Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516217000
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7516217000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobkyne Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové nám. č.1, IČO: 30 807 484 proti
žalovaným v 1. rade Y. P.Z., B.. XX.X.XXXX, Ď. Č..XXX a v 2. rade KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefánikova č.17, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Košice,
Krmanova 1, v konaní o zaplatenie 10 768,22 eur s prísl. o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku
14C/841/2016-89 z 31.7.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 14C/841/2016-147 z 22.3.2021 a
opravným uznesením 14C/841/2016-148 z 22.3.2021 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol, že I. žalovaní
v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8 614,58 eur do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného, a to na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, č.ú. SK56 8180 0000
0070 0015 7042, KS: 4016, VS:11117614 a II. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2.Dopĺňacím rozsudkom 14C/841/2016-148 z 22.3.2021 súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2.1.V odôvodnení rozsudku súd o.i. uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaných
zaplatenia spoločne a nerozdielne žalovanej sumy s príslušenstvom z dôvodu, že T. W. utrpel 6.10.2005
pri dopravnej nehode ťažké ublíženie na zdraví, na následky ktorého na mieste nehody zomrel, že jeho
manželke U. W. od dňa jeho úmrtia vypláca žalobca vdovský dôchodok. Ide o pravidelne priebežne
vyplácanú dávku dôchodkového poistenia, pričom v období od 6.11.2013 do 5.11.2014 v celkovej výške
2 886,35 eur a to v zmysle § 238 ods.1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, že žalovaná v 2.

rade na výzvu žalobcu stanovisko, v ktorom odmieta povinnosť uhradiť nároky Sociálnej poisťovne zo
škodových udalostí, ku ktorým došlo pred 1.4.2007 s tým, že doterajšie nároky Sociálnej poisťovne boli
nimi dobrovoľne hradené len ako bonus pre poisteného.
2.2.Na základe predložených dôkazov súd považoval právny stav za nesporný, preto 31.10.2016 vo
veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp.zn. 14C/841/2016-15, proti ktorému žalovaná v 2. rade
podala odpor v zákonnej lehote, v ktorom uviedla, že rozporuje uplatnený nárok žalobkyne, čo do
dôvodu, aj do jeho výšky, vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaná v 2. rade

odmietla uplatnený nárok žalobkyne z dôvodu, že ku škodovej udalosti došlo dňa 6.10.2005, t.j. pred
1.4.2007. Doterajšie nároky Sociálnej poisťovne boli hradené dobrovoľne ako bonus pre poisteného.
Žalovaná v 2. rade poskytovala doposiaľ poistné plnenie vo výške 40 % z dôvodu spoluzavinenia
poškodeného, pričom žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje nárok v plnej výške. Spoluzavineniepoškodeného vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2013 sp.zn. 7To 36/2012,
kde súd konštatoval spoluzavinenie poškodeného, ktorý pod vplyvom alkoholu prechádzal nesprávnym
spôsobom cez vozovku.

2.3.Súd po vykonanom dokazovaní a k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto spore. Nedostatok formálneho označenia žalobcu nemalo vplyv na vecnú legitimáciu.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobkyňa je oprávneným subjektom
na podanie tejto žaloby, a to aj s poukazom na jednotné IČO Sociálnej poisťovne.
2.4.Súd vec právne posúdil podľa § 788 ods.1, § 789 ods.1 OZ, § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom ku dňu 6.10.2005 (dátum dopravnej nehody), ako
aj ku dňu 5.12.2014 (teda v znení účinnom v čase doručenia výziev na náhradu škody), § 238 ods.1
zák.č.461/2003Z.z. platnéhoaúčinnéhokudňudoručeniavýzievnanáhraduškody,§4ods.1,2písm.a/,
ods.3,4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou
motorového vozidla (v ďalšom texte len Zákon o PZP) v znení platnom a účinnom v čase dopravnej
nehody, § 4 ods.3,4 zák. o PZP v znení platnom a účinnom od 1.4.2007, § 15 ods.1 zák. o PZP (ktorého

znenie je rovnaké v čase dopravnej nehody ako aj v čase uplatnenia nároku na náhradu škody), §
441 OZ a uzavrel, že pre posúdenie do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku škody
aj konanie samého poškodeného vychádzal z odsudzujúceho rozsudku. Rozhodujúce je posúdenie,
do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách a z hľadiska
porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké povinnosti išlo, aké

závažné bolo ich porušenie a aký vplyv to malo na vznik škody. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, náhrada škody sa znižuje o mieru účasti poškodeného vo všetkých jej zložkách, z ktorých
pozostáva. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poškodený T. W. spoluzavinil škodu na
svojomzdraví,keďžepodvplyvomalkoholunesprávnymspôsobomprechádzalcezvozovku.Výsledkom
všetkých znaleckých posudkov v trestnom konaní bol však záver, že obžalovaný (žalovaný v 1. rade)

