Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212747
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116212747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. I., narodená X.X.XXXX,
trvale bytom J. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: O. E., narodený X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33C/18/2016-950 zo
dňa 23.4.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 33C/18/2016-1029 zo
dňa 26.8.2021, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33C/18/2016-950 zo

dňa 23.4.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 33C/18/2016-1029 zo
dňa 26.8.2021 vo výroku III., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal
a) do výlučného vlastníctva žalobkyne: - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec J., okres
Trnava: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na parc. reg C KN č. 303/1, zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 1510 m2, parc. reg. C KN č. 303/2, záhrada o výmere 500 m2, parc. reg C KN č.304,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 992 m2, - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec
J., okres Trnava: rodinný dom s. č. XXX a bazén postavené na pozemkoch parc. reg C KN č. 303/3-rod.
dom, parc. reg. C KN č. 303/4-bazén, v zmysle Geometrického plánu č. 154/2013 na zameranie stavby

na p. č. 303/3 k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, úradne overený dňa 27.02.2014, - nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. J., obec J., okres Trnava: parc. reg. C KN č. 4350, orná pôda o výmere
1020 m2, - osobné mot. vozidlo Mercedes - Benz S 350 CDI 4MATIC, VIN: WDD2210801A286548, e.
č. TT777DY, - štvorkolka zn. CF MOTO RANCHER 600, VIN: LCELDUZ1XD6000577, e. č. TT723AK,
- zostatok na bankovom účte vedeného v A. J., a.s., W.: D v sume 32,86 eur, - zostatok na účte
doplnkového dôchodkového sporenia DDS Tatra banky a. s., zmluva č. 6957027363, v sume 356,11 eur,
- obchodný podiel žalobkyne v spoločnosti REVOL Consulting, s.r.o., so sídlom Boleráz 268, IČO: 36

255 548, vyjadrený vkladom vo výške 1.328 eur, b) do výlučného vlastníctva žalovaného: - obchodný
podiel žalovaného v spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., so sídlom Vlárska 28, Trnava, IČO: 44
808 321, vyjadrený vkladom vo výške 5.000 eur, - obchodný podiel žalovaného v spoločnosti REVOL
Consulting,s.r.o.,Boleráz268,IČO:36255548,vyjadrenývkladomvovýške2.656eur,výrokomII.uložilžalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.416.582,02 eur do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol.

3. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3, § 39, § 143, §
149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
vecne potrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

patrilivšetkyrozsudkomvyporiadanéveciamajetkovéhodnotyuvedenévovýrokuI.rozsudku.Súdprvej
inštancievychádzalzoskutkovýchzistení,žecenavšetkýchvecíamajetkovýchhodnôtvbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného je v celkovej výške 1.030.077,29
eur, a to nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobkyne v hodnote 541.670 eur, hnuteľné veci
prikázané do vlastníctva žalobkyne v hodnote 23.000 eur, obchodný podiel prikázaný do vlastníctva
žalobkyne v hodnote 77.155,56 eur, zostatky na bankovom účte a sporiacom dôchodkovom účte

prikázané do vlastníctva žalobkyne v celkovej sume 388,97 eur a obchodné podiely žalovaného v
hodnote 387.862,76 eura. Žalobkyni boli prikázané veci a majetkové hodnoty v sume 642.214,53 eur
a žalovanému boli prikázané majetkové hodnoty v sume 387.862,76 eur. V rámci vyporiadania vecí
a majetkových hodnôt je tak žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu
127.175,88 eur. V rámci vyporiadania je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni sumu 778.232,30 eur (t.

j. 1/2 zo sumy 1.556.464,60 eur, ktorá bola použitá na uspokojenie jeho záväzkov z titulu pôžičiek).
V rámci vyporiadania je žalovaný povinný vrátiť peňažné prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a je povinný uhradiť žalobkyni sumu 765.525,59 eur (t. j. 1/2 zo sumy
1.531.051,19 eur, ktorá bola použitá na poskytnutie úveru pre REVOL TT Consulting s. r. o.).

4. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že strany sa zhodli, že do
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patria nehnuteľnosti - pozemky a rodinný dom,
zhodne ustálili hodnotu nehnuteľností na sumu 541.670 eur. Ďalej sa strany zhodli, že do majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patria osobné motorové vozidlo zn. Mercedes - Benz
S 350 CDI 4MATIC a štvorkolka zn. CF MOTO RANCHER 600, zhodne ustálili zostatkovú hodnotu

motorového vozidla na sumu 20.000 eur, zostatkovú hodnotu štvorkolky na sumu 3.000 eur. Súd prvej
inštancie prikázal do vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti v súlade s návrhom strán, motorové vozidlá,
keďže ich užíva, zostatok na bankovom účte vedeného v A. J., a. s., IBAN: D. v sume 32,86 eur,
keďže je majiteľkou účtu, zostatok na účte doplnkového dôchodkového sporenia DDS Tatra banky
a. s. zmluva č. 6957027363 v sume 356,11 eur, keďže je zmluvnou stranou zmluvy o doplnkovom

dôchodkovom sporení. Súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobkyne obchodný podiel v REVOL
Consulting, s.r.o. vyjadrený vkladom žalobkyne do základného imania spoločnosti vo výške 1.328 eur,
ktorého hodnota je 77.155,56 eur a do vlastníctva žalovaného obchodný podiel v REVOL Consulting,
s.r.o. vyjadrený vkladom žalovaného do základného imania spoločnosti vo výške 2.656 eur, ktorého
hodnota je 154.311,10 eur. Súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalovaného obchodný podiel

v REVOL TT Consulting s. r. o. vyjadrený vkladom žalovaného do základného imania spoločnosti vo
výške 5.000 eur, ktorého hodnota je 233.551,66 eur. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z právneho
názoru, že pohľadávka na výplatu zisku v REVOL TT Consulting s. r. o. nie je vylúčená z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže o výplate zisku rozhodol žalovaný ako jediný
spoločník ku dňu 3.1.2016, podiel na zisku sa dostal do dispozície žalovaného, ktorý s ním nakladal

a rozhodoval o jeho použití. Žalovaný dňa 30.12.2015 rozhodol, že zisk v REVOL TT Consulting s.
r. o. bude rozdelený spoločníkovi a vyplatený ku dňu 3.1.2016 a spoločnosť svoj záväzok ku dňu
3.1.2016 splnila tak, že zisk, ktorý by inak vyplatila na bankový účet žalovaného, započítala so svojimi
pohľadávkami voči žalovanému, z titulu poskytnutého úveru ako aj z titulu povinnosti žalovaného vrátiť
spoločnosti pôžičky. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný nadobudol oprávnenie disponovať

s nárokom na podiel na zisku, keďže o výplate zisku rozhodol žalovaný ako jediný spoločník ku
dňu 3.1.2016. Žalovaný si v rokoch 2013-2015 vybral zo spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o.
postupne sumu 1.556.464,60 eur, pričom je zrejmé, že počas trvania manželstva žalovaný uzatváral
so spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r. o. zmluvy o pôžičke, na základe ktorých spoločnosť
poskytla žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.556.464,60 eur. Keďže žalovaný svoje

