, otvorili vchod do voliéry a pustili levicu von z voliéry so slovami a s úmyslom,
aby poškodenú levica roztrhala, avšak levica na poškodenú nezaútočila, ale ju bránila, v dôsledku čoho
obžalovaní levicu zatvorili do voliéry a poškodenú za vlasy ťahali do predsiene domu, kde ju opätovne

fyzicky napádali, pričom obžalovaný S. F. ju udieral po tele dreveným obuvákom, čím poškodenej Z.
F. spôsobili dislokovanú sériovú zlomeninu rebier V.-VIII. vpravo, mnohonásobné modriny na stehnách
a predkoleniach s predpokladanou dobou liečby nad 6 týždňov, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že preukázanie viny obžalovaných zo skutku uvedeného

v obžalobe špeciálnej prokuratúry, bolo založené na dvoch priamych dôkazoch, prvotnej výpovede
poškodenej Z. F. zo dňa 06.03.2018 v čase o 15:00 hod. a výpovede maloletej svedkyne Z. N. F. zodňa 04.03.2018, potom už len následného znaleckého skúmania, doplneného výpoveďami svedkov z
počutia.

Okresnýsúdsapretoprioritnezaoberalposúdenímzákonnostiaprípustnostipriamychdôkazovadospel
k tomu, že úlohou a povinnosťou orgánu pred samotným výsluchom je poučenie svedka. Pochybenie
pri poučení podľa § 130 Trestného poriadku, prípadne jeho absencia, sú neodstrániteľnou vadou, ktorá
má za následok tzv. absolútnu nepoužiteľnosť tohto dôkazu.

Čo sa týka prvotnej výpovede poškodenej Z. F. zo dňa 06.03.2018 v čase o 15:00 hod., okresný súd
v prvom rade poznamenal, že pre jeho rozhodovanie a vyhodnotenie tejto výpovede bol smerodajný
prehratý videozáznam. V spise sa nachádzal prepis výpovede poškodenej do slovenského jazyka. Čo
sa týka pôvodnej zápisnice z tejto výpovede, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, na túto okresný
súd neprihliadal, nakoľko táto sa nezhodovala s tým, čo v skutočnosti odznelo na zachytenom zázname.
Nič na tom podľa názoru okresného súdu nemení ani skutočnosť, že táto zápisnica bola podpísaná

samotnou poškodenou, pričom je vyhotovená v slovenskom jazyku a aj z výpovede poškodenej
vyplynulo, že jej len boli predložené papiere a len podpisovala, pričom ani nevedela čo.

Z videozáznamu ako aj jeho prepisu, ktorý dal vyhotoviť okresný súd, je hneď na začiatku zachytený
priebeh samotného poučenia poškodenej, ktoré znelo vyšetrovateľom: „Zákonné poučenie v krátkosti,

nakoľko ste už bola, pri predchádzajúcom výsluchu poučená. Máte vypovedať pravdu, vedome
nezamlčať nič, čo by mohol viesť k úspešnému objasneniu veci. Takže podľa poučení, podľa paragrafu
130 odsek 1., odsek 2, Trestného poriadku o mojom práve odoprieť vypovedať, uvádzam že toto
právo“. Tlmočníčka toto poučenie poškodenej preložila: „(nezrozumiteľné) ... poučenia sú o tom, že ...
(nezrozumiteľné) ... k veci máte všetko povedať, nie je dovolené nič zatajiť“. Toto poučenie okresný

súd považoval za nedostatočné a konštatoval, že poškodená nebola zákonným spôsobom poučená.
Okresný súd vyslovil názor, že svedok musí byť vždy plnohodnotne poučený pred začatím každého
výsluchu. Vyšetrovateľ z nepochopiteľných dôvodov poškodenú poučil „z rýchlika“, napriek tomu, že sa
jednalo o rozhodujúci dôkaz. O to viac si mal podľa názoru okresného súdu dať záležať na tomto úkone,
pričom vo všeobecnosti býva prvotná výpoveď najdôveryhodnejšia a najpodrobnejšia, ako aj to, že pri

trestných činoch voči príbuzným, sa v mnohých prípadoch stáva, že obete po určitom čase spochybňujú
svoje prvotné výpovede.

Z tohto dôvodu okresný súd neprihliadol na výpoveď poškodenej zo dňa 06.03.2018, nakoľko nebol
výsluch urobený zákonným spôsobom, pretože absentovalo poučenie poškodenej v zmysle § 130 ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku a zároveň uviedol, že nestačí len číselná citácia paragrafu, bez uvedenia
jeho obsahu, pričom toto poučenie tiež malo byť pretlmočené do maďarského jazyka, čo sa však nestalo.

Okresný súd k argumentácií zo strany prokuratúry, že poškodená už bola v ten istý deň ráno poučená a
jednalo by sa o čistý formalizmus, poznamenal, že tento ranný výsluch bol začatý a riadnym spôsobom

ukončený, o čom svedčí zápisnica z tohto výsluchu. Zároveň v druhej výpovedi toho dňa samotná
poškodená uvádzala na otázky obhajcu JUDr. Haára, z akého dôvodu počas výsluchu uskutočneného
dňa 06.03.2018 ráno v čase o 9.10 hod. využila svoje právo nevypovedať, odpovedala, že ráno bola v
strašnom stave, a ani nevedela, čo sa okolo nej deje, že čo má povedať, boli tam iní ľudia, než s ktorými
sa rozprávala predtým. Na otázku, či ju vyhľadal v čase od uplynutia prvého výsluchu do zahájenia

súčasného výsluchu v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním, aké konkrétne osoby, odpovedala,
že áno, bol tam vyšetrovateľ a jeden lekár kvôli jej zdravotnému stavu, nakoľko sa cítila veľmi zle
a vysvetlili jej význam jej výpovede, keďže sa nevyzná v tom ako proces prebieha, ale ráno nebola
schopná pochopiť význam, ale ani ráno nepovedala, že by chcela vziať naspäť trestné oznámenie. Aj
ráno povedala, že už v tej veci vypovedala, páni položili nejakú otázku, ktorej nerozumela, aj sa tú otázku

snažili vysvetliť, ale ráno bola v takomto stave, že tomu nerozumela, mala za sebou strašnú noc ako aj
poobedie.Apoložilijejnejakúotázkunakoniec,čojednoduchojejmozognedokázalpochopiť,nakoľkotri
dni nespala. Okresný súd dospel k záveru, že povinnosť poučiť svedka pred každým výsluchom vyplýva
z gramatického výkladu § 130 Trestného poriadku a preto je vyjadrenie prokurátora o „formalizme“
nesprávne.