v inkriminovanom čase na mieste dopravnej nehody jazdil neprimeranou a nepovolenou rýchlosťou.
Rýchlosť vozidla obžalovaného bola hlavnou príčinou vzniknutej dopravnej nehody, bez ohľadu na
spoluzavinenie poškodeného (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To 36/2012). Vzhľadom
na uvedené súd podľa vyššie citovaného § 441 OZ dospel k záveru, že poškodený T. W. znáša následky
škodovej udalosti pomerne, a to v rozsahu 20 %. Súd konštatuje, že nie je možné dať na rovnakú úroveň

zodpovednosť vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo neprimeranou a nedovolenou rýchlosťou a musel
mať vedomosť, že tak môže ohroziť seba, ako aj iných účastníkov cestnej premávky, neprispôsobil
rýchlosť jazdy, v dôsledku čoho zrazil chodca T. W.. Súd preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni
titulom vyplatených dávok dôchodkového poistenia sumu 8 614,58 eur (10 768,22 - 20 %). Vykonaným
dokazovaním taktiež bolo preukázané, že vodič predmetného motorového vozidla bol tunajším súdom

v trestnom konaní uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol aj odsúdený.
2.5.K námietke žalovanej v 2. rade vo vzťahu k jej pasívnej vecnej legitimácii, poukazujúc na skutočnosť,
že podľa § 4 ods.2 písm. a/ Zo PZP účinného do 31.3.2007, povinnosť nahradiť dávky dôchodkového
poistenia bola upravená len vo vzťahu k poškodenému, pričom žalobkyňa nikdy nemala, nemohla mať
ani nemá status poškodeného. Povinnosť výplaty vo vzťahu k Sociálnej poisťovni je u žalovanej daná

až od 1.4.2007.
2.6.Pokiaľ žalovaná namietala, že je potrebné v prípade vzniku škody a zisťovania príčinnej súvislosti
vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 32/2007, tak súd poukazuje na to, že daný
rozsudok rieši otázku náhrady škody voči štátu s tým, že skutočne rozoberá aj príčinu vzniku škody a
túto definuje, ale v tomto prípade podľa názoru súdu nie je možné jeho závery aplikovať na daný spor. V

tomto konaní žalobkyňa jednoznačne vyplácala manželke poistenca žalobkyne jednotlivé dôchodkové
dávky a robila tak na základe skutočnosti, že poistencovi žalobkyne bolo spôsobené ublíženie na zdraví
v dôsledku dopravnej nehody motorovým vozidlom, ktoré bolo u žalovanej v 2. rade poistené, a teda
poisťovňa všetku škodu, ktorá vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou je povinná nahradiť.
2.7.Súd sa s argumentáciou žalovanej v 2. rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore

nestotožnil, pretože nároky Sociálnej poisťovne, teda žalobkyne na náhradu škody vzniknutej úhradou
dávok titulom vdovského dôchodku bol poisťovateľ, teda žalovaná v 2. rade, povinná uhradiť za
poisteného, ktorým je žalovaný v 1. rade a táto povinnosť vznikla titulom povinného zmluvného poistenia
motorového vozidla, ktorým bola škoda poškodenému spôsobená. Uvedené vyplýva z § 4 ods.2 písm.
a/ zák. o PZP účinného do júna 2006, hoci Sociálna poisťovňa nie je v danom ustanovení explicitne

uvádzaná. Podľa názoru súdu je však subsumovaná pod pojem poškodený, pričom žalobkyňa je
poškodená práve z dôvodu, že je to ona, ktorá vyplácala dávky dôchodkového poistenia poškodenej
osobe, v tomto prípade manželke poistenca žalobkyne U. W.. Iný výklad podľa názoru súdu nie je
možný a nie je ani možné prijať výklad žalovanej v 2. rade, pretože v takom prípade by nutne muselodôjsť možno až k absurdnej situácií, kedy by napr. poškodenému najskôr musela vzniknúť škoda
nevyplatením dôchodkového poistenia, ktorú by si následne poškodený musel uplatniť u poisťovateľa
a aj ju preukázať a potom by už poisťovateľ, teda žalovaná v 2. rade, mohla plniť za škodcu, resp. za

majiteľa motorového vozidla, ktoré bolo u nich zákonne poistené a ktorým došlo k ublíženiu na zdraví.
Práve skutočnosť, že právna úprava účinná a platná do 1.4.2007 jednoznačne žalobkyňu nestavala do
pozície poškodeného, zákonodarca daný stav riešil novelou, a to zák.č.110/2007 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť1.4.2007,zktoréhodôvodovejsprávyvyplývauvedomeniesi,žeregresyzdravotnýchpoisťovní
a Sociálnej poisťovne neboli do 31.3.2007 voči poisťovniam škodami, a teda nebolo správne nazývať ich

poškodeným. Na základe zák.č.110/2007 Z.z., bolo novelizované okrem iných aj § 4 ods.2 písm. a/ zák. o
PZP, z ktorého ustanovenia bol vyňatý nárok okrem iných i Sociálnej poisťovne na náhradu uhradených
dávok dôchodkového poistenia a zároveň bol vložený nový ods.3, v zmysle ktorého už bolo jednoznačne
upravené právo poisteného domáhať sa, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda
okrem iných i Sociálnej poisťovni uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové dávky, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom. Z uvedeného preto vyplýva, že poistený v minulosti, a teda aj v