individuálne záväzky uspokojil z výnosu, ktorý by inak patril do bezpodielového spoluvlastníctva, je
žalovaný povinný nahradiť žalobkyni takto spotrebovaný výnos vo výške 1/2, a preto je žalovaný povinný
vrátiťžalobkynito,čobolozospoločnéhomajetkupoužiténauspokojeniejehoindividuálnychpeňažných
záväzkov. V rámci vyporiadania je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 778.232,30eur, t. j. 1/2 zo sumy 1.556.464,60 eur, ktorá bola použitá na uspokojenie jeho záväzkov z titulu
pôžičiek. Žalovaný poskytol spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. pôžičku v sume 1.531.051,19
eur za účelom vyplatenia svojho zisku. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný súborom zmluvných

transakcií a účtovných operácií oddialil výplatu zisku, o rozdelení ktorého ako spoločník rozhodol. Svoju
pôvodnú pohľadávku na výplatu zisku vo výške 1.531.051,19 eur transformoval na pohľadávku z titulu
poskytnutého úver a tento by mala spoločnosť REVOL TT Consulting s. r. o. použiť na výplatu jeho
zisku. Súd prvej inštancie zhodnotil toto poskytnutie úveru ako konanie, ktorého účelom je oddialiť
vyplatenie rozdeleného zisku, ktorý by inak patril do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, žalovaný

postupoval cielene, keď v čase bezprostredne pred pojednávaním v otázke rozvodu manželstva prijal
rozhodnutie o rozdelení dosiahnutého zisku a o spôsobe jeho výplaty takým spôsobom, aby zmaril
naplnenie masy bezpodielového spoluvlastníctva peňažnými prostriedkami z výnosu z podnikania a
vyplatenie zisku oddialil na čas po rozvode. Takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto je neplatný. Znamená to, že takto boli neoprávnene použité peňažné prostriedky vo výške
1.531.051,19 eur a v rámci vyporiadania je žalovaný povinný vrátiť peňažné prostriedky patriace do

bezpodielového spoluvlastníctva a je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 765.525,59 eur, t. j.
1/2 zo sumy 1.531.051,19 eur, ktorá bola použitá na poskytnutie úveru pre REVOL TT Consulting s. r.
o.. Keďže žalobkyňa je povinná titulom vyrovnania podielov v rámci vyporiadania vecí a majetkových
hodnôt zaplatiť žalovanému sumu 127.175,88 eur, súd prvej inštancie započítal tento záväzok žalobkyne
s jej nárokom na sumu 1.543.757, 89 eur (778.232,30 eur + 765.525,59 eur) od žalovaného a priznal

žalobkyni v rámci hodnotového vyrovnania sumu 1.416.582,02 eur. Vzhľadom na výšku peňažnej
povinnosti uloženej žalovanému, súd prvej inštancie umožnil žalovanému splniť uloženú povinnosť v
lehote 90 dní, ktorú považuje za primeranú na obstarania potrebných zdrojov na plnenie povinnosti.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania

z dôvodu, že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na
podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

6. Napadnutý dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 225 ods.
1, 2, 3, § 162 ods. 3, § 164 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových

zistení, že žalovaný navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
tamojšom súde pod sp. zn. 13C/279/1999 o určenie vlastníckeho práva, ktorého účastníkom je na strane
žalovaných aj spoločnosť REVOL TT Consulting s. r. o. a predmetom ktorého je určenie vlastníckeho
práva SR, okrem iných aj k pozemkom zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. P., parc. reg.
„C“ č. 8598/242, 8598/334 a 8598/339, na základe žaloby žalobcu SKP úpadcu Trnavské automobilové

závody,štátnypodnikvkonkurze.Ďalejžalovanýnávrhnaprerušeniekonaniaodôvodniltým,žehodnota
pozemkov bola určená znaleckým posudkom č. 23/2019, nie je zanedbateľná a podieľa sa na hodnote
spoločnosti, čo má vplyv na hodnotu vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a preto prípadné rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 13C/279/1999 o tom, že REVOL TT Consulting s.
r. o. nie je vlastníkom označených pozemkov, by malo vplyv aj na hodnotu obchodného podielu danej

spoločnosti.

7. V napadnutom dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že nebol dôvod
na prerušenie konania v prejednávanej veci, keďže sporové strany sa na hodnote obchodného podielu
zhodli a navrhli, aby súd pri vyporiadaní ich spoločného majetku vychádzal z hodnoty určenej na

základe zhodných tvrdení. Nakoľko súd prvej inštancie nemal pochybnosti o zhodných tvrdeniach strán
ohľadom hodnoty obchodného podielu spol. REVOL TT Consulting s. r. o., zobral ich za základ svojho
rozhodnutia v súlade so zásadou formálnej pravdy. Súd prvej inštancie tak nemal povinnosť skúmať,
či zhodné tvrdenie korešponduje so skutočným stavom alebo nie, teda či hodnota obchodného podielu
bola stranami určená s tým, že vlastníctvo pozemkov je dotknuté súdnym sporom o určenie vlastníctva.

Keďže strany sa na hodnote obchodného podielu zhodli, nebo dôvod vyčkávať na právoplatnosť konania
o tom, či REVOL TT Consulting s. r. o. je alebo nie je vlastníkom pozemkov pod stavbami výrobných
hál, teda vyriešenie tejto spornej otázky by nemalo význam pre rozhodnutie súdu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní uviedol, že vo výroku
I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je uvedený predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, avšak zo súdom prvej inštancie zistenej hodnoty predmetov vyporiadania uvedených vo
výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkynina vyrovnanie jej podielu sumu 1.416.582,02 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že práve žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému sumu 127.175,88 eur, avšak
vo výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je to práve žalovaný, ktorý má vyplatiť

žalobkyni sumu nezanedbateľného charakteru. Takýmto spôsobom je porušené právo žalovaného
na spravodlivé konanie, zároveň nekorešpondovaním výroku I. s výrokom II. napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, sa odníma žalovanému právo uplatniť odvolanie, keďže podľa ustanovenia §
358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie
nie je prípustné, pretože z výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva žiaden

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by opodstatňoval povinnosť žalovaného
vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.416.582,02 eur. V tomto prípade bola medzi stranami
sporu sporná hodnota pohľadávky žalovaného na zisk (dispozície s ňou počas manželstva strán) v
sume 3.087.515,79 eur. Z výrokov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva vyriešenie
tejto spornosti pohľadávky, čím sa odníma žalovanému právo uplatniť odvolanie proti výroku, ktorým
by súd prvej inštancie vyriešil predmetnú spornosť. Nárok na zisk žalovaného v postavení spoločníka

nemôžebyťpredmetomvlastníctva,čímjevýrokII.napadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciezaložený
na nesprávnom právnom posúdení veci. Zisk spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. súd prvej
inštancie považuje za výnos bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán konania, ktorý je potrebný
vyporiadať, opomína však, že obchodná spoločnosť a jej majetok je oddelená od jej spoločníka, v tomto
prípade žalovaného. Zisk obchodnej spoločnosti nepatrí ako výnos do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov strán, nie je ziskom žalovaného, ktorý sám nie je podnikateľom, pretože účasť žalovaného
na obchodnej spoločnosti nie je podnikaním. Súd prvej inštancie považuje za rovnaké inštitúty nárok
na zisk, teda pohľadávku (právo na plnenie) a výnos, čo sú však odlišné inštitúty. Súd prvej inštancie
nezdôvodnil, z akého dôvodu nárok na zisk žalovaného ako jediného spoločníka spoločnosti REVOL TT
Consulting s. r. o., s ktorým sa disponovalo počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

patrídobezpodielovéhospoluvlastníctvastrán,zktoréhodôvodujeodôvodnenienapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie v tejto podstatnej otázke nepreskúmateľné a arbitrárne. Ustálená judikatúra sa
vyjadrujezreteľne,žepohľadávkysanepovažujúzapredmetbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
a riadia sa všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Správnosť názoru, že pohľadávka
(ktorou je aj nárok na zisk žalovaného ako jediného spoločníka spoločnosti REVOL TT Consulting s.