Čo sa týka výpovede maloletej svedkyne Z. N. F. zo dňa 04.03.2018, okresný súd rovnako ako
pri výpovedi poškodenej poznamenal, že pre jeho rozhodovanie a vyhodnotenie tejto výpovede bol
smerodajný prehratý videozáznam, ako aj následný doslovný prepis tohto záznamu, ktorý dal rovnakovyhotoviť okresný súd. Čo sa týka pôvodnej zápisnice z tejto výpovede, ktorá sa nachádza vo
vyšetrovacom spise, na túto okresný súd neprihliadol, nakoľko táto sa nezhodovala s tým, čo v
skutočnosti odznelo na zachytenom zázname.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že z videozáznamu ako aj jeho prepisu je hneď na
začiatku zachytený priebeh samotného poučenia maloletej svedkyne Z. N. F., ktorá bola pred samotným
výsluchom vyšetrovateľom po preložení do maďarského jazyka poučená k možnosti odoprieť vypovedať
tak,že„avšakmôžešvýpoveďajodoprieť,aksvojouvýpoveďou,eee, kebysiajsamasebespôsobila,že

by prípadne, by si mohla byť obvinená, alebo k nejakému blízkemu príbuznému, v priamom rade, alebo,
súrodencovi, svojmu, alebo akoby svojmu súrodencovi, alebo, akémukoľvek blízkemu príbuznému, a by
si to pociťovala, a tak by si pociťovala, ako keby si sama sebe, sebe spôsobila zlo. Takže vtedy nie si
povinná vypovedať. Dobre?“ Rovnako ako u poškodenej, aj u svedkyne súd toto poučenie považoval za
nedostatočné a konštatoval, že svedkyňa nebola zákonným spôsobom poučená. Okresný súd vyslovil
názor, že svedok musí byť vždy plnohodnotne poučený pred začatím každého výsluchu. Okresný

súd nerozumel k čomu bola maloletá svedkyňa poučená. Celé pretlmočené poučenie je podľa neho
chaotické a nezrozumiteľné. Takto formulované poučenie, podľa názoru okresného súdu, bežný dospelý
človekbezprávnickéhovzdelania,niejeschopnýpochopiť,resp.pochopiťvýznammieneného.Vdanom
prípade sa dokonca jedná o maloletú svedkyňu, kde vyšetrovateľka mala zvoliť okrem uvedeného
základného poučenia, aj doplňujúce poučenie, ktoré treba prispôsobiť rozumovej úrovni svedka, najmä

v závislosti od jej veku aj samotného intelektu. Tu však svedkyňa plnohodnotne a hlavne zrozumiteľne
nedostala ani len základne formálne poučenie, ktoré malo byť preložené.

Z tohto dôvodu potom okresný súd neprihliadol na výpoveď maloletej svedkyne Z. N. F. zo dňa
04.03.2018, nakoľko nebol výsluch urobený zákonným spôsobom, pretože absentovalo poučenie

svedkyne v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktoré malo byť zrozumiteľne pretlmočené
do maďarského jazyka, čo sa však nestalo.

Okresný súd ešte doplnil, že aj keby pripustil zákonnosť poučenia maloletej svedkyne, čo však
nepripustil, nebolo by možné konštatovať, že jej výsluch bol urobený zákonným spôsobom, s

prihliadnutím na samotný priebeh, kde okrem iného z prepisu výpovede maloletej svedkyne ako aj
videozáznamu vyplýva, akým spôsobom bol vykonávaný samotný výsluch maloletej, keď v mnohých
prípadoch na položenú otázku buď maloletá odpovedala kývnutím hlavy, prípadne len mimikou tváre,
prípadne vyšetrovateľka položila otázku, odpovedala si na ňu a maloletá len uviedla „áno“. Absentuje
tu monologická časť výsluchu svedkyne, čím bolo zásadným spôsobom porušené právo svedkyne

zakotvené v § 132 ods. 2 Trestného poriadku, kde sa jej kládli otázky v ktorých bolo obsiahnuté ako
na otázky odpovedať, otázky, ktoré obsahovali skutočnosti, ktoré sa mali zistiť až z výpovede maloletej.
Okresný súd by aj na základe tohto porušenia zákona opätovne vyhodnotil tento výsluch ako nezákonný
a nemohol by ho použiť pri rozhodovaní o vine obžalovaných.

Čo sa týka následných výpovedí poškodenej Z. F., tá na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku
obžalovanými, uviedla, že zranenia jej spôsobila levica. Svedkyňa Z. N. F. na hlavnom pojednávaní
odmietla vypovedať. Z tohto dôvodu okresný súd nemal k dispozícií žiadny priamy usvedčujúci, zákonný
a prípustný dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaných. Ďalší priami svedkovia maloletá Z. F., ako
aj G. U. od začiatku uvádzali verziu obžalovaných o útoku levice.

SvedkoviamanželiaO.rovnakoakoajsvedkoviaX.kuskutkuničpodstatnéneuviedli.Uviedlilen,žesau
F. jednalo o talianske manželstvo, čo v podstate ani nikto nerozporoval, s tým, že u nich malo dochádzať
aj k fyzickému napádaniu poškodenej. X. X. ešte uvádzal údajný zámer obžalovaného S. F., v minulosti
sa zbaviť svojej súčasnej ako aj minulej manželky, ktorého výpoveď však okresný súd vyhodnotil ako

nevierohodnú s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný S. F. ho usvedčil v inej trestnej veci, kde bol
odsúdený na 25 rokov a teda vzhliadol u neho motív nevypovedať pravdu.

Svedkyňa W. F. rovnako nič podstatné neuviedla, popísala súžitie s obžalovaným S. F., a ako sa mala
o celej veci dozvedieť, od deti a z televízie. Y. A. vypovedal o levici, ku skutku nič neuviedol. Svedkyňa

G. J. o skutku tiež nič nevedela, len sa dozvedela od S. sestry, N. F. a následne od poškodenej ako
aj od maloletej Z. N., že poškodená mala byť zbitá obžalovanými, nič bližšie nevedela. Svedectvo S.
O. okresný súd vyhodnotil ako nevierohodné, s prihliadnutím na to, čo svedok uviedol na samotnom
hlavnom pojednávaní, kde nechcel vypovedať a mal sa pokúsiť o samovraždu. Zároveň svedok týmtosvojím postojom znemožnil akýmkoľvek spôsobom konfrontovať svoju výpoveď s námietkami zo strany
obžalovaných, ktorí mali legitímne a podľa názoru súdu aj logické argumenty, ktoré uvádzali vo svojich
vyjadreniach k tomuto svedkovi. Okresný súd poukázal aj na samotný obsah výpovedí z prípravného

konania, kde svedok v podstate len uviedol skutočnosti, ktoré už boli medializované k predmetnej veci,
ako aj samotné podozrenie, že svedok sa mohol a aj mal dostať do skrinky obžalovaného W. F. a
oboznámiť sa s písomnosťami, ktoré tam mal. V týchto výpovediach sa vyskytli aj určité rozpory, kde
napríklad uvádzal, že nemali na cele TV a rádio, potom zase mali. V neposlednom rade okresný súd
poukázal aj na prípadnú motiváciu výpovede svedka, ktorú uviedol v liste adresovanom orgánom činným

v trestnom konaní, kde uviedol, že ak vedia pomôcť jemu, on vie pomôcť svojou výpoveďou im, pričom
žiadal, aby on a jeho manželka dostali späť svoju rodinu a mohli pokojne žiť v E., s tým, že im vrátia
aj deti (č. l.1367e).