čase vzniku škodovej udalosti mal a aj v súčasnosti má právo, aby poisťovateľ, teda žalovaná v 2. rade,
za neho nahradila žalobkyni uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové dávky.
2.8.Považoval za nesporné, že v čase dopravnej nehody trval poistný vzťah medzi žalovanou v 2.
rade a žalovaným v 1. rade - majiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda z titulu povinného
zmluvného poistenia znamená to, že v čase trvania poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, je daná zodpovednosť žalovanej v 2. rade a je daná aj zodpovednosť
majiteľa vozidla, ktorým bola škoda spôsobená - žalovaného v 1. rade, pričom sa nemôže jednať o
solidárnuzodpovednosť.Pritomtotypezáväzku,ktorýmázákladvrozdielnychprávnychvzťahoch,kedy
osoba, ktorá má poistené vozidlo, zodpovedá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
a poisťovňa podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení je vzájomné postavenie dlžníkov také,

že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Preto súd zaviazal oboch
žalovaných k náhrade uplatnenej škody.
2.9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1,2 CSP a konštatoval, že žalobkyňa aj žalovaní
mali v konaní úspech čiastočný, preto vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania.

3.1.Žalovaná v 2. rade napadla rozsudok včas podaným odvolaním (č. l. 111 - 120), ktoré odôvodnila s
poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP, na báze nasledovnej
právnej argumentácie:
3.2.K jej pasívnej vecnej legitimácii uviedla, že nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná. Súd

sa s uvedenou námietkou nestotožnil, a to napriek tomu, že správne aplikoval § 4 ods.2 písm. a)
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorovéhoúčinnýdo31.03.2007.Dôvodomaplikácietejtoprávnejúpravyjeskutočnosť,žekdopravnej
nehode došlo 06.10.2005. Žalobkyňa nemá postavenie poškodenej, keďže v priamej súvislosti so
škodovou udalosťou žiadnu škodu neutrpela. Súd v rozpore s prejavom zákonodarcu konštatoval,

že žalobkyňu možno považovať za poškodenú, keďže vyplácala dávky dôchodcovského poistenia
poškodenej osobe, pričom podľa súdu iný výklad nie je možný (bod. 37 odôvodnenia rozsudku).
3.3.Jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu je aj príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a jej následkom a v tejto súvislosti poukazovala aj na ustálenú judikatúru súdov
slovenskej republiky (sp. zn. 3 Cdo 32/2007 z 29.03.2007). Odôvodnenie súdu je nesprávne, keďže

nárok žalobkyne nie je založený tým, že žalovaná v 2. rade niekomu v minulosti poskytla plnenie.
Žalobkyňa si voči žalovanej v II. rade uplatňuje regresný nárok z titulu zodpovednosti za škodu. Preto
argumentácia,ktorájeobsahomrozhodnutiaNSSRsp.zn.3Cdo32/2007,aktorériešiexistenciuškody,
je plne použiteľná aj pre prejednávaný prípad, pričom skutočnosť, že v danom prípade je žalovaným
subjektom štát, je bez právneho významu (nemá žiaden vplyv na existenciu príčinnej súvislosti).

3.4.Výklad žalovanej v 2. rade vychádza aj z dôvodovej správy k zákonu č. 110/2007 Z. z. (bod. 4),
ktorým bol novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z.: „Navrhovaná zmena vychádza zo skutočnosti, že
regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko zdravotné
poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícii poškodenej strany." Zákonom č. 110/2007 Z. z., ktorý
nadobudol účinnosť 01.04.2007, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z., bola z § 4 ods.2

písm. a) vypustená časť: „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok
nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia" Ani v novej úprave nemá žalobkyňa status
poškodenej osoby. Z obsahu § 4 ods.3 zák. č. 381/2001 Z.z. účinného od 01.04.2007 zákonodarca
jednoznačne identifikuje žalobkyňu nie ako poškodenú, ale ako „príslušný subjekt, ktorá má nárok naregresné plnenie voči poisťovateľovi za splnenia príslušných podmienok až účinnosťou od 01.04.2007.
V zmysle § 28c z. č. 381/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1.
aprílom 2007 zostávajú nedotknuté. Výklad, ktorý aplikoval súd prvej inštancie o tom, že aj v čase

vzniku dopravnej nehody mala žalobkyňa nárok na náhradu škody je teda zjavne nesprávny. K
dopravnej nehode, od ktorej žalobkyňa odvodzuje žalobou uplatnené plnenie došlo 06.10.2005 t. j.
pred 01.04.2007. Žalovaná v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní z dôvodu, že
povinnosť uhradiť nároky uvedené v § 4 ods.3 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení z. č. 110/2007 Z. z. je
možné uplatňovať len vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré vznikli po 01.04.2007.

