Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/424/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205084
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1219205084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
V. XXXX/XX, A., zastúpená V.. Z. Sojkovou, advokátkou so sídlom Rybničná 40, Bratislava, IČO: 42 356
725, a otec - Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom
so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa

23.6.2021, č.k. 27P/142/2019-242, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 19.10.2021, č.k. 27P/142/2019-275, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutýchvýrokochIII.,IV.avzávislomvýrokuVI. potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí:

- zveril maloletú Emu Šingliarovú, nar. 23.10.2012 do osobnej starostlivosti matke (výrok I.),

-upravilstykotcasmaloletouvbežnomškolskomroku,svýnimkousviatkovaškolskýchprázdnin,každý
párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas sviatkov a školských prázdnin
vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nasledovne: počas
letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a od
15.08.od10.00hod.do31.08.do17.00hod.;počasvianočnýchškolskýchprázdninvkaždomnepárnom
kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. a v každom párnom kalendárnom

roku od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 31.12. od 10.00 hod. do 04.01. nasledujúceho
roka do 10.00 hod.; počas jarných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od soboty
predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému dňu
vyučovania po jarných prázdninách do 17.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom
kalendárnom roku od stredy od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a v každom párnom kalendárnom
roku od veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.; s tým, že
miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky, pričom matka je povinná dieťa na

styk s otcom riadne pripraviť a v stanovený čas otcovi odovzdať (výrok II.),

- otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne, počnúc dňom 20.9.2019,
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.),- zročné výživné na maloletú za obdobie od 20.9.2019 do 30.6.2021 vo výške 1 693 eur otcovi uložil
zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku (výrok IV.),

- obidvoch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok V.),

- žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 28 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej „Zákon o rodine“), keď vychádzajúc zo zistených okolností, prihliadajúc na stanovisko kolízneho
opatrovníka dospel k záveru, že otcom navrhovaná autoritatívna úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej je dôvodná, keďže rodičia doposiaľ neboli schopní uzavrieť rodičovskú dohodu.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu rodičia nežili po dobu

siedmych rokov v spoločnej domácnosti (v čase ich rozchodu mala maloletá dva mesiace) a od
tejto doby zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloletú matka, pričom otec sa s maloletou stretáva
vo vymedzené dni (tento rozsah styku otec nepovažuje za dostatočný) a od jej narodenia si plnil
vyživovaciu povinnosť k nej pravidelnými platbami vo výške 100 eur mesačne s tým, že neodkladným
opatrením (uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2020, č.k. 27P/142/2019-12, v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.03.2021, č.k. 11CoP/11/2021-96) mu bola uložená
povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 150 eur mesačne. Zo zhodného tvrdenia rodičov zistil,
že otec od septembra 2019 do marca 2020 platil maloletej tanečnú sumou 20 eur mesačne nad
rámec uvedeného výživného. Konštatoval, že matka s obsahom prvotného návrhu otca súhlasila (s
výnimkou úpravy styku otca s maloletou počas letných prázdnin), avšak po zmene návrhu otca v tom

smere, že žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, už bolo stanovisko matky
negatívne. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na vykonané dokazovanie nestotožnil s názorom otca,
že je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Po zistení názoru maloletej dospel k záveru, že je v jej záujme, aby bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloletú od jej narodenia a pokračuje

v nej aj po tom, čo otec opustil spoločnú domácnosť. V súvislosti s otázkou záujmu maloletej zdôraznil,
že maloletá by mala vyrastať v atmosfére porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova
smerovalakpozitívnemurozvojujejosobnosti,nadania,rozumovýchafyzickýchschopností,mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli súčasne rešpektované jej práva uvedené v Dohovore o
právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch, a teda v danom prípade je v záujme maloletej,

aby osobnú starostlivosť o ňu vykonávala matka, čo však nevylučuje, že maloletá časom nevyjadrí
želanie tráviť rovnaký čas u každého z rodičov. Pokiaľ ide o otcom pôvodne navrhované výživné vo
výške 100 eur, súd prvej inštancie ho nepovažoval za primerané veku maloletej, jej potrebám ani
osobným a majetkovým pomerom rodičov. Prihliadol pritom na výšku príjmu obidvoch rodičov, ako
aj na skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa mu so súčasnou