Znalecké skúmanie bolo vypracované aj na základe výpovedí, ktoré okresný súd vyhodnotil ako
nezákonné. Ďalej okresný súd poukázal ohľadne znaleckého skúmania a následnej výpovede znalca

MUDr. Sokola na hlavnom pojednávaní na určité pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, keď
polícia zabezpečila zdravotnú dokumentáciu pre znalca až po tom, čo bol jeho znalecký posudok
vypracovaný a teda znalec mal zdravotnú dokumentáciu od poškodenej, čiže nebola zabezpečovaná
cestou vyšetrovateľa, orgánov činných v trestnom konaní, avšak toto pochybenie okresný súd považoval
za odstrániteľné, nakoľko znalec bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde sa pridržiaval svojich

záverov v znaleckom posudku, pričom sa písomný materiál z ktorého znalec vychádzal pri vypracovaní
svojho posudku, zhodoval s tým čo pôvodne dostal od poškodenej. Okresný súd sa stotožnil s názorom,
ktorý je v tomto posudku prezentovaný ohľadom vzniku zranení, ktoré mala na sebe poškodená a to, že
tieto nevznikli útokom levice. Vznik zranení poškodenej nebolo možné na základe žiadneho priameho
a zákonného dôkazu preukázať, že či a ako tieto zranenia vznikli. Poškodená na hlavnom pojednávaní

vypovedala o útoku levice a vylúčila akúkoľvek inú možnosť. Ostatní priami svedkovia buď na hlavnom
pojednávaní odmietli vypovedať, prípadne rovnako vypovedali o útoku levice.

Čo sa týka znaleckého skúmania znalcom PhDr. Kleinmannom, PhD., okresný súd prihliadol iba na
jeho posudky č. 45/2018 a 49/2018, ktoré sa netýkali hodnotenia výpovede poškodenej ako aj maloletej

Z. N. F., ktoré boli súdom vyhodnotené ako nezákonné. V podstate z jeho skúmania verbálnych a
neverbálnych prejavov z hľadiska vierohodnosti pozorovaných osôb počas ich výpovedí vyplynulo, že
poškodená pri svojej následnej výpovedi, kde už odvolala svoju prvotnú usvedčujúcu výpoveď ako aj
svedkyňa maloletá Z. F. s vysokou pravdepodobnosťou nehovorili pravdu a klamali, čo však opätovne
podľa názoru okresného súdu nepreukazuje vinu obžalovaných. Znaleckým skúmaním znalcov F. sa

preukázali charakterové vlastnosti obžalovaných.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, i v ich súhrne vychádzal okresný súd pri posudzovaní viny
obžalovaných z § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Ak po vyčerpaní všetkých dôkazov zostanú pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu, je potrebné

s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaných. Tam, kde nemožno bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedná skutočnosti, volí súd tú, ktorá je pre obžalovaných
priaznivejšia. Okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že sa obžalovaní pokúsili zavraždiť poškodenú Z. F. spôsobom uvedeným v obžalobe,
v dôsledku čoho sa nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, a preto

okresný súd s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku rozhodol o oslobodení obžalovaných
spod obžaloby.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR podal odvolanie v neprospech oboch obžalovaných v celom rozsahu. Obaja obžalovaní

sa vzdali práva na podanie odvolania.

Podané odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR odôvodnil
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.05.2020. Uviedol, že prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku správne poukázal na tú skutočnosť, že zranenia poškodenej nevznikli útokom

levice ako sa obaja obžalovaní bránili a ako následne zmenila svoju prvotnú výpoveď samotná
poškodená Z. F.. Okresný súd si osvojil vo vzťahu k spôsobu vzniku zranení u poškodenej závery
znaleckého skúmania MUDr. Rudolfa Sokola, ktoré uviedol vo svojom znaleckom posudku č. 1/2018 a
ktoré potvrdil aj pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní.Oslobodzujúci výrok založil na tom, že vyhodnotil výpovede poškodenej Z. F. zo dňa 06.03.2018 v čase o
15.00 hod. ako procesne nepoužiteľnú aj napriek tomu, že táto výpoveď bola v celom rozsahu prečítaná

na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov pri výsluch menovanej svedkyne.

Predmetná zápisnica o výsluchu poškodenej Z. F. zo 06.03.2018 v čase o 15:00 hod. podľa názoru
prokurátora spĺňa všetky zákonné náležitosti vrátane zákonného poučenia o možnosti odoprieť
vypovedať v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, kde v zápisnici výslovne je uvedené,

že toto právo nevyužíva, vypovedať chce a bude, napriek tomu, že s obvineným S. F. a W. F. je v
príbuzenskom vzťahu, konkrétne S. F. je jej manžel a W. F. jej nevlastný syn, je to syn jej manžela.
V uvedenej výpovedi poškodená jednoznačne usvedčuje zo spáchania skutku oboch obžalovaných
a popisuje spôsob vzniku zranení v súlade so závermi znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola.
Predmetný výsluchu bol ukončený o 17:15 hod., pričom zápisnica je podpísaná poškodenou Z. F. bez
výhrad. Výsluchu sa okrem vyšetrovateľa zúčastnili obhajcovia JUDr. Ladislav, Pongrácz, JUDr. Tibor

Haár, prokurátori JUDr. W. D., JUDr. Y. U., ako tlmočníčka Erika Zajonc Csóka a osoba prítomná pri
podpise J. Y.. Bol toho názoru, že ak poškodená (v odvolaní nesprávne označená ako obvinená - pozn.
odvolacieho súdu) podpísala každú stranu zápisnice, ako aj tým, že pri výsluchu boli okrem príslušníkov
PZ prítomní aj dvaja obhajcovia, dvaja prokurátori, ktorí taktiež podpísali zápisnicu bez výhrad nemožno
tento výsluch označiť za nezákonný.

