Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200017
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418200017.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka so sídlom Zakvášov
1519/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 484 914, adresa pre doručovanie B. F. XX, XXX XX F., proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792

752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 403,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. decembra 2020 č.k. 6C/2/2018-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 403,06 eura od 13.04.2016 do 09.03.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4.
decembra 2020 č.k. 6C/2/2018-139 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v zrušenej časti vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 403,46 eura a
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura od 13.04.2016 do zaplatenia do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov

konania v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške
náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c), § 356 Civilného sporového
poriadku, § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456, §
107 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 9 ods. 1, 2 písm. a), b), k), §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere písomnou formou, keďže návrh žalobkyne na poskytnutie úveru nebol v plnom rozsahu prijatý a
bol prijatý len ohľadne poskytnutia sumy úveru vo výške 540 eur, pričom žalobkyňa požadovala úver
vo výške 1 500 eur. K uzavretiu zmluvy o úvere došlo len faktickým plnením zo strany žalovaného.
Z bodu 8.1. žiadosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účastníci sa dohodli na odplate za
poskytnutie služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v sume 215,75 eura a za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu v sume 112,08 eura
ak bude žalobkyni revolving poskytnutý. Túto dohodu súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 a preto za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že uvedená spotrebiteľská zmluva nemala písomnú formu tak, ako to
uvádza § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., mal za to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 904,65 eura
a úver jej bol poskytnutý v sume 501,19 eura. Preto žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie vsume 403,46 eura a žalobkyni vzniklo právo na jeho vydanie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Mal za to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo uplatnené včas, keďže zo strany
žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto

námietku premlčania vznesenú žalovaným neakceptoval. Vzhľadom na uvedené rozhodol o povinnosti
žalovaného vydať žalobkyni všetko, čo sa plnilo nad rámec poskytnutého úveru. Okrem istiny priznal
žalobkyni aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Konštatoval, že
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 13.04.2016 predstavovala 0 % a teda úrok
z omeškania predstavuje 5 %. Uvedené príslušenstvo priznal podľa ustanovenia § 517 ods. 2 a § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka.
1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 262 ods. 1, 2
CSP. Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, nakoľko žalobe vyhovel, priznal jej náhradu trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej
inštancie rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.2. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej sa
vysporiadal s námietkou premlčania, dospejúc k záveru o úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Tvrdil,
že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, ktorého vykonaním bolo preukázané, že žalovaný konal
súmyslomsabezdôvodneobohatiť.Súdprvejinštancieneuviedolanižiadneprávneposúdenie,ktoréby
úmyselzískaťbezdôvodnéobohateniezdôvodnilo.Ktomupoukázalna§220ods.2CSParozhodovaciu

činnosť Ústavného súdu SR (IV. ÚS 14/07).
2.3. Žalovaný ďalej namietal predčasnosť záverov o neuzavretí úverovej zmluvy v písomnej forme
a namietal aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebol návrh na uzavretie zmluvy
prijatý. Tvrdil, že je potrebné rozlišovať ustanovenia uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej
ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Časť

ustanovení vymedzuje spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy a vzťahujú sa
výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom (napr. čl. 1, 2, 3). Žiaden z údajov
uvedených žalobkyňou v bode 5. Žiadosti (na lícnej strane) nie je sám o sebe návrhom na uzavretie
zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Z týchto ustanovení (čl. 1.2 a 21) vyplýva, že obsah návrhu

jezostranyžiadateľaoúverpredloženýstým,kedyniektoréúdajesamôžuzmeniťdotejmiery,kedytáto
skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. K prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy došlo podpisom
zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere. Zmena údajov o výške
splátky, o ročnej úrokovej sadzbe, o RPMN a o zmluvnej odmene nie je zmenou návrhu, pretože pri
podaní žiadosti sa už vychádza z toho, že môže dôjsť k schváleniu úveru v nižšej výške. Namietal, že súd

prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania.
Ich obsah bol pritom podstatný práve pre posúdenie, či k vzniku zmluvy došlo a s akým obsahom.
3.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne a dostatočne zdôvodnené. Odvolací dôvod spočívajúci v namietanom nesprávnom právnom
posúdení nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka i Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k platnému
uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo pre nedodržanie písomnej formy. Tvrdila, že ustanovenie bodu 13.
návrhu (žiadosti) zmluvy je neplatné z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč.Z.). Poukázala na
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že ide o vopred žalovaným naformulované ustanovenie,
ktoré sa neprípustne odchyľuje od ust. § 43a nasl. Obč.Z. v neprospech spotrebiteľa. V oznámení o

schválení úveru sú uvedené úplne nové údaje ako boli v žiadosti, ktoré sú obligatórnymi zákonnými
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 2.1 Zmluvných dojednaní sa vopred vzdala svojich
práv poznať náležitosti zmluvy - deň splatnosti splátok, splatnosť prvej splátky. Celková výška úveru
(RPMN) podľa čl. 3, bod 3.1 mala byť žalobkyni jednostranne oznámená žalovaným podľa čl. 2,
bod 2.2. Zmluvných dojednaní. Úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod

5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré žalobkyňa nesmela vyplniť a dopĺňal ich žalovaný a ich
výšku jej jednostranne oznámil. Preto obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy neboli
výsledkom súhlasného prejavu strán. Zmeny vo formulári na uzavretie zmluvy v bode 6. oproti bodu
5. spôsobili právny následok odmietnutia návrhu a išlo už o nový návrh zo strany žalovaného, ktorýnepreukázal jeho akceptáciu. Preto nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. K tomu poukázala rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/755/2015 zo dňa
27.01.2016 a Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018. Pokiaľ nebola platne

uzavretá Úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani Dohoda o poskytnutí služieb, ktorá dohoda
je podľa § 52a Obč.Z. závislou zmluvou na Úverovej zmluve. Keďže nedošlo k písomnej obojstrannej
dohode zmluvných strán na povinných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, to aj v prípade
platného uzavretia zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluvné dojednania neboli
podpísané a tvrdila, že bez podpísania zmluvnými stranami sa mohli stať súčasťou zmluvy. Poukázala

na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 zo dňa 10.02.2015. Tvrdila, že úver
by aj za predpokladu platného uzavretia zmluvy bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že je v
nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (RPMN), ktorá
nezohľadňuje náklady na základe Dohody o službách ako služby doplnkovej. Naviac, v bode 6 zmluvy
je uvedený údaj o úrokovej sadzbe 70,04 % a RPMN len 65,32 %, čo je matematický i logický nezmysel.
K námietke žalovaného k posúdeniu premlčania uviedla, že nekalé obchodné praktiky ako aj dôsledky

absencie podstatných náležitostí zmluvy boli žalovanému vytknuté žalobkyňou už pred uzatvorením
predmetnej zmluvy, preto žalovaný vedel, že ním preložené zmluvy vykazujú nedostatky, pre ktoré
je treba považovať ich za bezúročné a bez poplatkov a takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako
úmyselné.Ktomupoukázalanaviacerérozhodnutiaokresnýchsúdov.Navyševdanomprípadenedošlo
kpremlčaniunárokužalobcuaniuplynutímtrojročnejobjektívnejpremlčacejdobyokremsumyuhradenej

dňa 16.12.2014 vo výške 20,45 eura. Mala zato, že ak by sa aj odvolací súd nestotožnil s názorom súdu
prvej inštancie o neuzavretí úverovej zmluvy v písomnej forme, existuje dostatok právnych dôvodov, pre
ktoré je úver poskytnutý žalobkyni bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému viac,
než mala, preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie čo do zaplatenia istiny potvrdil ako vecne správny a v časti rozhodnutia o úrokoch z omeškania

zmenil tak, že žalobkyni prizná úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura odo dňa po
doručení žaloby žalovanému do zaplatenia.
3.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vzala žalobu späť v časti úrokov z omeškania (za dni od
13.4.2016dodňadoručeniažalobyžalovanému).Žiadalapriznaťnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,
nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo len v nepatrnej výške.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) v prvom rade preskúmal účinnosť čiastočného
späťvzatia žaloby a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia.
5. Podľa § 370 CSP, 1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 2) Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 3) Ak je žaloba vzatá späť v časti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
6. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu neoznámil, že s čiastočným späťvzatím
žaloby s vážnych dôvodov nesúhlasí. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP späťvzatie

žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,06 eura od 13.04.2016
do 09.03.2018 pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.
7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, v ostatnej časti, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 403,46 eura

s príslušenstvom. V žalobe popísala skutkové okolnosti a tvrdila, že formulár úverovej zmluvy mal
nedostatky, keďže v ňom absentovali údaj o konečnej splatnosti úveru, výška splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a údaj o presnej výške úveru, ďalej pre nesúlad výšky RPMN a nesprávny výpočet
RPMN a neprimeranú výšku odplaty 70,04 %. Tvrdila, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode8. zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka nakoľko vyjadruje záväzok spotrebiteľa na plnenie, ktoré
mureálnenebolododané,resp.nemusímubyťnikdydodanéaslúžilenzáujmomdodávateľa.Vzhľadom
na uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala vydať žalovanú sumu,

ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vzniklo tým, že zaplatila viac, ako bola suma
úveru.
10.2. Žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom absencie zákonných náležitosti
zmluvy. Tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ide samostatnú dohodu, ktorá bola individuálne dojednaná. RPMN v zmluve

bola vypočítaná správne a výška odplaty bola v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Vzniesol námietku premlčania minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 02.01.2018,
t.j. v období 3 rokov spätne od momentu podania žaloby. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 403,46 eura a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 403,46 eura od 13.04.2016
do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzala žalobkyňa žalobu späť
v časti úrokov z omeškania (za dni od 13.4.2016 do dňa doručenia žaloby žalovanému). Na základe
odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie, okrem časti, v ktorej žalobkyňa vzala žalobu
čiastočne späť, predmetom skúmania odvolacím súdom.
11. Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v

časti, v ktorej sa vysporiadal s námietkou premlčania. Tvrdil, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny
dôkaz, ktorého vykonaním bolo preukázané, že žalovaný konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť
a neuviedol žiadne právne posúdenie, ktoré by úmysel získať bezdôvodné obohatenie zdôvodnilo.
Uvedená argumentácia svedčí tomu, že žalovaný namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktoré malo spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť, teda vadu konania vymedzenú v ustanovení

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP. Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil
namietanou vadou. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl.
Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku
súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam
uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia

extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne
závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné
zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Odvolací súd
po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové
zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, vrátane ustanovenia § 107

ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré nemožno konštatovať jeho nepreskúmateľnosť a tým inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý
rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 02.05.2013 požiadala žalovaného o poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 1 500 eur a revolvingového úveru vo výške 790,84 eura, pričom

schválený jej bol úverový limit 540 eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach 19. deň v mesiaci
vo výške splátky 28,94 eura, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť vyčíslenou na sumu
1 215,48 eura. Ročná úroková sadzba bola vo výške 70,04 %, RPMN bola vo výške 65,32 %,
a priemerná RPMN bola vo výške 48,52 %. Zároveň jej bol schválený aj revolving vo výške 284,77 eura,
ktorý však nie je predmetom sporu v danej veci. V bode 7. žiadosti / zmluvy žalobkyňa vzala na vedomie,

že ňou požadovaná čiastka je maximálna a žalovaný je oprávnený po posúdení jej schopnosti splácať
požadovaný úver, poskytnutú čiastku jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok
a RPMN. V prípade nesúhlasu mala žalobkyňa právo od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať.
V bode 8. žiadosti / zmluvy bola dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálnetroch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu vo výške 215,75 eura, ktorú bol žalovaný oprávnený
jednostranne znížiť. Odplata bola splatná v deň uzatvorenia dohody započítaním voči pohľadávke
žalobkyne na poskytnutie schválenej výšky úveru. Z obsahu žiadosti / zmluvy vyplýva, že jej riadnym

