Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/331/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208180
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319208180.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú

G. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., o
návrhu matky W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, G., právne zastúpenej Mgr. Valérom
Podoľským, advokátom, Námestie slobody 1, Humenné, na úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 150,-- eur mesačne, ktoré bude
poukazovať matke vždy k 1. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2019.

II. Dlžné výživné za obdobie od 20.11.2019 do 17.09.2021 vo výške 1 825,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť
do 31.12.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 20.11.2019 na súd návrh, ktorým žiadala, aby bola maloletá G. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXXX/X, XXX XX G. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej G. sumou po 150,-- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2018. Zároveň
navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou G. W., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend príslušného
kalendárneho mesiaca v sobotu od 8.00 hod. do 10.00 hod..

2.Návrhodôvodnilatým,že rodičianikdynežilivspoločnejdomácnostiaobajažijúnarôznychadresách.
MaloletáG.žijespolusňouvbytespolusosvojoustaroumatkou.Dohodarodičovovýkonerodičovských
práv a povinností k maloletej G. je kvôli neochote otca nemožná, pričom tento sa od jej narodenia s
ňou stretáva iba sporadicky. Matka je na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok
a prídavok na dieťa spolu v sume 245,04 eur. Právny zástupca matky výdavky na dcéru kvantifikoval
sumou ... „viac ako 300,-- eur mesačne“. Otec má pracovať ako krupiér v herni v Y. s priemerným

mesačným príjmom cca 1 000,-- eur a má užívať motorové vozidlo AUDI evidované na jeho matku R.
H.. Otec žije so svojimi rodičmi. Napriek tomu, že sám navrhol úhradu vyživovacej povinnosti v rozsahu
100,-- eur mesačne, matke uhradil iba v mesiaci január 2019 - 100,-- eur, marec 2019 - 100,-- eur,
máj 2019 - 100,-- eur a v mesiaci august 2019 zaplatil 100,-- eur. Majetkové pomery otcovi umožňujú
hradiť výživné minimálne v sume 100,-- eur mesačne, výživné na maloletú dcéru viac neuhradil. Spolu s
návrhommatkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodalaajnávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým navrhla, aby ... „Súd zveril maloletú G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXXX/X,

XXX XX G., do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd odporcovi určuje výživné na maloletú G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š.U. XXXX/X, XXX XX G.,
po 100,-- eur mesačne tak, že výživné je odporca povinný zasielať vždy k 1. dňu v mesiaci vopred, k
rukám navrhovateľky. Súd upravuje styk odporcu s mal. G.M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXXX/X, XXX XX G. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s ňou za prítomnosti navrhovateľky každý
párny víkend príslušného kalendárneho mesiaca v sobotu od 8.00 hod. do 10.00 hod.. Toto predbežné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k

mal. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXXX/X,XXX XX G.“. K návrhu doložila rodný list maloletej,
kópiu občianskeho preukazu matky, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, fotokópie blokov
o nákupoch a úhrady otca.

3. Uznesením č. k. 8P/331/2019-24 zo dňa 29.11.2019 bol otec zaviazaný prispievať na výživu dcére

sumou po 80,-- eur mesačne a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2020.

4. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/331/2019 zo dňa 19.08.2020 súd rozhodol tak,
že schválil dohodu rodičov v časti zverenia a úpravy stretávania maloletej s otcom. Otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou po 150,-- eur mesačne od 20.11.2019 s kvantifikáciou dlžného
výživného za obdobie od 20.11.2019 do 01.08.2020 vo výške 845,-- eur povolil otcovi zaplatiť do

31.12.2021. Odvolací súd uznesením sp. zn. 24CoP/152/2020 zo dňa 29.04.2021 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) znova
posudzoval schopnosti a možnosti rodičov prispievať na výživu dieťaťa, ako aj jeho odôvodnené potreby.

5. Súd znova predvolal rodičov a matka uviedla, že otec prispieva na výživu dcéry sumou po 80,- eur
mesačne a jej právny zástupca poukazoval na skutočnosť, že otec pravidelne platí súdom určenú sumu
a nedoložil doteraz žiadne doklady týkajúce sa jeho skončenia pracovného pomeru s uvedením, že
matka má výdavky na dieťa, preto na návrhu trval a trovy konania si neuplatnil.