Okresný súd označil tento výsluch za nezákonný na základe videozáznamu z uvedeného výsluchu. Na
videozázname je zachytené ako vyšetrovateľ poučuje poškodenú podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku avšak necituje doslovne tieto ustanovenia. Na konci videozáznamu poškodená žiadala, aby
páchatelia boli vzatý na zodpovednosť.

Ďalej prokurátor uviedol, že poškodená Z. F. bola vypočutá toho istého dňa teda 06.03.2019 o 09:10
hod., kedy po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku využila svoje právo
a odmietla vypovedať, nakoľko s oboma obvinenými ako uviedla, je v príbuzenskom vzťahu, manžel a
nevlastný syn.

Za situácie, že poškodená v priebehu jedného dňa najprv využila svoje právo a odmietla vypovedať
a zhruba o 5 hod. už vypovedala voči obvineným, s ktorými je v príbuzenskom pomere, kde výsluch
prebiehal v nemocnici, poškodená bola na lôžku a mala bolesti, by bolo podľa názoru prokurátora nad
mieru formalistické, odtrhnuté od reálneho života. Trápiť opakovane poškodenú doslovným čítaním 14

stranového poučenia, keď reálny význam jej bol bezpochybne známy, vzhľadom na prvý výsluch, kde
po poučení odmietla vypovedať. Bolo by to v rozpore s ľudskosťou. Vzhľadom na priebeh a obsah
oboch výsluchov je zrejmé, že poškodená bola poučená o práve odmietnuť vypovedať vzhľadom na
príbuzenský pomer k obvineným. Reálne nebola poškodená ukrátená na žiadnych svojich procesných
právach a tieto aj v plnej miere využila.

Keď okresný súd napriek prečítaniu celej zápisnice z výsluchu poškodenej Z. F. zo dňa 06.03.2018 túto
pri svojom záverečnom rozhodnutí vyhodnotil ako nezákonnú, mal iniciatívne s poukazom na § 2 ods.
6 a ods. 11 Trestného poriadku oboznámiť aj zápisnicu o trestnom oznámení poškodenej Z. F. zo dňa
04.03.2018, kde bola menovaná opäť poučená podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o práve

odoprieť vypovedať vo veci svojho manžela a uviedla, že vypovedať chce a bude a dáva súhlas na
trestné stíhanie.

Prokurátor vyslovil názor, že nemožno uprednostniť videozáznam z výsluchu poškodenej zo dňa
06.03.2018 o 15:00 hod. oproti zachyteniu výsluchu v zápisnici v súlade s príslušnými ustanoveniami

Trestného poriadku. Trestný poriadok neupravuje, čo musí videozáznam obsahovať na rozdiel od
zápisnice, kde je presne špecifikované, čo má obsahovať a navyše obsah zápisnice je potvrdený a
verifikovaný aj podpismi už vyššie uvedených zúčastnených osôb. Videozáznam nie je verifikovaný
žiadnou formou ani zo strany poškodenej či zúčastnených obhajcov alebo prokurátorov. Tým, že nie
je stanovené, čo všetko má videozáznam zachytávať sa v praxi často vyskytujú prípady, kedy na

videozázname nie je vôbec zachytené poučenie, ale len samotný výsluch k veci. V tejto veci tak okresný
súd nesprávne prihliadol na neverifikovaný videozáznam z úkonu a úplne ignoroval zápisnicu, ktorá
obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti.Prokurátor za zákonný považoval aj výsluch svedkyne Z. N. F. zo dňa 04.03.2019, ktorá bola riadne
vyšetrovateľkou poučená v zmysle Trestného poriadku vrátane možnosti využiť svoje právo odmietnuť
vypovedať z dôvodu príbuzenského vzťahu k obvineným. Toto poučenie jej bolo pretlmočené do

maďarského jazyka. Vychádzajúc z prekladu PhDr. W. X.. 859/2019 na stranách 1/44-3/44 je poučenie
ako odznelo vo videozázname (čo bolo počuteľne a zrozumiteľne pre prekladateľku.) Cituje z prekladu:
„môžeš výpoveď aj odoprieť ... keby si sama sebe spôsobila .. by si mohla byť obvinená lebo nejakému
blízkemu príbuznému v priamom rade, súrodencovi svojmu ... alebo akoby svojmu súrodencovi, alebo
akémukoľvek blízkemu príbuznému ..., ako keby si sama sebe spôsobila zlo. Takže vtedy nie si povinná

vypovedať.Dobre?...tvojhosúrodencaatvojhobrata,panivyšetrovateľkasaťapýta,čibudešvypovedať
vsúvislostistoutovecou? Svedkyňaodpovedalaáno. .....Môjhosúrodencaamôjhootca.....(vpreklade
uvedené nezrozumiteľne) a napriek tomu chcem vypovedať a aj budem vypovedať. Dobre? Svedkyňa
uviedla áno. Tlmočníčka: Toto napíšeme.

Podľa názoru prokurátora tak svedkyňa pochopila, že mala právo odmietnuť vypovedať a navyše reálne

svedkyňa počula viac ako počula a rozumela súdom pribratá prekladateľka z videozáznamu, lebo počas
výsluchu pri poučení vyšetrovateľkou a následnom tlmočení svedkyňa neuvádzala, že niečo nepočuje
alebo niečo nerozumie. Naproti tomu v preklade, ktorý si dal zhotoviť súd je viacero pasáží, ktoré
sú vybodkované z dôvodu, že prekladateľka nepočula alebo nerozumela z nahrávky kvôli kvalite, čo
tam reálne bolo povedané. Svedkyňa podpísala každú stranu zápisnice a pri výsluchu bola prítomná

psychologička a kurátorka, takže to je tiež záruka toho, že svedkyni vzhľadom na vek bol vysvetlené
spôsobom, aby tomu rozumela, aké má práva a povinnosti, vrátane práva odmietnuť vypovedať pre
príbuzensky pomer k obvineným.

Ďalej prokurátor uviedol, že reálne poškodená aj svedkyňa S. N. F. boli poučené zrozumiteľným

spôsobom o práve odmietnuť vypovedať, nie je nevyhnutná doslovná citácia zákonných ustanovení.
Podstatné je, aby poučené osoby reálne rozumeli významu poučenia, čo v danom prípade naplnené
bolo. Videozáznam z výsluchu nemá prednosť pred zápisnicou, kde sú citované doslovné citácie
zákonných ustanovení v rozsahu vyše 10 strán, pričom každá strana je podpísaná. Vzhľadom aj
na kvalitu nahrávky je zrejmé, že nahrávka nezachytila všetko, čo reálne odznelo, resp. je to

nezrozumiteľné, ale aj to čo je zachytené zrozumiteľne a vyššie citované dokazuje, že zmysel práva
odoprieť vypovedať bol zachovaný v oboch prípadoch.

