Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202497
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8718202497.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovanému: 1/ U. V., so sídlom W. XXA, XX XXX
Q. Q., I.: XX XXX XXX, 2/ U. D.., so sídlom W. XXA, XXX XX Q. Q., I.: XX XXX XXX, obaja zastúpení
Q. C., P. so sídlom L. X, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 8C 24/2018-362 zo dňa 28.06.2021 v spojení s
opravným uznesením č.k. 8C 24/2018-402 zo dňa 12.01.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala určenia, že:

„1. Žalobu z a m i e t a.

2. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci.

3. Z r u š u j e neodkladné opatrenie č. k. 8C/24/2018 - 40 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Prešove č. k. 22Co/134/2018 - 190.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobkyňa bola výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k.ú. P. P., ktorých vlastníctva sa na základe kúpnej zmluvy
stala spoločnosť U. D.. z dôvodu, že na týchto nehnuteľnostiach bola na základe zmluvy o zriadení
záložného práva vyznačená ťarcha v prospech žalovaného v 1.rade. Išlo o zabezpečenie pôžičky, ktorú
poskytolžalobkynižalovanýv1.rade,pričomtátobolazabezpečenáajručenímzostranyďalšíchosôb.V
zmysle uvedenej záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom (žalovaným v 1.rade a záložcom
v 1. rade žalobkyňou a v 2.rade spoločnosťou R. P.. U., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX v k.ú. P. P. a na LV č. XXXX v k.ú. W. uzavreli zmluvné strany dodatok dňa XX.XX.XXXX,

ktorý sa týkal vypratania žalobkyne z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. P. P.. Následne
XX.XX.XXXX žalovaný v 1.rade ako aj žalobkyňa s manželom uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej im bola poskytnutá pôžička vo výške 25.500,- Eur. 21.07.2017 žalobkyňa ako záložca a žalovaný
v 1.rade uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vk.ú. W. na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na zabezpečenie zmlúv o úvere vo výške 95.000,- Eur,
297.000,- Eur, 10.000,- Eur, 166.000,- Eur a 25.500,- Eur. Záložný veriteľ oznámil žalobkyni začiatok
výkonu záložného práva v roku 2013. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvy boli podpísané pod nátlakom, tieto

ani nevidela a myslela, že bude to v jej prospech. Nechcela dávať dom do zálohy a o nátlaku svedčí
prepis sms. Z výsluchu svedka- manžela žalobkyne bolo preukázané, že tento mal finančné problémy
v rodine aj v podnikaní, čo riešil pôžičkami, ktoré boli zabezpečované zmluvou o zriadení záložného
práva, pričom tieto podpisoval bez nátlaku, no manželke prikázal, aby tieto zmluvy podpísala.

3. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú vznesenú námietku litispendencie z dôvodu, že nejde
o totožnosť strán sporu vo veci, ktorú namietali žalovaní.

4. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV
č. XXXX v k.ú. P. P. zo dňa XX.XX.XXXX súd prvej inštancie uviedol, že účastníkom tejto záložnej zmluvy
okrem žalovaného v 1.rade a žalobkyne bol aj subjekt v postavení záložcu, a to spoločnosť R. P., ktorý

nebol označený ako strana sporu. V danom prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77
ods. 1 CSP. Pokiaľ nebola označená ako strana sporu osoba, ktorá vystupovala ako zmluvný subjekt,
nie je možné vysloviť neplatnosť zmluvy a rozhodnúť len voči niektorým zmluvným subjektom. Z týchto
dôvodov súd v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Žalovaný 2/ nebol subjektom tejto zmluvy, preto aj voči nemu bola žaloba zamietnutá.

6. Pri určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k podielu 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV č. XXXX k.ú. W. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa napriek tomu, že svedok potvrdil svoj vplyv
na žalobkyňu pri podpisovaní zmlúv nepredložila žiadne dôkazy ani neuviedla žiadne iné relevantné

tvrdenia, ktoré by svedčali o neplatnosti tohto právneho úkonu, a preto bola žaloba z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena zamietnutá ako nedôvodná. Vo vzťahu k tejto zmluve rovnako žalovaný 2/
nebol subjektom zmluvného vzťahu, a preto nemohla byť voči nemu žaloba úspešná. Pokiaľ sa týka
určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k podielu X/X na celku LV č. XXXX k.ú. W.
uzavretejXX.XX.XXXXžalobkyňanamietanúlistinuktomutoúkonunepredložila,čímneuniesladôkazné

bremeno, a preto súd žalobu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku, ktorým
žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. P. Q., tu v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c/ CSP žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem a ani neuviedla aké
okolnosti ju vedú k určeniu vlastníckeho práva a že nemá inú formu ochrany než určovaciu žalobu.
Nakoľko nepreukázala zákonom predpokladané dôvody, súd žalobu v tejto časti zamietol.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu a zároveň súd prvej inštancie v zmysle § 335
CSP zrušil neodkladné opatrenie, nakoľko žalobu vo veci samej zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobkyňou s poukazom na ustanovenia

