Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011120
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321011120.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaných D. Q., nar. XX. P. XXXX v
L., trvale bytom F., P. XXX/XX a N. O., nar. XX. Y. XXXX v A., trvale bytom Q. N., N. XXXX/X, t. č. vo
výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 2. marca 2022, č. k. 17T/82/2021-1374, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 12. apríla 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok
zrušuje vo vzťahu k obžalovaným D. Q. a N. O. vo výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu.

II/ Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd vracia vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalované D. Q. a N. O. zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom rozsudku.

2. Okresný súd obžalovanej D. Q. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38
ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
zaradildoústavunavýkontrestusmaximálnymstupňomstráženia.OkresnýsúdďalejobžalovanejD.Q.
podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia vecí vymenovaných v napadnutom
rozsudku s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Okresný súd napokon obžalovanej D. Q. podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil
ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

3. Okresný súd obžalovanej N. O. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd ďalej obžalovanej N. O. podľa §
60ods.1písm.a)Trestnéhozákonauložiltrestprepadnutiavecívymenovanýchvnapadnutomrozsudku

a podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia peňažných prostriedkov vo výške 575
EUR s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Okresnýsúd ďalej obžalovanej N. O. podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v
trvaní 2 (dva) roky. Okresný súd napokon obžalovanej N. O. uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalované urobili vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinné zo spáchania skutku, ktorý je im v obžalobe kladený
za vinu, ktoré vyhlásenie obžalovaných okresný súd prijal.

5. K výroku o treste u obžalovanej D. Q. okresný súd uviedol, že zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, a preto v súlade s ustanoveniami § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona
znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody z 15 rokov na 13 rokov
a 4 mesiace. Okresný súd ďalej aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona,
ktorého aplikáciu odôvodnil vyhlásením obžalovanej o jej vine a s prihliadnutím na osobu obžalovanej,
jej rodinné pomery a možnosť jej nápravy jej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej

trestnej sadzby upravenej podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy jej priznanie,
ďalej skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ako aj vek a zdravotný stav maloletých
detí. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na možnosť styku obžalovanej s jej
maloletými deťmi v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, aby obžalovaná s
deťmi nestratila kontakt a aby jej návrat do spoločnosti bol čo najplynulejší, čím odôvodnil zaradenie

obžalovanej do ústavu s takýmto stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd
zároveňuviedol,žeobžalovanúnemoholzaradiťnavýkontrestudoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia z dôvodu, že spáchala obzvlášť závažný zločin na viacerých osobách, a preto je
nutné, aby pocítila dôsledky svojho konania a bola zaň dostatočne potrestaná tak, aby sa v budúcnosti
vyvarovala obdobného alebo takého istého správania. K trestu prepadnutia vecí okresný súd uviedol,

že obžalovaná s uložením tohto trestu súhlasila, potvrdila, že jej veci patrili a boli použité na spáchanie
trestného činu, pričom nemala výhrady voči vlastníctvu vecí. K ochrannému opatreniu okresný súd
uviedol, že jeho uloženie je nevyhnutné v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov a toto je
súčasťou nútenej postpenitenciárnej starostlivosti na dovŕšenie nápravy páchateľov takýchto trestných
činov.

6. K výroku o treste u obžalovanej N. O. okresný súd uviedol, že nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona z dôvodu predchádzajúceho podmienečného zastavenia trestného
stíhania ako aj z dôvodu predchádzajúceho odsúdenia obžalovanej. Okresný súd ďalej nevzhliadol
ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, pretože by to bolo možné len v

prípade, ak by si obžalovaná svoju závislosť nespôsobila sama. Okresný súd tak zohľadnil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, teda nezvyšoval ani dolnú hranicu a ani neznižoval hornú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Po aplikácii ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného
zákona okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom

zohľadnil priznanie obžalovanej, jej predchádzajúcu skúsenosť s drogami vyplývajúcu z odpisu registra
trestov ako aj skutočnosť, že časť trestného činu spáchala počas skúšobnej doby predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedenej pod sp. zn. 1T/156/2020.
Okresný súd nevzhliadol žiadny dôvod nezaradiť obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody v súlade
s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia. K trestu prepadnutia vecí okresný súd uviedol, že obžalovaná s uložením tohto
trestu súhlasila, potvrdila, že jej veci patrili a boli použité na spáchanie trestného činu, resp. trestným
činom získané, pričom nemala výhrady voči vlastníctvu vecí. K ochrannému opatreniu okresný súd
uviedol, že jeho uloženie je nevyhnutné v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov a toto je
súčasťou nútenej postpenitenciárnej starostlivosti na dovŕšenie nápravy páchateľov takýchto trestných