Pri poučení svedkyne Z. N. F., ako aj poškodenej Z. F. bolo postupované aj s prihliadnutím na zákon
č. 274/2017 Z. z o obetiach trestných činov ako aj v súlade s § 134 ods. 4 Trestného poriadku.

Okresný súd nedostatočne zohľadnil aj závery znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD, ktorý podrobne
vo svojom znaleckom posudku ako aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vysvetlil, zmenu
výpovede poškodenej ktorú s vysoko pravdepodobnosťou očakával už 06.04.2018 pri vypracovaní
svojho prvotného znaleckého posudku. V tejto súvislosti znalec uviedol, že radikálna zmena výpovede
zvyčajne býva pod silným emočným tlakom obvineného, rodinných príslušníkov, strachu o zdravie a

život alebo na základe tzv. Štokholmského syndrómu.

Znalec za najdôležitejšiu považuje prvú výpoveď menovanej, kde popísala celú udalosť bez výraznejších
zásahov prítomných, a to v časovom slede, logicky usporiadanú, bez fabulácií alebo konfabulácií. Znalec
nezistil u svedkyne Z. N. F. konfabulačné a ani fabulačné - sklony. Obžalovaných usvedčuje aj výpoveď

svedkyne G. J., matky poškodenej, ktorá uviedla, že jej dcéra jej v inkriminovanej dobe v nedeľu v
nemocnici povedala, že ju zbili obaja obžalovaní. Vnučka Z. svedkyni okrem iného povedala, že kryla
mamu, že túto po útoku odtiahli k levovi.

Okresný súd mal prihliadnuť podľa názoru prokurátora aj na obsah lekárskych správ a to konkrétne

lekárska správa - predbežná správa pre políciu zo dňa 04.03.2018 čas 12:21 hod., ktorú vystavil Ing.
MUDr. W. A. ako lekár nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda, a. s. kde v časti anamnézy bolo
uvedené: podľa udania pacientku napadol ju syn manžela a neskôr aj manžel, údajne ju škrtili, neskôr
udierali tupým predmetom po dolných končatinách, pritlačili jej klenom pravú stranu hrudníka. Uvedené
vyjadrenie sa nachádza aj v prepúšťacej správe z 24.05.2018, ktorú vyhotovil MUDr. S. N.. Z prepúšťacej

správy je zrejmé, že hospitalizácia poškodenej trvala od 04.03.2018 09:29 hod. do 08.03.2018 10:30
hod. Keby okresný súd podľa prokurátora dôsledne vyhodnotil len dôkazy, ktoré považuje za zákonné,
najmä znalecký posudok MUDr. Rudolfa Sokola, lekárske správy z nemocnice poliklinikou Dunajská
Streda a výpoveď svedkyne G. J., musel by prijať záver, že uvedenými dôkaznými prostriedkami jeminimálne preukázané, že obžalovaní spáchali zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní (prečítaná výpoveď
poškodenej Z. F. zo dňa 06.03.201 a prečítaná výpoveď Z. N. F.) označil až vo svojom konečnom
rozhodnutí za nezákonné, nemohol prokurátor na to adekvátne zareagovať a rozšíriť návrhy dôkazov
v tomto smere.

Prokurátor mal za to, že ak prvostupňový súd napriek zápisnici, ktorá obsahovala všetky zákonné
náležitosti mal pochybnosti o zákonnosti, mohol za týmto účelom predvolať a vypočuť vyšetrovateľa,
prípadne aj prokurátorov, ktorí sa na danom úkone zúčastnili a dozerali na jeho zákonnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor považoval napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava
zo dňa 09.04.2020, č. k. 3Tk/3/2018-3764 za nezákonný a navrhol, aby ho Krajský súd v Trnave podľa

§ 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný S. F. sa k podanému odvolaniu vyjadril vlastnoručným písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 17.07.2020 (č. l. 3867 - 3870), v ktorom uviedol, že prokurátor vypracoval obžalobu

na základe trestného oznámenia zo dňa 04.03.2018, teda pred vznesením obvinenia, čo je v rozpore
so zákonom. Dôkazom je to, že prokurátor v obžalobe použil vyjadrenia poškodenej nachádzajúce
sa len v trestnom oznámení. Znalecký posudok MUDr. Rudolfa Sokola č. 10/2018 bol vypracovaný
na základe nezákonných podkladov, navyše sa znalec nevysporiadal s rozdielmi vo vyšetreniach na
CT a RTG, ktorých výsledky nikdy nevidel. Príznaky uvedené v prijímacej správe z nemocnice v

Dunajskej Strede nesúviseli so zraneniami, na ktoré sa poškodená liečila. Znalec uvedené vysvetlil
tak, že prijímací lekár asi spravil preklep, pretože pacientka bola mobilná. Bol pribratý do konania nový
znalec, čím súd uznal nezákonnosť a nesprávnosť znaleckého posudku č. 10/2018. K obsahu zápisnice
z výsluchu poškodenej uviedol, že táto nekorešponduje s audiovizuálnym záznamom. Nebola poučená
a jej výsluch mal aj ďalšie zákonné nedostatky (nebol k jej výsluchu pribratý psychológ...). Nezákonnosť

tohto dôkazu nemôže napraviť tvrdenie prokurátora, že zápisnica spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti. Nemení na tom nič ani prítomnosť viacerých osôb pri výsluchu. Ustanovenia Trestného
poriadku neboli dodržané ani pri výsluchu maloletej svedkyne. V odôvodnení odvolania bol spomenutý
aj znalecký posudok č. 21/2018, ktorý bol vypracovaný na základe klinického interview dňa 06.03.2018,
bol teda vykonaný nezákonne po odmietnutí výpovede poškodenej. O tomto úkone neboli upovedomené

ani strany konania. Nad rámec uviedol, že znalecký posudok č. 10/2018 uvádzal, že sa jednalo o ľahšiu
ujmu na zdraví a nie ako uvádza a žiada kvalifikáciu prokurátor, teda podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona. Prokurátor má dohliadať nad zákonnosťou konania a nie sa akýmkoľvek spôsobom snažiť, aj
nezákonným spôsobom presadiť svoj názor.