§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobkyňa namietla nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvám o zriadení záložného práva predchádzali
zmluvy o pôžičke, ktoré boli podpísané pod nátlakom. V petite č. 1 sa domáha žalobkyňa určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, pričom tieto sú obsahom
výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Dňa XX.XX.XXXX bola bez súhlasu žalobkyne

uzavretá kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzavrel žalovaný v 1. rade v postavení záložného veriteľa
za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobkyni a jej manželovi a konateľ tejto spoločnosti
nezákonne disponoval s majetkom žalobkyne, a to napriek vydanému neodkladnému opatreniu zdržať
sa akýchkoľvek úkonom smerujúcich k výkonu záložného práva. V týchto nehnuteľnostiach žalobkyňa
so svojou rodinou bývala. Kupujúci bol v príbuzenskom vzťahu s konateľom spoločnosti, ktorá vykonala

tento úkon. Ide o nápadne nevýhodnú zmluvu hlavne s poukazom na cenu. Dôvodom vzniku záložného
práva bola zmluva o bezúročnej pôžičke vo výške 297.000,- Eur, nakoľko manžel žalobkyne mal
viacero obchodných aktivít, z ktorých sa mali tieto finančné prostriedky vrátiť. Ich vrátenie celkovo bolo
dojednané vo výške 700.000,- Eur, no postupom času veriteľ požadoval sumu 2,7 milióna Eur počítajúc
zmluvnú pokutu napriek tomu, že zmluva o úvere bola bezúročná. Súd tieto skutočnosti nesprávne

právne vyhodnotil, nakoľko všetky zmluvy ako aj dodatky boli podpísané pod nátlakom konateľa
žalovaného v 1.rade. Žalobkyňa bola v obave, že v prípade, že tieto nepodpíše, nebude mať kde bývať.
Tieto zmluvy boli podpísané za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni pod tlakom záložného veriteľa
a došlo k procesnému pochybeniu, kedy súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutímkonateľa T.. D. B.. Z týchto dôvodov žiadala, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalovaní namietli,
že žalobkyňa nespochybnil závery súdu týkajúce sa neunesenia bremena tvrdenia dôkazného bremena
vo vzťahu k určeniu, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXXX. Rovnako tak sa
stotožnili so závermi súdu v odôvodnení rozsudku, kedy je zrejmé, že zo zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že jednou zo zmluvných strán je aj spoločnosť R. P.., teda pri určení
neplatnosti tejto zmluvy by sa rozsudok musel vzťahovať aj na spoločnosť R. P., ktorá však nebola
stranou sporu, preto nebolo možné petitu vyhovieť.

10. Vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX je dôvodné konštatovanie, že
žalovaný v 2. rade nebol jej stranou.

11. Pokiaľ sa týka neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, správne bolo
vyhodnotené neunesenie dôkazné bremena týkajúceho sa nátlaku záložného veriteľa na žalobkyňu,
nakoľko nebolo konkretizované akým spôsobom k tomuto malo dôjsť a neboli v tejto veci predložené
ani žiadne dôkazy. Tento záver nevyplynul ani z výpovede svedka Y.. Z neho vyplynulo, že žalobkyňa

konala v súlade s vôľou svojho manžela. V podanom odvolaní žalobkyňa opäť všeobecne hovorí o
nevýhodných podmienkach a o nátlaku, no neodvoláva sa na konkrétne dôkazy, ktoré by mali tieto jej
tvrdenia preukazovať, pričom to platí aj o sms, na ktoré žalobkyňa poukazuje. Naviac išlo o komunikáciu
v čase, kedy bola už pohľadávka zabezpečená záložným právom po lehote splatnosti, preto zo strany
žalovaného v 1. rade nemohlo ísť o nátlak.

