Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2220010348.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v trestnej veci obžalovaného:

L. P., M.. XXX.XX.XXXX F. R. P., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15.júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. P., M.. XX.XX.XXXX F. R. P., A. Q. L. M. G. XXX, G. R. P.

sa uznáva za vinného, že

dňa 19.07.2017 v čase okolo 13.45 hod. pred poštou v obci L. M. G. fyzicky napadol poškodeného
T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. M. G. Č.. XXX, a to tak, že keď poškodený vystúpil zo svojho vozidla
značky Peugeot Partner s evidenčným číslom: R.-XXXCJ, pristúpil k poškodenému a začal doňho
bez slova drgať, medzitým k poškodenému dobehol aj ml. R.E. N., M.. XX.XX.XXXX (o ktorého vine
bolo medzičasom rozhodnuté v samostatnom konaní), ktorý v ruke držal palicu dlhú približne 1,5
metra s hrubším koncom, ktorou udrel poškodeného niekoľkokrát do oblasti pravého oka a hlavy, v
dôsledku čoho poškodený spadol chrbtom na zem, kde sa potom snažil brániť vykopávaním nôh v

smere útočníkov, avšak tí ani potom s útokmi voči poškodenému neprestali, obaja poškodeného ďalej
palicou i päsťami udierali do oblasti hlavy, kam ho tiež niekoľkokrát kopli, následkom čoho poškodený
utrpel mnohopočetné a závažné poranenia, a to otras mozgu druhého stupňa, tržnú ranu pravého
obočia, zlomeninu čelovej, čuchovej a spánkovej kosti vpravo, zlom všetkých kostí pravej očnice s
posunom kostných úlomkov, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu nosovej kosti bez posunu,
podkožné krvné podliatiny v čelovospánkovej oblasti, krvnú podliatinu okoloočnicovej oblasti vpravo,
krvný výron v nosovej a čeľustnej dutine obojstranne, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú vpravo,
pomliaždenie mozgu spánkovo vpravo, voľný opuch v mozgovom tkanive vpravo, pomliaždenie pravého

ohybného svalu, rozsiahli opuch mozgu, pomliaždenie pravého ramena, poškodenie n. abducens a
2. vetvy n. trigeminus vpravo ako aj posttraumatický stresový syndróm, ktoré zranenia budú mat'
pravdepodobne trvalé následky a u poškodeného si vyžiadali liečenie ako aj pracovnú neschopnosť v
trvaní od 19.07.2017 do 31.01.2018 s tým, že poškodený bol niekoľko dní po úraze odkázaný na pomoc
druhej osoby pri výkone osobnej hygieny aj pri prijímaní potravy,

teda

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čim spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, § 38 odsek
2, § 39 odsek 1, § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 09.04.2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť:

- poškodenému T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. M. G. XXX, G. R. P., škodu vo výške 15.139,20 eur,
titulom bolestného,
- poškodenej Sociálnej poisťovni, a. s., pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta 693/5, Dunajská
Streda, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 1.369,40 eur, titulom vyplatených dávok nemocenského
poškodenému,

- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Trnava, Halenárska 22, Trnava, IČO:
35 937 874, škodu vo výške 2.376,27 eur, titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. M. G. XXX, G. R.

P. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 27.mája 2020 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv
220/18/2201 zo dňa 26.05.2020 na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe,
ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2020 obžalovaný
vyhlásil, že je nevinný. Následne súd vykonal dokazovanie v zmysle navrhnutých dôkazov procesnými

stranami (výsluchmi obžalovaného, poškodeného, svedkov: L. Y. B., A. B., L. K., L. N., C. P., J. K., W. K.,
G. Q.A., M. K., L.. J. Y., Y. N., T. N., R. N., znalcov: MUDr. Mário Straka, MUDr. Igor Varga, oboznámením
listín). Obžalovaný dňa 07.07.2021 na hlavnom pojednávaní súhlasil so zmenou samosudkyne.

3. Následne na hlavnom pojednávaní 15.06.2022 obžalovaný uviedol, že nie celkom dobre pochopil to,

čo bolo na začiatku pojednávania po prednese obžaloby a má za to, že ho predchádzajúci obhajca nie
dostatočne poučil. Preto by rád dal vyhlásenie o vine teraz. Na to súd overil jeho poučenie v zmysle
ustanovenia § 257 ods. 1 a nasl. (č.l. 495 rub), pričom zistil, že rozsah poučenia nebol dostatočný.
Hoc už po vykonaní rozsiahleho dokazovania, avšak súd mal za to, že obžalovaný disponujúc svojimi
procesnými možnosťami, môže dať vyhlásenie, keď o to požiada a to po náležitom poučení. Preto ho

súd opätovne poučil podľa § 257 ods. 1 a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a 8 a to, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie že nepopiera spáchanie daného skutku uvedené v
obžalobe je neodvolateľné v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Následne po vyhlásení obžalovaného, že je vinný, a na
kladne zodpovedané otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku, súd prijal toto jeho vyhlásenie a

pokračoval vo vykonaní dôkazov už len súvisiacich s výrokom o treste a náhradou škody.

4. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaný konaním
popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnil všetky znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestnéhozákona, ktoré konanie jednoznačne vyplývalo aj zo sústredených dôkazov v prípravnom konaní, ale aj
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

5. Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

6. Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá

sa odňatím slobody až na tri roky.

7. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona je ľudské zdravie,
pričom hmotným predmetom útokuje telo človeka.Medzikonanímpáchateľaanásledkomnaľudskom
tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda že k ublíženiu na zdraví, prípadne k ťažkej ujme na
zdraví došlo práve konaním páchateľa.

8. Ublížením na zdraví sa v zmysle ust. § 123 ods. 1 Tr. zákona na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

9. Objektom trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sú primárne
medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti
prístupnom. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spravidla spočíva v aktívnom
konaní páchateľa, teda dopustení sa hrubej neslušnosti alebo výtržnosti; alternatívne buď slovne alebo
fyzicky; alternatívne buď verejne, alebo na mieste verejnosti prístupnom, a to konaním páchateľa, ktoré

okrem iných spočíva v napadnutí iného.

10. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom
úmysle, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmov chránených
Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane zdravia, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený (§ 15 písm. b/ Trestného zákona).

11. Úmysel obžalovaného pritom smerovalo bezprostredne k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, teda
jeho úmysel smeroval k takejto kvalite účinku (kvalite jeho konania) akou je ťažká ujma na zdraví, resp.
bol s tým minimálne uzrozumený.

12. Súd poukazuje na to, že úmysel, ako ťažšia forma zavinenia, v sebe inkorporuje (zahŕňa) tak
vedomostnú ako aj vôľovú zložku. Úmysel priamy vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poruší alebo
ohrozí záujem chránený Trestným zákonom a zároveň ho aj chce porušiť či ohroziť. Hoci táto
vedomostná zložka tu výslovne uvedená nie je, predpokladá sa ale, že ak páchateľ niečo chce,

musí o tom vedieť. Nepriamy úmysel predpokladá, že páchateľ má z hľadiska vedomosti predstavu
aspoň o možnosti vzniku poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom a vôľová
zložka vyjadruje uzrozumenie páchateľa s možným následkom.

13. Pretože úmysel obžalovaného bezprostredne smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na

zdraví a aj spôsobil ťažkú ujmu na zdravý, súd konanie obžalovaného v súlade s obžalobou právne
kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona. V jednočinnom
súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovaný
dopustil trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže na mieste
verejne prístupnom pred poštou v obci L. M. G. po vystúpení poškodeného z motorového vozidla, ho

obžalovaný napadol a dopustil sa tým výtržnosti. Svojím úmyselným konaním obžalovaný zasiahol do
záujmov chránených trestným zákonom, ktorými sú ľudské zdravie ako aj záujem na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

14. Súd nemal na základe vyššie uvedeného žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej

súvislostimedzi protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu, respektíve následkami
na jednej strane (poškodeného - ťažká ujma na zdraví) a úmyselným zavinením na strane druhej
(obžalovaného).15. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo základných zásad ukladania
trestov uvedených v § 34 Trestného zákona a prihliadol u obžalovaného najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, na okolnosti prípadu, povahu spáchaného trestného činu, na priťažujúce

okolnosti a poľahčujúce okolnosti, a na doterajší spôsob vedenia života obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

16. Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe
zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej

prevencie(výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na
ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

17. Z odpisu registra trestov (č.l. 757) u obžalovaného vyplýva päť záznamov, a to trestné odsúdenie: 1/
rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 1T/114/2011 pre prečin krádeže, za čo mu bol uložený podmienečný

trest odňatia slobody, pričom sa osvedčil a hľadí sa ne neho akoby nebol odsúdený; 2/ trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 1T/51/2007 pre prečin krádeže za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody, pričom sa osvedčil a hľadí sa ne neho akoby nebol odsúdený; 3/ trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 0T/182/2016 pre prečin krádeže za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody na dva roky do 09.05.2018; 4/ trestným rozkazom tunajšieho súdu

sp.zn. 4T/14/2016 pre prečin krádeže za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok
a 2 mesiace so skúšobnou dobou na 3 roky do 14.11.2019 a 5/ rozsudkom tunajšieho súdu z 09.04.2018
sp.zn. 2T/90/2011, právoplatný 16.05.2018 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou na 3 roky do
17.05.2021.

18. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mu nevyplývajú žiadne záznamy.

