Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/841/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516217000
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7516217000.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové nám. č.1, IČO: 30
807 484 proti žalovaným: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v Ď. č.XXX a 2. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefánikova č.17, Bratislava, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Krmanova 1, v konaní o zaplatenie 10 768,22 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8 614,58 eur do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného, a to na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, č.ú. U. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, KS: XXXX, VS:XXXXXXXX.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne žalovanej
sumy s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že poistením žalobcu T. W. utrpel dňa 6.10.2005 pri
dopravnej nehode ťažké ublíženie na zdraví, na následky ktorého na mieste nehody zomrel. Jeho
manželke U. W. od dňa jeho úmrtia vypláca žalobca vdovský dôchodok. Ide o pravidelne priebežne
vyplácanú dávku dôchodkového poistenia, pričom v období od 6.11.2013 do 5.11.2014 vyplatila Sociálna

poisťovňa vdovský dôchodok v celkovej výške 2 886,35 eur. Sociálnej poisťovni takto vznikla výplata
uvedených dôchodkových dávok škoda vo výške 2 886,35 eur v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby, ktorá zavinila úmrtie T. W.. Zodpovedným za vznik dopravnej nehody a za ťažké
ublíženienazdraví bolrozsudkomOkresnéhosúduKošice-okoliesp.zn.6T116/2008zodňa19.12.2011
uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1, ods.2 Trestného zákona uznaný
žalovaný v 1.rade. Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 7To 36/2012 rozsudkom zo dňa 31.1.2013 zrušil
rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 116/2008 z 19.12.2011 a uznal Y. P.Z. - žalovaného

v 1.rade za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona,
ktorý dňa 6.10.2005 v obci Svinica viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A, ev.č. W.-XXXBI od
obce Košický Klečenov na obec Bidovce, kde v pravom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy v dôsledku
neprimeranej rýchlosti zrazil chodca W., ktorý pritom utrpel viaceré zranenia, ktoré viedli k jeho okamžitej
smrti. Žalobkyňa má v zmysle § 238 ods.1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení voči tretím osobám
právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania. Na základe uvedeného zaslala žalobkyňa Y. P. - žalovanému v 1.rade výzvu č.176/2014 na

uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť žalobkyni vzniknutú škodu vo výške 2 886,35 eur,
ktorá predstavuje sumu vdovského dôchodku vyplateného U. W. v období od 6.11.2013 do 5.11.2014.
Výzva č.176/2014 bola súčasne zaslaná aj Komunálnej poisťovni, a.s., v ktorej mal žalovaný v 1.rade
dojednané v čase dopravnej nehody zákonné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bolanehoda spôsobená. Vo výzve bola stanovená lehota na splnenie náhrady škody do 30 dní od prevzatia
výzvy. Žalovaní v 1. a 2.rade požadovanú škodu žalobcovi neuhradili, pričom žalobkyňa svoje právo
na náhradu škody voči žalovaným v 1. a 2.rade si uplatňovala už od roku 2005, pričom doterajšia

prax bola taká, že žalovaná v 2.rade až do času predchádzajúcemu obdobiu, ktoré je predmetom tohto
konania, teda do októbra 2013, uhrádzala žalobcovi vyčíslené sumy vyplateného vdovského dôchodku
za poisteného. Preto žalobca zaslal žalovanej v 2.rade list zo dňa 23.4.2015 - výzvu na realizáciu - na
zaplatenie náhrady škody, ktorá jej bola doručená 5.5.2015. Dňa 6.5.2015 žalovaná v 2.rade doručila
žalobkyni stanovisko, v ktorom odmieta povinnosť uhradiť nároky Sociálnej poisťovne zo škodových

udalostí, ku ktorým došlo pred 1.4.2007 s tým, že doterajšie nároky Sociálnej poisťovne boli nimi
dobrovoľne hradené len ako bonus pre poisteného.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpis
vyplatených dávok, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To 36/2012, výzvu č.176/2014 zo dňa
5.12.2014, výzvu č.176/2014 zo dňa 23.4.2015, oznámenie žalovanej v 2.rade o poistnom plnení zo

dňa 3.3.2014.

