Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206347
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2617206347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Mgr. E. G., narodený XX.X.XXXX,
bytom D. J. XX, XXX XX Q., proti žalovaným: 1. G. W., narodený XX.X.XXXX, bytom U. H. R. XXX,
XXX XX U. H. R., 2. D. W., narodený X.XX.XXXX, bytom H. R. XXX, XXX XX H. R., 3. Okresný úrad
Senica, Odbor živnostenského podnikania, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, o zaplatenie 6.287 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/53/2017-184 zo
dňa 9.3.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur

a späťvzatie žaloby voči žalovanému 3., rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovaným 1., 2. v časti
o zaplatenie sumy 1.100 eur a voči žalovanému 3., ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania ruší a konanie v tejto časti zastavuje.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo zvyšnej časti potvrdzuje.

III. Žalovaný 2. má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 64%.

IV. Žalovaní 1., 3. majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II.
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1., 2., 3. náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobu je potrebné zamietnuť, keďže žalobca v
spore jednak dostatočne, zrozumiteľne a úplne neopísal skutočnosti, na základe ktorých uplatňuje svoj
nárok, takže nebolo možné vymedziť predmet konania po skutkovej stránke a jednak neuniesol dôkazné
bremeno,nakoľkosúduprvejinštancienepredložildôkazynapreukázaniesvojichtvrdeníohľadomvýšky
škody, ktorú mu mali žalovaní spôsobiť. Žalobca k žalobe okrem Technicko - odborného stanoviska
CSS zo dňa 5.4.2017, písomných reklamácií a emailovej komunikácie medzi T. G. a žalovaným 2.,

nepredložil vôbec žiadne listinné dôkazy a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie
výšky uplatnenej škody, pričom zo žaloby ani nie je zrejmé, na základe akých dôkazov alebo výpočtov
žalobcadospelkvýškežalovanejsumy.Vžalobesaobmedzilvýlučnelennasvojetvrdeniaaďalejzostal
v spore úplne nečinný, keďže napriek výzve súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval napísomné vyjadrenia žalovaných k žalobe a ani na tvrdenie žalovaného 2. doložené listinnými dôkazmi,
podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným 2. došlo k dohode o mimosúdnom vyrovnaní. Žalobca toto
tvrdeniežalovaného2.žiadnymspôsobomnepotvrdilaaninepoprel.Zožalobyajejnáslednýchdoplnení

tiež nie je vôbec zrejmé, či a s kým prišlo k vzniku záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie sa mohol len
domnievať, že prišlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, avšak nebolo možné určiť, kto uzavrel takúto
alebo nejakú inú zmluvu a ani to, či bola uzavretá so žalovaným 1., so žalovaným 2. alebo s obidvomi,
abytakbolomožnéposúdiťzodpovednosťzavznikškody,čímnebolomožnéžalobcomtvrdenýskutkový
stav jednoznačne podradiť pod príslušnú hmotnoprávnu normu. Vzhľadom na nečinnosť žalobcu od

momentu podania jeho žaloby a jej následných doplnení, sa jeho žaloba stala nepreskúmateľnou, a
preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal úspešným žalovaným 1., 2., 3. voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania každému v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal voči tvrdeniu
súdu prvej inštancie, že ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkaz o výške škody
spôsobenej mu žalovanými 1., 2., nakoľko dôkazy boli v žalobe jednoznačne a podrobne vyjadrené.
Výška škody spôsobenej žalovanými 1., 2. predstavuje náklady na nevyhnutnú opravu strechy a tie sú

uvedené v cenovej ponuke vypracovanej firmou Alitrex s.r.o. zo dňa 1.7.2017, ktoré sú vyčíslené v sume
15.276,70eura(prílohač.2kodvolaniu).Žalobcaďalejuviedol,žežiadalakonáhraduškodysumu6.000
eur, ktorú vyčíslil ako alikvotnú časť z celkovej sumy 15.276,70 eura, pretože nemal dostatok finančných
prostriedkov na 6%-ný súdny poplatok zo sumy 15.276,70 eura. Poukázal tiež na to, že žalovaný 1. pán
Záhalka počas 14 rokov klamal svojich zákazníkov, pretože na oficiálnych dokladoch (príjmový doklad,