6. Otec na pojednávaní konanom dňa 17.09.2021 uviedol, že je po celý čas nezamestnaný a vedený
na úrade práce. Pracovný pomer bol s ním rozviazaný a on môže tieto doklady priniesť. Na otázku
sudkyne, či vie ním tvrdené skutočnosti preukázať uviedol, že ... „toto je povinnosť súdu, zisťovať, že
som nezamestnaný, ste si to mohli zistiť aj sami.“ Otec navrhol, aby prispieval na výživu dcéry sumou po
50,- eur mesačne. Na otázky kladené súdom odpovedal, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré

by mu bránili zamestnať sa, okrem maloletej G. nemá ani inú vyživovaciu povinnosť, má stredoškolské
vzdelanie s maturitou a absolvoval 2 roky bakalárskeho štúdia, ktoré neukončil.

7.Podľa§62odsek1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa čl. 6, zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd postupuje
v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia

skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

Súd upozorňuje na slovné spojenie „v súčinnosti s účastníkmi konania“, ktoré vo vyššie uvedenej
zásade konania upraveného CMP neznamená nič iné, než povinnosť účastníkov konania (s výnimkoumaloletého dieťaťa) preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré títo účastníci konania dokážu zabezpečiť.
Povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci aj bez dôkaznej aktivity plnoletého účastníka konania totiž končí
tam, kde by sa táto povinnosť súdu mohla dostať do kolízie s oprávneným záujmom dieťaťa a právom

účastníka na nestranný súd.

Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
federálneho ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uverejnené
pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.

Rešpektujúc ústavné právo účastníka konania na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy
SR) a jeho právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, súd nemôže a nemá „napomáhať“ plnoletému účastníkovi konania uniesť
dôkazné bremeno jeho vlastných tvrdení.

Podľa čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

I keď si navonok povinnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, s princípom

rovnosti účastníkov konania pred súdom a z toho plynúcim ich právom na nestranný súd vzájomne
konkurujú, ľudské právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1
Ústavy SR premietnuté do základných princípov Civilného mimosporového poriadku v ustanovení čl. 2
ods.1, je vyšším princípom a preto oprávnenie súdu vykonať aj dôkazy, ktoré (plnoletí) účastníci konania
nenavrhli možno realizovať iba v rozsahu, v ktorom neohrozuje rámec vyššie uvedených hodnôt.

Súd síce aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem iných
účastníkov konania.

Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten neposkytne súdu
predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia - najmä ak záujem
takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu vyživovacej povinnosti
biologického rodiča voči nemu.

Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach, ku ktorému súd konal, je nesporne urýchlené
rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.

Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

účastníkov konania a iných osôb.

Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti
účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote
predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.

8. Maloletá G. je osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lége a
obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je
plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch

potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny,
prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa od jeho narodenia, lebo rodičia nikdy nežili v spoločnej
domácnosti. Matka s dcérou žije v byte spolu so svojou starou matkou. Matka poberá iba rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa. Predložila doklad o zakúpení hračky 6,50 eur, kúpacie potreby 6,75 eur,

nákup potravín 7,72 eur, hračky 19,90 eur, liekov 11,82 eur, odsávačky hlienov 6,80 eur, potraviny 6,41
eur, potraviny 11,98 eur, potraviny 35,41 eur, potraviny 15,22 eur, odrážadlo 39,76 eur, plienky 14,76
eur, lieky 12,13 eur, potraviny 9,06 eur, oblečenie 13,97 eur, plienky 8,50 eur, beba dvakrát po 7,99
eur, pyžamko 9 eur, detské oblečenie 19,31 eur. Z lekárskych správ predložených matkou vyplynulo, že
maloletá je sledovaná na neurologickej a kardiologickej ambulancii a matka s maloletou absolvovala

rehabilitácie a dieťa je kŕmené umelou stravou Beba a okrem nej sa aj riadne stravuje, primerane
svojmu veku. Odvolací súd súdu prvého stupňa vytkol, že z rozsudku súdu nevyplývajú odôvodnené
potreby dieťaťa. Pri veku maloletej G. narodenej v roku 2018 súd vychádzal z toho, že každé dieťa
a to bez ohľadu na jeho vek potrebuje jesť, byť oblečené a v tomto prípade okrem umelej stravy Beba
sú nevyhnutnými aj plienky, ktoré matka pre dieťa zakupuje, preto sa súd obmedzil na konštatovanie,
že všetky vyššie citované výdavky predložené matkou súd považoval za odôvodnené. Matka doložila