r. o. a disponovanie s ním) nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyplýva aj
zo systematického zaradenia ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ako aj utvrdzuje v tom, že
stačí aby nárok mal charakter pohľadávky (práva na plnenie v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho
zákonníka) a je vylúčená z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdom prvej inštancie
uvedené okolnosti nezbavujú nárok na zisk žalovaného charakteru pohľadávky vylúčenej z masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani možnosti žalovaného disponovať s pohľadávkou na
zisk v súlade s všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov, teda s Občianskym zákonníkom,
či Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, že žalovaný ako spoločník rozhodoval o rozdelení zisku,
je práve predpokladom vzniku pohľadávky žalovaného ako spoločníka na zisk podľa ustanovení §
125 ods. 1 písm. b) v spojení s § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka a predpokladom nadobudnutia

oprávnenia disponovania s nárokom na podiel na zisku, ktorý patrí aj z pohľadu Obchodného zákonníka
len spoločníkovi v zmysle ustanovenia § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale uvedené nezbavuje
nároku na zisk charakteru pohľadávky, ktorá je vylúčená z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V rámci právneho charakteru nároku na podiel na zisk poukázal žalovaný na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 10/2011 z 30.11.2011. Žalovaný ďalej

uviedol, že vymáhať pohľadávku na zisk môže úspešne len osoba, ktorá má postavenie spoločníka
spoločnosti, pričom aktívna vecná legitimácia je determinovaná hmotnoprávnym postavením. Dispozície
žalovaného s pohľadávkou na zisk voči spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., pri právnych
úkonoch započítania a zmluvy z 3.1.2016 nespadali pod predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a nedošlo nimi k vyplateniu zisku žalovanému ako výnosu z bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Dispozície žalovaného s pohľadávkou na zisk právnymi úkonmi v rámci zmluvy z 3.1.2016
a započítania boli vykonané v súlade so všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov, tak
sa nikdy nestala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nikdy nebola začlenená do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zanikla pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s týmito predchádzajúcimi

názormi k otázke vzťahu pohľadávok a bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa ustálila v tom,
že pohľadávky netvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a disponovanie nimi sa spravuje
všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov, je právne samostatné, čo žalovaný právnymi
úkonmi dňa 3.1.2016 dodržal, čím došlo v súlade s právnym režimom záväzkových vzťahov k zánikujeho pohľadávky na zisk a pohľadávka na zisk sa nestala výnosom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Nebolo sporným, že žalobkyňa nebola spoločníkom spoločnosti REVOL TT Consulting s. r.
o., nemala oprávnenia spoločníka a nebola ani aktívne vecne legitimovaná k vymáhaniu pohľadávky

na zisk, teda nemala k tejto pohľadávke ani hmotnoprávne postavenie. Súd prvej inštancie právne
názory najvyšších súdnych autorít nerešpektoval a preberaním názorov Najvyššieho súdu Českej
republiky z rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/3725/2015 a sp. zn. 22Cdo/3192/2015 na predmetný prípad došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie neprihliada na zásadný rozdiel v právnej
úprave českého Občianskeho zákonníka novelou zákonom č. 91/1998 Sb., ktorá zaviedla v českej

právnej úprave nový inštitút „spoločného jmění manželů“, ktorý je aplikovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/3725/2015, avšak tento inštitút je odlišný od bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v slovenskom Občianskom zákonníku. Judikatúra slovenských najvyšších
súdnych autorít sa pridržiava inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, ako je vymedzené
v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka, a preto sa za predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyslovene nepovažujú pohľadávky a záväzky. Súd prvej inštancie po právnej stránke

nesprávne posúdil a vyporiadal v zmluve z 3.1.2016 vykonané započítanie pohľadávky žalovaného na
zisk v časti 1.556.464,60 eur s pohľadávkou spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. na vrátenie
rovnakej sumy, ktorá vznikla výbermi peňažných prostriedkov zo spoločnosti REVOL TT Consulting s. r.
o. uskutočnenými žalovaným v rokoch 2013 až 2015. Súd prvej inštancie si v odôvodnení napadnutého
rozsudku protirečí, keď považuje nárok na zisk žalovaného za spoločný majetok, pričom ďalej uvádza,

že ide o výnos dosiahnutý z oddeleného majetku. Súd prvej inštancie si nepreskúmateľne, bez poukazu
na konkrétne dôkazy, resp. bez vykonania konkrétnych dôkazov, paušálne a arbitrárne ustálil, že tieto
peňažné prostriedky neboli použité za účelom nadobudnutia vecí do bezpodielového spoluvlastníctva
respektíve, ani neboli použité na bežnú spotrebu pre potreby pôvodnej spoločnej domácnosti žalobkyne
a žalovaného. Pohľadávka žalovaného na podiel na zisku v časti 1.556.464,60 eur zanikla 3.1.2016 v

súlade so všeobecným režimom záväzkových vzťahov započítaním pohľadávok, ktoré sú mimo sféry
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(12.1.2016) predmetná pohľadávka neexistovala, teda súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď ju
z akéhokoľvek dôvodu vyporiadaval. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 149 ods.
4 v spojení s § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď vyporiadal započítanie vzájomných pohľadávok

žalovaného a spoločnosť REVOL TT Consulting s. r. o. v časti 1.556.464,60 eur bez návrhu strany, ktorý
by bol podaný do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie v
rozpore s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka vyvodzuje dôsledok, že je to žalobca, ktorý musí
preukazovať, že spoločné prostriedky nepoužil na oddelený majetok. K uvedenému dochádza dokonca
za situácie, kedy žalobkyňa ani len netvrdila (v zmysle jej povinnosti a bremena tvrdenia a dokazovania

podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a nežiadala nahradiť vynaloženie zo
spoločného majetku na jeho oddelený majetok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva,
z akého právneho dôvodu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému žalobkyni polovicu
z nezanedbateľnej sumy 1.531.051,19 eur. Započítaním pohľadávky spoločnosti REVOL TT Consulting
s. r. o. na poskytnutie úveru s pohľadávkou žalovaného na zisk v časti 1.531.051,19 eur, pohľadávka na

zisk žalovaného zanikla v súlade so všeobecným režimom záväzkových vzťahov. Súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
žalovaným a spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r. o., pričom neaplikoval ustanovenia § 143, §
145 ods. 1 (a contrario) a ani § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neprihliadol na to, že predmetné
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov umožňovali