cenová ponuka, atď.) používal neexistujúcu adresu firmy a tým znemožnil, aby mu akákoľvek reklamácia
zle urobenej práce bola doručená. Za podstatné však považoval najmä to, že žalovaní 1., 2. vo svojich
stanoviskách nepopreli, že pracovali pre pána G. na rekonštrukcii strechy rodinného domu na adrese P.
XX, Q., a to na základe jeho objednávky na rekonštrukciu strechy, pričom dokladovali, že tam pracovali
nazákladecenovejponuky,ktorúprežalobcuvypracovalianaktorejsúobidvajauvedeníakorovnocenní

partneri. Žalobca v odvolaní potvrdil, že so žalovaným 2. sa dohodol na mimosúdnom vyrovnaní na
sume 1.100 eur, preto o uvedenú sumu znížil svoju požiadavku na náhradu škody. Záverom uviedol, že
žalobu voči žalovanému 3. sťahuje a uznáva jeho vecný argument.

6. Žalovaní 1., 2., 3. sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrili.

7. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca spolu s podaním odvolania
zobral žalobu voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a voči žalovanému 3. späť
dôvodiac, že so žalovaným 2. sa dohodol na mimosúdnom vyrovnaní v sume 1.100 eur a uznáva vecný
argument žalovaného 3..

8. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaní 1., 2. vyjadrili k späťvzatiu žaloby v časti o
zaplatenie sumy 1.100 eur, žalovaný 2. oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a žalovaný
1. nereagoval vôbec.

9. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaný 3. vyjadril k späťvzatiu žaloby voči nemu,
žalovaný 3. oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu.

10. Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení

späťvzatia (ods. 1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví
(ods. 2). Ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane
(ods. 3).

11. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď
už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom
žalovaní 2., 3., ktorým bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním súhlasili
a žalovaný 1., ktorému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovilnesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 Civilného
sporového poriadku, odvolací súd späťvzatie žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy
1.100 eur a späťvzatie žaloby voči žalovanému 3. pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti

zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku
o nároku na náhradu trov konania, keďže v zmysle nižšie uvedeného rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania strán.

12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a

späťvzatí žaloby voči žalovanému 3., zostal predmetom prieskumu odvolacieho súdu rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 5.187 eur s
príslušenstvom voči žalovaným 1., 2..

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti zamietnutia
žaloby o zaplatenie sumy 5.178 eur s príslušenstvom voči žalovaným 1., 2. vo výroku vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Predmetom konania je po späťvzatí žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100
eur a voči žalovanému 3. požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť mu sumu
5.178 eur s úrokom z omeškania v zákonnej výške zo sumy 6.287 eur od 29.9.2016 do zaplatenia
ako náhrady škody spôsobenej na streche rodinného domu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania

žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom.

15. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uviedol v
odvolaní,vyriešilužsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiasúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie
tvoria jeden celok.

16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,

kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súdpri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

20. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného
sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalobca v odvolaní výslovne neuviedol, že odvolanie

podáva i z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, z obsahu
odvolacích námietok vyplýva, že žalobca (mimo iného) namieta, že súd prvej inštancie v prejednávanej
veci dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval neunesenie
dôkazného bremena žalobcom, pričom žalovaní 1., 2. zodpovedajú za škodu, ktorú mu spôsobili, čo bez
pochyby zakladá odvolacie dôvody i podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v súdenom spore neuniesol
dôkazné bremeno, pričom namietal, že dôkazy boli v žalobe jednoznačne a podrobne vyjadrené, keď
výška škody spôsobená žalovanými 1., 2. sa rovná nákladom nevyhnutným na opravu strechy.

23. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby.

Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom verejného prejednania veci. Žaloba musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, dátum
a podpis. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 132 ods.
1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť
oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene
s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to,
aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky
potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol

vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.

