Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/404/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214206623
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7214206623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: TH Build s.r.o., so sídlom Ďurkov 81, IČO:
46 282 998, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 5, Košice, proti
žalovanému: I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 2, T., zastúpený JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, so
sídlom Moyzesova 46, Košice, o zaplatenie 4.911,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 13. Júna 2019, č. k. 37C/52/2014-195

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.918,03 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 5.5.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,54 %.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.911,47 Eur
s príslušenstvom ( úrokmi z omeškania) zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Zmluvou
o dielo č. 1-01/2012 z 18. mája 2012, uzavretou medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným v

hmotnoprávnom postavení objednávateľa (ďalej tiež len „zmluva“). Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy
vykonal pre žalovaného dielo - zhotovil stavbu rodinného domu v obci Sokoľ avšak žalovaný cenu diela
zaplatil len sčasti tak, že z realizačnej ceny diela 52.500,48 Eur zaplatil len sumu 48.000,- Eur a cenu
odsúhlasených naviac prác 910,99 Eur nezaplatil ani len sčasti.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z existencie písomnej zmluvy strán, z
ktorej skutkovo ustálil, že cena diela bola dohodnutá v jej bode 4.1 na základe rozpočtu vo výške

47.618,23 Eur s tým, že podľa bodu 4.6. zmluvy práce nezahrnuté v rozpočte mohli byť zhotoviteľom
vykonané len na základe dodatku k zmluve alebo po ich písomnom odsúhlasení objednávateľom vo
forme záznamu v stavebnom denníku. Podľa zistenia súdu prvej inštancie žalovaný v priebehu výstavby
týmto spôsobom odsúhlasil zmeny rozpočtových položiek 23 (zmena hrúbky muriva zo 100 mm na 140
mm), 25 (navýšenie množstva použitého betónu), 55, 59, 60 a 62 (zmena projektovanej výšky strechy
v časti nad garážou) a 64 (zmena strešnej krytiny z KM Beta na Bramac Klasic Protekt), čo podľa jeho
skutkového nálezu malo za následok zvýšenie ceny diela na sumu 52.500,48 Eur. Prvoinštančný súd

mal tiež za preukázané, že žalovaný dokončené dielo formálne prevzal dňa 28.2.2013 bez pripomienok,
že žalobca cenu vykonaných prác vyúčtoval faktúrou č. 02/2013 splatnou dňa 14.3.2013 na sumu
52.500,48 Eur (realizačná cena diela) a vo výške 910,99 Eur (cena naviac prác) a že žalovaný z takto
vyúčtovanej ceny zaplatil žalobcovi len sumu 48.500,- Eur.4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. 40 ods. 1, § 631, § 633, § 635 ods. 1,
§ 644 a § 650 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov (OZ). Na

ich základe právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o dielo podľa ust. § 631 a nasl. OZ a
z neho vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela dohodnutú v zmluve (v sume
47.618,23 Eur), navýšenú o cenu za práce vykonané nad dohodnutý rámec na základe dodatočných
zmien v rozpočte zo strany objednávateľa (v sume 4.799,42 Eur).Na podklade zistenia, že z celkovej
ceny 52.418,03 Eur žalovaný dobrovoľne zaplatil 48.500,- Eur, priznal žalobcovi jej zostatok vo výške

3.918,03 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. S obranou žalovaného, vystavanou na tvrdení o existencii
vád diela a argumentácii o ich význame na jeho právnu povinnosť zaplatiť cenu diela sa súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal poukazom na to, že žalovaný dielo s vadami
nemusel prevziať; pokiaľ tak ale urobil bez toho aby ich vytkol, je potrebné vykonanie diela považovať
za ukončené a vykonanie diela za riadne, následkom čoho vznikla zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť zaň
cenu. Prípadné vady diela už na povinnosť zaplatiť cenu nemajú vplyv a následky z nich vyplývajúce

si objednávateľ môže uplatňovať len z osobitnej zodpovednosti zákonom ustanoveným postupom. Za
omeškanie žalovaných so splnením peňažnej povinnosti prvoinštančný súd priznal žalobcovi tiež úroky
z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z
ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Počiatok omeškania s týmto peňažným plnením pritom

prvoinštančný súd ustálil s použitím ust. § 563 Občianskeho zákonníka od právnej skutočnosti výzvy
na plnenie, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ sa žalobca
domáhal úrokov z omeškania nad tento rozsah (percentuálny aj čo do začiatku omeškania) aj v tejto
časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. napokon rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd
odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným procesným úspechom oboch strán s

prevahou (premietnutou v pomernom rozsahu priznaného nároku) na strane žalobcu.

5. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd v tejto časti zmenil tak, že v nej žalobu zamietne. Žalovaný v odvolaní v prvom rade vytkol súdu
prvej inštancie, že pri formovaní svojho rozhodnutia neprihliadol na to, že podľa bodov 4.2 a 4.3 zmluvy

bola cena diela dohodnutá ako konečná a záväzná. V ďalšom rade odvolateľ nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že vykonanie naviac prác odsúhlasil zmluvou predpokladaným spôsobom. V
súvisiacej argumentácii vyzdvihol, že žalobca k tvorbe stavebného denníka pristupoval nezodpovedne;
údaje v ňom dopisoval dodatočne a predkladal mu ho na podpis naraz aj za viacero dní („cca raz za
mesiac a spätne“) a preukázateľne ho tým uviedol do omylu. Žalovaný tvrdil, že rovnako formálne ako

stavebnýdenníkpodpisovalajinédokumenty,medziinýmitiežzápisoodovzdaníaprevzatídiela,ktorým
formálnym úkonom sledoval ukončenie zmluvného vzťahu strán za každú cenu, respektíve predísť
ďalšiemu „naťahovaniu sa“, uvedomujúc si pritom, že bude musieť vady diela odstrániť svojpomocne.
Zdôraznilvtejtospojitosti,želenztoho,ževadyformálnenevytkolnemožnovyvodiť,žeichdielonemalo.
O opaku svedčí podľa jeho názoru už len skutočnosť, že na odstránenie vád vynaložil sumu približne

5.000,- Eur. Súd prvej inštancie podľa žalovaného mal vo svojich záveroch zohľadniť aj skutočnosť,
že žalobca bol s vykonaním diela v niekoľkomesačnom omeškaní a že jeho realizáciu od samého
počiatku sprevádzali nedostatky a pochybenia, ktorými dochádzalo k zjavnému porušovaniu zmluvy a
zákona. Zvlášť v tejto spojitosti vytkol žalobcovi, že sa použitím menšieho množstva a nekvalitnejším
materiálom v rozpore so zmluvou snažil znižovať svoje náklady. V tejto súvislosti odvolateľ vzhliadol

rozpor výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi. Žalovaný v odvolaní tiež argumentoval, že pokiaľ aj
žiadal od žalobcu korekcie alebo zmenu, vždy tak bolo si vedomím zachovania ceny diela dohodnutej
v zmluve. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
predbežnému právnemu posúdeniu, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 26.3.2015. Svojimi odvolacími
námietkami,poukazujúciminainúvadukonania,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievo

veci, na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania a na prítomnosť právnych
vád napadnutého rozsudku, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
C.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu,
vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich

vymedzenímvodvolaní, apretonainépochybeniasúduprvejinštancie,ktorébymohlibyťvsúladesust.
§ 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v uplatnenom nároku boli naviac práce premietnuté len
čodosumy910,99Euravyzdviholvtejtospojitostiskutočnosť,žeichodsúhlaseniezostranyžalovaného

bolo v konaní preukázané. Tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch pri tvorbe stavebného denníka žalobca
vo vyjadrení označil za účelové a vyjadril názor, že popri jeho odlišnej interpretácii a texte stavebného
denníka bez ďalšieho nemôže obstáť. Ostávajúca časť žalovanej sumy podľa žalobcu reprezentovala
cenuprácvyplývajúcuzozmien,ktorésivyžiadalsámžalovaný.Žalobcavovyjadreníodmietolargument
žalovaného pripisujúci význam omeškaniu s ukončením diela a jeho vadám, už len preto, že zo strany

odvolateľa v tomto smere nedošlo k uplatneniu nárokov v určených lehotách. Napokon žalobca vo
vyjadrení argumentoval, že pokiaľ aj konajúci sudca na pojednávaní dňa 26.3.2015 vyslovil predbežný
právny názor, v ďalšom priebehu konania bol vykonaný celý rad dôkazov opodstatňujúcich jeho zmenu.