3.5.Sledujúc dikciu zákona, t.j. § 238 ods.1 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov žalovaná v 2. rade poukazuje na to, že žalobkyňa má právo domáhať sa regresného plnenia
voči žalovanému v 1. rade (ako tretej osobe), v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania a nie
voči jeho poisťovateľovi (žalovanej v 2. rade).
3.6.Aktívna vecná legitimácia žalobkyne, ktorú žalovaná v 2. rade v priebehu konania namietala,
keďže pobočka Sociálnej poisťovne - Košice, ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemá právnu

subjektivitu a citovala znenie § 120 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o
sociálnom poistení") a § 133 ods.2 CSP. K správnemu označeniu názvu žalobkyne došlo až podaním
doručeným súdu 03.04.2018, adresa sídla žalobkyne (adresou sa rozumie nielen označenie obce, ale
aj ulice a orientačného a súpisného čísla sporovej strany) nie je náležite označená do dnešného dňa.
Identifikačnéčísloorganizáciejelenjednýmzoznakovprávnickejosoby,pričomprinesprávnej,prípadne

žiadnej identifikácie ostatných znakov nemôže byť splnená podmienka náležitej identifikácie právneho
subjektu. Až riadne, t.j. náležité a presné označenie sporovej strany (v tomto prípade žalobkyne) má za
následok pretrhnutie premlčacej lehoty vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom (viď § 112 OZ), a teda
súdom uvedené konštatovanie v bode 17. a následne v bode 18. odôvodnenia rozsudku je nesprávne.
Bez uvedenia názvu žalobcu a bez uvedenia jeho adresy sídla chýbajú dva z troch identifikačných

znakov právnickej osoby vymedzené priamo zákonom (obdobne ako pri fyzickej osobe, táto by bola
identifikovaná len dátumom narodenia, resp. rodným číslo, avšak správne meno a priezvisko, ako aj
bydliskotakejtoosobybyabsentovalo).Vzhľadomnauvedenéježalovanouv2.radevznesenánámietka
premlčania dôvodná.
3.7.Argumentácia žalobkyne, že podľa § 178 ods.1 písm. f) zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky

patrí uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, je nedôvodná, keďže predmetom konania voči
žalovanej v II. rade nie je nárok na náhradu škody. Bez ohľadu na vyššie uvedené podľa § 178 ods.2
zák. č. 461/2003 Z.z., pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do
jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci, t.j. pobočka nevystupuje a nie oprávnená

vystupovať vo „ vlastnom mene", ako to bolo v tomto konaní, ale len v mene Sociálnej poisťovne.
3.8.Vo vzťahu k posúdeniu spoluzavinenia poškodeného (T. W.), súd poukázal na závery rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 6T/116/2008, ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 7To/36/2012, kde je konštatované spoluzavinenie poškodeného (T. W.) pri vzniku dopravnej nehody
zo 06.10.2005. Súd len stroho uviedol, že p. T. W. znáša následky škodovej udalosti pomerne v rozsahu

20 %. Žalovanej v 2. rade nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru o miere spoluzavinenia
poškodeného práve v rozsahu 20 % (a nie napr. 30%, 40% za správnu) a poukázal na rozhodnutie NS
SR, sp. zn. 5Cdo/215/2015.
3.9.Požitie alkoholu účastníkom cestnej premávky - chodcom (§ 2 písm. j) zák. č. 315/1996 Z.z. o cestnej
premávke - právna úprava účinná v čase dopravnej nehody) je konaním, ktoré je potrebné posúdiť vždy

individuálne. Na takéto konanie je potrebné vziať osobitný zreteľ v prípade, ak tento účastník svojím
správaním (nedisciplinované konanie v dôsledku požitia alkoholu) spoluzavinil vznik dopravnej nehody.
3.10.Zákon č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke (ďalej aj „zákon č. 315/1996 Z.z.") upravuje pravidlá
správania sa na cestách tak vodičmi, ako aj chodcami a citoval § 3 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3 z. č. 315/1996
Z.z.

3.11.V zmysle v tom čase platnej úpravy bola z. č. 315/1996 Z.z. uložená povinnosť chodcom ako
účastníkom cestnej premávky správať sa disciplinovane a ohľaduplne, tak aby sa zachovala bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky. Poškodený bol povinný pri prechádzaní cez cestu mimo priechodu pre
chodcov dodržiavať zákonom uložené povinnosti (najmä povinnosť presvedčiť sa, pre vstupom na
vozovku,žetakmôžeučiniťbeznebezpečenstva;prechádzaťcezvozovkumimopriechoduprechodcov,

len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov na
zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy; zákaz vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť; povinnosť pri prechádzaní cez cestu
prednostne použiť priechod pre chodcov, atď.).3.12.Zároveň je zrejmé, že poškodený porušil okrem iného aj zákonom uloženú všeobecnú prevenčnú
povinnosť uloženú jej v zmysle § 415 OZ.
3.13.Žalovaná v 2. rade považuje rozsah spoluzavinenia poškodeného určeného súdom (v rozsahu