24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní

ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pri povinnosti uviesť skutkové okolnosti veci je potrebné
rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí strana konania tvrdiť, aby bola v spore úspešná. Žalobca

musí pre perfektnosť žaloby uviesť tzv. základné skutočnosti, ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol
posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť, ide o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii,
nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili
jednoznačnú individualizáciu nároku aj vzhľadom na ustanovenia § 159 a § 230 Civilného sporového
poriadku. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste postupovať podľa ustanovenia § 129

ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Základné skutočnosti (ktoré majú slúžiť k individualizácii a
nezameniteľnosti nároku), je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (ktoré
sa substancujú). Ide o skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje
výsledok sporu. Pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie žaloby, ale naopak zamietnutie
žaloby.

26. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na preukázanie opodstatnenosti
nároku na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, od preukázania ktorých záviselo uloženie
povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť žalobcovi (po čiastočnom späťvzatí žaloby) istinu vo výške 5.178
eur s úrokom z omeškania v zákonnej výške zo sumy 6.287 eur od 29.9.2016 do zaplatenia. Žalobca v

priebehu konania na súde prvej inštancie neopísal okolnosti, z ktorých by vyplynula opodstatnenosť jeho
nároku na náhradu škody práve voči žalovaným 1., 2.. Zo žaloby a z doplnenia žaloby nebolo možné
vyvodiť splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, resp. určito a zrozumiteľne identifikovať skutkový
dej, ktorý by individualizoval skutky žalovaných 1., 2., ktorými mala byť žalobcovi spôsobená tvrdenáškoda.Vkonanípredsúdomprvejinštanciežalobcapoukazovalnaneprofesionálnuanekvalitnúmontáž
strešnej konštrukcie, čím mu bola spôsobená veľmi vysoká škoda, avšak nedostatočne konkretizoval
tvrdenia vo vzťahu k základným podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu majúcimi za následok

vznik záväzkovoprávneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu, tu v súdenom prípade z porušenia právnej
povinnosti žalovanými 1., 2., pričom nejednoznačnosť tvrdení žalobcu viedla správne súd prvej inštancie
k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť
skutočnosti a predložiť dôkazy na ich preukázanie, od preukázania ktorých záviselo uloženie povinnosti
žalovaným 1., 2. zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v danom prípade žalobca neuniesol svoje
bremeno tvrdenia, čo znamená, že absentujú jeho podstatné skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodniť
uplatnený nárok.

27. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,

aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom
v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich

závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v

zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne
právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiadne
listinné dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, nielen že na preukázanie výšky uplatnenej
škody, ale ani na len na vznik jeho nároku na náhradu škody od žalovaných 1., 2.. Tu je potrebné
konštatovať, že procesný útok žalobcu spočívajúci v tvrdení, že žalovaní 1., 2. sú povinní zaplatiť mu

finančné odškodnenie za neodborne položenú strachu na rodinnom dome Kukučínova 25 v Trnave,
vyznel nepresvedčivo, keď na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobca neprodukoval v konaní
pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca napriek
márnemu poučeniu o jeho dôkaznej povinnosti nepredložil súdu prvej inštancie a ani nenavrhol vykonaťžiadne relevantné dôkazy preukazujúce porušenie konkrétnej právnej povinností žalovanými 1., 2., teda
existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a ktorá je prvotným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. Odvolacia námietka žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu

súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

32. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu

zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť
alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne
uložená v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí
skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany
za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v

prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre
nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia
dôkazovneumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z
jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí.

33. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci procesného útoku
nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, než tie ktoré boli vykonané na pojednávaní konanom dňa
9.3.2021. Žalobca nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. Q. C., ako uvádza v odvolaní. O tom,

ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Ak žalobca nevyužil v konaní pred súdom prvej inštancie
svoje právo navrhnúť doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka, nemohlo mu byť ani postupom
súdu prvej inštancie odňaté. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcu nevylúčil z realizácie
procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznával. Odvolacia námietka žalobcu,

že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, je tak neopodstatnená.

34. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal možnosť prizvať do konania
súdneho znalca podľa vlastného výberu je potrebné uviesť, že civilné sporové konanie je postavené na
zásade kontradiktórnosti. V rámci kontradiktórnosti obe procesné strany predkladajú súdu na posúdenie

dôkazy odôvodňujúce ich tvrdenia. Súd sám nevykonáva dôkazy ex offo okrem dôkazov, ktoré vyplývajú
z ustanovenia § 185 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. O takýto prípad v prejednávanej veci
nešlo, keďže žiadna z výnimiek pre vykonanie dôkazov ex offo v danom prípade nebola naplnená. Na
vykonanie dôkazu bol preto potrebný návrh strany, ako to vyplýva z ustanovenia § 185 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nepochybil tak súd prvej inštancie, keď nevykonal žiadne iné dôkazy mimo návrhov

procesných strán.

35. Žalobca v odvolaní ďalej uvádzal, že výška škody spôsobená žalovanými 1., 2. sa rovná nákladom
nevyhnutnýmnaopravustrechy,ktorésúuvedenévcenovejponukezodňa1.7.2017,pričomkodvolaniu
priložil Technicko - odborné stanovisko CSS zo dňa 5.4.2017 (predložené už v konaní pred súdom

prvej inštancie), Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017, Faktúru č. 169/2017 zo dňa 4.5.2017
(predloženú už v konaní pred súdom prvej inštancie). Je nesporné, že žalobca navrhuje nový listinný
dôkaz - Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné
len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

36. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo

znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť
a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia vpodobenovýchskutočnostíadôkazovjepretoprípustnálenzasplneniazákonomtaxatívnestanovených
podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho
nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil,
že navrhovaný dôkaz - Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017, teda vyhotovenú ešte
pred začatím konania v súdenom spore, z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novoty v odvolacom

konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nemohol
prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej
inštancie.

38. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať zhodne so súdom prvej inštancie, že
žalobca si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil. Ak potom za takejto dôkaznej situácie

súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena,
rozhodol správne po vecnej i právnej stránke. Odvolacia námietka žalobcu, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno a preukázal výšku škody, tak nie je opodstatnená. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, odôvodňujú zamietnutie žaloby po
vecnom prejednaní veci.

39. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

40. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

42. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

43. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie
sú naplnené.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej

inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.46. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

47. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

48. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (ods. 2).

49. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada úspechu za
výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 Civilného

sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci
súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada zodpovednosti
za výsledok sporu sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu
úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za

zavinenie,ktorájevyjadrenáustanovením§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Zásadaprocesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá
zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

50. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu
oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej

strany). Vo výške rozdielu má víťazná strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov,
ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej
strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne
rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo
dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí
celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku dovodiť, že

v tomto rozsahu nemala vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu.

52. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací

súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur voči žalovaným 1., 2. späť z dôvodu,
žesožalovaným2.samimosúdnedohodliažalovaný2.muuvedenúsumudňa16.6.2020zaplatil.Preto,
ak vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur z dôvodu, že žalovaný 2. počas konania
čiastočne splnil uplatnený nároku žalobcu, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie bolo v

uvedenej časti zastavené v dôsledku zavinenia žalovaného 2., a preto v tejto časti konania má žalobca
voči žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 2. síce zavinil zastavenie konania v časti
o zaplatenie sumy 1.100 eur, ale napokon bol v konaní úspešnejší a dosiahol čistý úspech 64%, ako
rozdiel82%(zamietnutiežalobyvčastiozaplateniesumy5.178eurspríslušenstvom)a18%(zastavenie
konania v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur). Žalovaný 1. bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže

žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur voči žalovaným 1., 2. späť z dôvodu správania
sa žalovaného 2., teda konanie v tejto časti nebolo zastavené pre správanie sa žalovaného 1., kedy
by sa žalovaný 1. zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda zastavenie konania voči žalovanému
1. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur zavinil žalobca a žaloba v časti o zaplatenie sumy 5.178 eurs príslušenstvom bola zamietnutá, teda žalovaný 1. bol v tejto časti úspešný. Zastavenie konania voči
žalovanému 3. zavinil žalobca, keď žalobu voči žalovanému 3. vzal späť akceptujúc jeho argumenty.
Vzhľadom k uvedenému priznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania žalovanému 2. v rozsahu

64% voči žalobcovi a žalovaným 1., 3. v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).