Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820202217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: T. Y.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so
sídlom L. č. XXX, proti žalovanému: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. V. XXX/X, právne zastúpený:
JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom B., ul. T. XXX/XX, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/10/2020-139 z 25. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O., a to C-KN parc. č.
636/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 43 m2, C-KN parc. č. 641 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 727 m2, rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom, všetko v podiele 1/2 k celku, ktoré
žalovaný nadobudol od žalobkyne na základe darovacej zmluvy z 27.09.2010 (výrok I.). Žalovanému
voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Okresný súd vec
právne posúdil podľa ust. § 628 ods. 1, 2 a § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Vychádzal z toho,

že žalobkyňa darovala žalovanému ako bývalému manželovi podiel 1/2 na sporných nehnuteľnostiach
darovacou zmluvou z 27.09.2010. Predmetné nehnuteľnosti aktuálne užíva výlučne žalovaný, nakoľko
žalobkyňa sa z rodinného domu č. súp. XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. O. odsťahovala v roku 2019.
Žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru z dôvodu, že žalovaný sa k nej a k jej synovi J. J. (ďalej aj ako „syn
žalobkyne“) správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Okresný súd primárne posudzoval, či
výzva žalobkyne adresovaná žalovanému na vrátenie daru spĺňala náležitosti riadneho jednostranného
právnehoúkonuvzmysle§37OZ,atočibolaurčitáazrozumiteľná,následneskúmalsamotnýdôvodpre

vrátenie daru. Žalobkyňa ako dôvod na vrátenie daru vo výzve z 04.02.2020 adresovanej žalovanému
uviedla, že po uplynutí niekoľkých rokov ich spolužitia od uzavretia darovacej zmluvy, hlavne od mesiaca
august 2018 sa začal žalovaný správať voči nej a jej synovi tak, že ho začal vyhadzovať z rodinného
domu, škaredo mu nadávať a v čoraz väčšej miere začal verbálne napádať aj ju, čo dospelo do štádia,
že bola nútená spolu s deťmi opustiť spoločnú domácnosť. Okresný súd konštatoval, že ide o všeobecné
tvrdeniabezbližšejkonkretizácie.Ďalejuviedol,ženazáklade svedeckýchvýpovedínemalpreukázané,
že by sa žalovaný správal voči žalobkyni, alebo jej synovi spôsobom, ktorý by bolo možné považovať

za hrubé porušenie dobrých mravov. Svedeckú výpoveď syna žalobkyne považoval za účelovú, syn
žalobkyne sa ňou snažil navodiť dojem, že konflikty medzi ním a žalovaným vznikali len zo strany
žalovaného. Poukázal na to, že žalobkyňa ani jej syn počas obdobia, kedy malo podľa žalobkyne
opakovane dochádzať k nevhodnému správaniu žalovaného, toto správanie neoznámili na polícií, a toani vtedy, keď malo dôjsť k útoku na syna žalobkyne. Takéto oznámenie bolo prvýkrát podané synom
žalobkyne až 28.04.2021, čo bolo už po podaní predmetnej žaloby. Okresný súd nemal preukázané
ani podanie oznámenia žalobkyne, označené ako Ohlásenie priestupkov, ktoré neustále pretrvávajú z

27.04.2021, pričom zo strany žalobkyne išlo o nejasné tvrdenia v súvislosti s týmto podaním. Pokiaľ
žalobkyňa poukazovala na incident medzi jej synom a žalovaným, kedy mal žalovaný brániť synovi vo
vstupe do skladových priestorov v spornom rodinnom dome, týmto incidentom sa bližšie nezaoberal,
nakoľko nebol ako dôvod vrátenia daru uvedený vo výzve zo 04.02.2020. Okresný súd uviedol, že obe
strany sporu produkovali a predkladali v konaní dôkazy, z ktorých možno usúdiť vzájomnú nevraživosť

medzi nimi, ktorá bola zrejmá už v rámci konania o rozvod ich manželstva. Na základe toho uzavrel,
že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo narušené, nedokážu spolu komunikovať. Pokiaľ išlo o
tvrdenia žalobkyne o tom, akým spôsobom predmetné nehnuteľnosti nadobudla, tieto nepovažoval za
podstatné pre predmet sporu, ktorým bolo vrátenie daru a bližšie sa nimi nezaoberal. Keďže okresný
súd nemal preukázané také konanie žalovaného, ktoré by zakladalo nárok žalobkyne na vrátenie daru,
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku(ďalej„CSP“), žalovanému,ktorýbolvkonaníúspešnýpriznalvočineúspešnejžalobkyninárok
na plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň jej