19. K svojej osobe obžalovaný uviedol, že je ženatý, má 3 deti z toho jednu maloletú 16 ročnú dcéru, 19
ročnú dcéru a 23 ročného syna, ktorý je mentálne postihnutý (R.). Manželka je onkologická pacientka.

Žijú v spoločnej domácnosti, 19 ročná dcéra pracuje. Doposiaľ pracoval na stavbách brigádnicky (od
roku 2017) s čistým mesačným príjmom vo výške 650-700 eur.

20. Zo správy ÚVV Leopoldov z 29.04.2022 je zrejmé, že obžalovaný sa vo väzbe nachádza od
22.12.2019ajeumiestnenývoddielesoštandardnýmrežimomvýkonuväzby.Poprijatídovýkonuväzby

nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky Správanie a vystupovanie nie jej na požadovanej úrovni,
nakoľko bol doposiaľ formou pohovoru v jednom prípade upozornený za prechovávanie nepovolených
vecí v cele, v jednom prípade z dôvodu konfliktnej situácie obžalovaného s iným obvineným na
zachovávanie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám s ktorými prichádza do styku,
v jednom prípade za nadväzovanie nepovolených verbálnych kontaktov a jedenkrát bol disciplinárne

potrestaný za porušenie zákazu predstierať ochorenie, úmyselne si spôsobovať ujmu na zdraví,
zhromažďovať, prechovávať alebo užívať lieky nepovolené alebo nepredpísané lekárom alebo ich
užívať inak, ako ich povolil alebo predpísal lekár, alebo odovzdávať lieky iným obvineným. Disciplinárne
odmenený nebol. Služby poskytované ústavným psychológom využíva podľa potreby. Vo svojich
osobných veciach si poriadok udržiava na primeranej úrovni.

21. Poškodený si uplatnil bolestné v zmysle vyčíslenia znalcom MUDr. Vargom vo výške 15.139,20 eur,
pričom požiadal o odkázanie na civilný proces so svojim prevyšujúcim nárokom na bolestné, náhradou
za stratu na zárobku, za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu liečebných nákladov.

22. Sociálna poisťovňa si listom z 23.02.2022 (č.l. 722) upresnila regresný nárok vo výške 1.369,40 Eur,
ktorá suma bola vyplatená poškodenému ako nemocenská za obdobie od 19.07.2017 do 31.01.2018.

23. Všeobecná zdravotná poisťovňa si dňa 16.10.2017 (č.l. 217) uplatnila regresný nárok vo výške
2.376,27 eur, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému.

24. Z vypracovaných správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný
doposiaľ neviedol riadny a bezúhonný život. V minulosti bol obžalovaný päťkrát súdne trestaný,
pričom za obdobný trestný čin, ako v predmetnej trestnej veci, nebol v minulosti odsúdený.25. U obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona,
nakoľko sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Vo výpovedi na

hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že ho veľmi ľutuje čo sa stalo, zároveň sa ospravedlnil.
Ako priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol skutočnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/
Trestného zákona). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 1:1.

26.Vzhľadom na povahu páchanej trestnej činnosti, spôsob spáchania činu a jeho následok (rozsah

poranení poškodeného, dobu liečenia poškodeného, sťaženie jeho spoločenského uplatnenia),
súd obžalovanému za spáchané trestné činy ukladal nepodmienečný trest odňatia slobodu. Obžalovaný
spáchal viac trestných činov.Zazločinublíženianazdravípodľa§155odsek1Trestnéhozákonazákon
v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov; za prečin výtržníctva do 3 rokov.
Preto mu súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody, pritom vychádzal z absorbčnej ale aj asperačnej
zásady zakotvenej v ustanovení § 41 odsek 1 a odsek 2 Trestného zákona a obžalovanému

ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, teda podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na ten zbiehajúci sa trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

27. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z

nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

28. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3 . Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

29. Pri rovnováhe medzi priťažujúcimi okolnosťami a poľahčujúcimi okolnosťami, súd trestnú sadzbu
trestuodňatiaslobodyuvedenúv§155odsek1Trestnéhozákonaupravil,resp.zvýšiljehohornúhranicu

v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, teda horná hranica trestnej sadzby je 12 rokov.

30. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa ods. 2 spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší

výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných

podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

31. Vzhľadom na to, že skutok spáchal dňa 19.07.2017, pričom jeho trestné odsúdenie tunajšieho
súdu rozsudkom sp.zn. 2T/90/2011 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
nadobudol právoplatnosť 16.05.2018, teda skutok spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, súd obžalovanému uložil súhrnný trest podľa zásady na
uloženie úhrnného trestu uvedenej v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona. Za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť mu uložil súhrnný trest podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko trestná sadzba pri zločine
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona je v rozsahu dvoch a šiestich rokov.