žalovanému samostatne uzatvoriť zmluvu z 3.1.2016 so spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r.
o., keďže právna možnosť uzavierať zmluvy (mimo spoločných vecí) len jedným z manželov nie
je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená a uvedená špeciálna úprava má
prednosť pred všeobecnou úpravou ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný právne úkony
započítania pohľadávok a uzatvorenia zmluvy z 3.1.2016 vykonal v čase, keď jeho manželstvo nebolo

rozvedené. Súd prvej inštancie vyporiadal pohľadávku v sume 1.531.051,19 eur, z ktorej polovicu
hodnoty uložil ako povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni napriek tomu, že žiadna zo strán nenavrhla
vyporiadať uvedenú pohľadávku do 3 rokov. Podľa ustálenej judikatúry k ustanoveniu § 149 ods. 4 v
spojení s § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže súd vyporiadať len ten majetok či hodnoty, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu súdnym

rozhodnutím do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že zásadnými otázkami konania bola otázka masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a otázka jeho hodnoty. Sporové strany pri nich zaujímali diametrálne odlišné postoje. Súd prvej

inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v plnom rozsahu sa stotožnil s vymedzením masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne, ako aj jeho hodnoty, ktorá podľa žalobkyne
predstavovala sumu 4.117.593,09 eur, pričom hodnota masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vymedzená žalovaným predstavovala sumu 873.681,21 eur. Z predložených dôkazov žalovaného bolo
preukázané, že tento bezprostredne pred pojednávaním o rozvod manželstva urobil účelové a neplatné

právne úkony, smerujúce k zásadnému zníženiu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a poškodeniu žalobkyne. Taktiež v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie účelovo
odmietal, že by do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili ich spoločné obchodné
podiely v obchodných spoločnostiach a predlžoval konanie opakovanými žiadosťami o odročenie
pojednávania za účelom predloženia znaleckých posudkov. Posúdením otázky vymedzenia masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho hodnoty sporovými stranami, ako aj ich postojmi v

konaní, by súd prvej inštancie správne určil jej plný úspech vo veci. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trovách konania tak, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. sa vyjadril žalovaný.

Žalovanývovyjadreníuviedol,žepokiaľžalobkyňapoukazujenastanoviskoR42/1972,takzuvedeného
nevyplýva a nemožno vyvodiť, že pri rovnosti podielu oboch bývalých manželov na mase bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (50 %) má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v zmysle zásady tzv.
procesného úspechu (na strane žalobkyne). Žalobkyňa počas konania prezentovala viaceré tvrdenia
o predmete bezpodielového spoluvlastníctva manželov, respektíve o spôsobe vyporiadania a výške

vyrovnacieho podielu, ktoré boli protichodné. Žaloba bola podaná 30.5.2016 s tým, že žalobkyňa
chcela vyporiadať konkrétne predmety bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez toho, aby niekto
niekoho z bývalých manželov vyplatil, s čím žalovaný v podaní z 25.8.2017 súhlasil. Žalobkyňa v
podaní z 15.6.2018 začala tvrdiť, že hodnota spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., respektíve
príslušného obchodného podielu ku 31.12.2015 predstavovala 3.201.240 eur, z čoho polovica je

1.600.620 eur, ktorú hodnotu chcela učiniť predmetom vyporiadania v predmetnom konaní, čo sa však
netýkalo rozhodného dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (zániku manželstva
strán rozvodom 12.1.2016). V podaní z 9.9.2020 (po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov) označila žalobkyňa za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podiel na zisku spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. v sume 1.556.464,60 eur, ktorá však

nie je hnuteľnou vecou, pretože ide o pohľadávku, ktorá patrila iba žalovanému ako jedinému
spoločníkovi uvedenej spoločnosti, a preto ako pohľadávka bola vylúčená z predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že hodnota obchodnej spoločnosti REVOL TT
Consulting s. r. o. (resp. obchodného podielu) predstavuje sumu 1.764.602,66 eur. V záverečnej reči
z 8.10.2020 žalobkyňa dokonca uznala, že hodnota týkajúca sa spoločnosti REVOL TT Consulting s.

r. o., ktorá sa má vyporiadať, je 233.551,66 eur určená Znaleckým posudkom č. 23/20l9 predloženým
žalovaným. Vzhľadom na diametrálne odlišné vyjadrenie žalobkyne k predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, respektíve hodnote spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., keď v žalobe
žalobkyňa nežiadala na vyplatenie žiadnu sumu, ale v konaní začala meniť hodnotu týkajúcu sa
obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., avšak v záverečnej reči uznala hodnotu podľa

Znaleckého posudku č. 23/2019, nie je spravodlivé, aby žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania.
Žalovaný odmieta, že by vykonal účelové úkony smerujúce k zásadnému zníženiu masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a poškodeniu žalobkyne. Dĺžka trvania znaleckého dokazovania súvisela
s rozsahom predmetu, nakoľko sa musel hodnotiť „inventár“ obchodnej spoločnosti a znalecké
posudky sú rozsiahle, obsahujú značné množstvo príloh. Žalovaný zabezpečil znalecké dokazovanie

k určeniu hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom žalobkyňa v predmetnej
veci nezabezpečila ani jediný znalecký posudok, hoci to bola žalobkyňa, ktorá s odstupom času začala
tvrdiť, že hodnota obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. je 3.201.240 eur a neskôr
1.764.602,66 eur. Vzhľadom na uvedené nemožno priznať odvolaniu žalobkyni úspech. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. v zmysle

ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odmietol.

11. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila žalobkyňa. Žalobkyňa
vo vyjadrení uviedla, že žalovaný koncipoval svoje odvolanie ako polemiku s účelovo vytiahnutýmičasťami odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Primárne napáda právne posúdenie zahrnutia
zisku obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. v sume 3.087.515,79 eur za obdobie 2009
až 2014 do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie v rozsudku riadne

vysvetlil, ako dospel k záveru o zahrnutí zisku obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. v
sume 3.087.515,79 eur za obdobie 2009 až 2014 do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Naopak argumenty žalovaného v odvolaní o nesprávnom právnom posúdení veci sú bez vnútornej
logiky, opory v zákone, v rozpore s dobrými mravmi a s princípmi všeobecnej spravodlivosti. Žalovaný
vedie nezmyselnú polemiku s časťami odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré sú vytrhnuté

z kontextu, pričom na podporu svojich argumentov vymenúva s vecou nesúvisiacu judikatúru súdov.
Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil
ako vecne správny.

12. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril
žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nemožno súhlasiť s názormi žalobkyne, že odvolanie

žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je nesúrodé. Žalovaný v žiadnom prípade nevedie
nezmyselnú polemiku s časťami odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ale žalovaný
poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, od ktorej sa súd prvej inštancie
odklonil a zároveň pochybil, keď aplikoval českú právnu úpravu spoločného jmění manželú podľa
českého Občianskeho zákonníka, odlišnú od úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v

slovenskom Občianskom zákonníku. Názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzťahovať na špecifické odvolacie
námietky žalovaného, ktoré sú reálnymi, podstatnými a opierajú sa o objektívne právo.

13. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalovaného na prerušenie konania nehodnotil dôkaz -
Znalecký posudok č. 23/2019 v jednotlivosti a neprihliadol na ním určenú hodnotu sporných pozemkov,
ktorá tvorí nie nezanedbateľnú časť hodnoty z celkovej hodnoty podielu obchodnej spoločnosti REVOL
TT Consulting s. r. o.. Správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody podal

na Okresný súd Trnava žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky aj k
pozemkom č. 8598/242, 8598/334, 8598/339 evidovaných na LV č. XXXXX pre k. ú. P. vo vlastníctve
obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 13C/279/1999.
Súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy predložené žalovaným - uznesenie Okresného súdu Trnava
č. k. 13C/279/1999-3899 z 10.3.2017, a to ani v súhrne so Znaleckým posudkom č. 23/2019. V prípade

ak by v konaní o určenie vlastníckeho práva bolo vyhodnotené, že Slovenská republika je vlastníkom
pozemkovč.8598/242,8598/334,8598/339evidovanýchnaLVč.XXXXX prek.ú.P.,takbyneboldôvod
prihliadať na ich hodnotu zvyšujúcu všeobecnú hodnotu obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s.
r. o., čo by malo vplyv tak na predmet, ako aj hodnotu vysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Súd prvej inštancie neposkytol v dopĺňacom rozsudku odpoveď na predmetnú podstatnú

argumentáciužalovanéhoknávrhunaprerušeniekonania.Súdprvejinštancieužnezvažovalargumenty
žalovaného, ktoré boli založené na Znaleckom posudku č. 23/2019 a teda neodkazoval na žiadne
konkrétne dôkazy, na základe ktorých by zamietol návrh na prerušenie konania. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd zmenil dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby prerušil konanie vedené na súde
prvej inštancie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

13C/279/1999.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektami - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,

že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia
použilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b),d),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutiavmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmiodvolania(§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre odmietnutie odvolania žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku (§ 386 písm. c) Civilného sporového
poriadku) a pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

16. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

17. Podľa § 357 Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

18. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne,
ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku,
ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej
úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak
to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa v civilnom sporovom konaní odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú

taxatívne vymenované v ustanovení § 357 Civilného sporového poriadku. Proti iným rozhodnutiam v
civilnom sporovom konaní odvolanie nie je prípustné.

20. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné

podať odvolanie proti uzneseniu, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

21. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaným odvolaním napadnutý dopĺňací rozsudok
súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sa považuje za uznesenie v zmysle
ustanovenia § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Napadnutý dopĺňací rozsudku súdu prvej

inštancie majúci povahu uznesenia nie je v citovanom zákonnom ustanovení § 357 Civilného sporového
poriadku uvedený, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je odvolanie objektívne
prípustné. Tu odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 357 písm. n) Civilného
sporového poriadku je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o prerušení konania (tzv. vyhovujúceuznesenie), čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania.

22.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuatiežvyššiecitovanézákonnéustanovenia,odvolanie
žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie tak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie žalovaného
protidopĺňaciemurozsudkuspoužitímustanovenia§386písm.c)Civilnéhosporovéhopriadkuodmietol.

23. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov - strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania strán sporu je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo porušeniu práv strán sporu na spravodlivý
proces, či konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej
inštancie vec právne správne posúdil.

24. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

25. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku.

26. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

27. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku dopadá na

akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom
takejto vady môže byť nesprávne realizovaná mandukačná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom
dokazovaní, porušenie viazanosti iným rozhodnutím alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s
existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

29. V prejednávanej veci, pokiaľ išlo o napadnutú časť rozsudku vo veci samej, spornými a odvolaním

žalovaného nastolenými otázkami boli otázka právnej povahy nároku na zisk žalovaného v obchodnej
spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., resp. otázka zaradenia podielu na zisku žalovaného v
obchodnejspoločnostiREVOLTTConsultings.r.o.domasybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
a v nadväznosti na už uvedené otázky aj otázka výšky vyrovnacieho podielu.

30. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv.
masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho
vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalšíchmajetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za
súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. Súd prvej
inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

31. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalittívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie
bezpodielového psoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
strán a ich spoločného hospodárenia, rovnako vnosy a zápočty. Stanovenie rozsahu a ocenenia

majetkuahodnôtvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjepredpokladompreurčeniehodnotových
podielov oboch manželov. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z
manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia
príslušnej peňažnej sumy.

32.Kodvolacejnámietkežalovaného,žesúdprvejinštancienesprávnezaradilnárokžalovanéhonazisk
z obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Odvolací súd
súhlasí so žalovaným, že v kogentnom ustanovení § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka je zakotvené
jedno zo základných práv spoločníka, nárok na podiel na zisku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6 Obo 191/2003) a že samotná účasť žalovaného ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením
obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Cdo 109/03), čo však neodporuje, vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci,
zaradeniu podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

33. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávky a dlhy totiž v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka nie sú vyslovene upravené. Pri
týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka,

ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150
Občianskeho zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli
za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a
nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

34. K uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že spoločný majetok manželov
je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku manželov sú predovšetkým príjmy,
ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov

jednotlivých manželov. Pokiaľ ide o podiel žalovaného na zisku v obchodnej spoločnosti, odvolací súd
poukazuje na závery súdnej praxe i právnej teórie, podľa ktorých nielen mzda, ale aj akékoľvek iné
peňažnéplnenie,ktoréktorýkoľvekzmanželovzískalpočastrvaniamanželstva(svýnimkamiuvedenými
v zákone), sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva okamihom ich vyplatenia niektorému z
manželov. Vznik nároku na peňažné plnenie ešte nezakladá istotu, či vôbec, kedy a v akej výške bude

toto peňažné plnenie skutočne vyplatené. Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do bezpodielového
spoluvlastníctva je teda okamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku na toto plnenie.
Predmetom vysporiadania je totiž len reálny spoločný majetok manželov, ktorý existoval ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Nemôže ním byť fiktívny majetok, ani majetok, vo vzťahu, ku ktorémuexistuje iba tzv. čakateľské právo (viď JUDr. Imrich Fekete, CSc.: Občiansky zákonník, Veľký komentár,
2. zväzok, str. 378, Eurokódex, s.r.o., 2015).

35.Vsúdenejveciniejesporné,žedňa30.12.2015žalovanýakojedinýspoločníkobchodnejspoločnosti
REVOLTTConsultings.r.o.rozhodolovyplateníziskuzaroky2009-2014vcelovejvýške3.087.515,79
eur svojej osobe s tým, že časť zisku v sume 1.556.464,60 eur bola použitá na úhradu pohľadávky
žalovaného voči obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., a to započítaním dňa 3.1.2016.
Dňa 3.1.2016 uzavreli žalovaný ako veriteľ a obchodná spoločnosť REVOL TT Consulting s. r. o. zmluvu

o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. úver
v sume 1.531.051,19 eur za účelom vyplatenia zisku jedinému spoločníkovi - žalovanému. Vychádzajúc
z uvedených skutočností je odvolací zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že podiel na zisku
žalovaného v obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. sa nielen, že stal splatným za trvania
manželstva strán sporu, ale žalovaný získal aj právo s ním nakladať. I keď dňom splatnosti podielu
na zisku žalovaného neboli peniaze v sume 1.556.464 eur žalovanému vyplatené v hotovosti alebo

prevodom na účet, boli v deň ich splatnosti jednoznačne použité k inej finančnej transakcii (zápočet
vzájomných pohľadávok). Faktom teda je, že pohľadávka žalovaného na zisk v sume 1.556.464 eur bola
dňa 3.1.2016 uspokojená, resp. uvedené peniaze zmenili vlastníka.

36. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že zisk obchodnej spoločnosti nepatrí ako výnos do

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,keďženiejeziskomžalovaného.Vpreskúmavanomprípade
však súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania zisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting
s. r. o., ale podiel žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti ako jej jediného spoločníka. Žiada sa
zdôrazniť, že súd prvej inštancie konštatoval a nespochybnil to ani žalovaný v odvolaní, že obchodný
podiel v uvedenej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a preto nie

je možné stotožniť sa ani s odvolacou argumentáciou žalovaného, že podiel žalovaného na zisku
obchodnej spoločnosti nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako už bolo konštatované
vyššie, spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov, pričom vlastnými zdrojmi bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú
predovšetkým na základe činnosti alebo iných nárokov jednotlivých manželov. Aby sa majetok stal

predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí ísť o majetok nadobudnutý jedným, či
oboma manželmi za trvania manželstva a nemôže byť daný zákonný a ani zmluvný dôvod, ktorý by ho
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylučoval. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí nepochybne aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov obdržal za trvania
manželstva. Neexistuje potom žiaden zákonný dôvod, aby bol akýkoľvek výnos z podielu na zisku

žalovaného v obchodnej spoločnosti vylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Tento záver sa
uplatní bez ohľadu na to, či výnosy spočívajúce v peňažnom príjme sú manželovi vyplatené v hotovosti
alebo sú mu poukázané na účet v banke alebo dokonca bola vykonaná kompenzácia vzájomných
pohľadávok, keďže platné právo nezakazuje poskytnúť peniaze bezhotovostne formou započítania, čo
je aj prejednávaný prípad.

37. V prejednávanej veci bola ďalšou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka vynaloženia
spoločných prostriedkov strán sporu v sume 1.556.464 eur na ostatný majetok žalovaného. Žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval, že časť zisku v obchodnej spoločnosti REVOL TT
Consulting s. r. o. v uvedenej sume započítal dňa 3.1.2016 so záväzkom žalovaného voči obchodnej

spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. titulom pôžičiek poskytnutých obchodnou spoločnosťou
žalovanému.Žalovanýpovažovalzarozpornýsozákonompostupsúduprvejinštancie,keďžežalobkyňa
nežiadalo nahradenie tejto sumy zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného v lehote troch
rokov od zániku manželstva.

38. Každý z manželov má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva právo požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z výlučného
vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania priznať iba
na návrh tohto manžela. Na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok

niektorého z manželov, musí súd pri vyporiadaní prihliadať aj bez návrhu (viď doc. JUDr. Marek Števček,
PhD. a kol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, str. 1138, C. H. Beck, 2015).39. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je každý z
manželov povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak
zákon používa slová, že je potrebné „nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo“, potom už z

jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklad, ktorý bol vynaložený v minulej dobe a jeho výška ku dňu
zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je nijako modifikovaná.
Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok
jedného z nich a s týmto ich použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátanie do bezpodielového
spoluvlastníctva“ bude prichádzať do úvahy len pri jeho vysporiadaní. Práve princíp vysporiadania

spočívajúci v tom, že tak sa vysporiada to, čo bolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok
jedného z manželov, tiež vylučuje, aby také vyrovnanie bolo nemorálne (viď JUDr. Imrich Fekete, CSc.:
Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, str. 401, Eurokódex, s.r.o., 2015). Ustanovenie § 150
veta druhá Občianskeho zákonníka tak vytvára predpoklad k tomu, aby nedochádzalo k obohateniu
jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a teda na úkor druhého manžela.

40. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba zohľadniť i pohľadávky v opačnej polohe,
teda pohľadávky bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči oddelenému majetku jedného z
manželov (viď R 6/1972, R 27/1979). Ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka zodpovedá taký
postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré sa

vysporiadava, zahrnie aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku,
ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok (viď R 27/1979).

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
bez návrhu musí prihliadať na to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na ostatný majetok

niektorého z manželov a nie je obmedzovaný žiadnou lehotou (tzv. pravidlo troch rokov formulované
judikatúrou Najvyššieho súdu ČR), ako sa to snaží navodiť žalovaný v odvolaní. Súd rozhodujúc o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí do tohto konania zahrnúť všetok majetok,
ktorý bol spoločný manželom a ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok
NS SR sp. zn. 2 Cdo 83/1998). Pokiaľ žalovaný argumentuje v odvolaní rozhodnutiami Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1112/2006 a sp. zn. 22 Cdo 2881/2008, podľa ktorých súd môže vyporiadať len
majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM, je jeho
odvolaciaargumentácianenáležitá,keďžerozhodnutiaNajvyššiehosúduČRnepredstavujúrozhodnutia
najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 Civilného sporového poriadku a nemožno ich ani zahrnúť pod
pojemustálenejsúdnejpraxe.Ajkeďaplikačnápraxužbezvýnimočnenepresadzujezásadutzv.úplného

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rovnako novšia česká judikatúra reaguje na
posilnenie prejendávacej a dispozičnej zásady), odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že
žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1.556.464 eur do
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď napr. podanie žalobkyne zo dňa 9.9.2020,
prednes PZ žalobkyne na pojednávaní dňa 11.9.2020).

42. Znenie druhej vety ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť každému z
manželov nahradiť, čo zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vynaložil na svoj oddelený majetok. Zákon jasne formuluje náhradu ako povinnosť prihliadnuť pri
určení náhrady na to, čo sa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve vynaložilo na individuálny

majetok jedného z manželov. V súdenom spore boli peniaze z podielu žalovaného na zisku obchodnej
spoločnosti v sume 1.556.464 eur použité na splatenie pôžičiek žalovaného od obchodnej spoločnosti,
pričom súd prvej inštancie konštatoval, že tieto spoločné peniaze strán sporu boli použité na
uspokojenie individuálnych záväzkov žalovaného, a preto je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni
spotrebované peniaze v polovici. Žalovaný namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je

zrejmé, ako súd prvej inštancie ustálil, že tieto peniaze neboli použité na nadobudnutie vecí do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,resp.nebolipoužiténabežnúspotrebuprepotrebypôvodnej
spoločnej domácnosti strán sporu, keď žalovaný dôvodil dôkazným bremenom na strane žalobkyne
ohľadne vynaloženia BSM prostriedkov na oddelený majetok druhého manžela (poukazujúc pritom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005). K uvedenej odvolacej námietke

žalovaného o nahradení sumy 1.556.464 eur zo spoločného majetku vynaloženej na ostatný majetok
žalovaného, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné.
Pokiaľ ide o dôkazné bremeno ohľadne vynaloženia spoločného majetku manželov na oddelený majetok
žalovaného, resp. ohľadne použitia peňazí z pôžičiek uzavretých žalovaným ako jedným z manželov sobchodnou spoločnosťou na bežnú spotrebu, prípadne na nadobudnutie spoločných vecí, tu k záverom
súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ani neurobil v konaní
pred súdom prvej inštancie žiadne tvrdenie o tom, že by peniaze z pôžičiek od obchodnej spoločnosti

použil na spoločný majetok, žalovaný prisvedčil a preukazoval, že táto časť z jeho podielu na zisku bola
použitá na zaplatenie formou započítania jeho pôžičiek poskytnutých mu obchodnou spoločnosťou (viď
vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.10.2020, viď žalovaným predložená inventarizácia účtu k 31.12.2015).
Spornosť tvrdení strán o použití sumy 1.556.464 eur na individuálne pôžičky žalovaného nebola daná.
Preto ani žalobkyňu nezaťažovalo dôkazné bremeno o preukázaní vynaloženia spoločného majetku na

oddelený majetok žalovaného (splatenie pôžičiek), keďže skutkové tvrdenia o tejto otázke neboli medzi
bývalými manželmi rozporné, ako sa mylne domnieva žalovaný. V súdenom spore bol podiel na zisku
žalovaného v obchodnej spoločnosti použitý na úhradu jeho dlhov (jeho pasív), teda pohľadávka na zisk
žalovaného na zisk bola realizovaná tak, že vystúpila z okruhu spoločného majetku manželov a bola
použitá na zaplatenie dlhu jedného z manželov - žalovaného. Súd prvej inštancie postupoval náležitým
spôsobom, keď bez návrhu prihliadol na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený

majetok žalovaného.

