Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. apríl 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5619011492.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Vlasty Navrátilovej a Ing. Milana Beťku na hlavnom pojednávaní dňa 26. apríla 2021 v
Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona v trestnej veci

o b ž a l o v a n ý c h

Q.I. T. Z. Ž. Í. P. I., nar. XX. X. XXXX R. P., trvale bytom M.F. XXXX/X, P., doručovacia adresa A. X,

P., zamestnaný,

W. P. S. I. Ž. L. Ľ. I., nar. XX. X. XXXX R. P., trvale bytom T. XXX, okres P., nezamestnaný,

súd r u š í výrok o vine rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15T/40/2018-880 zo dňa 15. 4. 2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6 To 75/2019-970 zo dňa 28. 1. 2020, právoplatného

dňa 28. 1. 2020, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných pre skutok, ktorého sa dopustili tak, že

popredchádzajúcejvzájomnejdohodevčaseasio08.48hod.dňa3.5.2018prišlispoločnenaosobnom
motorovom vozidle zn. Volkswagen Polo ev. č. KE 360 KL na ulicu Rybníkovú v Trnave na parkovisko
pred reštauráciou Relax, po čom obvinený Q. T. z uvedeného vozidla vystúpil a následne opakovane
pristúpil k tam zaparkovanému nákladnému vozidlu zn. Mercedes Sprinter, ev. č. BL 718 RA, bielej farby,
z ktorého odcudzil čiernu pánsku koženú tašku zn. Tommy Hilfiger obsahujúcu finančnú hotovosť vo
výške80,-Eurvloženúvsponestriebornejfarby,kľúčeodosobnéhomotorovéhovozidlazn.Volkswagen

Golf,trizväzkykľúčov,puzdronadokladyavňomsanachádzajúciobčianskypreukaz,vodičskýpreukaz,
bankomatovú kartu R., zdravotnú kartičku Dôvera a Tesco kartičku - všetko na meno E. P. a taktiež čiernu
koženkovú peňaženku obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 420,96 eura a stravné lístky rôznych
značiek v celkovej hodnote 494,66 eura, zatiaľ čo obvinený W. P. dával po celý čas pozor a po odcudzení
týchto vecí obvinení z miesta činu spoločne odišli, čím uvedeným konaním spôsobili E. P., bytom L. X, T.
odcudzenímpánskejkoženejtaškysobsahomškoduvovýške390,-EuraspoločnostiLUNYS,s.r.o.,so
sídlom Vodárenská 2011/38, Poprad - Veľká spôsobili škodu odcudzením čiernej koženkovej peňaženky

s obsahom škodu vo výške 915,62 eura, pričom obvinený Q. T. sa uvedeného skutku dopustil napriek
tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 2. 2017 sp. zn. 2T/62/2008 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 12. 2017 sp. zn. 6To 80/2017, právoplatným dňa 12.
12. 2017, za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 a za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického
platobného prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 249c ods.
1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12

mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a obvinený
W. P. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Pardubice zo dňa21. 6. 2016 sp. zn. 20T/27/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 10. 2016 odsúdený za zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky č. 40/2009 Sb.
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,

právne kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods.
1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

R u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15T/40/2018-880 zo dňa 15. 4. 2019 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6 To 75/2019-970 zo dňa 28. 1. 2020, právoplatného
dňa 28. 1. 2020, ktorým bol obžalovanému Q. T. uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37
písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 roky zo zaradením na
výkon trest odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovanému
W. P. uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením na výkon trest odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

1./ O b ž a l o v a n ý
Q. T. Z. Ž. Í. P., nar. XX. X. XXXX R. P., trvale bytom M. XXXX/X, P., doručovacia adresa A. X, P.,
zamestnaný,