32. Zároveň bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením
súhrnného trestu, zrušiť výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T/90/2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.33. Prokurátor navrhol pri zohľadnení dvoch priťažujúcich okolností (37 písm. m, písm. h), aplikovať
ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej

hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov.

34. S takýmto názorom súd nemohol súhlasiť, najmä pre zákonné prekážky v zmysle ustanovenia
§ 38 ods. 7 Trestného zákona, kedy ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Konkrétne aplikáciou odseku 4 § 38 Trestného zákona pri prevahe pomeru
priťažujúcichokolnostísazvyšujesadolnáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu,
ergo potom by bola trestná sadzba v danom prípade 6 až do 12 rokov.

35. Súd však nevzhliadol priťažujúcu okolnosť v podobe § 37 písm. m) Trestného zákona, že bol už za
trestný čin odsúdený, nakoľko doposiaľ nebol odsúdený za takýto trestný čin, jednalo sa o odsúdenia
proti majetku, ktoré sú čiastočne aj zahladené, okrem dvoch, kde však hrozí premena trestu, pričom
sa jedná o prečiny proti majetku; čo sa týka zločinu vydierania, v súvislosti s ním sa musí aplikovať
súhrnný trest v aktuálnom prípade. Navyše súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na

túto okolnosť neprihliadať, a teda aj prihliadol.

36. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

37. Hoc v predmetnej veci súd neukladá trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je zistená v
rozsahu od 4 rokov do 12 rokov, predsa však si dovoľuje poukázať na dôležitú skutočnosť, v ktorej súd
vzhliadolokolnosť,atosúvisiacuvzhľadomnapomerypáchateľa,žebyprísnejšítrestboloprepáchateľa

neprimerane prísnym. Vzhľadom najmä na jeho rodinnú situáciu, kedy má maloleté dieťa, o ktoré má
vyživovaciu povinnosť, a tiež má aj syna, ktorý je vážne chorý, vyžaduje si celodennú starostlivosť -
najmä dozor, vzhľadom na jeho mentálnu retardáciu. Doposiaľ ako živiteľ rodiny mal riadnu zárobkovú
činnosť, hoci len brigádnicky, pracoval v stavebnom sektore v súvislosti s izoláciami striech. Navyše
uznal v celosti aj nároky na škody a tieto mieni aj uhradiť, oľutoval svoj skutok a aj sa ospravedlnil

poškodenému.

38. Navyše trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre mimoriadne zníženie
trestu, ktorými je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného
zákona nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov.

39. Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu
obžalovanému uložil trest odňatia slobody aj podľa kritérií obsiahnutých práve v § 39 ods.
1 Trestného zákona, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest, čo súd vyjadril
uložením súhrnného úhrnného trestu vo výmere 4 rokov a 5 mesiacov, a to so zaradením na výkon

uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, keď prihliadajúc na jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti
a prejavenej hanby, aj s ohľadom, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj jeho rodinnú
situáciu, bol toho názoru, že jeho náprava bude lepšie zaručená takýmto nepodmienečným trestom.

40. Podľa presvedčenia súdu plynúceho z účelu trestu je nevyhnutné a potrebné, aby obžalovaný
svojím ďalším správaním preukázal, že si dôsledky svojho trestného činu dostatočne uvedomil a v
budúcnosti sa trestnej činnosti bude vyhýbať, čo je pre spoločnosť vždy užitočnejšie.

41. V tomto smere súd tiež pripomína princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a s ním spojenú otázku

proporcionality trestu vo vzťahu k oprávneným záujmom dieťaťa obžalovaného, súd musí obligatórne
prihliadať, totiž trest má postihovať iba obžalovaného, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jej blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona). Pričom však súd zastáva názor, že uložený
nepodmienečný trest v rozsahu 4 rokov a 5 mesiacov, nepochybne nebude mať negatívny vplyv nablízke osoby obžalovaného, vzhľadom aj na skutočnosť, že vo väzbe je od 20.12.2019, ktorý čas sa mu
zaráta do výkonu trestu odňatia slobody.

42. Žiada sa dodať, že trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu, platí totiž tzv. zásada proporcionality trestu. Zároveň trest je aj jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

43. Preto súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného vyššie uvedeným trestom je dostačujúce a
adekvátne a spravodlivé z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.

44. V otázke náhrady škody súd rozhodol v zmysle uplatnených nárokov, ktoré boli aj riadne vyčíslené

a súdu preukázaná, čo do právneho dôvodu, pričom ich výšku obžalovaný nenamietal. Na ich náhradu
súd zaviazal obžalovaného, tak ako je uvedené vo výroku. S presahujúcim návrhom poškodeného, v
zmysle jeho žiadosti ho súd odkázal na civilný proces.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok
(§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).