Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/377/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709205451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709205451.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BÁRDI AUTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v
Šamoríne, Gazdovský rad č. 41, zastúpený JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom so sídlom
v Dunajskej Strede, Ul. Kukučínova č. 459, proti odporcovi: S. T., A.. X.X.XXXX, W. S. Č.. XXX,
zastúpenému JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo nám. č. 9, o
zaplatenie 13.782,15 € s prísl., na odvolanie Zuzany Tóthovej, nar. 1.12.1961, bytom Bratislava, Ul.

Medveďovej č. 34, zastúpenej JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo
nám. č. 9, proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. júna 2015 č.k. 9C/136/2009-241 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v konaní o zaplatenie dlhu, uznaného bývalým zamestnancom navrhovateľa,
na námietku navrhovateľa napadnutým uznesením nepripustil vstup Zuzany Tóthovej ako vedľajšej

účastníčky na strane odporcu.
Dospelkzáveru,žeabsentujeakýkoľvekprávnydôvodnavstupnavrhovanéhovedľajšiehoúčastníkado
konania. Relevantným dôvodom by mohol byť právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 O.s.p.), nie skutočnosť, že je sám účastníkom obdobného sporu navrhovateľa. Vedľajší
účastník nie je ani v príbuzenskom zväzku s odporcom, z ktorého by bolo možné vyvodiť dopad výsledku
sporu na jeho právne postavenie.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie Zuzana Tóthová, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Zdôraznila, že v inom konaní je tiež žalovaná
navrhovateľom s obdobnou argumentáciou, preto má na výsledku sporu záujem. Pokiaľ súd prvého
stupňa dospel k opačnému záveru, záujem na výsledku konania posudzoval reštriktívne. Za pochybenie
súdu považovala nedoručenie námietky navrhovateľa proti jej vstupu do konania.
Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odporca sa stotožnil s argumentáciou Zuzany Tóthovej. Mal za to, že vedľajšia účastníčka napomôže
efektívnejšiemu a spravodlivému rozhodnutiu súdu.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie Zuzany Tóthovej nie je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Úlohou vedľajšieho účastníka v civilnom procesnom konaní je procesne pomáhať osobe, na strane
ktorej vystupuje, k víťazstvu v konaní. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh
- námietku niektorého z účastníkov konania, pričom ak ide o vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.
1 O.s.p., za rozhodujúce treba považovať predovšetkým hmotnoprávne kritérium, teda hmotnoprávny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania.

V posudzovanej veci odvolateľka z vlastného podnetu oznámila vstup do konania z dôvodu, že je
účastníčkou obdobného sporu s navrhovateľom.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vychádzajúc z tejto argumentácie odvolateľky
rozhodol na námietku navrhovateľa o neprípustnosti jej vstupu do konania na strane odporcu v súlade
v ustálenou judikatúrou všeobecných súdov.

Absenciu právneho záujmu vyhodnotil nielen v súlade s gramatickým výkladom ustanovenia § 93 ods. 1
O.s.p. ale i v súlade s účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorý podrobne rozviedol v odôvodnení
rozhodnutia.
Skutočnosť, že obdobný nárok ako v prejednávanej veci uplatňoval navrhovateľ na základe obdobných
skutkových a právnych tvrdení v inom konaní i od odporkyne, nezakladá právny záujem odvolateľky

na výsledku tohto konania. Právny, nie osobný, záujem na výsledku konania, musí mať svoj základ
v pozitívnom, predovšetkým v hmotnom práve, a to s dôsledkom (negatívnym, príp. pozitívnym) pre
vedľajšieho účastníka. Vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 1 O.s.p. má zmysel práve v snahe z
hmotného práva hroziaci negatívny dôsledok odvrátiť, resp. napomôcť pozitívnemu dôsledku. Dôvody
odvolateľky pre vstup do konania takýto charakter nevykazujú, je potrebné ich chápať len ako jej osobný
záujem na výsledku konania, a to i s prihliadnutím na jej partnerský vzťah s odporcom.

Odvolateľke zostáva priestor „pomôcť“ odporcovi v prebiehajúcom konaní, pokiaľ bude vystupovať
napr. ako svedkyňa. Možno tiež navrhnúť doplniť dokazovanie súdnym spisom vo veci navrhovateľa a
odvolateľky, kde táto ako účastníčka konania mala dostatočný priestor na účelnú obranu svojich práv.
Pokiaľ odvolateľka ešte pred vydaním napadnutého uznesenia poukazovala na Nález Ústavného súdu
SRzodňa20.januára2011sp.zn.IV.ÚS60/2010ohľadomreštriktívnehovýkladuustanovenia§93ods.

1 O.s.p., podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ide o rozdielnu situáciu, na ktorú uvedený nález
nemožno aplikovať. Ústavný súd totiž riešil vedľajšie účastníctvo za situácie, keď prebiehali početné
súdne konania v súvislosti s otázkou vlastníctva akcií akciovej spoločnosti, ktoré v čase rozhodovania
ústavného súdu neboli po právnej stránke uzavreté a túto skutočnosť považoval ústavný súd za
rozhodujúcu. V prejednávanej veci sa však odôvodňuje vedľajšie účastníctvo existenciou súdneho

konania, ktoré už bolo (podľa tvrdení odvolateľky) právoplatne skončené.
Z uvedeného tiež vyplýva, že i keď nebola odvolateľke doručená námietka navrhovateľa o jej vstupe
do konania na strane odporcu z dôvodu nedostatku právneho záujmu na výsledku konania, odvolateľka
mala, či už na pojednávaní (zastúpená tým istým advokátom ako odporca) alebo priamo na výzvu súdu
prvého stupňa ešte pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia dostatočný priestor vyjadriť sa k

rozhodujúcej otázke danosti právneho záujmu na výsledku konania.
Za tejto situácie nedošlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, v dôsledku čoho by inak bolo potrebné
preskúmavané rozhodnutie zrušiť.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.