prizná náhradu trov celého konania. Namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedla, že o rozvode manželstva so žalovaným uvažovala už na Vianoce roku 2017 a začiatkom
roku 2018 začala pripravovať plán ako skončiť manželské spolužitie, lebo správanie žalovaného voči jej
osobe a voči synovi J. J. začalo nadobúdať prvky fyzického a psychického týrania. Všetko sa prelomilo

dňom 20.04.2019, kedy musela opustiť s deťmi spoločnú domácnosť a doslova utiecť do penziónu vo
P., lebo sa žalovaného bála. Tieto svoje tvrdenia podložila dôkazom, potvrdením penziónu o jej pobyte.
Pokiaľ s nimi nešiel aj syn J. J. uviedla, že je dospelý a radšej sa zdržiaval pri svojej priateľke, s ktorou
mal vlastný plán ako prežiť blížiace sa veľkonočné sviatky. Vo svedeckej výpovedi jej syn presne popísal
ako surovo sa k nemu správal a správa žalovaný a ostatní svedkovia nepriamo potvrdili pravdivosť

tejto výpovede. Podľa jej názoru sa okresný súd priklonil ku výpovedi svedka T. V., ktorý tvrdil, že
nezaznamenal nijaké hádky medzi ňou a žalovaným počas trvania ich manželstva. Uvedený svedok aj
so svojou manželkou prišli k nim na návštevu tak dvakrát do roka, a preto sa logicky pred nimi a deťmi
ukazovali v inom svetle, takže svedok nemohol vidieť za jednu hodinu strávenú u nich, čo sa deje. O
problémoch v manželstve sa však viackrát zdôverila jeho manželke, ktorá však ako svedkyňa vypočutá

nebola. Žalovaný v noci 20.04.2019 surovo napadol jej syna J.. Na uvedenom nič nemení výpoveď
svedka V., ktorý popísal udalosť, ktorá sa skutočne stala, ale predtým ako došlo k tomuto incidentu, ani
to, že čiastočne rozdielne popísala dej napadnutia pri rozvode a následne v súdenej veci. Pokiaľ sa súd
priklonil k tvrdeniu žalovaného, že už pred podaním žiadosti o rozvod manželstva mala mimomanželskú
známosť, a preto sa začal voči nej hrubo správať, uviedla, že v čase, keď bola rozhodnutá, že sa so

žalovaným rozvedie, bývala na poschodí rodinného domu pri dcére a žiadnu mimomanželskú známosť
nemala. To, že neoznámila nevhodné správanie sa žalovaného polícií bolo z dôvodu, že sa hanbila za
to, čo sa v ich rodine deje a ako sa žalovaný správa k nej a k jej deťom. V konaní bolo preukázané,
že ešte keď žili so žalovaným v spoločnej domácnosti, tento jej opakovane vulgárne nadával, fyzicky
jej neublížil, ale viackrát sa snažil fyzicky ublížiť jej synovi J., ktorého bránila. Tohto napadol tak, že ho

sotil a vyrazil s ním dvere, ponižoval ho a vysmieval sa mu. Už tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú
vrátenie daru. Nevhodné správanie žalovaného voči nej ako aj deťom bolo sústavné, trvalo viac rokov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne z 26.10.2021 navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru rozhodnutie

okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho
posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na tie isté dôvody, ktoré uvádzala v konaní
pred okresným súdom a tento sa s jej argumentáciou vysporiadal. Uviedol, že vzťahy medzi ním a
žalobkyňou boli napäté už od roku 2018, kedy žalobkyňa nadviazala mimomanželský vzťah a dopustila
samanželskejnevery,čomožnopovažovaťzakonanievrozporesdobrýmimravmi.Súhlasilsozáverom

okresného súdu, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru, nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale iba také správanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Jeho správanienedosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Práve z dôvodu nevery žalobkyne boli
vzťahy medzi nimi ako manželmi značne narušené.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného zo 16.11.2021 uviedla, že k rozvodu
manželstvanedošlokvôli nevere,pretožesasjejterajšímmanželomvtejdobeaninepoznalaažalovaný
sa ku nej a jej synovi surovým spôsobom správal už predtým ako došlo k rozvodu manželstva, čo bolo
v konaní z jej strany aj preukázané. Po skončení konania pred okresným súdom v prejednávanej veci
žalovaný stále pokračuje v robení schválností a jeho správanie sa nezmenilo. Zotrvala na dôvodoch

uvedených v podanom odvolaní.