manželkou narodilo v roku 2017. Zohľadnil tiež skutočnosť, že matka dlhodobo nepracuje a pôsobí ako
konateľka obchodnej spoločnosti W. s.r.o. (jej jediným spoločníkom je brat matky), z ktorej funkcie nemá
žiadny príjem, pričom jediný príjem vo výške cca 70 eur mesačne matka dosahuje na základe dohody
o vykonaní práce pre rovnakú spoločnosť. Dané konanie matky označil za nezodpovedné, keď ide o
ženu v produktívnom veku bez vážnych ochorení, ktorá sa môže kedykoľvek zamestnať a zabezpečiť si

vlastný zdroj príjmu. Za špekulatívne tiež považoval, že matka darovala svoj trojizbový byt bratovi, ktorý
jej na druhej strane daroval sumu 100 000 eur na kúpu záhradnej chatky v Podunajských A.. Vzhľadom
na uvedené vyhádzal z potencionality príjmu matky. Mal za to, že s povinnosťou rodičov vynaložiť všetko
potrebné úsilie na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného
rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov vystupuje ako konateľ obchodnej spoločnosti bez nároku na

odmenu, resp. poberá mesačný príjem vo výške 70 eur. Dospel k záveru, že matka je vzhľadom na svoje
možnosti, schopnosti a majetkové pomery schopná pokryť finančné potreby maloletej do výšky 200 eur
rovnako ako otec. Výživné určené vo výške 200 eur považoval za primerané zárobkovým možnostiam
a schopnostiam obidvoch rodičov, pričom maloletá je vo veku 8 rokov, keď už iba osobná starostlivosť
nepostačuje na pokrytie jej potrieb, a preto sa obaja rodičia, t.j. aj matka, majú podieľať na výchove

maloletej aj finančne. Konštatoval, že matka má okrem bežných výdavkov maloletej primeraných jej
veku zvýšené výdaje na kúpeľné liečenie, ktoré maloletá absolvuje jedenkrát ročne. Prihliadol tiež na
výdavky maloletej na výučbu anglického jazyka vo výške 330 eur ročne (27 eur mesačne) a poplatok za
tanečnú vo výške 22 eur mesačne. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej zistil, že maloletá ma oslabenúimunitu, z ktorého dôvodu navštevuje každoročne kúpele, okrem toho trpí alopéciou (toto ochorenie nie
je liečiteľné) a v zmysle predloženej správy z nefrologickej ambulancie prekonala zápal močových ciest,
čo možno považovať za bežné ochorenie. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej určil počnúc dňom

podania návrhu, čím otcovi vzniklo zročné výživné v celkovej výške 1.693 eur za obdobie od 20.09.2019
do 30.06.2021, v ktorej sume zohľadnil platby otca za tanečnú vo výške 140 eur (20 eur mesačne
od septembra 2020 do marca 2021), ako aj platby výživného, ktoré otec realizoval vo výške 100 eur
mesačne a od marca 2021 vo výške 150 eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. O
zastupovaní a správe majetku maloletej rozhodol tak, že obidvaja rodičia budú oprávnení na tieto úkony,

keďže zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zdôraznil, že v bežných veciach maloletej môžu rodičia rozhodovať v
zásade samostatne, pričom správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami, ktoré právo patrí obidvom rodičom. Vo vzťahu k úprave styku otec
deklaroval dlhodobý problém sa s matkou dohodnúť na jeho stretávaní sa s maloletou počas sviatkov
a prázdnin, čomu nasvedčovali aj dva návrhy otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa

domáhal úpravy styku s maloletou počas vianočných sviatkov v roku 2020 a letných prázdnin v roku
2021. Zo zisteného skutkového stavu, ako aj z výpovede maloletej vyplynulo, že jej vzťah otcom ani
schopnosťotcapostaraťsaoňuniejeprekážkou,abyuotcatrávilačasajpočasprázdninasviatkov.Súd
prvej inštancie považoval za pochopiteľné, že otec túži zažiť so svojou dcérou aj výnimočné dni sviatkov
a prázdnin a nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby sa každoročne s matkou dohadoval, či maloletú