čestné prehlásenie, z ktorého vyplynulo, že svojej matke neprispieva na bývanie , lebo jej dávky, ktoré
poberá, nepostačujú na úhradu jej potrieb.

9.Otecsisvojuvyživovaciupovinnosťkmaloletejplnívrozsahu80,-eur,nemáinúvyživovaciupovinnosť
a žije so svojimi rodičmi. Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie a je bez zdravotných obmedzení. Aj

napriek tomu, že návrh bol podaný na súd dňa 20.11.2019 súdu nedoložil žiaden listinný dôkaz o
priebehusvojichzamestnaní,odôvodochichskončeniaaaninedoložilrozhodnutieosvojejevidencii,iba
po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedol, že: ... toto je povinnosťou súdu zisťovať, či je nezamestnaný
a súd si to mohol zistiť sám ! ...

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol v období od 03.12.2018 do 31.12.2018
zamestnaný u N.Ú. Z. - J. s vymeriavacím základom 677,43 eur. V období 25.01.2019 - 28.02.2019
bol otec zamestnaný v obchodnej spoločnosti Z. s.r.o. s vymeriavacím základom 1 086,66 eur. Na
pojednávaní konanom dňa 19.08.2020 otec uviedol, že jeho príjem je 520,- eur a to aj napriek tomu, že
je nezamestnaný. Nakoľko otec súdu doklad o svojej evidencii na úrade práce nedoložil, súd vychádzal

z ním tvrdeného príjmu vo výške 520,- eur.

11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov,
pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu

hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj spôsob života. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti, vychádzal súd z toho, že otec je zdravý, nemá žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili
zamestnať sa. Na otázku sudkyne, aby otec uviedol, ak tvrdí, že je nezamestnaný, aby súdu preukázal,
akým spôsobom si hľadá zamestnanie, otec uviedol, že mu úrad neposkytol žiadnu ponuku práce,
ktorá by mu garantovala pravidelný príjem. Pri posudzovaní schopnosti otca mať príjem súd vychádzal

z potencionality príjmov otca s konštatovaním, že otec nevyvíja žiadnu aktivitu na to, aby sa riadne
zamestnal, lebo očakáva ponuku, ktorú mu má dať úrad práce. Otec si má hľadať prácu aj sám, lebo jeho
vyživovacia povinnosť je daná zo zákona a jeho dcéra je na výživu od neho odkázaná s konštatovaním
súdu, že stav, v ktorom sa otec nachádza, mu vyhovuje, mysliac si, že jeho evidencia na úrade práce
(ktorú súdu nepreukázal) ho zbaví vyživovacej povinnosti, prípadne bude dôvodom na určenie v

ním navrhovanom rozsahu 50,- eur mesačne. Naviac z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že
otec dokáže mať príjem s vymeriavacím základom presahujúcim 1 000,- eur. Na určenie vyživovacej
povinnosti zo strany otca mal vplyv aj fakt, že aj napriek otcom tvrdenej evidencii na úrade práce mal v
čase rozhodovania prvostupňového súdu otec príjem 520,- eur (pre určenie výživného nie je dôležité,
odkiaľ má otec príjem, ale fakt, že otec je schopný zarobiť sumu, z ktorej súd určil výšku výživného),

preto otca zaviazal na plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu 150,- eur mesačne, lebo podľa názoru
súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu v takto určenom rozsahu. Nakoľko
od posledného rozhodnutia súdu si otec plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 80,- eur mesačne, otcovi
vznikol dlh na výživnom za obdobie od 20.11.2019 do 17.09.2021 vo výške 1 825,- eur, ktoré súd povolil
otcovi zaplatiť do 31.12.2021.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.