5. Žalovaný v odvolacej duplike k replike žalobkyne z 09.12.2021 uviedol, že všetky tvrdenia žalobkyne
sú účelové a nepravdivé a žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa

odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za
obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojení s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§380 ods. 1 CSP).

9. V prejednávanom spore je podstatnou tá skutočnosť, že žalobkyňa ako darkyňa podľa okresného
súdu neuniesla bremeno svojich tvrdení týkajúcich sa hrubého porušenia dobrých mravov zo strany
žalovaného (obdarovaného), na základe ktorých požadovala od neho vrátenie daru. Zároveň je
potrebné zdôrazniť, že súd je v tomto spore pri posudzovaní skutkového stavu limitovaný tými dôvodmi
zakladajúcimi vrátenie daru, ktoré darkyňa (žalobkyňa) uviedla vo výzve na vrátenie daru adresovanej

obdarovanému (žalovanému). Zároveň však možno prisvedčiť žalobkyni, že výzvou na vrátenie daru
môže byť aj samotná žaloba, v ktorej sú uvedené dôvody, na základe ktorých sa žalobca podanou
žalobou domáha voči žalovanému vrátenia daru. Žalobkyňa tak okrem bremena tvrdenia dôvodov, pre
ktoré si uplatňuje voči žalovanému právo na vrátenie daru, mala v súdnom konaní povinnosť dôkaznú, t.
j. označiť a predložiť dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom

žalobkyne prezentovaným v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy
výlučne v prospech žalovaného. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým
spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v
ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania
umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil

tak procesnú aktivitu strán ako aj meritum veci. Žalobkyňa v rámci svojho opravného prostriedku len
zopakovala svoju subjektívnu argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní o hrubom porušení
dobrých mravov zo strany žalovaného. Je zrejmé, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu
súdu opakovane predložila svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal, podľa jej názoru, okresný

súd v danom prípade dospieť. V uvedenom prípade však odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Odvolacie námietky žalobkyne
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil

ako nedôvodné. Žalobkyňa v súvislosti s dokazovaním pred okresným súdom v odvolaní uviedla,
že o problémoch v manželstve so žalovaným a jeho nevhodným správaním viac ako s vypočutým
svedkom T. V. komunikovala s jeho manželkou, ktorá však ako svedkyňa vypočutá nebola. Tak ako už
odvolacísúduvádzalvyššie,stranusporuzaťažujenielenbremenotvrdenia,aleajbremenonavrhovaniadôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ ide o svedkyňu T. V., manželku T. V., ako svedok bola
navrhovaná žalovaným na preukázanie okolností, za ktorých malo dôjsť k rozbitiu sklenenej výplne
dverí v rodinnom dome žalobkyne a žalovaného. Žalovaný výsluchom týchto svedkov chcel vyvrátiť

tvrdenie žalobkyne, že k rozbitiu sklenenej výplne dverí došlo z dôvodu fyzického útoku žalovaného
na syna žalobkyne J.. Žalobkyňa, ani jej právny zástupca nenavrhovali, aby uvedený svedkovia boli
vypočutí aj na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení o nevhodnom správaní žalovaného. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo 16. júla 2021, na ktoré bola ako svedkyňa predvolaná
aj T. V., ktorá sa naň neustanovila, nevyplýva, že by žalobkyňa resp. jej právny zástupca žiadali, aby

aj táto bola vo veci vypočutá napriek tomu, že v rámci svojich prednesov v závere pojednávania
mali možnosť označiť svedkov, ktorých žiadajú vo veci ešte vypočuť. Okresný súd tak nemal dôvod
uvedenú svedkyňu vypočuť na okolnosti tvrdené žalobkyňou. V ostatnej časti podaného odvolania tak
ako už odvolací súd uviedol, žalobkyňa polemizovala so správnosťou záverov okresného súdu a ním
vykonanýmhodnotenímdôkazovapredkladalasvojnázorakomalibyťtietodôkazyhodnotené.Odvolací
súd považuje postup okresného súdu a hodnotenie dôkazov za zákonný a odvolanie žalobkyne za

nedôvodné.

11. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančnéhokonania,vovzťahukuktorémuodvolateľkaneprodukovalažiadnurelevantnúodvolaciu
argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle

zákonných ustanovení v ňom uvedených.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 252 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu
100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci podaného odvolania úspech nemala. O výške náhrady trov tohto

štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)