7. Zamietavý výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8.Vostávajúcejčasti(vnapadnutomvyhovujúcomvýrokuavzávislomvýrokuotrováchkonania)Krajský
súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362
C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355
až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty

podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade
s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387

ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovaného v
odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

10. Žalovaný sa vo svojej argumentácii mýli, pokiaľ sa domnieva, že súd prvej inštancie neposúdil
rozpočet, ktorý bol podkladom pre dohodu o cene diela v zmluve, ako záväzný. Pozornosti odvolateľa v
tejto súvislosti ušlo, že právnym dôvodom pre priznanie podstatnej časti uplatneného nároku žalobcovi
nebola neúplná povaha rozpočtu, ale dodatočné schválenie v inak záväznom rozpočte nezahrnutých
nákladov zo strany objednávateľa, tak, ako to predpokladá ust. § 635 ods. 1 veta druhá OZ.

11. Odvolateľ napáda záver prvoinštančného súdu, že k písomnému odsúhlaseniu zmien oproti rozpočtu
a vykonania naviac prác došlo v súlade so zmluvným dojednaním záznamom v stavebnom denníku,
na podklade tvrdení, majúcich spochybniť vážnosť ním takto prejavenej vôle. Vážnosť vôle možno
zjednodušene definovať ako vnútorný záujem konajúcej osoby spôsobiť právnym úkonom právne

účinky. Existenciu vážnej vôle možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny
úkon urobený, predovšetkým z toho, že bol učinený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú
pochybnosť,žesubjektprejavujúcivôľuzamýšľalprivodiťprávneúčinky,ktorézákonstakýmtoprejavom
vôle spája. Pokiaľ konajúca osoba nemala záujem urobeným právnym úkonom tieto právne účinky
vyvolať, nejednala s vôľou vážnou. Z hľadiska kvalifikácie vady vôle podľa jednotlivých druhov vád

právnych úkonov je potrebné rozlišovať medzi nedbanlivostným prejavom nevážnej vôle, kedy adresát
právneho úkonu vedel či z objektívnych okolností musel vedieť, že konajúci nemá záujem na vzniku
právnych následkov takéhoto konania a úmyselným prejavom nevážnej vôle, zahŕňajúcim tiež prípady,
kedy jeden z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby
tým vyvolal u druhej strany omyl alebo aby jeho omyl využil. V takomto prípade ale nie je podobné

konanie sankcionované absolútnou neplatnosťou, ale neplatnosťou relatívnou (§ 49a Občianskeho
zákonníka). Žiada sa v tejto súvislosti poznamenať, že súdna prax zásadne prihliada na konanie v
omyle len za predpokladu, že sa jedná o tzv. ospravedlniteľný omyl. To znamená, že pokiaľ osoba,
dovolávajúca sa omylu, sa mohla pred urobením právneho úkonu tomuto omylu vyhnúť, súd k takémuomylu neprihliadne s odkazom na právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým).
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výstižné závery formulované NS ČR v uznesení sp. zn.
30 Cdo 1251/2002 zo dňa 19.12.2002, v zmysle ktorých „Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka

nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa dovoláva omylu zbavená povinnosti
podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o
okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu“; „... O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby, týkajúci sa
skutkových okolností (error facti), nepochybne nepôjde vtedy, ak omyl bol konajúcou osobou zavinený

jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu“; „Nemožno sa účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ust. § 49a Občianskeho
zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne
existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu
zamýšľaného právneho úkonu“. V procesných súvislostiach možno dať za pravdu žalobcovi v tom, že

pri rešpektovaní princípu priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, za dôkaz nevážnosti písomne
prejavenej vôle len tvrdenie zmluvnej strany rozhodne nemôže obstáť, ale je nevyhnutne potrebné,
aby tu pristúpila tiež iná konkrétna skutočnosť, ktorou sa nad akúkoľvek pochybnosť preukáže, že v
čase urobenia právneho úkonu vôľa konajúcej osoby nezodpovedala jej prejavu. Ostáva dodať, že
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu skutočnosti zakladajúcej neplatnosť právneho úkonu zaťažuje tú

procesnú stranu, ktorá z toho pre seba vyvodzuje právo, teda v danom prípade bezpochyby žalovaného.
Žalovaný ale svoje tvrdenia o nevážnosti prejavov, ktorými schválil zmeny rozpočtu a rozšírenie rozsahu
vykonanýchprácdôkaznenijaknepodložil,apretopokiaľzatejtosituáciesúdprvejinštancietietoprávne
úkony odvolateľa považoval za platné a vyvodil z nich zodpovedajúce právne následky, niet mu čo
vytknúť.