jej vyplnením a následným podpisom došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
zmluvné dojednania. Podľa oznámenia žalovaného o schválení úveru zo dňa 24.05.2013 žalovaný
schválil žalobkyni úver č. 8500024745 zhodne s údajmi uvedenými v bode 6. žiadosti / zmluvy, navyše
s uvedením dátumu prvej splátky 19.7.2013, dátumu poslednej splátky 19.12.2016, a so znížením
odplaty za poskytnutie služby dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru na sumu 38,81 eura. Žalovaný tak poskytol žalobkyni úver v schválenej
výške 540 eur, po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru 38,81 eura, teda sumu 501,19 (540
- 38,81 = 501,19).
13. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných zákonných
ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel

žalobu dôvodiac tým, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 129/2010 Z.z., keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnou formou, bolo
jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu a ďalej stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok písomnej

formy a absenciu niektorej z predpísaných náležitosti zákon v § 11 ods. 1 sankcionuje tak, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd však názor súdu prvej
inštancie, podľa ktorého zmluva v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nemá
písomnú formu, nezdieľa. Uvedený záver založil súd prvej inštancie na tvrdení žalobkyne, podľa jej
ktorého návrh na poskytnutie úveru, nebol v plnom rozsahu prijatý a k uzavretiu zmluvy o úvere,

došlo len faktickým plnením zo strany žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva
pozostávala z viacerých častí, ktoré spolu tvorili jeden celok a zmluva bola uzatvorená v rozsahu
uvedenom v bode 6. žiadosti / zmluvy, v ktorom boli údaje o schválenom úvere. K tomu odvolací
súd poukazuje na bod 7. žiadosti / zmluvy, v ktorom sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 2 upravujú postup pri uzatvorení zmluvy a nadobudnutí jej

účinnosti. Podľa neho žalobkyňa vzala na vedomie, že ňou požadovaná čiastka je maximálna, žalovaný
je oprávnený po posúdení jej schopnosti splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku jednostranne
znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok a RPMN. V prípade nesúhlasu mala žalobkyňa právo
od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať. Zároveň z čl. 2 vyplýva aj povinnosť veriteľa odoslať
dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ako i náležitosti tohto oznámenia. Keďže súd prvej inštancie

považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, pre nedodržanie písomnej formy podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., následne už nevykonal náležité dokazovanie k prieskumu obsahu spotrebiteľskej
zmluvy z hľadiska všetkých zákonom vyžadovaných náležitosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.),
ani tých, ktoré namietala žalobkyňa. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom
súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

(§ 295 CSP).
16.1. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, ktorého vykonaním
bolo preukázané, že konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Hoci odvolací súd, nespochybňuje,
že úmysel žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný nebol, zároveň však, zhodne
so súdom prvej inštancie, je názoru, že nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia bol

uplatnený včas. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k bezdôvodnému obohateniu
na úkor spotrebiteľa dôjde, keď spotrebiteľ skutočne poskytnutý úver preplatil. Na podporu svojho
záveru odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 51/2020, podľa ktorého:
„Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia
konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad

rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie.
Ideošpecifickýpredpokladvznikubezdôvodnéhoobohatenia.Jehozákladjedanýporušenímzákonauž
v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy
ako takej.“ Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 28. septembra 2021 sp.zn. 5Cdo/29/2021(bod 17.) uviedol, že „plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého
spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného
právneho úkonu.“.