3. Na základe predložených dôkazov súd považoval právny stav za nesporný, preto dňa 31.10.2016
vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp.zn. 14C/841/2016-15, proti ktorému žalovaná v
2.rade podala odpor v zákonnej lehote. V odpore uviedla, že žalovaná v 2.rade rozporuje uplatnený

nárok žalobkyne čo do dôvodu aj do jeho výšky. Zároveň vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Žalovaná v 2.rade odmietla uplatnený nárok žalobkyne z dôvodu, že ku škodovej udalosti
došlo dňa 6.10.2005, t.j. pred 1.4.2007. Doterajšie nároky Sociálnej poisťovne boli hradené dobrovoľne
ako bonus pre poisteného. Žalovaná v 2.rade poskytovala doposiaľ poistné plnenie vo výške 40 % z
dôvodu spoluzavinenia poškodeného, pričom žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje nárok v plnej výške.

Spoluzavinenie poškodeného vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2013 sp.zn.
7To 36/2012, kde súd konštatoval spoluzavinenie poškodeného, ktorý pod vplyvom alkoholu prechádzal
nesprávnym spôsobom cez vozovku.

4. Okresný súd Košice-okolie uznesením zo dňa 12.5.2017 pod sp.zn. 14C/841/2016-20 platobný rozkaz

zo dňa 31.10.2016 zrušil.

5.Žalobkyňanazákladedoručenéhoodporupodanímzodňa5.6.2017,doručenýmtunajšiemusúdudňa
9.6.2017, uviedla, že predmetom konania je regresný nárok žalobkyne voči žalovanému v 1.rade, ktorý
ako vodič motorového vozidla zn. Audi A, ev.č. W.-XXXBI mal ku dňu kedy došlo k poistnej udalosti so

žalovanou v 2.rade uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Táto skutočnosť nie je sporná a nič nemení na tom ani skutočnosť, že
neskôr tento poistný vzťah zanikol. Zodpovedným za vznik dopravnej nehody a za ťažké ublíženie na
zdraví T.. W. bol uznaný žalovaný v 1.rade. Poukázala na § 238 ods.1 zák.č.461/2003 Z.z., v zmysle
ktorého má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku

zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Ďalej poukázala na § 4 ods.2 zák.č.430/2003 Z.z. a § 4
ods.2 písm. a/ zák.č.381/2001 Z.z.. K námietke aktívnej legitimácie poukázala na § 120 zák.č.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, že Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave je právnickou osobou so sídlom
v Bratislave. Žalovaná v 2.rade doručila súdu dňa 15.8.2017 vyjadrenie, v ktorom zotrvala na vznesenej
námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keďže pobočka Sociálnej poisťovne - Košice ako

organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemá právnu subjektivitu. Žalovaná v 2.rade taktiež namietala
pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2.rade. Uviedla, že podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej

úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového
poistenia. Podľa žalovaného v 2.rade, žalobca nie je poškodenou v zmysle zák.č.381/2001 Z.z.,
keďže prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 1.rade žiadnu škodu neutrpela. Ďalej uviedla, že
jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu je aj príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a jej následkom. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú judikatúru súdov SR, ako

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.3.2007, v zmysle ktorého
príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (samá je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť spôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vyplýva to aj z ďalších rozsudkov
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 129/2008 zo dňa 30.7.2009, 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, 6Cdo
89/2011 zo dňa 31.7.2012 a 6MCdo 7/2013 zo dňa 23.4.2014. Zákonom č.110/2007 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zák.č.381/2001 Z.z., bola z ust. § 4 ods.2 písm. a/ vypustená časť „ako aj škody vzniknutej

úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového
poistenia“. Uvedená časť sa premietla v znení nového zákonného ustanovenia § 4 ods.3, podľa
ktorého „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený

je povinný ich nahradiť týmto subjektom“. Navrhovaná zmena vychádza zo skutočnosti, že regresy
zdravotnýchpoisťovniaSociálnejpoisťovnevočipoisťovniamniesúškody,nakoľkozdravotnépoisťovne
a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícií poškodenej strany. Za príslušný subjekt pritom zákonodarca označil
okrem iných aj sociálnu poisťovňu. Až zák.č.110/2007 Z.z. došlo k založeniu právneho nároku Sociálnej
poisťovne domáhať sa od žalovanej v 2.rade náhrady vyplatených dôchodkových dávok, ktoré je jej

poistený povinný nahradiť.