činov, pričom vzhľadom na predošlé trestné stíhania obžalovanej v súvislosti s drogami ho uložil v trvaní
2 (dva) roky. Vo vzťahu k ochrannému protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou formou okresný
súd poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná je závislá ako aj na
ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého je možné ochranné liečenie uložiť
osobám, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

7. Po vyhlásení napadnutého rozsudku si obžalovaná D. Q. ponechala lehotu na podanie odvolania a
obžalovaná N. O. podala odvolanie proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Prokurátorka si po
vyhlásení napadnutého rozsudku ponechala lehotu na podanie odvolania.8. Obžalovaná D. Q. následne odvolanie podala prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedla, že
doposiaľnebolasúdnetrestanáapriestupky,ktoréspáchala,súnaúsekucestnejpremávky.Obžalovaná

ďalej uviedla, že si uvedomuje, že spáchala celkom 18 (osemnásť) priestupkov, tieto sú však menšej
závažnosti, a preto nevylučujú aplikáciu poľahčujúcej okolnosti riadneho vedenia života pred spáchaním
trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaná ďalej uviedla, že je toho názoru,
že v jej prípade boli splnené aj podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona. Ďalej uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí, a to mal. D. S. nar. v roku XXXX a mal.

S. Š., nar. v T. XXXX, pričom maloletá D. S. má závažné genetické ochorenie, a to cystickú fibrózu,
čo si vyžaduje, aby bola neustále v sterilnom prostredí. Obžalovaná musí s maloletou D. S. denne
absolvovať tri inhalácie a na jej liečbu mesačne vynakladá nad rámec úhrad poskytovaných zdravotnou
poisťovňouviacako80EUR.Obžalovanáďalejpoukázalanato,ženaotcovmaloletýchdetísaspoliehať
nemôže. pretože otec mal. D. S. je toho času vo výkone väzby s predpokladom uloženia dlhoročného
trestu a otec mal. S. Š. bol napadnutým rozsudkom odsúdený spolu s ňou na trest odňatia slobody vo

výmere6(šesť)rokova8(osem)mesiacov.Obžalovanáuviedla,žepočasvýkonutrestuodňatiaslobody
sa jej matka p. G. Q. postará o mal. D. S., avšak z dôvodu problémov s chrbticou sa nebude môcť
postarať aj o maloletú S. Š. a táto bude musieť byť počas výkonu jej trestu odňatia slobody umiestnená
do ústavnej starostlivosti. Obžalovaná ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
trestnou činnosťou nezískala majetkový prospech nad rámec uspokojenia základných životných potrieb,

nevlastní žiadnu nehnuteľnosť či hodnotnejšiu hnuteľnú vec a nemá žiadne úspory. Obžalovaná preto
navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a pri uložení trestu jej zohľadnil aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, zároveň aplikoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a uložil jej trest kratšieho trvania, ako jej bol uložený napadnutým rozsudkom.

9. Obžalovaná D. Q. odvolanie podané prostredníctvom svojho obhajcu aj sama doplnila osobitným
podaním, v ktorom uviedla, že si veľmi dobre uvedomuje závažnosť situácie, v ktorej sa nachádza.
Obžalovaná opätovne poukázala na zdravotný stav svojej dcéry D. S. ako aj zdravotný stav svojej matky
G. Q., ktorá by sa mala počas výkonu jej trestu postarať o dcéru D. S.. Obžalovaná ďalej zopakovala,
že sa pokúsila zabezpečiť starostlivosť o jej druhú dcéru S. Š. prostredníctvom rodičov otca tejto dcéry,

k čomu sa títo postavili odmietavo, preto jej zrejme neostane nič iné, ako maloletú S. Š. umiestniť
do náhradnej ústavnej starostlivosti, keďže matka obžalovanej starostlivosť o obe dcéry obžalovanej
nezvládne. Obžalovaná preto uviedla, že by bola nesmierne vďačná, za akékoľvek zníženie jej trestu.

