Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomíra Kubáňová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/24/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315220775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4315220775.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Lenky Kováčovej, PhD. a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX/XX, U. Y., zastúpený: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka, so sídlom Kozárovce 632,
IČO: 47 134 747, o vymoženie 2.144,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku III.
uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 2Er/2758/2015-118 zo dňa 20. januára 2020, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 2Er/2758/2015-118 zo dňa 20. januára 2020 vo
všetkých jeho výrokoch z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti exekúcii (výrok I.),
zamietol návrh povinného na odklad exekúcie (výrok II.), zastavil exekúciu (výrok III.) a súdnemu
exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do
3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 veta prvá, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1,
2, 3, 4, 5, 6, § 36 ods. 2, 5, § 50 ods. 1, § 56 ods. 2, § 57 ods. 2, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len
Exekučný poriadok).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že rozhodoval na podklade
podania povinného, vyjadrenia oprávneného k tomuto podaniu a doplnenému návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneným. Uviedol, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatňoval nárok na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku návrh na
vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016, pretože lehota na doplnenie návrhu oprávneného
začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 24. decembra
2015. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil len u súdneho exekútora a nie na príslušnom
súde. Mal teda za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej
má oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, treba
vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený
posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej.
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za
zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručenésúdu mimo pracovného času. Mal za to, že súdneho exekútora v tomto prípade nemožno považovať
za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22.01.2016, nebolo doplnenie
návrhunavykonanieexekúcieoprávnenýmdoručenéokresnémusúdualebodanénaprepravu(nievšak
súdnemuexekútorovi),nastalidôvodynazastavenieexekúcie,pričomanináslednédoručeniedoplnenia
návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže mať žiadny
vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Doplnenie návrhu oprávnený
vypracoval dňa 21.01.2016 a v rovnaký deň toto doplnenie predložil súdnemu exekútorovi, pričom súdny
exekútorpodanieprípisomz14.03.2016doručilokresnémusúdupoštouaždňa11.04.2016.Zdátumovej
pečiatkysúdnehoexekútorazodňa21.01.2016nadoplnenínávrhunevyplýva,akýmspôsobombolototo
podanie doručené súdnemu exekútorovi, či osobne, alebo poštou, čo vnáša pochybnosti o pravdivosti
údajov o čase a spôsobe doručenia tohto podania. Pritom súdny exekútor má podľa § 57 ods. 4
Exekučného poriadku povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti,
alebo zistí, že sú dané dôvody na čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie. Uviedol, že možno sa
preto domnievať, že súdny exekútor si túto povinnosť nesplnil len preto, že oprávnený doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie pravdepodobne nedoručil súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote. Dospel tak
k záveru, že oprávnený zmeškal zákonnú 30-dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia. Právnym
následkom nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavenie
exekúcie, preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil, a preto námietky povinného
proti exekúcii a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu (v časti zastavenia exekúcie) podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s povinným
v postavení dlžníka dňa 31.07.2013 zmluvu o úvere č. 409800568, v dôsledku omeškania povinného
uplatnil svoje nároky vyplývajúce zo Zmluvy v zmysle rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa
31.07.2013 na samostatnom liste papiera pred príslušným rozhodcovským súdom. Mal za to, že nebol
naplnený dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pretože tento
dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a
ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah, avšak záväzkovo-
právny medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Zmluva bola uzavretá
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná,
nakoľko právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Povinný v Zmluve dobrovoľne uviedol údaje
preukazujúce, že je živnostník (podnikateľ), t. j. identifikačné číslo, miesto podnikania. Podotkol, že pred
uzavretím Zmluvy oprávnený vždy skúma bonitu potenciálneho klienta. Aj z uvedeného nepochybne
vyplýva, že povinný je podnikateľom a mal v úmysle uzavrieť Zmluvu ako podnikateľ. Uviedol, že v
prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s
povinným vstupoval. Mal za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy
Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám
svojím konaním povinný vyvolal a inicioval. Mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je
možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba, pretože
uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zdôraznil, že povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu
spotrebiteľavzmysleust.§52ods.4Občianskehozákonníka.Poukázalvkonkrétnostiachinajudikatúru
v týchto súvislostiach. Podotkol, že súd prvej inštancie svojím postupom zbavil oprávneného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v
dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy
vdôsledkučohosanestotožnilsodôvodnenímuznesenia.Uviedol,žesúdprvejinštancietaktiežvýrazne
zasiahol do zásady rovnosti strán konania čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP. Rozhodovacia činnosť
súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky
všetky skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti
oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované §
39 ods.4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v
minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmeneskutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Uviedol, že si povinnosť uvedenú zákonným ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote,
súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnemu záveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380
CSP), a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné, zároveň dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť nielen v napadnutom výroku o zastavení exekúcie (a teda aj súvisiacom výroku o
trovách exekúcie), ale aj v právoplatných výrokoch I. a II., a to z dôvodu, že spĺňajú predpoklad uvedený
v ustanovení § 379 písm. a) CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie - zápisnicou
spísanou pred súdnym exekútorom dňa 25.11.2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydanom Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie sp. zn. SR 09481/14
zo dňa 01.06.2015. Súd prvej inštancie vydal dňa 15.02.2016 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Následne na podklade uvedených listín a ich príloh, podania povinného,
vyjadrenia oprávneného a doplnenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie rozhodol napadnutým
uznesením.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.
14. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).15. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Primárne odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej od
23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku,
zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných
konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (ak dospejú k
záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade
s novelizovaným § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového) k tomu, či bola povinnému v
konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený
už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných
konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti
tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Táto lehota na doplnenie návrhu, stanovená
pre oprávneného uvedeným zákonom, je lehotou procesnou, preto stačí, ak doplnenie vrátane dôkazov
je oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v § 243f ods. 1 neupravuje, komu má
oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o
ďalšom postupe v konaní, avšak s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 a § 40 ods. 1 Exekučného
poriadku môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.
18. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že síce je pravdou, že oprávnenému bol priznaný
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, čo štandardne predpokladá postup podľa §
243f ods. 6 Exekučného poriadku, avšak v danom prípade treba zdôrazniť skutočnosť, že oprávnený už
v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie, doručenom súdu prvej inštancie prostredníctvom súdneho
exekútora dňa 14.12.2015, opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakotvovala novela Exekučného
poriadku účinná od 23.12.2015 (keďže už celkom zrejme mal o nej vedomosť), ku ktorým doložil aj
dôkazy, a to zmenku vystavenú povinným dňa 31.07.2013, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 31.07.2013,
zmluvu o úvere zo dňa 31.07.2013, rozhodcovský rozsudok a všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
čím si takto (i keď o pár dní skôr než novela Exekučného poriadku č. 438/2015 Z.z. nadobudla účinnosť)
jednoznačne splnil povinnosť predpokladanú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže
zmyslom tohto novelizovaného ustanovenia bolo poskytnutie ochrany fyzickým osobám - spotrebiteľom,
voči ktorým si veritelia uplatňovali svoj nárok v konaniach na podklade zmenky, často krát iba
na jej podklade bez skúmania prípadných neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečovala, respektíve neprihliadajúc na rozpor s dobrými mravmi či neprípustnosť alebo
obmedzenie použitia zmenky, a to osobitným prieskumom exekučným súdom. V intencii tejto právnej
úpravy tak súd prvej inštancie (už v čase účinnosti novely) disponoval relevantnými dôkazmi na
posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie a teda i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v tom zmysle, že mal buď rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Takýto postup predpokladá aj
dôvodová správa k predmetnej novele, ktorá hovorí o tom, že ,,upravuje sa možnosť súdu odmietnuť
vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu
zastaviť“. V súvislosti s touto novelou a jej účinkami na exekučné konanie je teda potrebné rozlišovať, či
je konanie zatiaľ iba v štádiu exekučného konania (čiže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie)
aleboužvštádiuexekúcie(tedapovydanípoverenianavykonanieexekúcie).Súdprvejinštancietým,že
dňa 15.02.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vlastne v tomto prípade
urobil preskúmanie oprávneným predložených dôkazov v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku
per analogiam (napriek tomu, že poverenie nie je rozhodnutím). Záver, ku ktorému dospel súd prvej
inštancie, a síce, že exekúcia bola naďalej i po tomto okamihu ešte v súlade s § 243f ods. 3 Exekučného
poriadkuodloženáabolopotrebnévzmysle§243fods.6(ešteopätovne)preskúmaťnávrhnavykonanieexekúcie a rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo jej pokračovaní, je teda nesprávny a je vylúčené,
aby ,,zmenkovosť“ v exekučnej veci bola posudzovaná niekoľkokrát.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o nesplnení si
povinnosti oprávneným v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote vyplývajúcej mu z ustanovenia § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku, a teda v konečnom dôsledku o potrebe zastavenia exekúcie podľa §
243f ods. 5 Exekučného poriadku, za nesprávny. Uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie
pritom došlo k odňatiu práv ako oprávneného, tak povinného na prejednanie veci súdom, a preto v
záujmedodržaniaprávkaždéhoúčastníkanaspravodlivýproceszaručenýÚstavouSlovenskejrepubliky
v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec zrušil nielen v napadnutom
výroku III. o zastavení exekúcie (a súvisiacom výroku IV. o trovách exekúcie), ale aj v právoplatných,
odvolaním nenapadnutých (a taktiež nenapadnuteľných) výrokoch I. a II. uznesenia, keďže spĺňajú
podmienku v zmysle § 379 písm. a) CSP, teda že závisia od rozhodnutia o napadnutom výroku o
zastavení exekúcie, keďže z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že k záveru o zamietnutí námietok
povinného proti exekúcii a zamietnutiu návrhu povinného na odklad exekúcie dospel súd prvej inštancie
iba na základe (nesprávnej) tézy, že exekúciu pre nedoplnenie návrhu oprávneným v zmysle § 243f ods.
5 Exekučného poriadku zastavuje.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie meritórne posúdiť
námietky povinného proti exekúcii (za predpokladu, že boli podané v zákonnej lehote) a návrh povinného
na zastavenie exekúcie, avšak z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia už tak nemôže
urobiť v intenciách ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Je však povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania,
pričom jednou z nich je napríklad relevantný exekučný titul (formálne i materiálne vykonateľný). Súd
prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.