20%) za absolútne neprimeraný, vo vzťahu k okolnostiam vzniku dopravnej nehody, poukazujúc na
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice okolie,. zn. sp. zn. 6T/116/2008 (ďalej aj „Rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie v trestnej veci"), kde súd dospel k záveru, že: „dopravná nehoda ako
následok bola zapríčinená dvoma príčinami a to protiprávnym konaním obžalovaného, ktorý výrazne
prekročilmaximálnudovolenúrýchlosťvobciatiežprotiprávnymkonanímpoškodeného,ktorýevidentne

pod vplyvom alkoholu nesprávne odhadol dopravnú situáciu a svoje schopnosti, nedostatočne posúdil
nebezpečenstvo a rozhodol sa prejsť cez vozovku, pričom na vozovke sa zastavil a otáčal späť." Ďalej
poukazuje na závery znaleckého dokazovania, že: „ak by len jeden z týchto prvkov nebol splnený
je dôvodné predpokladať, že by nebolo došlo k zrážke vozidla s chodcom." Súd konštatuje, že v
danom prípade ide o spolupôsobenie oboch príčin (viď str. 12 odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie v trestnej veci). V predmetnom trestnom konaní bolo preukázané, že jednou z dvoch

hlavných príčin vzniku dopravnej nehody bola aj nesprávna technika prechádzania cez cestu zo strany
poškodeného. Poškodenému v čase vzniku dopravnej nehody bola nameraná prítomnosť alkoholu v
krvi a to 2,86 %o, čo je stav ťažkej opitosti. Stav ťažkej opitosti spôsobuje dezorientáciu osobe, v
priestore a čase. Motorika osoby v takomto stave je rozvrátená a táto má nekoordinované pohyby
(subjekt sa pohybuje často „po štyroch"). Uvedený stav je spojený s ťažkým útlmom, únikmi moču,

stolice, zvracaním.
3.14.Poškodený vzhľadom na stupeň opitosti objektívne nebol spôsobilý sa náležite presvedčiť, či môže
bezpečne vstúpiť na vozovku a túto bezpečne prejsť. Uskutočnenie adekvátneho rozumného úsudku,
ako aj schopnosť plynulo a v primeranej rýchlosti prejsť cez vozovku, bola zo strany poškodeného
značneobmedzená.Skutočnosť,žesapoškodenýtackal,pričomnacestuvkročilajnapriektomu,žetam

v tom čase premávali vozidlá, bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka T. (viď str. 2 odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie v trestnej veci). Navyše poškodený pri prechádzaní cez
vozovku zastavil a otáčal späť, pričom podľa výsledkov znaleckého dokazovania znalca N.. W.O., ak
by poškodený nezastal a neotáčal sa a vozidlo žalovaného v I. rade by sa ďalej pohybovalo rýchlosťou
akou šlo, žalovaný v 1. rade by poškodeného šuchol a zvalil by ho prúd vzduchu, no nezrazil by ho.

Podľa znalca správanie poškodeného považuje za neštandardné, chodec porušil všetko, čo porušiť
mohol. (str. 6 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice-okolie v trestnej veci). Ako ďalej vyplýva z
výsledkov trestného konania poškodený prechádzal cez cestu vo večerných hodinách (06.10.2005 okolo
20.00 hod) mimo priechodu pre chodcov (str. 13 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice-okolie v
trestnej veci) a citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/93/2012 zo dňa 18.06.2013. V

obdobných prípadoch súdy rozhodli o miere spoluzavinenia poškodeného aj vo vyššej miere - viď napr.
rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 13C/88/2010, právoplatný 25.05.2012, kde súd konštatoval
mieru spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 70 %, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 17C/109/2002 súd konštatoval mieru spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 80 %. S poukazom
na vyššie uvedené boli príčinami vzniku kolízie (dopravnej nehody) protiprávne konanie poškodeného

a súčasne protiprávne konanie žalovaného v 1. rade. V danom prípade ide o spolupôsobenie oboch
príčin, pričom pri absencii jednej z nich by k vzniku kolízie nedošlo. Protiprávne konanie poškodeného
a protiprávne konanie žalovaného v 1. rade pri vzniku dopravnej nehody je potrebné posúdiť minimálne
v rovnakom pomere, t. j. 50 : 50.
3.15.Nevykonanie navrhnutých dôkazov - Súd nevykonal dôkaz-výsluch žalovaného v 1. rade, ktorý

opakovane navrhovala žalovaná v 2. rade, k zisteniu rozhodujúcich skutkových okolností pre posúdenie
spoluzavinenia poškodeného. Pojednávanie odročené na 21.12.2017 malo byť uskutočnené za účelom
vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu (viď čl. 68 Úradný záznam) vyplýva, že sa uvedené
pojednávanie neuskutoční z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania. Na pojednávaní konanom
17.07.2019 súd zamietol opätovný návrh žalovanej v 2. rade na vykonanie dokazovania výsluchom

žalovanéhov1.radeažiadneďalšiedokazovanienevykonal.Uvedenýpostupsúdujemožnépovažovať
za prekvapivý a nehospodárny. Súd nevyužil žiadne z poriadkových opatrení (napr. poriadková pokuta,
prípadne predvedenie) voči žalovanému v 1. rade, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní.
3.16.Žalovaná v 2. rade namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku s poukazom na § 220 ods.2
CSP, ktoré považuje za nedostatočné, nejasné a zmätočné a z uvedeného dôvodu za arbitrárne.

Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie porušuje ústavou garantované právo žalovanej na spravodlivý
súdny proces.
3.17.Odôvodnenie súdu, prečo považuje mieru spoluzavinenia poškodeného na vzniku škodovej
udalosti v rozsahu 20 % nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. Súd sa nijako nevysporiadal ani soskutočnosťou, že pre podaním žaloby, rozsah plnenia voči žalobkyni predstavoval 60 % z uplatňovaných
nárokov, čo žalobkyňa žiadnym spôsobom nenamietala a nepožadovala doplatenie ďalšieho plnenia.
Súd sa náležite nevysporiadal ani so vznesenou námietkou premlčania, keď len stroho konštatoval, že

na túto neprihliada (viď bod 18. odôvodnenia rozsudku). Za vnútorne rozporné a z tohto dôvodu za
nepresvedčivé a nezrozumiteľné je možno považovať odôvodnenie v bode 37. rozsudku, kde súd v
súvislosti s námietkou nedostatku vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade na jednej strane uvádza, že
žalobkyňa je poškodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 381/2001 Z.z., a v tom istom bode uvádza, že:
„Práve skutočnosť, že právna úprava účinná a platná do 1.4.2007 jednoznačne žalobkyňu nestavala do

pozície poškodeného, zákonodarca daný stav riešil novelou, a to zák.č.110/2007 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť1.4.2007,zktoréhodôvodovejsprávyvyplývauvedomeniesi,žeregresyzdravotnýchpoisťovní
a Sociálnej poisťovne neboli do 31.3.2007 voči poisťovniam škodami, a teda nebolo správne nazývať
ich poškodeným.'' V bode 38. odôvodnenia Rozsudku súd konštatuje dôvody prečo sa v danom prípade
nemôže jednať o solidárnu zodpovednosť žalovaných subjektov, avšak výrokom rozhodnutia sú žalovaní
zaviazaní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne.

3.18.S poukázaním na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. sp. zn. 14C/841/2016 z 31.07.2019 tak, že žalobu
žalobcu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania aj konania pred
súdom prvej inštancie alebo, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice- okolie sp. zn. sp. zn. 14C/841/2016 z 31.07.2019 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

4.K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 126), ktorá považuje postup súdu za
správny, vykonané dokazovanie bolo dostatočné s náležíte zisteným skutkovým stavom a žalobkyňa sa
v plnej miere stotožňuje s právnym posúdením veci a následným rozhodnutím a navrhla, aby odvolací

súd po preskúmaní veci zamietol odvolanie žalovanej v 2. rade ako bezdôvodné.

5.K vyjadreniu žalobkyne žalovaná v 2. rade uviedla (č. l. 131), že v plnom rozsahu zotrváva na svojej
doterajšej argumentácii, ktorá je obsahom jej odvolania voči rozsudku Okresného Košice - okolie, sp.
zn. 14C/841/2016 podaného 14.08.2019.

6.1.Odvolací súd, pred čím pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania zistil, že rozsudkom nebolo
rozhodnuté o celom predmete konania a preto bola vec vrátená súdu prvej inštancie, ktorý dopĺňacím
rozsudkom z 10.3.2021 v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a opravným uznesením z 22.3.2021 opravil
v záhlaví rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14C/841/2016 - 89 zo dňa 31.7.2019 predmet konania, ktorý

správne má znieť: „v konaní o zaplatenie 10 768,22 eur.“.
6.2.Dopĺňací rozsudok nebol odvolaním napadnutý, preto nebol podrobený prieskume v odvolacom
konaní.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade ako

podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f), h) CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu

stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

9.1.Žalovanou v 2. rade uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
9.2.K námietkam žalovanej v 2. rade uplatneným v odvolaní a na zdôraznenie správnosti odvolací súd
uvádza nasledovné:10.1.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa plní vdovský dôchodok manželke neb. T. W.
(U. W.) v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného v 1. rade, ktorý bol v trestnom konaní
6T 116/2008 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví.

10.2.V spore mal súd preukázanú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade škodca (vinník dopravnej nehody)
bol poistený u žalovanej v 2. rade na základe platne uzavretej poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo
poistenie osobného motorového vozidla, patriaceho žalovanému v 1. rade.

11.Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody (vyplatené dávky dôchodkového poistenia

za obdobie 6.11.2013 do 5.11.2014, ktorých rozsah špecifikovala), na zaplatenie ktorej žiadala zaviazať
žalovaných v 1. a 2. rade.

12.Žalovaná v 2. rade namietala jej pasívnu legitimáciu, pričom jej nedostatok vyvodzovala z § 4
ods.2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu pôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel.

13.Podľa § 4 ods.2 písm. a) z. č. 381/2001 Z. z. (platný v čase vzniku dopravnej nehody k 6.10.2005)
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázanénárokynanáhraduškodynazdravíanákladovpriusmrtení,akoajškodyvzniknutejúhradou
nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

14.1.Podľa § 4 ods.2 z. č. 381/2001 Z. z. (platný od 1.4.2007) poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

14.2.Podľa § 4 ods.3 z. č. 381/2001 Z. z. (platný od 1.4.2007) poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené
náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové
dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a
dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

15.Podľa § 28c ods.6 z. č. 381/2001 Z. z. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2007
právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté.

16.Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej

udalosti poisťovateľ nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (škodu
má v princípe vždy uhradiť škodca).