Obžalovaní sa k odvolaniu vyjadrili aj prostredníctvom obhajcu, a to písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 20.07.2020 (3871 - 3875). K časti týkajúcej sa výsluchu Z. F. uviedli, že v
odôvodnení odvolania sám prokurátor uznáva, že poškodená nebola poučená, pretože by bolo proti
ľudskosti trápiť ju čítaním 14 stranového poučenia. Len táto skutočnosť, na ktorej sa zhodnú obhajoba
aj prokurátor, znamená nemožnosť použitia obsahu zápisnice ako dôkazu, pretože poškodená nebola

poučená. Ustanovenie § 131 ods. 1 Trestného poriadku hovorí, že je nutné poučiť svedka pred každým
výsluchom. Nelogické je aj tvrdenie prokurátora, že vypočúvanie je v poriadku, ale poučenie pred
výsluchom je už v rozpore s ľudskosťou. Je to svojvoľné stanovisko prokurátora.

Obhajoba nesúhlasí ani s názorom prokurátora, že nie je stanovené, čo všetko má videozáznam

obsahovať a že nemožno uprednostniť videozáznam oproti zápisnici z toho istého úkonu. V danom
prípade rozhodol vyšetrovateľ, že sa bude priebeh výsluchu zachytávať na videozáznam. Zápisnica z
úkonu má zachytávať podľa § 58 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku aj zrejmosť zachovania zákonných
ustanovení upravujúcich vykonanie úkonu. Záznam tak nemôže byť odlišný od zápisnice z toho istého
úkonu. Ak taká situácia predsa nastane, má videozáznam prednosť pred nesprávnym vyhotovením

zápisnice z takéhoto úkonu. Uvedené bežne platí aj v konaní pred súdom, kde je možné overiť si obsah
zápisnice prehratím zvukového záznamu.Taktiež nie je možné súhlasiť s názorom, že okresný súd mal oboznámiť z vlastnej iniciatívy zápisnicu
o trestnom oznámení poškodenej Z. F. zo dňa 04.03.2018, pretože súd nenesie dôkazné bremeno za
obžalobu, nesmie iniciatívne niektorú zo strán zvýhodňovať. Nebolo možné túto zápisnicu prečítať aj z

iných dôvodov, a to, že nebola vyhotovená po začatí trestného stíhania a iné, čo by obhajoba namietala
v trestnom konaní, ak by prokurátor takýto návrh dal.

Poškodená teda nebola poučená o svojom práve podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku, výslovne sa
nevyjadrila, či toto právo využíva alebo nie. Uvedené ustanovenie zákona jej pri tomto výsluchu vôbec

nebolo povedané v jeho zákonnom znení iba uvedením čísla §, čo nie je postačujúce. Potvrdil to preklad
audio-vizuálneho záznamu zo dňa 26.01.2020, č. 960/2019 zo dňa, str. 1/24. V písomnej zápisnici
z výsluchu je zaznamenané poučenie správne aj s odpoveďou poškodenej v rámci zákona, hoci v
skutočnosti sa tak nestalo. Poučená bola len „v krátkosti, nakoľko už bola poučená pri predchádzajúcom
výsluchu“. Výpoveď poškodenej z prípravného konania tak nebolo možné ako dôkaz v tomto trestnom
konaní vôbec použiť.

K časti týkajúcej sa výsluchu Z. N. F. obhajoba uviedla, že videozáznam z jej výsluchu zachytáva
skutočnosť, že vyšetrovateľka poučovala poškodenú zákonným spôsobom, ale prítomná tlmočníčka pri
úkone neprekladala slová vyšetrovateľky poškodenej a svojvoľne ich z neznámeho dôvodu zmenila,
pričom v tomto nie sú žiadne pochybnosti o kvalite nahrávky. Táto skutočnosť znehodnocuje celý

vyšetrovací úkon, pretože tlmočník nesmie zasahovať do priebehu úkonu, má len prekladať. Takto
tlmočníčka zasiahla do výsluchu v jeho priebehu nespočetne veľakrát. Z audiovizuálneho záznamu
výsluchu svedkyne Z. N. F. zo dňa 04.03.2018 vyplýva, že maloletá svedkyňa nebola pred výsluchom
poučená podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku, išlo o svojvoľný preklad tlmočníčky. Rovnako
obžalovaní namietali, že tlmočníčka rozhoduje za maloletú, či bude alebo nebude vypovedať, sugestívne

na ňu pôsobí a hovorí slová, ktoré maloletá vôbec nepoužila.

Z poučenia podľa názoru obžalovaných nie je možné dospieť k záveru, že svedkyňa bola riadne
poučená, primerane svojmu veku, pretože takémuto poučeniu neporozumie ani dospelá osoba a ani
osoba, ktorá pozná vo všeobecnosti základné právne východiská, a to ešte za situácie, keď jej je to

povedané nesúvisle s prestávkami po približne troch slovách.

Pri právnych východiská k § 130 Trestného poriadku obhajoba poukázala na R 2/2003, rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRč.k.2Tdo/6/2009,rozhodnutieÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS546/2014,R9/1985
a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 292/2015.

Ďalej obhajoba uviedla, že vzhľadom k nepoužiteľnosti výsluchu Z. F., zo dňa 06.03.2018 a maloletej Z.
N. F. zo dňa 04.03.2018 neexistuje dôkaz, na základe ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že skutok
uvedený v obžalobe spáchali obžalovaní alebo len niektorý z nich, a najmä, či sa skutok stal tak ako je
to v obžalobe uvedené. Nie je možné v tomto smere vychádzať ani zo znaleckého posudku č. 10/2018

znalca MUDr. Rudolfa Sokola, pretože tento znalecký posudok nedáva odpoveď na otázku, kto spôsobil
poškodenej zranenia. Závery znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. nie je možné použiť, pretože
vychádzal pri spracovaní znaleckého posudku aj z obsahu výpovedí poškodených uvedených vyššie,
pričom bez nich by závery svojho posudku urobiť nemohol. Z rovnakých dôvodov aj znalecký posudok
MUDr. Andrey Heretikovej Marsalovej a prof. PhDr. Antona Heretika, CSc., ktorých posudok používa

tiež uvedené výpovede a navyše aj závery znaleckého posudku znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD.

Za danej situácie tak podľa obžalovaných zostane vždy neobjasnená otázka, či zranenia poškodenej
spôsobili obaja obžalovaní spoločným konaním alebo niekto celkom iný, prípadne, či ich spôsobil len
niektorý z obžalovaných, a ak áno, ktorý. Ďalej boli vykonané dôkazy výsluchmi svedkov, ktorí pri skutku

priamoneboli,aktorívyslovovalivpodstateibavlastnédomnienky.Ichvýpovedesúdôkazminepriamymi
a patrí medzi ne aj výpoveď svedkyne G. J., ktorá sama za daného stavu nemôže byť základom na
odsúdenie obžalovaných. Poukázali na R 38/1968-IV., R 38/1970-I.,NS S 2To/67 /2006.