2./ O b ž a l o v a n ý

W. P. S. I. Ž. L. Ľ., nar. XX. X. XXXX R. P., trvale bytom T. XXX, okres P., nezamestnaný,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 2. 5. 2018 asi o 11.05 hod. spoločne prišli osobným motorovým vozidlom zn. VW Polo, evidenčné
čísloKE360KL,bielejfarby,ktoréviedolakovodičobžalovanýW.P.doLiptovskéhoMikulášapredzadný

vstup do obchodného domu Stop Shop, kde vozidlo zaparkovali, z vozidla najprv vystúpil obžalovaný
Q. T. a následne aj obžalovaný W. P., pričom obžalovaný Q. T. pristúpil k motorovému vozidlu zn.
Peugeot Boxer, ev. č. RK 658 CC, bielej farby, ktoré bolo zaparkované na zadnom parkovisku vedľa
schodiska a pomocou lámača autozámkov prekonal zámok dverí vodiča a z priestoru kabíny odcudzil
čiernu koženú peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 2.179,75 eura a obžalovaný W. P. po

celý čas monitoroval pohyb vodiča a majiteľa uvedeného vozidla S. F. vo vnútri obchodného domu a po
dokonaní skutku nastúpili do motorového vozidla, na ktorom prišli a z miesta odišli, čím spôsobili škodu
S. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX, S., krádežou vo výške 2.179,75 eura a poškodením
zámku dverí motorového vozidla vo výške 694,01 eura, a obžalovaný Q. T. skutok spáchal napriek
tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T/62/2008 zo dňa 23. 2. 2017 v spojení s

uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/80/2017 zo dňa 12. 12. 2017 právoplatne odsúdený za
trestné činy krádeže podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a / Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005
a neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty
podľa § 9 ods. 2 k § 249c ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, za čo mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

24 mesiacov,

popredchádzajúcejvzájomnejdohodevčaseasio08.48hod.dňa3.5.2018prišlispoločnenaosobnom
motorovom vozidle zn. Volkswagen Polo ev. č. KE 360 KL na ulicu Rybníkovú v Trnave na parkovisko
pred reštauráciou Relax, po čom obžalovaný Q. T. z uvedeného vozidla vystúpil a následne opakovane

pristúpil k tam zaparkovanému nákladnému vozidlu zn. Mercedes Sprinter, ev. č. BL 718 RA, bielej farby,
z ktorého odcudzil čiernu pánsku koženú tašku zn. Tommy Hilfiger obsahujúcu finančnú hotovosť vo
výške80,-Eurvloženúvsponestriebornejfarby,kľúčeodosobnéhomotorovéhovozidlazn.Volkswagen
Golf,trizväzkykľúčov,puzdronadokladyavňomsanachádzajúciobčianskypreukaz,vodičskýpreukaz,
bankomatovú kartu R., zdravotnú kartičku Dôvera a Tesco kartičku - všetko na meno E. P. a taktiež čiernu

koženkovú peňaženku obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 420,96 eura a stravné lístky rôznych
značiek v celkovej hodnote 494,66 eura, zatiaľ čo obžalovaný W. P. dával po celý čas pozor a po
odcudzení týchto vecí obvinení z miesta činu spoločne odišli, čím uvedeným konaním spôsobili E. P.,
bytom L. X, T. odcudzením pánskej koženej tašky s obsahom škodu vo výške 390,- Eur a spoločnostiLUNYS, s. r. o., so sídlom Vodárenská 2011/38, Poprad - Veľká spôsobili škodu odcudzením čiernej
koženkovej peňaženky s obsahom škodu vo výške 915,62 eura, pričom obžalovaný Q. T. sa uvedeného
skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 2. 2017 sp. zn.

2T/62/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 12. 2017 sp. zn. 6To 80/2017,
právoplatným dňa 12. 12. 2017, za trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a za trestný čin neoprávneného vyrobenia a
používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2, § 249c ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 odsúdený na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov a obžalovaný W. P. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Pardubice zo dňa 21. 6. 2016 sp. zn. 20T/27/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 10.
2016 odsúdený za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej
republiky č. 40/2009 Sb. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov,

t e d a

1./ Obžalovaný Q. T.

spoločnýmkonanímprisvojilsicudziuvectým,žesajejzmocnilaspôsobiltakväčšiuškoduačinspáchal

vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený,

poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

2./ Obžalovaný W. P.

spoločnýmkonanímprisvojilsicudziuvectým,žesajejzmocnilaspôsobiltakväčšiuškoduačinspáchal
vlámaním,