16.2. Zákon pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje jednak subjektívnu
a jednak objektívnu premlčaciu dobu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca
skutočná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo (§107 ods. 2

Občianskeho zákonníka). K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských sporoch,
o aký ide aj v prejednávanej veci, odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28. septembra 2021 sp.zn. 5Cdo/29/2021 (bod 16.), podľa ktorého: „Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej
okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že
ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia

uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti
mal už skôr.“ ďalej „Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala
žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela
o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia
poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia).“.
16.3. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že k poskytnutiu úveru došlo dňom nadobudnutia účinnosti
zmluvy (bod 2.3. zmluvných dojednaní) a to vo výške 501,19 eura. Žalobkyňa splácala mesačné
splátky počnúc dňom 19.07.2013 do 19.02.2016 vo výške 28,94 eura a za uvedené obdobie zaplatila

žalovanému sumu 904,65 (31 x po 28,94, 1 + 7,51). K splateniu skutočne poskytnutej čiastky úveru došlo
splátkami splatnými v období od júla 2013 do decembra 2014 (okrem sumy 20,45 eura). Z uvedených
dôvodov až splátkou zaplatenou žalobkyňou dňa 19.12.2014 mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobkyne vo výške 20,45 eura a bezdôvodné obohatenie v ostatnej žalovanej výške mohlo
vznikať postupne následnými splátkami vykonanými žalobkyňou v mesiacoch január 2015 až február

2016. Žalobkyňa mala dňa 07.07.2017 konzultáciu s právnou zástupkyňou, kedy získala informácie, na
základe ktorých ju splnomocnila na podanie žaloby. Žaloba bola podaná dňa 02.01.2018. Podľa názoru
odvolacieho súdu dňom 07.07.2017 začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba,
preto žaloba podaná na súd dňa 02.01.2018 bola podaná pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.
16.4. Pokiaľ ide o trojročnú objektívnu premlčaciu dobu stanovenú v § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka,prijejuplatňovanívspotrebiteľskýchsporochodvolacísúd poukazujenaRozsudokSúdneho
dvora z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19, v ktorom bola okrem iného riešená prejudiciálna otázka
v znení: „1. Má sa článok 47 [Charty] a implicitne právo spotrebiteľa na účinný prostriedok súdnej
ochrany vykladať tak, že mu odporuje právna úprava v § 107 ods. 2 [slovenského] Občianskeho
zákonníka o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa ktorej sa právo

spotrebiteľa na vrátenie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky premlčí aj v prípade, že spotrebiteľ
sám nedokáže vyhodnotiť neprijateľnú zmluvnú podmienku, a toto premlčanie uplynie aj za stavu, že
spotrebiteľ o povahe neprijateľnej zmluvnej podmienky nevedel?“. Súdny dvor vo vzťahu k uvedenej
otázke rozhodol, že „1. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených

v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“. Odvolací súd

aplikujúc závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19 na súdom
prvej inštancie zistený skutkový stav v danej veci dospel k záveru, že aplikácii trojročnej objektívnej
premlčacej doby stanovenej v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začne plynúť odo dňa, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu, bez ohľadu na vedomosť žalobkyne, ako spotrebiteľky, bráni zásada
efektivity, keďže takéto pravidlo je s touto zásadou nezlučiteľné a to vzhľadom na dĺžku premlčacej

doby a vzhľadom na podmienky začatia jej plynutia. Iný záver by bol v rozpore so zásadou efektivity a
viedol k praktickému znemožneniu výkonu práv žalobkyne priznaných právom Únie. Pokiaľ nie je možné
v danej veci, ktorej stranou sporu na strane žalobkyne je spotrebiteľka, aplikovať 3-ročnú objektívnu
premlčaciu dobu, nie je možné ani prijať záver, že nárok žalobkyne, je čo i len čiastočne, čo do sumy20,45 eura zaplatenej splátkou splatnou dňa 19.12.2014, premlčaný uplynutím trojročnej objektívnej
premlčacej doby.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude
opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, po čiastočnom zastavení. Nakoľko v danej veci
ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Predmetnú zmluvu podrobí súdnemu prieskumu, z hľadiska jej zákonných náležitosti stanovených
v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. A zároveň aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne vo

vyjadrení k odvolaniu o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve (bod 6.), ktorá nezohľadňuje náklady
dohody o službách a vzhľadom na tvrdenie, že pri úrokovej sadzbe 70,04 % je matematicky a logicky
nezmyselné, aby RPMN bola len 65,32 %. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom bude viazaný
právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v bodoch 15. a 16. Zároveň rozhodne aj o trovách
konania, a to aj vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, a o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).