môžemaťvosvojejdomácnostipočassviatkov.Podotkol,žeotecmánovúrodinu,apretoježiaduce,aby
sa pomery v rodine stabilizovali a aby si aj otec mohol svoje záležitosti (aj pracovné) zadeliť tak, aby sa
mohol maloletej plnohodnotne venovať a pripraviť jej adekvátny program. Na strane druhej je aj v záujme
maloletej, aby mala zabezpečené stabilné výchovné prostredie a pevne stanovený režim stretávania sa
s otcom, keďže je už vo veku 8 rokov, v ktorom si uvedomuje tieto okolnosti a aj ona samotná sa môže

na stretnutie s otcom pripraviť a podieľať sa na príprave ich spoločného programu. Tvrdenie matky, že
sa otec v minulosti nedomáhal styku s maloletou počas sviatkov, súd prvej inštancie nevyhodnotil ako
dôvod, pre ktorý by sa otec nemohol takejto úpravy domáhať teraz. Mal za to, že je v záujme maloletej,
aby v jej blízkosti zostali obaja rodičia s čo najintenzívnejším pozitívnym vzťahom k nej, o čo sa musia
pričiniť aj rodičia, pričom maloletá deklarovala, že má obidvoch rodičov rovnako rada. Zdôraznil, že v

danom prípade je úlohou matky, aby nevytvárala prekážky v stretávaní sa maloletej s otcom, ale ho čo
možno najviac podporovala a rovnako je úlohou otca, aby s maloletou netrávil čas iba zábavou ale i
povinnosťami, predovšetkým jej prípravou do školy aj v čase ich styku posledné týždne v auguste. Otcovi
pritom nič nebráni, aby navštívil školu maloletej, vyžiadal si prístupové hesla k internetovej žiackej knižke
a požiadal triednu učiteľku o podávanie správ o maloletej vo forme e-mailu, prípadne aby navštevoval

rodičovské združenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom nezistil

naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. C.m.p.

4. Proti výrokom III. a IV. rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný osporový
poriadok, ďalej „C.s.p.“; § 62 ods. 1 C.m.p.). Mal za to, že zročné výživné nebolo súdom prvej inštancie
stanovené v súlade s ustanoveniami Zákone o rodine, vychádza z nesprávne a neúplne zisteného
skutočného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia, keď v danom prípade neboli preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú určenie zročného výživného. Vyjadril sa, že od

narodenia maloletej si riadne plní svoje rodičovské povinnosti, predovšetkým vyživovaciu povinnosť,
ktorú skutočnosť matka nepoprela a aj súd prvej inštancie ju považoval za preukázanú. Tvrdil, že s
maloletou má veľmi dobrý vzťah a po celý čas si uvedomoval, že sa jej potreby menia (nástup do
školy a pod.), na základe čoho sa vždy spolupodieľal na úhrade zvýšených nákladov na maloletú podľa
jej potrieb a veku. Zdôraznil, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej

podal on samotný a nie matka, z čoho jasne vyplýva, že dôvodom nečinnosti matky spočívajúcej v
nepodaní návrhu na určenie vyššieho výživného bola tá skutočnosť, že na výživu maloletej riadne po
celý čas prispieval sumou 100 eur a súčasne podľa potreby pokrýval jej ďalšie výdavky. Vzhľadom
na uvedené podľa jeho mienky neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovaliurčenie zročného výživného na maloletú za obdobie od 20.09.2019 do 30.06.2021, keďže maloletá mala
z jeho strany hradené náklady na výživu. Nepopiera pritom skutočnosť, že s vyšším vekom maloletej
narastajú aj jej náklady, na základe čoho súhlasí s určením výživného v sume 200 eur mesačne, avšak

až od právoplatnosti rozsudku. Otec bol toho názoru, že ho nie je možné zaviazať na platenie výživného
od 20.09.2019, keďže návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podal on sám a zároveň
nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa. Súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozsudku
rozsiahlejšie neodôvodnil, prečo rozhodol o zročnom výživnom, resp. na základe čoho dospel k názoru,
že boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď počas celého konania nemal za sporné

plnenie si rodičovských povinností z jeho strany. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200
eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, a aby výrok o zročnom výživnom zrušil.

5. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca poukázala na znenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine
z ktorého vyplýva, že zročné výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania bez toho, aby

na to existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť
dané výlučne v tom prípade, keď sa určuje zročné výživné na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v otcom napadnutých výrokoch je preto podľa jej názoru plne
v súlade s citovaným ustanovením. Tvrdila, že návrh na začatie konania sama nepodala z dôvodu,
že sa s otcom ešte pred začatím súdneho konania dohodli na výživnom vo výške 200 eur mesačne.

Uviedla, že otec podal svoj návrh bez akéhokoľvek upozornenia potom, ako odsúhlasila všetky jeho
návrhy na úpravu jeho styku s maloletou počas prázdnin s výnimkou mesiaca august s tým, že v rozpore
s ich dohodou navrhol určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Vyjadrila sa, že až po začatí konania
pochopila uvedený neférový krok otca voči nej, a preto počas konania žiadala o určenie výživného, keď
suma 100 eur mesačne nepokrývala ani len polovicu jej výdavkov na maloletú, a dokonca bola nútená

domáhať sa dočasného určenia výživného formou neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu označila
za nepravdivé tvrdenie otca, že bez jeho iniciatívy by bola doposiaľ nečinná pri domáhaní sa vyššieho
výživného na maloletú. Poprela tiež, že by otec popri výživnom vo výške 100 eur mesačne pokrýval aj
ďalšie výdavky maloletej podľa jej potrieb, pretože, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec hradil
maloletej len krúžok tanečnej, a to iba niekoľko mesiacov. Mala za to, že výška zročného výživného je

zrozumiteľne a určito špecifikovaná v odseku 35 napadnutého rozsudku. Bola presvedčená o tom, že
rozsudok súdu prvej inštancie je v otcom napadnutých výrokoch vecne správny, spravodlivý, v súlade
so záujmom maloletej, ako aj plne zákonný a žiadala o jeho potvrdenie odvolacím súdom.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca odkázal na svoje vyjadrenie prednesené

na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvej inštancie dňa 23.06.2021, v ktorom navrhol určiť
výživné vo výške 200 eur mesačne.

7. Otec v písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu matky poukázal na skutočnosť, že podanie návrhu na
úpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejnepodliehapredchádzajúcemuupovedomeniu

a udeleniu súhlasu iného účastníka. Uviedol, že konal v záujme maloletej a z hľadiska istoty sa
obrátil na súd. Zdôraznil, že si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, čo bolo hlavným
dôvodom nepodania návrhu na určenie výživného matkou. Bol toho názoru, že Zákon o rodine explicitne
neustanovuje, že súd je povinný určiť výživné ku dňu podania návrhu, ale uvádza len možnosť a
najskoršiudobukzaviazaniunaplatenievýživného.Malzato,žesiriadneplnilsvojepovinnosti,maloletá

mala v danom čase zabezpečené hradenie opodstatnených nákladov a matka nijakým spôsobom
nenavrhovala určenie výživného až do momentu, ako bola oboznámená s jeho návrhom. Z toho vyplýva,
že využitie jeho práva podať návrh na súd neznamená automaticky uloženie povinnosti platiť výživné
odo dňa podania návrhu za situácie, keď matka bola vo veci nečinná.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. 1, 385 ods. 1,
§ 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného pre
maloletú a o zročnom výživnom, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z
neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom v odvolaní otca neboli
uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súduprvej inštancie v danej časti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré ako na správne poukazuje.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu upravujú ustanovenia § 62 ods.

1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy
samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení,
napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, (bývanie, strava, ošatenie,

zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd.

15. Odvolací súd, vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania otca, považuje
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o určení výživného pre maloletú a o

zročnom výživnom, za vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného, ktorú
otec vo svojom odvolaní ani nespochybnil (jeho odvolacia argumentácia smeruje s odkazom na ust. §
77 ods. 1 Zákona o rodine výlučne k nemožnosti zaviazať ho k plneniu určenej vyživovacej povinnosti
odo dňa podania návrhu, ale až od právoplatnosti rozsudku), zodpovedá tak odôvodneným potrebám
maloletej a jej veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a

schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti obsiahnutých v §
62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie
správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým výlučný výkon osobnej starostlivosti
o maloletú zo strany matky, ako aj vyživovaciu povinnosť otca k ďalšiemu maloletému dieťaťu.

16. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov obidvoch rodičov správne vychádzal z nimi predložených
potvrdení o ich príjmoch. V prípade matky správne prihliadol okrem jej skutočne dosahovaného príjmu
aj na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery v súlade s tzv. zásadou potencionality zárobku, v
zmysle ktorej je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, kebyriadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti
dostatočne nevyužíva. Odvolací súd je v tomto smere rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že
matka, ktorá je v produktívnom veku a nemá žiadne závažné zdravotné obmedzenia, svoje možnosti a

schopnostidosahovaťpríjemnáležitenevyužíva,keďvykonávafunkciukonateľkyobchodnejspoločnosti
Parfumeria s.r.o. bez nároku na odmenu a jej jediný príjem tvorí odmena za prácu vykonávanú na
základe dohody o vykonaní práce vo výške cca 70 eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie správne
zohľadnil skutočnosť, že matka previedla svoj trojizbový byt na brata bez primeraného protiplnenia
(tento jej daroval sumu 100 000 eur na kúpu záhradnej chatky), čím sa vzdala bez dôležitého dôvodu

majetkového prospechu.

17. V súvislosti s posúdením výdavkov na maloletú súdom prvej inštancie odvolací súd udáva,
že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho
potriebtýkajúcichsastravovania,ošatenia,zabezpečeniahygienickýchpotrieb,zdravotnejstarostlivosti,
školskej a mimoškolskej činnosti, ako aj mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby

maloletého dieťaťa je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či
už denné alebo mimoriadne). Výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletej, t.j. na nákup stravy,
ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú
nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať, keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú
zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa

v určitom veku. Súd prvej inštancie okrem toho správne prihliadol na zhoršený zdravotný stav maloletej
vyžadujúci si raz ročne kúpeľnú liečbu a výdavky s tým spojené.

18. Pokiaľ ide o vymedzenie obdobia určenia výživného pre maloletú súdom prvej inštancie od
20.09.2019, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania otcom, s týmto sa stotožnil aj odvolací

súd, keďže daná úprava korešponduje s ustanovením § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine. V tejto
súvislosti nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku otca, že na určenie výživného od podania návrhu
neboli splnené podmienky pre absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa zdôrazňujúc, že podľa
ust. § 77 ods. 1 tretej vety Zákona o rodine sa preukázanie existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa vyžaduje výlučne v prípade určovania výživného pre maloleté dieťa na dobu najviac troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa predchádzajúceho dňu začatia konania, kým v
prípade priznania výživného odo dňa začatia konania (resp. od neskoršieho dátumu) nie je potrebné
existenciu takýchto dôvodov posudzovať a ani sa nimi zaoberať. V tomto smere nie je relevantná ani
otcom zdôrazňovaná skutočnosť, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
ktorého súčasťou bol aj návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 100 eur mesačne podal

on sám bez určenia dátumu, od akého ho požaduje určiť (t.j. určenia výživného už od podania svojho
návrhu sa v ňom nedomáhal), pretože v danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa upravené v § 111 a nasl. C.m.p., ktoré možno začať aj bez návrhu, kedy súd nie je
podaným návrhom viazaný a tento môže v rámci posudzovaného predmetu konania (ktorým otázka
určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu nepochybne bola) prekročiť (§ 40 C.m.p.).

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca od 20.9.2019 (t.j. od podania
návrhu), následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné, ktoré mu
vzniklo do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, t.j. do 30.6.2021, v celkovej výške 1.693 eur. Súd prvej
inštancie výšku zročného výživného za obdobie od 20.9.2019 do 30.6.2021 správne ustálil ako rozdiel

medzi výživným, ktoré mal otec podľa rozhodnutia uhradiť (za obdobie od 20.9.2019 do konca roka
2019 673 eur, v roku 2020 sumu 2.400 eur, v roku 2021 v sume 1.200 eur) a platieb, ktoré za rovnaké
obdobie otec na výživu a iné potreby maloletej uhradil (september až december 2019 sumu 400 eur, v
roku 2020 sumu 1200 eur, za rok 2021 do konca júna sumu 800 eur a sumu 140 eur za tanečnú ).

20. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV.
a závislom výroku VI. o trovách konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p., § 52 C.m.p.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).