č í m s p á c h a l i

1./ Obžalovaný Q. T. Z. Ž. Í. P.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

2./ Obžalovaný W. P. S. I. Ž. L. Ľ.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú:

1./ Obžalovaný Q. T. Z. Ž. Í. P.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods.
4, § 41 ods. 3 Trestného zákona na s p o l o č n ý a ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

2./ Obžalovaný W. P. S. I. Ž. L. Ľ.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 3
Trestného zákona na s p o l o č n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným u k l a d á povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne poškodenému S. F., F.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX, S., škodu vo výške 2.179,75
eura a obžalovanému Q. T. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému S. F., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Š. Č.. XXX, S., škodu vo výške 65,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 6. 12. 2019 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na Q. T. pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a na W. P. pre skutok kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaní Q. T. a W. P. na hlavnom pojednávaní urobili v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný Q. T. a obžalovaný W. P. následne odpovedali jednotlivo a kladne na otázky podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu,
- či boli ako obvinení poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumujú právnej kvalifikácii skutku u obžalovaného Q. T. ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, u W. P. ako prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona,
- či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny im kladené za vinu,
- či sa priznali dobrovoľne, uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa §
20 Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona u

obžalovaného Q. T. a ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona u obžalovaného W. P..
Prokurátor a poškodený zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaných Q. T. a W. P. o tom, že sú
vinní. Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaných o tom, že sú vinní zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie obžalovaných podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku.

Obžaloba bola podaná pre skutok zo dňa 2. 5. 2018, ktorý predstavuje čiastkový útok pokračovacieho
prečinu krádeže spoločne s čiastkovým útokom zo dňa 3. 5. 2018, ktorý bol predmetom trestného
konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15T/40/2018, kde ho súd u oboch obžalovaných právne
kvalifikoval ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona (v znení účinnom do 1. 8. 2019). Pre tento čiastkový útok skutku bolo

vznesené a oznámené obvinenie obom obžalovaným dňom 4. 5. 2018. Uvedené konanie obžalovaných
je možné posúdiť ako pokračovací skutok krádeže (oba čiastkové útoky tvoria neoddeliteľnú jednotu
úmyslu a konania páchateľov) a oznámenie vznesenia obvinenia dňom 4. 5. 2018 spôsobilo, že všetky
čiastkové útoky skutku právne kvalifikovaného ako krádež je potrebné posúdiť ako jeden skutok, za ktorý
sa bude ukladať spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona.

Súd právne kvalifikoval uvedený pokračovací skutok ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona u obžalovaného Q. T. a ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona u obžalovaného W. P.,
pretože mal preukázané, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi skutku existovala objektívna aj

subjektívna súvislosť, obžalovaní nimi spôsobili väčšiu škodu (v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákonavšetky konania i následky tvoria jeden celok, preto sa škoda spočítala, čím predstavovala sumu vyššiu
ako 2.660,- Eur), čin spáchali vlámaním a u obž. Q. T. bola zároveň splnená okolnosť, že bol za taký
čin odsúdený v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch. Vzhľadom na to, že medzi spáchaním

činu a vynesením rozsudku v tejto trestnej veci nadobudli účinnosť viaceré znenia Trestného zákona,
pri ustálení právnej kvalifikácie skutku súd prihliadal aj na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona
(časovú pôsobnosť zákona), podľa ktorého sa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, a ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ani u jedného z obžalovaných nedošlo k sprísneniu právnej
kvalifikácie oproti odsúdeniu Okresným súdom Trnava (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona v znení účinnom do 1. 8. 2019), pretože pri porovnaní oboch právnych kvalifikácií
je rozpätím trestnej sadzby šesť mesiacov až na tri roky, teda sa obžalovaní neuznali za vinných podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona (pôvodne ods. 3 citovaného ustanovenia § 212 Trestného zákona), ale
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 212 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené súd postupoval

podľa Trestného zákona účinného v čase ukladania trestu. Z týchto dôvodov súd uznal vinným Q. T.
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, a W. P. zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, súd preto už nevykonával
a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K osobe obžalovaného Q. T. z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov za obdobie
2016-2017 vyplýva spáchanie dvanástich priestupkov pre porušenie pravidiel cestnej premávky. V