12. Celkom správne sa súd prvej inštancie vysporiadal tiež s argumentáciou žalovaného, v rámci ktorej
poukazoval na omeškanie žalobcu s ukončením diela a s tvrdenou existenciou jeho vád. V prvom rade
sa odvolaciemu súdu žiada vyzdvihnúť, že žalovaný ani v odvolacom konaní neozrejmil aké konkrétne
vady malo dielo mať a nepriblížil ani len v hrubých kontúrach, ako podľa jeho predstavy omeškanie

zhotovenia diela ovplyvnilo rozsah jeho záväzku zaplatiť zaň cenu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
výstižne vyjadril, že prípadné vady diela mohli mať dosah na zročnosť povinnosti objednávateľa zaplatiť
cenu diela len do času jeho ukončenia, ktorý je potrebné v okolnostiach prípadu stotožniť s okamihom
odovzdania a prevzatia stavby bez vytknutých nedostatkov. Ak nie je dohodnuté inak (čomu je tak aj v
tomto prípade) zhotovením diela a jeho odovzdaním bez vád vznikne objednávateľovi povinnosť zaplatiť

cenu diela, ktorá zanikne len niektorým z právom aprobovaných spôsobov. Pokiaľ sa v ďalšom období
na diele vyskytnú vady, tieto na už zročnú povinnosť zaplatiť cenu diela nemajú bezprostredný dosah
keďže nárokov z nich vyplývajúcich je možné sa dovolávať už len v inštitucionálnych rámcoch osobitnej
zodpovednosti za vady.

13. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani námietku žalovaného, ktorou spochybnil morálny rozmer
výkonuprávažalobcom.Odvolacísúdvovšeobecnostipoukazujenato,žesúdnapraxzaujalanázor,že,
postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k
výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných
potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú

osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak aj na postavení niektorého z nich
navonok. Zároveň platí, že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Odvolací súd v
okolnostiach tohto prípadu nevzhliadol ani len náznak niektorej z práve zmienených súvislosti, ktoré v

právnej praxi viedli k záveru o nemorálnosti výkonu práva jeho nositeľom. Ani prípadnú snahu žalobcu
o zníženie nákladov výberom lacnejších stavebných materiálov samo o sebe nemožno považovať za
nečestné, pokiaľ to nemalo zrejmý vplyv na vlastnosti stavby; už vôbec nie za situácie, keď bol k tejto
otázke pri uzavretí zmluvy ľahostajný sám žalovaný. Napokon obdobný prístup ako k výberu stavebných
materiálovmalžalobcaajkprojektovejprípravevýstavby.Odvolateľsavtejtosúvislostinijaknetajil,žesa

s projektom neoboznámil. Predovšetkým preto došlo k zmenám diela až v štádiu jeho realizácie a práve
tento moment predstavuje kľúčový dôvod, pre ktoré realizačná cena, do istej miery prirodzene, keďže
zmeny mali poväčšine povahu nadstavby projektovaných parametrov, prekročila cenu predpokladanú
rozpočtom.14. Napokon odvolací súd nevzhliadol opodstatnenou ani námietku žalovaného, ktorou vytkol
disproporciu medzi predbežným právnym názorom a právnym názorom, z ktorého vyšiel súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Podľa zistenia odvolacieho súdu prvoinštančný súd na
pojednávaní dňa 22.10.2018 skutočne zaujal stanovisko k dôvodnosti uplatneného nároku; nemožno
však prehliadnuť, že 1/ jeho stanovisko bolo predbežné, 2/ malo výlučne skutkovú povahu, 3/ súd prvej
inštancie pri jeho prezentácii výslovne vyjadril, že vychádza zo skutkového stavu zodpovedajúceho
dovtedy vykonaným dôkazom a 4/ od toho času bolo dokazovanie doplnené o celý rad ďalších

dôkazov. Podľa posúdenia odvolacieho súdu, všetky tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti objektívne
nemohli u žalovaného udržať predstavu o nemennosti nazerania súdu prvej inštancie na skutkový
stav prejednávanej veci. Preto hoc aj súd prvej inštancie strany o zmene skutkového vnímania sporu
neupovedomil, na spravodlivosť konania to nemohlo mať žiaden dopad. Výrazom toho napokon je aj
fakt, že žalovaný ani po oboznámení sa s iným skutkovým nazeraním na vec súdom prvej inštancie (z
dôvodov napadnutého rozsudku) iné prostriedky procesnej obrany neuplatnil.

15. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako v
napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ
v čiastočnom úspechu oboch strán v spore.

16. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

18. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)