12. Pokiaľ sa týka nakladania s nehnuteľnosťami napriek vydanému neodkladnému opatreniu,
toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko k výkonu záložného práva a zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,naktorésavzťahovaloneodkladnéopatreniedošlopredjehonariadením.Rovnakonie
je relevantný argument žalobkyne, že žalovaný v 1. rade uzavrel kúpnu zmluvu bez súhlasu žalobkyne,

nakoľko jej súhlas sa nevyžaduje a išlo o kúpnu zmluvu uzavretú v mene žalobkyne ako záložcu
záložným veriteľom pri výkone záložného práva.

13. Rovnako tak tvrdenia, že mala byť nútená podpísať zmluvu o budúcej zmluve sú účelové, nakoľko
práve žalobkyňa s manželom sa snažili realizovať svoj podnikateľský zámer na pozemkoch, ktoré mali

nadobudnúť na základe tejto zmluvy. Táto zmluva zo dňa XX.XX.XXXX však nebola zrealizovaná,
nakoľko zo strany žalobkyne neboli splnené podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy. Zmluva o budúcej
zmluve zo dňa XX.XX.XXXX neobsahovala žiadne zmluvné pokuty, a preto poukazovanie na nátlak
je irelevantné. Poukázali na to, že uzavretie kúpnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej zmluve zo
dňa XX.XX.XXXX bolo viazané na splnenie viacerých podmienok, pričom ak by k tomu došlo, išlo by o

ekonomicky výhodnú zmluvu pre žalobkyňu, preto jej výklad o nátlaku je nelogický.

14. Žalovaní popreli existenciu ústnej dohody o vrátení pôžičky vo výške 700.000,- Eur s tým, že v danom
prípade sa jedná o novoty v odvolacom konaní.

15. Rovnako správne súd zamietol žalobu o určenie vlastníctva pozemkov evidovaných na LV č. XXXX,
nakoľko ani sama žalobkyňa v odvolaní nenamieta závery súdu prvej inštancie v tejto časti. Poukázali
na skutočnosť, že v priebehu celého konania nebolo preukázané žiadne z tvrdení žalobkyne a v tomto
smere správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ nevykonal navrhovaný výsluch svedka, pričom ani
z tvrdenia žalobkyne nie je zrejmé, ktoré skutočnosti sa týmto výsluchom by mali preukázať.

16. Z týchto dôvodov navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal náhradu trov
odvolacieho konania pre žalovaných 1/ a 2/.

17. Ďalšie podania strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.

24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporuvo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/ odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

27. K ďalším odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza, že tieto neboli po preskúmaní
obsahu spisu preukázané. Odvolacia námietka, že konateľ žalovaného v 1. rade napriek vydanému
neodkladnému opatreniu disponoval s týmto majetkom, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva
záver o tom, že kúpna zmluva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX bola uzavretá
kúpna zmluva dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zabezpečujúce pohľadávku

podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 67 spisu).
Neodkladné opatrenie, ktoré bolo vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam vydané, nadobudlo vykonateľnosť
dňa 30.06.2018, a to v konaní vedenom pod sp.zn. 8C 24/2018 a z uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu
tejto kúpnej zmluvy došlo pred vydaním neodkladného opatrenia.

28. Táto námietka však vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva nemôže byť
relevantná a vo vzťahu k určeniu vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v k.ú. P. P.
uvádza odvolací súd, že tento úkon bol vykonaný, teda kúpna zmluva, pred vydaním neodkladného
opatrenia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom neodkladného opatrenia vydaného
v konaní vedenom pod sp.zn. 8C 24/2018 boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na LV č. XXXX,

pričom v predošlom konaní vedenom pod sp.zn. 17C 64/2017 boli predmetom neodkladného opatrenia
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kedy neodkladné opatrenie bolo vydané dňa 19.12.2017. Aj
toto neodkladné opatrenie bolo vydané neskôr ako bola uzavretá kúpna zmluva. Z uvedeného dôvodu
preto nebola preukázaná námietka, že konateľ žalovaného v 1. rade nezákonne disponoval s majetkom
žalobkyne napriek vydanému neodkladnému opatreniu.