10. Obžalovaná N. O. svoje odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu a uviedla v ňom, že

okresný súd nesprávne ustálil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to z dôvodu,
že okresný súd mal aplikovať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného poriadku, pretože
obžalovaná trestný čin spáchala v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Obžalovaná je
totiž drogovo závislá, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním a drogovú trestnú činnosť páchala
za účelom uspokojovania svojej závislosti a získavania prostriedkov na jej uspokojovanie. Obžalovaná

v tejto súvislosti namieta, že uplatneniu tejto poľahčujúcej okolnosti nebráni, ako to nesprávne uviedol
okresný súd, že si svoju chorobu páchateľ spôsobil sám. Obžalovaná ďalej namieta, že okresný súd mal
aplikovať v jej prípade aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, čo však neurobil
a zároveň nemal aplikovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Obžalovaná
uvádza, že drogovú trestnú činnosť začala páchať od augusta 2020, teda päť mesiacov predtým, ako

bola odsúdená v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/156/2020. Obžalovaná v tejto súvislosti uviedla, že
trestný čin sa považuje za dokonaný, ak sú naplnené všetky znaky jeho skutkovej podstaty vrátane
poruchovéhoaleboohrozujúcehonásledku,pričomvprejednávanomprípadetomutakje,pretoževšetky
znaky skutkovej podstaty boli naplnené skôr, ako bol obžalovanej doručený trestný rozkaz v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 1T/156/2020. Z uvedeného dôvodu mal preto okresný súd podľa názoru

obžalovanej na ňu nazerať ako na netrestanú a mal jej aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona a zároveň neaplikovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Obžalovaná ďalej namieta svoje zaradenie na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zastáva názor, že aj v jej prípade mal okresný súd
aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona, resp. ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona

„per analogiam“ a zaradiť ju na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaná ďalej poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v Trnavskom kraji, kde pri obzvlášť závažných
trestných činoch drogového charakteru v prípade dohody o vine a treste alebo v prípade vyhlásenia o
vine súdy páchateľov zaraďujú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia. Obžalovaná preto navrhla, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste tak, že obžalovanej uloží trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem)
mesiacov a na jeho výkon ju zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym, prinajhoršom so stredným

stupňom stráženia alebo aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vec vrátil
okresnému súdu.

11. Prokurátorka sa k odvolaniam obžalovaných do predloženia veci krajskému súdu nevyjadrila.

12. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

13. Podľa § 317 ods. 3 Trestného poriadku Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa
len niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd
podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

14. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

15. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

16. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

17. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej
jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom

bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

18. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

19. Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní, ktoré podali oprávnené osoby /§ 307 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné.

20. Krajský súd predovšetkým konštatuje, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nie je v
súlade so znením napadnutého rozsudku tak, ako bol dňa 2. marca 2022 vyhlásený na hlavnom

pojednávaní, a to v časti zaradenia obžalovanej D. Q. na výkon trestu odňatia slobody do príslušného
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Krajský súd si prehral zvukový záznam z hlavného pojedávania
konaného dňa 2. marca 2022 a zistil, že okresný súd obžalovanú D. Q. na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia. Okresný súd však v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol, že obžalovanú na
výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.

21. Okresný súd následne opravným uznesením zo dňa 15. marca 2022 výrok o zaradení obžalovanej
D. Q. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody opravil tak, že tento má znieť nasledovne: „Podľa §
48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia.“Okresnýsúdtedaopravunapadnutéhorozsudku

nevykonal správne, pričom sťažnosť proti predmetnému uzneseniu nepodali ani obžalovaná, ani jej
obhajca a ani prokurátor.

22. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. marca 2022 obe obžalované urobili vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré okresný súd prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalované spáchanie skutku priznali sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace

s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Pokaľ ide o ďalší priebeh konania, okresný súd nepostupoval
v súlade s Trestným poriadkom.