17.1.Základným zodpovednostným vzťahom je vzťah medzi poisteným škodcom a poškodeným.
17.2.Súčasneexistujenadstavbovýpoistno-právnyvzťah,atomedzipoisťovateľomapoisteným,ktorým

škodca prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu sa chráni pred vlastnou zodpovednosťou za
škodu. Poškodený nie je v žiadnom priamom právnom vzťahu s poisťovateľom.
17.3.Z tohto hľadiska je potrebné preskúmať právne postavenie poškodeného, ak sa má škoda hradiť
nie priamo škodcom, ale jeho poisťovateľom.

18.1.Poistný vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý zaväzuje poisťovateľa a poisteného, nie
je izolovaný od základného zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká medzi poisteným škodcom a
poškodeným. Medzi oboma druhmi právnych vzťahov dochádza totiž k vzájomnej interakcii, čo
bezprostredne pôsobí nie len na právny vzťah poškodeného a škodcu, ale dokonca na právny vzťah
medzi poisťovateľom a poškodeným.

18.2.Je nepochybné, že účastníkom poistenia zodpovednosti je poisťovateľ a poistený, a že poškodený
nie je účastníkom poistného právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. Formou realizácie
ochrany poškodeného je úprava, na základe ktorej poisťovateľ má poistnú náhradu plniť priamo
poškodenému (§ 823 OZ).18.3.Podľa z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poškodený môže priamo proti poisťovni uplatniť nárok na náhradu
škody.

18.Podľa § 15 ods.1 PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19.1.Právo poškodeného na uspokojenie nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým

škodca uzavrel poistnú zmluvu je najvyššou formou ochrany poškodeného.
19.2.Existencia poistných právnych vzťahov nemení záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisteným
škodcom. Pokiaľ poškodenému nie je vyplatený nárok, môže svoj nárok na náhradu škody, v prípade
poistnej zmluvy - PZP, uplatniť prostredníctvom súdu, v tomto prípade proti škodcovi, ale aj poisťovni.
Poškodený si teda môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzkovateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa

škodcu (§ 15 PZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Poškodený má právo len „obísť“ škodcu
a domáhať sa náhrady škody priamo proti poisťovateľovi. Ak sú obidvaja žalovaní v jednom konaní,
majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita (NS ČR sp. zn.
25Cdo/499/2002).

20.1.V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade neexistuje
žiaden zmluvný poistný vzťah, ale povinnosť žalovanej v 2. rade vyplýva priamo z právneho predpisu.
20.2.Námietka žalovanej v 2. rade, že právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1.
aprílom 2007 zostávajú nedotknuté (§ 28c ods.6) je pre vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade
irelevantná.

20.3.Najskôr dňom účinnosti z. č. 381/2001 Z. z., v znení z. č. 188/2006 Z. z. (k 1.4.2007) bola žalovaná
v 2. rade povinná hradiť žalobkyni plnenia podľa § 4 ods.3 vyplývajúce z poistného vzťahu medzi
žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade za škodnú udalosť, ktorá vznikla 6.10.2005 v nadväznosti na
§ 238 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
20.4.Odvolací súd však zastáva názor, že táto povinnosť žalovanej v 2. rade vyplývala aj zo znenia

§ 4 ods.2 platného k 31.3.2007 (ako škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti,
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia) lebo žalobkyni by povinnosť výplaty
dávok (vdovský dôchodok) neexistovala, nebyť škodovej udalosti a zavineného protiprávneho konania
žalovaného v 1. rade, teda žalobkyni takouto úhradou vzniká škoda v priamej súvislosti so škodovou
udalosťou tak ako to definuje § 238.

21.1.Podľa § 238 ods.1 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

21.2.Podľa § 238 ods.2 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení škoda podľa odseku 1 nie je dávka
vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.
21.3.Podľa § 238 ods.3 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení treťou osobou nie je platiteľ poistného na
úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia
tohto platiteľa.

21.4.Podľa § 238 ods.4 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na účely náhrady škody, ktorá vznikla
Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné
bezplatneposkytovaťorganizačnýmzložkámSociálnejpoisťovnepotrebnúsúčinnosť,najmäpredkladať
v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.
21.5.Podľa § 238 ods.5 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím

osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o
tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
21.6.Podľa § 238 ods.6 z. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právo na náhradu škody podľa odseku

1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

22.1.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 20.3.2019 sp. zn 8Cdo/149/2018,
v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko k § 238 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z. o Sociálnej poisťovni,že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej
výplatoudôchodkovejdávkyje§238ods.1z.č.461/2003Z.z.Vuvedenomrozhodnutíprijalnajvyššísúd
právne závery k otázke zavinenia tretej osoby. Konštatoval, že tento osobitný predpis otázku zavinenia

neupravuje, preto treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 441 OZ). Poukázal na to, že § 238 ods.1
z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať
náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik
jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna

poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že
tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v
takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami,
na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku
nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený
spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.

22.2.Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od
tretích osôb podľa citovaného ustanovenia, treba skúmať mieru zavinenia poberateľa dávok, lebo v
rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok,
nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu
vzniknutú výplatou dávok.