29. K odvolacej námietke odvolateľky, že v nehnuteľnostiach žalobkyňa bývala so svojou rodinou
odvolací súd uvádza, že ani táto skutočnosť nevyplýva z obsahu spisu. Z návrhu na zmenu žaloby (č.l.
252 a nasl. spisu) je nepochybné, že žalobkyňa sa okrem určenia neplatnosti zmlúv o zriadení záložného
práva domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov registra C KN parc. č. H./XXX, XXX, XXX

a XXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Ako vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. P. P.,
jedná sa o nehnuteľnosti s druhom pozemku ostatná plocha alebo orná pôda. Na tomto liste vlastníctva
nie je zapísaná stavba ako objekt slúžiaci na bývanie.

30. Skutočnosť, že kupujúci bol v príbuzenskom vzťahu s konateľom spoločnosti, ktorá vykonala tento

úkon, nemá vplyv na platnosť či neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a rovnako z vykonaného
dokazovania nevyplýva žiadny záver o tom, že veriteľ požadoval od svojho dlžníka, teda od manžela
žalobkyne splatenie vyššej sumy než bola pôvodne dohodnutá. Ani táto skutočnosť však nemá vplyv na
určenie platnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

31. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil tiež otázku namietaného nátlaku na žalobkyňu či
jej tiesne pri podpise záložných zmlúv.

32. Tieseň ako znak úžernícko-právnej skutkovej podstaty je mimoriadne ťaživá situácia poškodeného
(alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoci len

prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla
pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské
postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napríklad záujem zachovať vlastníctvo bytu na
vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočnéprostriedky na jej odstránenie, avšak nemá ich k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a
potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u
závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne. Podľa

nemeckej judikatúry v tiesni (Zwangslage) sa nemusí nachádzať sám poškodený tiesňou, ale tretí (napr.
blízka osoba).

33. Judikatúra Najvyššieho súdu SR vymedzila pojem „tieseň“ takto: „Tieseň je hospodársky či sociálny
stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým

spôsobomatakouintenzitou,ževdôsledkunehourobíprávnyúkon,ktorýbyinak,nebyťtiesne,neurobil.
Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy
determinovaný subjektívnou stránkou - samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti pôsobiacej ťaživej
situácii. Rovnaká objektívna situácia môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom
z hľadiska existencie tiesne, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol
a čo ho spôsobilo. Právny význam treba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických

motívoch, ba aj tiesni vyvolanej samotným konajúcim.“

34. Ako vyplýva z citovaných rozhodnutí súdov, pri pojme tieseň sa nejedná o menej priaznivé majetkové
pomery a zároveň musí byť preukázaná intenzita určitého konania tak, aby takéto konanie mohlo byť
subsumované pod pojem tieseň. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ žalobkyňa v záujme rozvoja

podnikania svojho manžela na jeho požiadanie či naliehanie podpísala zmluvu o zriadení záložného
práva,zataktozistenéhoskutkovéhostavunemožnodospieťkzáveru,žetakétokonanienapĺňaloznaky
nátlakučitiesne,ktorébyspôsobilineplatnosťzáložnýchzmlúv.Zvýsluchumanžela(č.l.310)vyplýva,že
žalobkyňa podpísala to, čo jej prikázal, no túto okolnosť nemožno posúdiť ako dôvod neplatnosti zmlúv.
Ak manželia pri nakladaní s ich majetkom berú na seba riziko, ktoré sa neskôr ukáže ako dôvod predaja

zálohu, nemožno túto okolnosť spájať s neplatnosťou právneho úkonu. Jedná sa o podnikateľské riziko,
ktoré je spojené s takými aktivitami.

35. Aj námietka nevykonania výsluchu svedka nebola posúdená odvolacím súdom ako dôvodná.

36. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v

rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda
súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, že by sa nimi mali preukázať
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, konal v rámci svojej právomoci.

37.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednousovšeobecných

zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj

oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o
tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie

tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge
c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti

druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovanéhodôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný je

nepochybnenutnézhodnotiťpostupsúduprvejinštancie,keďzamietolnávrhžalobcunavýsluchsvedka.

38. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok

dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.
zn. 5Cdo/107/2019)

39. V tejto súvislosti správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ z dôvodu hospodárnosti
konania zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, nakoľko skutkový stav bol pri

rozhodnutí o veci ustálený a nevykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na zistenie skutkového stavu. V
zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.03.2021 tento dôkaz nemá
vypovedanú potenciu overiť či vyvrátiť tvrdenú skutočnosť ohľadom nátlaku či tiesne žalobkyne. Toto
prezentovala žalobkyňa len vo vzťahu k manželovi, ktorý bol vo veci vypočutý.

40. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

41.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 396 ods.1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným bol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).