odpise registra trestov má obžalovaný dvadsaťdva záznamov pre rôznu, najmä majetkovú trestnú
činnosť. V prvom a druhom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, tretie trestné stíhanie bolo
voči nemu podmienečne zastavené, záznamy pod číslom 4 až 15 svedčia o odsúdení súdmi v Českej
republike (až od záznamu pod č. 8 je možné na odsúdenie v súlade s § 7b Trestného zákona prihliadať
ako na rozhodnutie vydané na území členského štátu EÚ po dátume 1. 1. 2013). Záznamy pod č. 16

až 18 sú podmienečné odsúdenia, resp. alternatívne tresty, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami v rámci
súhrnného trestu zrušené. Ďalším záznamom (č. 19) je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 15T/40/2018 zo dňa 15. 4. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To
75/2019-970 zo dňa 28. 1. 2020, právoplatné dňa 28. 1. 2020, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 30. 9. 2020. Následne bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 33T/73/2019-148 zo dňa 20. 2. 2020 pre skutok spáchaný dňa
28. 1. 2018, trestným rozkazom Okresného súdu Košice II č. k. 0T/58/2020-90 zo dňa 23. 3. 2020 pre
skutok spáchaný dňa 19. 3. 2020, a naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/30/2019

zo dňa 16. 7. 2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/79/2020 zo dňa 17.
12. 2020, právoplatné dňa 17. 12. 2020, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
spáchaný dňa 17. 7. 2017, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresným súdom Košice II sp. zn. 5T/47/2018 zo dňa 23. 11. 2018. Aktuálne sa proti nemu vedie aj
iné trestné konanie na Okresnom súde Bardejov, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. Obžalovaný

predložil na hlavnom pojednávaní pracovnú zmluvu preukazujúcu, že od 13. 10. 2020 sa zamestnal na
dobu neurčitú ako skladník.

K osobe obžalovaného W. P. zo správy o povesti Mesta Košice vyplýva, že sa dňa 13. 4. 2018 dopustil
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Iné priestupkové alebo správne konanie v

rámci ich príslušnosti vedené nebolo. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má za
obdobie 2018-2019 osem záznamov pre porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý
blokovými pokutami a zákazom činnosti v správnom konaní. V odpise registra trestov má päť záznamov,
najmä pre majetkovú trestnú činnosť. V prvom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhý
a tretí záznam svedčí o odsúdení súdom mimo územia Slovenskej republiky v roku 2015 a 2016 (na tieto

odsúdenia možno prihliadať v súlade s § 7b Trestného zákona ako na rozhodnutia vydané na území
členského štátu EÚ po dátume 1. 1. 2013). Štvrtý záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 15T/40/2018 zo dňa 15. 4. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 6To 75/2019-970 zo dňa 28. 1. 2020, právoplatné dňa 28. 1. 2020, pre prečin krádeže podľa § 212ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 24. 7. 2020. Naposledy bol

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 3T/30/2019 zo dňa 16. 7. 2020, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/79/2020 zo dňa 17. 12. 2020, právoplatné dňa 17.
12. 2020, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spáchaný dňa 17. 7. 2017,
ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Trnava
sp. zn. 15T/40/2018 zo dňa 15. 4. 2019. Aktuálne sa proti nemu iné trestné stíhanie nevedie. ÚVTOS

Košice-Šaca, kde sa nachádzal vo výkone trestu (so započítaním väzby) od 17. 2. 2020 do 24. 7. 2020,
podal hodnotenie na obžalovaného, podľa ktorého jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súduobochobžalovanýchvyhodnotilpovahuspáchanýchtrestnýchčinov,osobypáchateľovamožnosti
ich prevýchovy. U obžalovaného Q. T. mal súd preukázané, že sa svojím konaním dopustil dvoch
prečinov, preto súd v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov
až 3 roky. U obžalovaného W. P. mal súd preukázané, že sa svojím konaním, za ktoré mu má byť uložený
trest, dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia
slobodyna6mesiacovaž3roky.Uobochobžalovanýchbolisplnenépodmienkynauloženiespoločného
trestu podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom obom obžalovaným možno priznať
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu skutku priznali
a úprimne ho oľutovali. Súd však musel prihliadať aj na priťažujúce okolnosti u obžalovaného Q. T.Í.

podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže sa svojím konaním dopustil viacerých trestných činov a
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože pred spáchaním skutku bol za trestný čin odsúdený
(nešlo len o prečin krádeže, pri ktorom sa odsúdenie v predchádzajúcich 24 mesiacoch zohľadňuje v
právnej kvalifikácii skutku, ale aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a iné, kde odsúdenia
nie sú zahladené). Pri prevahe priťažujúcich okolností u obžalovaného Q. T. súd mohol ukladať trest

odňatiaslobodyvupravenejtrestnejsadzbe(zvýšeniedolnejhraniceojednutretinu),t.j.od16mesiacov
do 3 rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného W. P., u ktorého súd
musel prihliadať aj na jednu priťažujúcu okolnosť, podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože pred
spáchaním skutku bol za trestný čin odsúdený (zločin lúpeže, za ktorý bol odsúdený súdom v ČR, toto
odsúdenie nie je zahladené a pri podmienečnom prepustení dňa 10. 2. 2017 mu bola určená skúšobná

doba do 10. 2. 2022) sa v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona zákonom ustanovená trestná sadzba
nemení. Súd preto mohol tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v nezmenenej trestnej
sadzbe na 6 mesiacov až 3 roky.

Obaja obžalovaní boli rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 15T/40/2018-880 zo dňa 15. 4. 2019, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To 75/2019-970 zo dňa 28. 1. 2020, právoplatnými
dňa 28. 1. 2020, uznaní za vinných zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona v znení účinnom do 1. 8. 2019, ktorého sa dopustili dňa 3. 5. 2018, teda skôr
ako im bolo dňa 7. 9. 2018 bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia za čiastkový útok zo dňa 2.
5. 2018 prejednávaný v tomto trestnom konaní, ktorý bol pôvodne (v uznesení o vznesení obvinenia)

právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona (u Q.I. T.) a zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona (u W. P.)
v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, spáchané
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Ako súd vyššie ustálil, oba čiastkové útokyskutku tvoria jeden pokračovací trestný čin, preto súd podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona ukladal
spoločný trest, pretože prečin krádeže bol dokonaný dňa 3. 5. 2018, a medzi dokonaním skutku a
vyhlásením prvostupňového rozsudku Okresného súdu Trnava dňa 15. 4. 2019 nedošlo k doručeniu

trestných rozkazov alebo vyhláseniu rozsudkov v iných trestných veciach obžalovaných, t. j. žiaden zo
skutkov, pre ktoré boli obžalovaní neskôr uznaní za vinných, nebol spáchaný v súbehu s čiastkovými
útokmi skutku páchaného v dňoch 2. 5. 2018 a 3. 5. 2018. U obžalovaného Q. T. síce došlo k doručeniu
trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/47/2018 zo dňa 23. 11. 2018, rovnakého dňa, pre
skutok spáchaný dňa 27. 6. 2017, tento však bol spáchaný v súbehu s trestnou činnosťou spáchanou

do dňa 27. 4. 2018, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu Košice II
sp. zn. 0T/80/2018 zo dňa 27. 4. 2018, pre trestnú činnosť spáchanú pred dátumom 27. 4. 2018, preto
ukladanie súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy. Postupom podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona bol
súd povinný zrušiť výrok o vine, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15T/40/2018-880
zo dňa 15. 4. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To 75/2019-970 zo dňa 28.
1. 2020, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré mali v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Súd po vykonanom dokazovaní o treste a zohľadnení poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností,
prihliadajúc na deklarovaný postoj obžalovaných k spáchanému skutku, ku ktorému sa priznali a
tento zároveň úprimne oľutovali, prezentovanú vôľu nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, ako aj
ospravedlneniesapoškodenémunahlavnompojednávaníasnahuozmenuspôsobusvojichdoterajších