23. Okresný súd totiž postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal aj závery znaleckých posudkov
č. 53/2021 a č. 54/2021 vypracovaných znalkyňou MUDr. Monikou Gregorovou. Pokiaľ ide o znalecké

dokazovanie na hlavnom pojednávaní, toto je upravené v ustanovení § 268 Trestného poriadku, podľa
ods. 2 ktorého Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2 a
3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho
písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144, nie
sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia,

alebo ak sa znalec naň odvolá. Na prečítanie záverov znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní sa
okrem iného vyžaduje, aby s takýmto postupom súhlasili prokurátor i obžalovaný. Súhlas prokurátora
vyplýva z obžaloby, kde v bode 4 v časti návrhov na vykonanie dokazovania prokurátor navrhuje závery
predmetných znaleckých posudkov čítať. Súhlas obžalovaných s čítaním predmetných znaleckých
posudkov, resp. ich záverov však daný nebol, pričom je potrebné si uvedomiť, že ustanovenie § 240

ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku
1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie
dôkazov.Vovýzvesazároveňupozornianato,ževykonanieneskôrnavrhnutýchdôkazov,ktoréstranám
boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na
hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba

prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude
môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v
čase doručenia výzvy známa sa na možnosť čítania znaleckého posudku bez súhlasu obžalovaného
nevzťahuje. Inak povedané pokiaľ obžalovaný na výzvu podľa § 240 Trestného poriadku vo vzťahu
k návrhu prokurátora na čítanie znaleckého posudku nereaguje, potom znalecký posudok bez jeho

súhlasu na hlavnom pojednávaní prečítaný byť nemôže.

24. Okresný súd nepostupoval správne ani pri vykonaní dokazovania vo vzťahu k uloženiu trestu
prepadnutia veci, keď k tomuto výroku v podstate nevykonal žiadne dokazovanie a uspokojil sa s
vyjadreniami obhajcov obžalovaných, že s návrhom prokurátorky na uloženie trestu prepadnutia vecí

obžalované súhlasia.

25. Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo

c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti.

26. Podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu
páchateľovi.

27. Podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné,
aj svedkom a znalcom.28. Okresný súd mal preto vo vzťahu k dokazovaniu pre účely uloženia trestu prepadnutia veci
správne postupovať tak, že mal postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámiť zápisnice o
vykonaní domových prehliadok vykonaných u obžalovaných a zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadky

obžalovanej D. Q. v rozsahu, ktorý sa týka identifikácie zaistených vecí resp. zaistenej finančnej
hotovosti a následne vecné dôkazy predložiť stranám postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku.
Nepredloženie zaistených vecí stranám na hlavnom pojednávaní je akceptovateľné za predpokladu, že
tieto sú dostatočne špecifikované v predmetných zápisniciach a strany konania s takýmto postupom
budú súhlasiť. Následne mal okresný súd obžalované požiadať o vyjadrenie, či zaistené veci patria tej

ktorej obžalovanej a či veci boli použité na spáchanie trestného činu, pokiaľ táto skutočnosť nie je zrejmá
už z povahy príslušnej veci a v prípade obžalovanej N. O. aj o vyjadrenie, či zaistená finančná hotovosť
je výnosom z trestnej činnosti. Až na základe takto vykonaného dokazovania mohol okresný súd bez
akýchkoľvekpochybnostírozhodnúť,čiavovzťahukuktorýmveciam,resp.zaistenejfinančnejhotovosti
uloží obžalovaným aj trest prepadnutia veci.

29. Po vrátení veci okresnému súdu preto bude povinnosťou okresného súdu zopakovať dokazovanie v
rozsahu, v ktorom toto na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. marca 2022 nebolo vykonané v súlade
s Trestným poriadkom a opätovne rozhodnúť o trestoch pre obžalované. Okresný súd si tiež pripojí svoj
spis sp. zn. 1T/156/2020 a na hlavnom pojednávaní oboznámi jeho podstatný obsah, najmä uznesenie
o vznesení obvinenia a dátum jeho oznámenia obžalovanej D. Q. a dátum doručenia trestného rozkazu

vydaného v predmetnej veci obžalovanej D. Q.. Okresný súd sa tiež v novom rozhodnutí vysporiada aj
s odvolacími námietkami oboch obžalovaných.

30. Záverom krajský súd okresný súd upozorňuje, že pokiaľ bude aj nový rozsudok napadnutý
odvolaním, svoj spis predloží krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní spolu s kompletnými

vyšetrovacími spismi a nie len so selektívne vybranými fotokópiami ich častí. V opačnom prípade krajský
súd spis vráti okresnému súdu ako predčasne predložený.

31. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.