Na záver obžalovaní zhrnuli, že ak pretrvávajú pochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a

dostupných možností dokazovania o priebehu skutku, uplatní sa pravidlo „in dubio pro reo“ (Uznesenie
Najvyššieho súd SR, sp. zn. 6 Tz 10/2001 zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 5/2002 na str. 113).
Navrhli preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
23.09.2020.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 03.06.2021, na ktorý sa dostavili prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, obhajca obžalovaných JUDr. Juraj Gavalec
a obžalovaný W. F.. Výsluch obžalovaného S. F. bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného

zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konečnom návrhu uviedol, že

zotrváva na podanom odvolaní a zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaných navrhol
odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obaja obžalovaní sa stotožnili s
vyjadrením ich obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor,
proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal

postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému výroku, prokurátor v odvolaní konkrétne
procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom poškodenej, navrhnutých svedkov, ako aj

výpoveďami svedkov z prípravného konania, výsluchom znalcov, oboznámením sa s relevantnými
listinnými dôkazmi ako aj prehrávaním obrazovo zvukových záznamov zabezpečených v rámci
prípravného konania, ako aj ich doslovnými prepismi vyhotovenými prekladateľkou.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal

všetkydôkazypotrebnépreobjektívneazákonnérozhodnutie,tietodôkazyvyhodnotilindividuálneivich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1Trestnéhoporiadkuuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,aoktorédôkazysvojeskutkovézistenia
oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Správne okresný súd zameral svoju pozornosť na zisťovanie, či výpoveď poškodenej Z. F. zo 06.03.2018
v čase o 15.00 hod. a výpoveď maloletej svedkyne Z. N. F. zo dňa 04.03.2018 boli vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, keďže išlo o kľúčové dôkazy v tejto trestnej veci.

K výpovedi svedkyne Z. F. zo dňa 06.03.2018 v čase o 15.00 hod. mal krajský súd za potrebné uviesť

nasledovné.

Podľa § 131 ods. 1 Trestného poriadku, pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a
pomer k obvinenému, poučiť ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak
treba, aj o zákaze výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany
pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Svedok musí byť

vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej
výpovede.

Podľa § 132 ods. 1 Trestného poriadku, na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer
k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho

nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o
veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.

Podľa § 132 ods. 2 Trestného poriadku, svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné
konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností

alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky,
v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali
skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do
súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého
alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti.

Poškodená Z. F. bola po prvýkrát vypočutá dňa 06.03.2018 o 09.10 hod. kedy po zákonnom poučení
výslovne využila právo odoprieť vypovedať, nakoľko s obžalovanými je v príbuzenskom vzťahu.

Následne orgány činné v trestnom konaní vykonali s poškodenou ďalší výsluch dňa 06.03.2018 o 15.00

hod., kedy sa už poškodená voči obžalovaným rozhodla vypovedať.

Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, svedka je vždy potrebné poučiť pred každou
jednou jeho výpoveďou. Absolútne iná by bola situácia, pokiaľ by bol výsluch len prerušený a následne
by sa v ňom pokračovalo. Avšak v tomto prípade možno jednoznačne skonštatovať, že išlo o dva

rôzne výsluchy poškodenej počas jedného dňa, a preto bolo nutné, aby pred každým z nich bola riadne
poučená.

Poučenie svedka o práve odoprieť výpoveď podľa § 100 Trestného poriadku sa vzťahuje na reálnu
procesnú situáciu, v ktorej je už konkrétny obvinený a vypočuť sa majúci svedok je k obvinenému v

niektorom zo vzťahov predpokladaných ustanovením § 100 ods. 1 Trestného poriadku alebo sa na
neho viažu podmienky odopretia výpovede v zmysle § 100 ods. 2 Trestného poriadku. Tiež z tohto
dôvodu bezchybnosť procesných úkonov v prípravnom konaní vyžaduje dôsledný postup aj podľa § 163
ods. 1 Trestného poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.12.2002, sp. zn. 6
To/66/02).

Zákonné a riadne poučenie svedka nemusí byť vždy dosiahnuté umožnením, aby si svedok prečítal
v predtlači príslušného tlačiva uvedené poučenie. Formu a spôsob poučenia treba prispôsobiť
intelektuálnym kapacitám svedka. Ak poučujúci orgán z kontaktu so svedkom zistí, že svedok nemusí
porozumieť litere zákona na predtlači, bude nutné poučiť ho slovami a spôsobom, aby porozumel

poučeniu. Je vhodné do zápisnice uviesť aj spôsob poučenia a vždy uviesť vyjadrenie svedka, či
poučeniu porozumel. Takýmto (a ďalším primeraným) postupom možno docieliť, že prípadné neskoršie
tvrdenie svedka, že nebol riadne poučený, resp. že nerozumel poučeniu, nemusí byť akceptované.
(Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To/119/2010).Podľa § 264 ods. 4 Trestného poriadku, zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred

výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne
vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
tohto zákona.
Podľa § 264 ods. 5 Trestného poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi
sa primerane použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného

prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako
dôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa
týka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho
celého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou výkonu

tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Zospisovéhomateriáluvyplynulo,ževýsluchpoškodenejZ.F.amaloletejsvedkyneZ.N.F.,nepochybne
najdôležitejších svedkov, sa vykonal s využitím technických zariadení určených na zaznamenávanie
obrazu a zvuku. Z ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že len samotný výsluch sa zaznamenáva na

technickom zariadení a svedkov treba podľa zákonnej dikcie poučiť pred výsluchom. Čiže pokiaľ svedok
podpíše zápisnicu, v ktorej prvé strany tvorí poučenie, možno mať za to, že svedok bol poučený. Toto
však platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Po oboznámení sa s výsluchmi svedkov bolo jednoznačne zistené, že poškodená Z. F. nebola pred

výsluchom, v ktorom obžalovaných usvedčuje z trestnej činnosti, poučená. Platí totižto, že svedka treba
poučiť pred každým výsluchom. Keby sme aj prijali záver, že svedkyňa - poškodená bola poučená
niekoľko hodín predtým ako sa rozhodla vypovedať proti obžalovaným (a toto poučenie je postačujúce),
potom je otázne, či poškodená porozumela vôbec obsahu poučenia, keď aj sám prokurátor poukazuje
na jej zlý zdravotný stav. Navyše zo záznamu je zrejmé, že poškodená sa ani výslovne nevyjadrila, či

právo odoprieť vypovedať využíva alebo nie.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne maloletej Z. N. F., tak treba uviesť, že aj tu sú pochybnosti o zákonnom
poučení maloletej. Poučenie bolo absolútne nezrozumiteľné, svedkyňa súvisle nevypovedala všetko,
čo sama o veci vedela, pričom vyšetrovateľka aj tlmočníčka nezákonným spôsobom zasahovali do jej

výsluchu. Do zápisnice o výsluchu boli zapísané vety, ktoré maloletá svedkyňa nepovedala. Orgán činný
v trestnom konaní mal maloletej dávať doplňujúce otázky na spresnenie ňou poskytovaných informácií
a nie učiniť miesto nej samotnú výpoveď.