životov, na druhú stranu však nebolo možné prihliadnuť na doterajšiu kriminálnu minulosť oboch
obžalovaných, ktorá najmä u obžalovaného Q. T. je mimoriadne bohatá a o oboch obžalovaných
je možné usudzovať, že ide o špeciálnych recidivistov, ktorí sa zameriavali na páchanie prevažne
majetkovej trestnej činnosti, dospel k záveru, že primeraným a postačujúcim trestom u oboch
obžalovaných bude navýšenie trestu pôvodne ukladaného a zrušeného v rámci ukladania spoločného

trestu, ktorý u obžalovaného T.Ž. bol Krajským súdom v Trnave uložený vo výmere 2 roky a u
obžalovaného P. vo výmere 16 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že z pôvodne uloženého trestu
pomernú, resp. väčšiu časť už vykonali (po započítaní väzby Q.. T. zostáva vykonať 1 rok, W.. P. zostáva
vykonať 2 mesiace a 14 dní) súd vyhodnotil, že pôvodné tresty po symbolickom navýšení o 2 mesiace
u oboch obžalovaných, t. j. uloženie trestu odňatia slobody na 2 roky a 2 mesiace obž. Q. T. a na 18

mesiacov obž. W. P. budú trestami postačujúcimi za spáchaný skutok. Súd je pri ukladaní spoločného
trestu viazaný tiež zásadou, že trest ukladaný za pokračovací trestný čin nesmie byť miernejší než trest
uložený skorším rozsudkom. Pokiaľ sa týka návrhu obžalovaných na upustenie od uloženia súhrnného
trestu, resp. upustenie od potrestania, pri ukladaní spoločného trestu takýto postup v zásade nie je
možný, pretože sa nanovo rozhoduje o vine a treste aj za skutok už odsúdený skorším rozsudkom.

Spoločný trest síce mohol byť uložený v rovnakej výške, ako v zrušovanom rozhodnutí, avšak takéto
rozhodnutie o treste vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaných by súd nepovažoval
za postačujúce.

Obaja obžalovaní boli na výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu so stredným stupňom

stráženia, pretože boli na to splnené všetky zákonné podmienky, keďže v posledných desiatich rokoch
boli obžalovaní vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin a súd nevzhliadol žiadne okolnosti, pre ktoré
by výrok o zaradení do výkonu trestu oproti pôvodnému zrušovanému rozsudku mal byť odlišný.

Súd je presvedčený, že takto uložené tresty sú pre oboch obžalovaných primerané a spravodlivé a

dostatočne splnia svoj účel najmä, že obžalovaným zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria
podmienky na ich prevýchovu a povedú ich k tomu, aby preukázali nielen celej spoločnosti, ale aj
sebe, že sú schopní v budúcnosti viesť riadny život. Z týchto dôvodov mal súd za to, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody navýšeného trestu u oboch obžalovaných o 2 mesiace trestu
odňatia slobody oproti trestu uloženému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/40/2018 zo

dňa 15. 4. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To 75/2019-970 zo dňa 28. 1.
2020 a zrušenému v rámci ukladania spoločného trestu je nevyhnutné a takýto trest účel generálnej, ale
najmä individuálnej prevencie dostatočne u oboch obžalovaných splní.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poškodenému spôsobili obžalovaní svojím

protiprávnym konaním škodu v podobe majetkovej ujmy - odcudzením finančnej hotovosti vo výške
2.179,75 eura a poškodením zámku motorového vozidla vo výške 65,- Eur. Poškodený si náhradu
škody riadne a včas uplatnil. Rozsah jeho nárokov bol dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi
(faktúra, pokladničný doklad, bilancia prijatých financií poškodeným od adresátov zásielok). Povinnosťna náhradu odcudzenej sumy súd uložil nahradiť spoločne a nerozdielne zo strany oboch obžalovaných,
nepochybne motívom spáchania trestnej činnosti bolo získanie finančnej hotovosti a pri náhrade škody
za poškodenie zámku vo výške 65,- Eur bolo uložené túto škodu nahradiť len obžalovanému Q. T.,

ktorého konanie nenaplnilo len znaky prečinu krádeže, ale aj prečinu poškodzovania cudzej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.