Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/183/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200763
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1722200763.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátuMgr.PatrícieŽelezníkovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,vovecivysloveniaprípustnostiprevzatia
a držania umiestneného: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. mládeže XXXX/XX, XXX XX O., do
zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902
18 Pezinok, na odvolanie umiestneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.04.2022,

č.k. 43Pu/20/2022-5, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 29.04.2022, č.k. 43Pu/20/2022-5 rozhodol, že prevzatie
umiestnenéhoS.C.,nar.XX.XX.XXXX,dozdravotníckehozariadenia:PsychiatrickánemocnicaPhilippa
Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, bolo dňa 25.04.2022 prípustné.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 259, § 260 ods. 1, 2, 3, § 261, § 262 ods.
1, 2, 3, § 264 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 6 ods. 1 písm.
a), ods. 4 písm. a/, ods. 6 písm. a/, § 9 ods. 4, zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) a prihliadol na vykonané dokazovanie, výsluch ošetrujúcej

lekárky MUDr. Ivany Pilkovej, ktorá potvrdila prijatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia
dňa 25.04.2022, keď bol privezený z výkonu väzby, trestne stíhaný za prečin ohrozenia domovej
slobody a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, a ktorá konštatovala, že umiestnený je liečený pre
bipolárnu afektívnu poruchu a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, pričom v jeho prípade ide o
opakovanú hospitalizáciu s tým, že v rokoch 2015 a 2016 mal absolvovanú aj ochrannú liečbu a
je čakateľom na ďalšiu ochrannú liečbu. Z výsluchu umiestneného zistil, že bol privezený z väzby,

aktuálne už nie je obvinený, vzhľadom na znalecký posudok. Umiestnený súhlasil s tým, aby do
doby ústavnej liečby - ochranné liečenie, bol prijatý do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela na
základe rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaných dôkazov a po oboznámení
sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného došlo
zo zákonných dôvodov, keďže umiestnený je psychicky chorý, k zlepšeniu jeho stavu by zrejme
nedošlo v ambulantnej liečbe, jeho psychický stav si vyžaduje liečbu a pozorovanie zdravotného stavu s

adekvátnym nastavením liečby pod odborným dohľadom lekárov, pričom umiestnený nie je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Zdôraznil, že pri rozhodovaní uprednostňuje záchranu života a zdravia
umiestneného pred hoci len jeho dočasným vylúčením zo styku s vonkajším svetom.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený. Uviedol, že vo
výkone väzby bol od 28.12.2021, kde pod lekárskym dohľadom väzenského lekára vykonával riadne

ústavnú liečbu, pravidelne užíval lieky a abstinoval. Žiadal o umožnenie mu absolvovať ambulantnú
liečbu.4. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného nevyjadrilo.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je
dôvodné.

6. Čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej
starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu
ústavnejstarostlivostitým,žebyniektobolvrozporesozákonombezjehosúhlasuprijímanýdotakéhoto
ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach
§ 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv.
detenčné konanie). Detenčné konanie má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v

zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy
je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti.

7. Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď

prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou
starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Konanie o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia začne súd z úradnej povinnosti a riadi sa vyšetrovacou
zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným
spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je

výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia
umiestneného do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní
o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu,
že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 CSP, pričom zistené skutkové a právne závery zákonom

zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade
oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na
základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe
priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o

schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prijatí
umiestneného (dňa 26.04.2022), uznesením zo dňa 26.04.2022, č.k. 43Pu/20/2022-2 začal konanie o
vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, vo veci následne

vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného a ošetrujúcej lekárky MUDr. Ivany Pilkovej zákonným
sudcom, pričom pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie
umiestneného. V danej veci si, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestneného
vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, ktoré dôvody vyplývajú z vyjadrenia ošetrujúcej
lekárky (umiestnený je liečený na bipolárnu afektívnu poruchu a pobyt pre neho na slobode je

nebezpečný) a napokon aj z oznámenia o prijatí umiestneného na hospitalizáciu (nekritičnosť k stavu
a liečbe). Pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho
rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil.

9. Pokiaľ ide o námietky umiestneného uvedené v odvolaní podanom proti napadnutému
rozhodnutiu, tieto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, poukazujúc na vyjadrenie ošetrujúcej
lekárky a ňou prezentovaný jednoznačný diagnostický záver po vyšetrení umiestneného (bipolárna
afektívna porucha), keďže ide o stanovisko odborného lekára svedčiace o potrebe hospitalizácie
umiestneného v čase jeho umiestnenia. V danom prípade vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti

prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pretože jeho súhlas s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti nebol daný, a tento bol podmieňovaný rozhodnutím súdu. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval v súlade s ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku upravujúcimi tzv. detenčné konanie a náležite skúmal naplneniehmotnoprávnych podmienok prevzatia osoby do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu v zmysle Zákona
o zdravotnej starostlivosti, na ktorú právnu úpravu odkazuje čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, s
tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na priamom kontakte zákonného sudcu s umiestneným.

10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).