43. Ďalej žalovaný namietal, že nie je žiaden dôvod na to, aby mu z pohľadávky na zisk vo výške
1.531.051,19 eur bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu. Zo skutkových okolností zistených
súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.1.2016

uzavretej s obchodnou spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r. o. ako dlžníkom poskytol sumu
1.531.051,19 eur ku dňu uzavretia tejto zmluvy na účely vyplatenie zisku jedinému spoločníkovi s tým,
že sa zároveň dohodli na započítaní pohľadávky obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r.
o. voči žalovanému v sume 1.531.051,19 eur z uvedenej zmluvy a pohľadávky obchodnej spoločnosti
REVOL TT Consulting s. r. o. voči žalovanému v sume 1.556.464,60 eur titulom pôžičiek oproti

pohľadávke žalovaného voči obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. na vyplatenie zisku
v sume 3.087.515,79 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný poskytol obchodnej spoločnosti
REVOL TT Consulting s. r. o. úver na vyplatenie zisku, pričom obratom zanikol záväzok obchodnej
spoločnosti voči žalovanému vyplatiť mu podiel na zisku na základe vzájomných zápočtov. Obchodná
spoločnosť uskutočnila započítanie svojej pohľadávky voči žalovanému na poskytnutie jej úveru v

sume 1.531.051,19 eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 3.1.2016 s pohľadávkou žalovaného voči
obchodnejspoločnostinavyplateniemučastiziskuvsume1.531.051,19eurzaroky2009-2014vzmysle
rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 30.12.2015. Nepochybil súd prvej inštancie, keď konštatoval,
že žalovaný svoju pohľadávku na výplatu zisku v sume 1.531.051,19 eur transformoval na pohľadávku
z titulu poskytnutého úveru, a preto neoprávnene použil spoločné peňažne prostriedky a je povinný

zaplatiť z nich žalobkyni polovicu. Rovnako ako v prípade sumy 1.556.464 eur odvolací súd konštatuje,
že žalovaný i v prípade sumy 1.531,051,19 eur získal oprávnenie dňom 3.1.2016 s ňou nakladať,
reálne s ňou aj disponoval. Žalovaný s pohľadávkou na vyplatenie zisku z obchodnej spoločnosti v
sume 1.531.051,19 eur nakladal, teda peniaze boli nadobudnuté za trvania manželstva, i keď obratom
uskutočnil jej započítanie. Žalovaný realizoval pohľadávku na podiel na zisku, keďže ju použil k iným

finančným transakciám. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť
sumu 1.531.051,19 eur do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď napr. podanie
žalobkyne zo dňa 9.9.2020, zo dňa 8.10.2020).

44. Žalovaný sa voči zaradeniu jeho podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov bránil tým, že pohľadávka na zisk zanikla pred zánikom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov započítaním v rámci zmluvy zo dňa 3.1.2016, teda nikdy sa
nestala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, a disponovanie s pohľadávkou na zisk pred jej
vyplatením (zmluva z 3.1.2016 a poskytnutie úveru) nemôže byť kvalifikované za neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi, ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní veci nedospel k záveru,

že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere bola nepatričná. Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym stavom veci na základe výsledkov dokazovania,
pričom odvolací súd sa s takýmto jeho postupom (s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej
veci) v celom rozsahu stotožnil.

45. Súdne riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí vychádzať zo zistenia
všetkých dôležitých okolností prípadu ako základ pre celkové posúdenie. Je nevyhnutné mať zvlášť
na zreteli, aby dosiahnuté riešenie bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a
aby bola zachovaná ekvita pri náležitej aplikácii ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka,ktoré sú navzájom prepojené. Z hľadiska dosiahnutia žiadaného spravodlivého riešenia je všeobecnosť
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka výhodou. Neprípustný je dogmatický prístup, či stereotyp,
naopak je potrebné maximálne zohľadniť konkrétnu situáciu vyplývajúcu z variability skutočného života,

a to za náležitého zhodnotenia rozhodujúcich okolností. Každá situácia sa musí posúdiť samostatne a
konkrétne a súd musí zhodnotiť všetky dôležité okolnosti, aby nájdené riešenie bolo v súlade so zásadou
rovnoprávnosti oboch manželov a uspokojilo pocit spravodlivosti.

46. Vo vzťahu k podielu žalovaného na zisku sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou jeho

skutočného nadobudnutia. Manželstvo strán bolo sporu rozvedené právoplatne ku dňu 12.1.2016 a
splatnosť podielu na zisku bola stanovená na deň 3.1.2016, pričom uvedeným dňom žalovaný s
pohľadávkou na zisk v obchodnej spoločnosti nakladal. Vo vzťahu k pohľadávke na podiel na zisku
v sume 1.531.051,19 eur voči obchodnej spoločnosti uskutočnil zápočet s pohľadávkou obchodnej
spoločnosti voči žalovanému na poskytnutie úveru v rovnakej sume len 9 dní pre rozvodom manželstva
dňa 12.1.2016. Tiež pohľadávku na podiel na zisku v sume 1.556.464,60 eur započítal dňa 3.1.2016

s pohľadávkou obchodnej spoločnosti voči nemu v rovnakej sume na vrátenie pôžičiek, ktoré mu
obchodná spoločnosť poskytla. V konaní žalovaný odmietal zaradenie podielu na zisku do predmetu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že k vyplateniu zisku nikdy nedošlo a pohľadávka
na zisk zanikla pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva. Hoci sa jedná o zisk obchodnej
spoločnosti za obdobie šiestich rokov 2009 - 2014, žalovaný ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti

rozhodol o vyplatení zisku dňa 30.12.2015 so splatnosťou dňa 3.1.2016, teda so značným časovým
odstupom od vytvorenia zisku, avšak počas prebiehajúceho konania o rozvod manželstva, päť dní pred
vydanímrozsudkuorozvodemanželstvazodňa5.1.2016.Podielnaziskuobchodnejspoločnostivsume
3.087.515,79 je zároveň najväčšou majetkovou hodnotou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu. Všetky vyššie uvedené okolnosti a časový sled udalostí jednoznačne nasvedčujú tomu,

že žalovaný pred očakávaným zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov zámerne stanovil
splatnosť pohľadávky na zisk v obchodnej spoločnosti pred rozvodom manželstva a svojou dispozíciou
s ňou v deň jej splatnosti spôsobil aj jej zánik. Cieľom nakladania žalovaného s pohľadávkou na zisku v
obchodnej spoločnosti bolo bezdôvodne a úmyselne sa zbaviť podielu na zisku spojeného s obchodným
podielom z dôvodu, aby žalobkyni vyplatil pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo

najmenšiu časť, čomu nasvedčuje skutočnosť, že k týmto právnym úkonom došlo v čase potom, kedy
žalobkyňa podala návrh na rozvod ich manželstva. Žalovaný ovládal svojou voľnou činnosťou otázku
zániku pohľadávky na zisk bezprostredne pred zrušením manželstva rozvodom, ktorým konaním porušil
zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi.