Len pokiaľ svedok je poučený aj o práve odoprieť vypovedať a výslovne sa vyjadrí či toto právo využije

alebo nie, možno potom jeho výpoveď považovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby použiteľný na
hlavnom pojednávaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výpovede najdôležitejších svedkov nie
je možné v tomto konaní použiť, a preto správe postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaných
oslobodil. Pre procesné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní tak prokurátor neuniesol
dôkazné bremeno.

Tu neostávalo krajskému súdu nič iné len skonštatovať, že okresný súd správne vyhodnotil výsluchy
poškodenej a maloletej svedkyne ako výsluchy vykonané v rozpore so zákonom.

Pokiaľ prokurátor hneď na začiatku svojho odvolania uviedol, že zranenia poškodenej nevznikli útokom

levice, čo bola obrana obžalovaných, tak s týmto konštatovaním je možné súhlasiť. Ide však o jedinú
relevantnú námietku prokurátora v celom odvolaní.

Zároveň k ďalším námietkam prokurátora odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že poškodená podpísala
každú stranu zápisnice nezhojí pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, pretože tieto orgány

zodpovedajú za to, aby bol úkon vykonaný v súlade so zákonom, pričom je zarážajúce, že správny
procesný postup nebolo možné zabezpečiť napriek tomu, že pri výsluchu boli prítomní dvaja prokurátori,
ktorí tak mohli na nezákonne poučenie upozorniť priamo pri výsluchu, čo sa však nestalo.Pokiaľ prokurátor tvrdí, že okresný súd mal v podstate „napomáhať“ prokuratúre s cieľom odsúdiť
obžalovaných, tak takýto argument v kontradiktórnom procese neobstojí. Tvrdenie prokurátora, že
nemohol rozšíriť návrhy dôkazov rovnako neobstoja, nakoľko návrhy na doplnenie dokazovania

nepredniesol ani na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Nie je povinnosťou súdu upozorniť
prokurátora na svoj zámer vyhlásiť oslobodzujúci rozsudok s cieľom, aby sa orgán činný v trestnom
konaní „spamätal“ a navrhol ďalšie dôkazy na odsúdenie obžalovaného.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie ako dôkaz, treba zdôrazniť, že použitie trestného oznámenia ako

zákonného dôkazu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí publikovanom
pod značkou R 9/2015 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 04. 2013, sp. zn.
2To/2/2013).Ajvzmysletohtorozhodnutiatrestnéoznámeniespadáprocesnedokategórie„všetkého“,v
zmysle§119ods.2Trestnéhoporiadku,lebozadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťknáležitému
objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Trestné oznámenie teda môže byť na hlavnom pojednávaní čítané ako listinný dôkaz podľa §

269 Trestného poriadku.

Krajský súd je tiež toho názoru, že v situácii, keď bol výsluch poškodenej (i maloletej svedkyne)
v prípravnom konaní (v pozícii obzvlášť zraniteľnej obete a osoby mladšej ako 18 rokov)
zaznamenaný prostredníctvom video-konferenčného zariadenia (tzv. na kameru), tak prehratie

výsledného zvukovoobrazového záznamu na hlavnom pojednávaní malo prednosť pred čítaním
zápisnice. Inak by zaznamenávanie výsluchu poškodenej v prípravnom konaní prostredníctvom video-
konferenčného zariadenia strácalo svoje opodstatnenie. Cieľom tohto postupu predsa bolo nielen
zachytiť verbálne a neverbálne prejavy poškodenej/svedkyne pri výsluchu, ale predovšetkým ju chrániť
pred tzv. druhotnou či opakovanou viktimizáciou prostredníctvom ďalších a ďalších úkonov trestného

konania (výsluchov event. konfrontácií atď.), na čo má poškodená ako obzvlášť zraniteľná obeť právo.
Zápisnica z výsluchu a vyhotovený videozáznam má po obsahovanej stránke rovnakú hodnotu ako
dôkaz.

Citácia uvádzaná prokurátorom na strane 4 odvolania presne vystihuje nekonzistentnosť poučenia,

neadekvátne vysvetlenie poučenia maloletej a vôbec nesvedčí o tom, žeby toto poučenie bolo
dostatočné, alebo dokonca, žeby bolo zrozumiteľné.

Okresný súd závery znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. nemohol zohľadniť, nakoľko jeho znalecký
posudok vychádzal z nezákonných výpovedí a nemohli byť tak predmetné výpovede použite za účelom

preskúmavania zmeny výpovedí svedkov.

Výpoveď svedkyne G. J. je nepriamym dôkazom, svedkom z počutia, ktorá nebola prítomná pri spáchaní
skutku, táto výpoveď mohla slúžiť len na podporu výpovedí poškodenej a maloletej svedkyne.

Krajský súd zároveň uvádza, že rovnako nesprávne je tvrdenie prokurátora o tom, že okresný súd mal
prihliadnuť na obsah lekárskych správ, kde v rámci anamnézy bol uvádzaný priebeh skutku, avšak
navrhovaný postup je v rozpore s judikatúrou ESĽP, kedy vyjadrenia poškodenej pred inými osobami
nemôžu nahrádzať jej výpoveď pred orgánmi činnýmiv trestnom konaní, pretože v čase vyjadrení nebola
poučená v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a jej vyjadrenia slúžili len za účelom

určenia anamnézy (Obdobne Saunders vs. Spojené kráľovstvo).

Nepriame dôkazy totiž musia na preukázanie viny tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a
otvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku
zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť, a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej

skutočnosti,žeznichjemožnévyvodiťlenjeden jedinýzáverasúčasnevylúčiťmožnosťinéhozáveru.V
tomto prípade však nešlo o takúto situáciu. Bez použitia „nezákonných“ výpovedí poškodenej a maloletej
svedkyne nebolo možné obžalovaným preukázať ani spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom, tak ako sa toho domáhal prokurátor.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd správne oslobodil obžalovaných podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.