22.3.Odvolací súd poukazuje na rozsudky NS SR z 27.11.2003 sp. zn. 2 Cdo 91/2003 a z 26.5.2004
sp. zn. 4 Cdo 21/2004.
22.4.Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t. j. náhrady dávok resp. náhrady škody)
vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné

spojenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania), a to bez zreteľa na to, či v prípade
tejto tretej osoby prichádzala v inom právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť.
Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu
neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy (zákon č. 274/1994
Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia

(spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy
(§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka).

23.V kontexte citovaných zákonných ustanovení a rozhodnutí NS SR možno uzavrieť, že žalobkyni
výplatou dávok vznikla škoda, ktorú môže žiadať ako od žalovaného v 1. rade aj žalovanej v 2. rade.

Žalovaná v 2. rade má v spore pasívnu legitimáciu.

24.Žalovaná v priebehu celého konania, aj v podanom odvolaní namietala, že žalobkyňa v dôsledku
nesprávneho označenia nemá aktívnu vecnú legitimáciu, lebo ako organizačná zložka poisťovne nemá
právnu subjektivitu a poukázala pri tom na § 120 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z..

25.1.Námietka žalovanej v 2. rade je nedôvodná a to s poukazom na § 124 a 127 z. č. 461/2003 Z. z.
25.2.Podľa § 124 z. č. 461/2003 Z. z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
25.3.Podľa § 127 ods.1 z. č. 461/2003 Z. z. pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá
generálnemu riaditeľovi.

25.4.Podľa§127ods.3z.č.461/2003Z.z.riaditeľpobočkykonávmeneSociálnejpoisťovnevovšetkých
veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním
poverený vedúci zamestnanec pobočky.

26.Vychádzajúc z citovaných ustanovení riaditeľ pobočky bol oprávnený podať žalobu za Sociálnu

poisťovňu, podpísať ju a konať za ňu pred súdom. Upresnením označenia žalobkyne nedošlo k žiadnej
zmene v osobe žalobkyne, preto nedôvodná je námietka žalovanej v 2. rade, že až 3.8.2018 došlo k
účinnému uplatneniu práva žalobkyne a v tejto súvislosti vzniesla žalovaná v 2. rade námietku, že nárok
je premlčaný.

27.Podľa § 120 ods.5 z. č. 461/2003 Z. z. právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky bolivyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za
vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

28.Predmetomkonaniasúvyplatenédávkydôchodkovéhopoisteniazaobdobie6.11.2013do5.11.2014,
žaloba bola podaná 21.10.2016, teda nárok z dávky vyplatenej 6.11.2013 a ani ostatné nároky nie sú
premlčané, lebo boli uplatnené v trojročnej premlčacej dobe.

29.1.Ďalšia námietka žalovanej, uplatnená v podanom odvolaní, sa týka stanovenia rozsahu

spoluzavinenia chodca (neb. T. W.), pričom tvrdí, že jeho spoluzodpovednosť na nehode bola v rozsahu
50%.
29.2.Prvoinštančný súd stanovil pomer zodpovednosti 20% chodca a 80% vodič motorového vozidla.
29.3.Odvolací súd je toho názoru, že takto určený pomer je správny a nemôže prvoinštančnému súdu
vytknúť ani tú skutočnosť, že pri jeho určení vychádzal z pomeru určeného a zisteného v trestnom
konaní.

29.4.Odvolací súd zastáva názor, že primárna je zodpovednosť vodiča (žalovaného v 1. rade) a v
trestnom konaní bolo preukázané, že ten porušil z. č. 315/1996 Z. z. o cestnej premávke tak, že jazdil
neprimeranou a nedovolenou rýchlosťou (v obci 107 km/h).
29.5.Odvolací súd zastáva názor, že žalovanou v 2. rade navrhovaný rozsah spoluzavinenia by
prichádzal do úvahy, ak by neb. T. W. nebol účastníkom dopravnej nehody ako chodec, ale ako vodič

nejakého dopravného prostriedku.
29.6.V prejenávanom spore bezpochyby neb. T. W. porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 415
OZ a aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke (správať sa ohľaduplne a disciplinovane),
preto mu bolo určené spoluzavinenie v rozsahu 20%, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

30.Námietka žalovanej v 2. rade, že súd nevykonal dôkaz - výsluh žalovaného v 1. rade je nedôvodná,
lebo súd v konaní mal k dispozícii rozsudok 6T 116/2008 z 19.12.2011, pričom je málo pravdepodobné,
aby žalovaný v 1. rade uviedol iné skutočnosti ako v trestnom konaní, najmä s prihliadnutím na značný
časový odstup (skutok sa stal 6.10.2005), keď konanie bolo vedené po viac ako po 10 rokoch.

31.Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a rozsudok nespĺňa
zákonom stavené požiadavky je nedôvodné, ide len o jej subjektívny názor, lebo odôvodnenie
napadnutého rozsudku je dostatočné, v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami, ktoré naň kladie súdna
prax.

32.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

33.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.V odvolacom konaní žalovaná v 2. rade nebola úspešná, ale úspešnej žalobkyni, žiadne trovy v
súvislosti s nim nevznikli, preto žalobkyni nebolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.

36.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.