6. V zmysle § 28c zák.č. 381/2001 Z.z., právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred
01.4.2007 zostávajú nedotknuté.

7. K dopravnej nehode, od ktorej žalobkyňa odvodzuje žalobou uplatnené plnenie, došlo dňa 6.10.2005.
Poistenie zodpovednosti za škodu zaniklo dňa 6.8.2006, t.j. obe skutočnosti nastali pred 1.4.2007. Na
základe toho žalovaná v 2.rade uviedla, že nie je pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní z dôvodu,
že povinnosť uhradiť nároky uvedené v § 4 ods.3 zák.č.381/2001 Z.z. v znení zák.č.110/2007 Z.z. je
možné uplatňovať len vo vzťahu k právnym skutočnostiam, ktoré vznikli po 1.4.2007.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením dôkazov pripojených k žalobe, výsluchom právneho
zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovanej v 2.rade a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 116/2008 zo dňa 19.12.2011 bol žalovaný v

1.rade uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1, ods.2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005. Podľa § 224 ods.2 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Zároveň mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu vo výmere 4 rokov. Poškodená N. W. s
nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach sp.zn. 7To 36/2012 zo dňa 31.1.2013 bol rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zrušený v
celom rozsahu. Podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku, obžalovaný Y. P. (žalovaný v 1.rade) bol uznaný
vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 6.10.2005 okolo 20.00 hod. v obci Svinica, okr. Košice-okolie viedol osobné motorové
vozidlo zn. Audi A, ev.č.KS-888BI od obce Klečenov na obec Bidovce, kde v dôsledku neprimeranej

a nedovolenej rýchlosti 107 km/hod. zrazil v pravom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy chodca T. W.,
ktorý utrpel šok po úraze a krvácaní pri devastačnom poranení brucha a kosti ľavého predlakťa, pri
trhlinách sleziny, pečene, obličiek, okružia čriev a ciev panvy, ktoré viedli k jeho okamžitej smrti. Teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Za to
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

3 rokov. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 rokov.
Poškodená N. T., rod. W. bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

10. Medzi stranami nebol spor, že vozidlo, ktorým bolo ublížené na zdraví T. W., bolo povinne zmluvne
poistené u žalovanej v 2.rade.

11. Z rozpisov vyplatených dávok od 6.11.2013 do 5.11.2014 súd zistil, že žalobkyňa v uvedenom období
vyplatila poškodenej U. W. dávky v celkovej výške 2 886,35 eur.12. Podaním zo dňa 23.8.2017 uviedla žalobkyňa, že v období od uplatnenia uvedenej žaloby na súde
vyplatila vdove po poškodenom T. W. ďalšie sumy, vdovský dôchodok, a to konkrétne za obdobie
od 6.11.2014 do 5.7.2017 sumu 7 881,87 eur. Z toho dôvodu požiadala súd, aby pripustil zmenu

žaloby, resp. rozšírenie uplatnenej požadovanej náhrady škody o sumu 7 881,87 eur. K tomuto návrhu
predložila aj rozpis vyplatených dávok za uvedené obdobie. Okresný súd Košice-okolie uznesením zo
dňa 19.9.2017 pod sp.zn. 14C/841/2016-36 pripustil zmenu žaloby o rozšírený nárok žalobkyne na sumu
10 768,22 eur. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe nevyjadril ani sa nezúčastnil pojednávaní, preto súd v
zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

13. Právny zástupca žalovanej v 2.rade na pojednávaní zotrval na svojej argumentácií, že žalobkyňa nie
je aktívne vecne legitimovaná v spore, pretože pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach, organizačná
zložka nemá právnu subjektivitu. Taktiež zotrval aj na námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v
2.rade a poukázal na svoje písomné vyjadrenie.

14. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že podľa § 120 Zákona o sociálnom poistení,
je Sociálna poisťovňa právnickou osobou so sídlom v Bratislave, teda Sociálna poisťovňa ako taká
ani nie ústredie ani nie pobočky a takto je uvedené aj v žalobe, že ide o Sociálnu poisťovňu so
sídlom v Bratislave, kde je uvedené IČO tejto právnickej osoby. Poukázala aj na § 178 ods.1 písm.
h/ Zákona o Sociálnom poistení, v zmysle ktorého do pôsobnosti pobočky patrí uplatňovať právo

voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku
jej zavineného protiprávneho konania. To znamená, že Sociálna poisťovňa ako celok toto právo má
a konkrétne táto činnosť patrí na pobočku preto, že generálny riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom
Sociálnej poisťovne, poveril na konanie a zastupovanie v tejto veci zamestnancov pobočiek. Čo sa týka
pasívnejvecnejlegitimáciepoukázalnato,žeZákonopovinnomzmluvnompoistenímotorovýchvozidiel

prešiel viacerými zmenami, ale v čase kedy došlo ku škodovej udalosti sa v § 2 písm. g/ Zákona o
povinnom zmluvnom poistení uvádza, že na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Pritom rozsah
poistenia ani okruh osôb, voči ktorým má poisťovateľ právnu povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané
nároky, nebol vymedzený. Zákon č.430/2003, ktorý je účinný od 1.11.2003, čiže v čase škodovej udalosti

zák.č.381/2001, platil v tomto znení podľa zák. 430/2003, kde v § 4 ods.2 je uvedené, že poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej okrem iného aj úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok
dôchodkového poistenia. Zároveň v § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je ustanovené, že
právo poškodeného na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, teda nesprávny je výklad žalovanej v

2.rade, keď nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného, je to v rozpore s dikciou § 4 ods.1 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení, pretože náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho
poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení.

15. Písomným podaním, došlým súdu 3.4.2018, žalobkyňa k vznesenej námietke nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie vznesenej žalovanou v 2.rade uviedla, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom
s procesnou subjektivitou v zmysle § 61 CSP disponujúcim aktívnou vecnou legitimáciou. Podľa § 120
zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie vykonáva sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave. Podľa § 124 zák., organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky. Podľa

§ 127 zák., riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do
pôsobnosti pobočky. Do pôsobnosti pobočky patrí podľa § 178 zák. ods.1 písm. g/ zák. uplatniť právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania. V snahe vyjsť v ústrety výhradám právneho zástupcu žalovanej v
2.rade, žalobkyňa upresňuje (technicky podanie tak, že vo veci koná Sociálna poisťovňa so sídlom v

Bratislave, IČO: 30 807 484, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové nám.č.1, Košice, zast.
Ing. Mariánom Štofkom, MBA, riaditeľom pobočky.

16. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý sa používa v procesnom práve na
označenie situácie, ak je sporová strana subjektom práva a sporová strana na opačnej procesnej pozícií

je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že en,
ktoosebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávnenianimniejeanedostatokpasívnejlegitimácie
znamená to, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ním nie je.17. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie a s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Nedostatok
formálneho označenia žalobcu nemalo vplyv na vecnú legitimáciu. Na základe vyššie uvedených

zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobkyňa je oprávneným subjektom na podanie tejto žaloby, a to
aj s poukazom na jednotné IČO Sociálnej poisťovne.