47. V rámci úvah o dobrých mravoch podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka je treba uvažovať
o takom výklade, ktorým by sa zamedzilo úniku majetku zo sféry bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Presadeniu spravodlivého právneho riešenia vnútorných vzťahov medzi manželmi potom
zodpovedal postup súdu prvej inštancie, ktorý do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v súdenom spore zahrnul aj sumu 1.556.464,60 eur, aj sumu 1.531.051,19 eur, ktoré v

súhrne predstavujú zisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. za roky 2009 - 2014. Iba
takéto celkové riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov viedlo k spravodlivému
rozhodnutiu.

48. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o
určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok
pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení toho, že každý z manželov je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok), keďže poskytovali

bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.
Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že podiel žalovaného na zisku v obchodnej spoločnosti REVOL TT
Consulting s. r. o. bol správne zahrnutý do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie

právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej
nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.49. Žalovaný namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. i z dôvodu, že spolu
navzájom nekorešpondujú, keďže zo súdom prvej inštancie zistenej hodnoty predmetov vyporiadania
uvedených vo výroku I. nevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu

sumu 1.416.582,02 eur v zmysle výroku II. a z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva
vyriešenie spornosti pohľadávky žalovaného na zisk. I uvedenú odvolaciu argumentáciu žalovaného
považuje odvolací súd za nenáležitú z dôvodov uvedených nižšie.

50. V súdnom rozhodnutí je potrebné dôsledne rozlíšiť, čo má byť súčasťou výroku a čo má byť uvedené

v odôvodnení. V prípade rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve (prípadne v podielovom
spoluvlastníctve),komupripadnetáktoráspoločnápohľadávkaaktokomubudeplatiťtenktorýspoločný
dlh. Ak sa veci prikazujú do výlučného vlastníctva jednej zo strán a nie sú ešte v jej moci, je potrebné
taktiež uložiť povinnosť takú vec vydať. Ak nejde o prípad, že čistá hodnota prikázaného majetku každej
strane je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Nič iného

do výroku nepatrí, teda ani zamietnutie návrhu na zaradenie alebo vyradenie veci, pohľadávky alebo
dlhu a pod.. Všetko, čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a čo nepatrí do výroku, musí byť náležite uvedené v odôvodnení. V odôvodnení rozsudku o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť vyriešené všetky sporné predbežné otázky, ktoré
sa týkajú rozsahu masy vyporiadavaného majetku. Teda, čo tam patrí a čo nie, aká je cena jednotlivých

vecí, aká je výška pohľadávok a záväzkov a ktoré pohľadávky a dlhy sa súčasne stávajú predmetom
vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného majetku, ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré
veci majú vo svojej moci atď. V odôvodnení rozsudku musí byť uvedený aj spôsob výpočtu výplatovej
povinnosti. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom,

či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť
ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (vrátane tzv. širšieho vyporiadania) a konštituovať ich nové práva. Povinnosť
jedného z manželov zaplatiť druhému manželovi sumu za účelom vyrovnania hodnôt aktív a pasív
rozdelených medzi nich sa odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov. Vzhľadom na vyššie uvedené je

potom nenáležitá odvolacia argumentácia žalovaného, že z hodnoty predmetov uvedených o výroku
I. rozsudku nevyplýva povinnosť žalovaného uvedená o výroku II. zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej
podielu sumu 1.416,582,02 eur, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako
tzv. širšie vyporiadanie, čo premietne súd vo výroku o vyrovnaní podielov.

51. Odvolací súd vždy skúma celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (všetky jeho výroky vo veci samej) a v rámci svojho odvolacieho prieskumu
vždy skúma, či z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je jedna
zo strán sporu povinná zaplatiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva druhej strane spore (v
preskúmavanom prípade sa jedná o výrok II. rozsudku). Neopodstatnená je tak i ďalšia argumentácia

žalovaného, že z výroku rozsudku nevyplýva vyriešenie spornosti pohľadávky na zisk a bolo mu
odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže podať odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné, nakoľko vyriešenie predbežných otázok, dôvody a výpočet čiastky na vyrovnanie
podielu sú presvedčivo a prehľadne uvedené v odôvodnení rozsudku o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom konečný úsudok súdu prvej inštancie o prejednávanej veci je

vyjadrený vo výrokoch vo veci samej.

52. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu
žalobkyne, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými

zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť
dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

53. V súvislosti s prejavmi nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, zachádzajúcu do nadbytočných
detailov a nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu vo vzťahu k rozhodnutiu o výplatovej povinnosti

žalovaného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

55. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

56. Napokon predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok o rozsudku súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania napadnutý odvolaním žalobkyne i žalovaného. Súd prvej inštancie nepriznal
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký.
Žalobkyňa vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. namietala, že mala vo veci plný úspech
vzhľadom na vymedzenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho hodnoty stranami

sporu, ako aj ich postojmi v konaní. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie i vo výroku o náhrade trov konania, čo odôvodnil podmienenosťou tohto výroku k
výrokom vo veci samej.

57. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

58. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť.
V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium
duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho,
kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého

podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech
má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný
prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne
za takejto situácie k aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V konaní o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva by totiž bolo možné priznať úspešnej žalobkyni nárok
náhradu trov konania len vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že pred podaním žaloby na súd oslovila
bývalého manžela s konkrétnou ponukou na vyporiadanie, tento by túto ponuku odmietol a súd by
následne v intenciách takejto ponúkanej dohody veci rozhodol. Tieto skutočnosti však v tomto prípade
splnené neboli.

59. Pokiaľ teda ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
odvolací súd zdôrazňuje, že pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v
týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To
sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku,

ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo veci. Podľa stanoviska NS ČR Rc 42/1972, ktoré je
stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch
manželov v tom, akého veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý
zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jehovyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom nemožno
prehliadnuť ani to, že zhodne postupujú súdy i pri vyrubovaní súdneho poplatku. Vzhľadom na spôsob
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v pomere 1 : 1, prihliadnuc i na

skutočnosť, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo,
nemožno vzhliadnuť úspech žalobkyne, pretože takéto rozhodnutie by bolo absolútne nespravodlivé pre
žalovaného, ktorý bol v konaní rovnako úspešný ako žalobkyňa. Za tejto situácie je potom rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trovkonaniasohľadomnačiastočnýúspechobochstrán,správnyavsúladesustálenousúdnoupraxou.

60. Na doplnenie uvedenej argumentácie k odvolacím námietkam žalobkyne ohľadne trov konania pred
súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť so žalobkyňou v tom, že jej prináleží
nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný urobil účelové a neplatné úkony smerujúce
k zníženiu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže rozdelenie masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na polovicu sa odrazilo vo výške výplatovej povinnosti žalovaného, čo v

konečnom dôsledku nemení nič na závere, že úspech oboch strán sporu bol vo veci rovnaký. Rovnako
je nenáležitá argumentácia žalobkyne, že žalovaný predlžoval konanie svojimi opakovanými žiadosťami
o odročenie pojednávania za účelom predloženia znaleckých posudkov, keďže strany sporu sa nevedeli
zhodnúť na hodnote vyporiadavaných obchodných podielov, ku ktorej zhode dospeli až na poslednom
pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie.

61. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil.

62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

63. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).