18. Preto súd ani neprihliadal na námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2.rade.

19. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 789 ods. 1 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

21. Podľa § 238 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom ku dňu
6.10.2005 (dátum dopravnej nehody), ako aj ku dňu 5.12.2014 (teda v znení účinnom v čase doručenia
výziev na náhradu škody), Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej
vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

22. Podľa § 238 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. platného a účinného ku dňu doručenia výziev na náhradu
škody, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

23. Podľa § 4 ods. 1 zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
prevádzkou motorového vozidla (v ďalšom texte len Zákon o PZP) v znení platnom a účinnom v
čase dopravnej nehody, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. o PZP účinného v čase dopravnej nehody, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

25. Podľa § 4 ods. 3 zák. o PZP účinného v čase dopravnej nehody, poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. o PZP v znení platnom a účinnom od 1.4.2007, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

27. Podľa § 4 ods. 3 zák. o PZP v znení platnom a účinnom od 1.4.2007, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

28. Podľa § 4 ods. 4 zák. o PZP v znení platnom a účinnom od 1.4.2007, poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. o PZP (ktorého znenie je rovnaké v čase dopravnej nehody ako aj v čase
uplatnenia nároku na náhradu škody), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodenýje oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

30. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

31. Pre záver do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku škody aj konanie samého
poškodeného možno vychádzať z odsudzujúceho rozsudku. Rozhodujúce je posúdenie, do akej miery

sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách a z hľadiska porušenia právnej
povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké povinnosti išlo, aké závažné bolo ich
porušenie a aký vplyv to malo na vznik škody. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
náhrada škody sa znižuje o mieru účasti poškodeného vo všetkých jej zložkách, z ktorých pozostáva.

32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poškodený T. W. spolu zavinil škodu na svojom

zdraví, keďže pod vplyvom alkoholu nesprávnym spôsobom prechádzal cez vozovku. Výsledkom
všetkých znaleckých posudkov v trestnom konaní bol však záver, že obžalovaný (žalovaný v 1.rade)
v inkriminovanom čase na mieste dopravnej nehody jazdil neprimeranou a nepovolenou rýchlosťou.
Rýchlosť vozidla obžalovaného bola hlavnou príčinou vzniknutej dopravnej nehody, bez ohľadu na
spoluzavinenie poškodeného (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To 36/2012).

33.Vzhľadomkuvedenémusúdpodľavyššiecitovanéhoust.§441OZdospelkzáveru,žepoškodenýT.
W. znáša následky škodovej udalosti pomerne, a to v rozsahu 20 %. Súd konštatuje, že nie je možné dať
na rovnakú úroveň zodpovednosť vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo neprimeranou a nedovolenou
rýchlosťou a musel mať vedomosť, že tak môže ohroziť seba, ako aj iných účastníkov cestnej premávky,

neprispôsobil rýchlosť jazdy, v dôsledku čoho zrazil chodca T. W.. Súd preto zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobkyni titulom vyplatených dávok dôchodkového poistenia sumu 8 614,58 eur (10 768,22 - 20 %).

34. Vykonaným dokazovaním taktiež bolo preukázané, že vodič predmetného motorového vozidla bol
tunajším súdom v trestnom konaní uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol aj

odsúdený.

35. Žalovaná v 2.rade namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu poukazujúc na skutočnosť, že podľa §
4ods.2písm.a/ZoPZPúčinnéhodo31.3.2007,povinnosťnahradiťdávkydôchodkovéhopoisteniabola
upravená len vo vzťahu k poškodenému, pričom žalobkyňa nikdy nemala, nemohla mať ani nemá status

poškodeného. Povinnosť výplaty vo vzťahu k Sociálnej poisťovni je u žalovanej daná až od 1.4.2007.

36. Pokiaľ žalovaná namietala, že je potrebné v prípade vzniku škody a zisťovania príčinnej súvislosti
vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 32/2007, tak súd poukazuje na to, že daný
rozsudok rieši otázku náhrady škody voči štátu s tým, že skutočne rozoberá aj príčinu vzniku škody a túto

definuje,alevtomtoprípadepodľanázorusúduniejemožnéjehozáveryaplikovaťnadanýspor.Vtomto
konaní žalobkyňa jednoznačne vyplácala po manželke poistenca žalobkyne jednotlivé dôchodkové
dávky a robila tak na základe skutočnosti, že poistencovi žalobkyne bolo spôsobené ublíženie na zdraví
v dôsledku dopravnej nehody motorovým vozidlom, ktoré bolo u žalovanej v 2.rade poistené, a teda
poisťovňa všetku škodu, ktorá vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou je povinná nahradiť.

37. Súd sa s argumentáciou žalovanej v 2.rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore
nestotožnil, pretože nároky Sociálnej poisťovne, teda žalobkyne na náhradu škody vzniknutej úhradou
dávok titulom vdovského dôchodku bol poisťovateľ, teda žalovaná v 2.rade, povinná uhradiť za
poisteného, ktorým je žalovaný v 1.rade a táto povinnosť vznikla titulom povinného zmluvného poistenia

motorového vozidla, ktorým bola škoda poškodenému spôsobená. Uvedené vyplýva z § 4 ods.2 písm.
a/ zák. o PZP účinného do júna 2006, hoci Sociálna poisťovňa nie je v danom ustanovení explicitne
uvádzaná. Podľa názoru súdu je však subsumovaná pod pojem poškodený, pričom žalobkyňa je
poškodená práve z dôvodu, že je to ona, ktorá vyplácala dávky dôchodkového poistenia poškodenej
osobe, v tomto prípade manželke poistenca žalobkyne U. W.. Iný výklad podľa názoru súdu nie je

možný a nie je ani možné prijať výklad žalovanej v 2.rade, pretože v takom prípade by nutne muselo
dôjsť možno až k absurdnej situácií, kedy by napr. poškodenému najskôr musela vzniknúť škoda
nevyplatením dôchodkového poistenia, ktorú by si následne poškodený musel uplatniť u poisťovateľa
a aj ju preukázať a potom by už poisťovateľ, teda žalovaná v 2.rade, mohla plniť za škodcu, resp. zamajiteľa motorového vozidla, ktoré bolo u nich zákonne poistené a ktorým došlo k ublíženiu na zdraví.
Práve skutočnosť, že právna úprava účinná a platná do 1.4.2007 jednoznačne žalobkyňu nestavala do
pozície poškodeného, zákonodarca daný stav riešil novelou, a to zák.č.110/2007 Z.z., ktorý nadobudol

účinnosť1.4.2007,zktoréhodôvodovejsprávyvyplývauvedomeniesi,žeregresyzdravotnýchpoisťovní
a Sociálnej poisťovne neboli do 31.3.2007 voči poisťovniam škodami, a teda nebolo správne nazývať
ich poškodeným. Na základe zák.č.110/2007 Z.z., bolo novelizované okrem iných aj ust. § 4 ods.2 písm.
a/ zák. o PZP, z ktorého ustanovenia bol vyňatý nárok okrem iných i Sociálnej poisťovne na náhradu
uhradených dávok dôchodkového poistenia a zároveň bol vložený nový ods.3, v zmysle ktorého už

bolo jednoznačne upravené právo poisteného domáhať sa, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom, teda okrem iných i Sociálnej poisťovni uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové
dávky, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Z uvedeného preto vyplýva, že poistený v
minulosti, a teda aj v čase vzniku škodovej udalosti mal a aj v súčasnosti má právo, aby poisťovateľ, teda
žalovaná v 2.rade, za neho nahradila žalobkyni uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové dávky.

38. Keďže je nesporné, že v čase dopravnej nehody trval poistný vzťah medzi žalovanou v 2.rade a
žalovaným v 1.rade - majiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda z titulu povinného zmluvného
poistenia znamená to, že v čase trvania poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je daná zodpovednosť žalovanej v 2.rade a je daná aj zodpovednosť majiteľa
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená - žalovaného v 1.rade, pričom sa nemôže jednať o solidárnu

zodpovednosť. Pri tomto type záväzku, ktorý má základ v rozdielnych právnych vzťahoch, kedy
osoba, ktorá má poistené vozidlo, zodpovedá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
a poisťovňa podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení je vzájomné postavenie dlžníkov také,
že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Preto súd zaviazal oboch
žalovaných k náhrade uplatnenej škody.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Žalobkyňa aj žalovaní mali v konaní úspech čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.