Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202059
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8814202059.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ X. F., K.. XX.XX.XXXX,
O. B. K. I. X, 2/ F. O., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. XXXX/X, XXX XX W., X. O., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. X. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., W. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., - ako
dedičia po neb. žalovanom X. O., G.. XX.XX.XXXX, K. O. W. X. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., 3/ X. Y.,
K.. XX.XX.XXXX, O. G.Q. XXX, XXX XX G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: 1/
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25

Chorvátsky Grop, 2/ Občianske združenie - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Bohdan
Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 4.398,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovaným dedičom po neb. žalovanom 2/ X. O., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX,
a to F. O., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, X. O., K.. XX.XX.XXXX a W. O., K.. XX.XX.XXXX konanie z a s
t a v u j e .

II. Súd žalobu žalobcu v c e l o m r o z s a h u z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ X. F., žalovanému 3/ X. Y., ako aj vedľajším účastníkom na strane
žalovaných Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Námestie Josipa Andriča, Chorvátsky
Grob, ako aj Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Dobrovičova 13, Bratislava
trovy konania v c e l o m r o z s a h u , o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa12.03.2014domáhalvydaniaplatobnéhorozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ zaplatiť sumu 4.398,- eur spolu s úrokom z omeškania

zo splátok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 408,64 eur, ročný úrok z omeškania
8,75% ročne zo sumy 4.398,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom (ďalej len „postupník), postúpil postupca na
postupníka pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné

podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitostisúupravenévZmluveavoVOP.Žalovaný2/a3/prevzalinasebaručiteľskýzáväzok.Žalobcazastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Podľa § 497 Obchodného zákonníka „Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6.529,21 eur, ktorá pozostávala z istiny
5.455,35 eur, riadneho úroku 650,78 eur, úroku z omeškania 378,23 eur a ostatného príslušenstva 44,85
eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa a.s. deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohy je generovaná bankovým systémom

a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 44,85 eur predstavujúcu
ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 378,23 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 87,96 eur vždy k XX.dňu v mesiaci. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte 50 a celkovej
výške 4.398,00 eur. Splátky pôvodne splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa stali splatnými dňa

25.02.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 OZ, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť
mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 25.02.2013 si žalobca uplatňuje úrok z
omeškania od toho dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradil na

uplatňované splátky 0 eur.

3. Žalobca pripojil k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvu, Všeobecné obchodné
podmienky, Dohodu o ručení, Výstup z bankového systému, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru.

4. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník,
uzavreli dňa XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa článku I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška

poskytnutého úveru bola 200.000,- Sk (6.638,78 eur), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,30%
ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu
úveru vo výške 40,- Sk (1,33 eur), výška splátok bola dohodnutá vo výške 2.650,- Sk (87,96 eur), a
to mesačne k XX. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky XX.XX.XXXX a s konečnou splatnosťou
úveru XX.XX.XXXX. Splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Úrok z omeškania

bol dohodnutý podľa zmluvy vo výške dvojnásobku Úrokovej sadzby. Účelom poskytnutia úveru bola
modernizácia bytu.

5. Podľa zmluvy o splátkovom úvere, sa veriteľ zaväzuje dlžníkovi po splnení podmienok uvedených v
zmluve,atotakýmspôsobom,žeúverpripíševprospechdlžníkauvedenéhovzákladnýchpodmienkach

zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v základných
podmienkach. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť
úroky, poplatky, dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať
dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich
splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou (čl.

II. body 1-4 Zmluvy).

6. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky
a náklady veriteľa spojené s úverom. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že splátky pohľadávky z úveru
realizuje dlžník spôsobom uvedeným v Základných podmienkach zmluvy. Dlžník sa zaväzuje splácať

úver mesačnými splátkami, v periodicite a k termínu dohodnutému v Základných podmienkach zmluvy.
Dlžník je povinný zaplatiť poplatok veriteľovi v zmysle § 499 Obchodného zákonníka Poplatok za
poskytnutie úveru vo výške dohodnutej v Základných podmienkach Zmluvy. Poplatok za poskytnutie
úveru je splatný pri podpise Zmluvy. Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky
veriteľa, platiť úrok z omeškania vo výške dohodnutej v Základných podmienkach Zmluvy. Dlžník

súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky
z omeškania, úroky a istinu. Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z úveru (čl.
III. body 1- 8 Zmluvy).7. Podľa čl. V Záverečných ustanovení zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v
tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich

vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanoveníObchodnéhozákonníka.Tátozmluvanadobúdaplatnosťaúčinnosťjejpodpísaniaobidvoma
zmluvnými stranami.

8. Súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere boli aj uzatvorené Dohody o ručení zo dňa XX.XX.XXXX medzi

Slovenskou sporiteľňou, a.s. a ručiteľom - žalovaným v 2. rade (už nebohý) a žalovaným v 3. rade. V
zmysle týchto dohôd ručiteľ bral na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX s dlžníkom, žalovaným
v 1. rade, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v sume 200.000,- Sk. Ručiteľ týmto vyhlásil, že
podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa:
a) Pohľadávka, ktorá vznikla z úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien, na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške 200.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky

poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, alebo
b) Pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy alebo v
dôsledku jej výpovede, alebo
c) Pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, tejto dohody a všetkých ostatných zmlúv
uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom, alebo vypovedaním, alebo

d) Pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorý vznikne v dôsledku zániku úverovej zmluvy iným spôsobom
ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, alebo
e) Pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v
dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo

f) Pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného
úverovou zmluvou, alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom
a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Ručiteľ sa nedovolateľne a
bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávku veriteľovi, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie
dlžníkovi. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčené ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V zmysle záverečných ustanovení, ručiteľ vyhlasuje, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov
s touto dohodu a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich z úverovej
zmluvy a zo VOP veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto
ručenia vyplývajú. Ďalej sa účastníci dohodli, že právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody sa budú riešiť
príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu
obidvomi účastníkmi dohody. Záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody zaniká až úplným zaplatením
pohľadávky.

9. Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne

splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech
účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

10. Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.

11. Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

12. V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosťúveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o
úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom

doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

13. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX spolu
s prílohou, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka -

žalobcu. Či bolo Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov doručené žalovaným 1/, 2/, 3/ súd vedomosť nemá. Žalobca doložil len jedno
Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému 1/, avšak bez potvrdenia o tom, že to bolo
doručované, príp. doručené.

14. Z titulu odkúpenia pohľadávky od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., zaslal právny zástupca

žalobcu žalovaným 1/, 2/, 3/ Pokusy o zmier, zo dňa 13.02.2014, v ktorom im oznámil, že bol obchodnou
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., splnomocnený na všetky právne úkony potrebné k vymáhaniu
pohľadávky voči nim ako dlžníkom. Boli vyzvaní k tomu, aby si svoju povinnosť splnili najneskôr do
28.02.2014 a uhradili dlžnú čiastku na účet. Boli aj oboznámení s tým, že ak svoj záväzok voči žalobcovi
neuhradia, bude právny zástupca žalobcu nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na

príslušnom súde spolu s úrokmi z omeškania, trovami súdneho konania, trovami právneho zastúpenia
a v prípade exekučného vymáhania dlžnej sumy, aj trovami exekúcie, čím im vzniknú zbytočné náklady.

15. Dňa 31.03.2014 bol vydaný Platobný rozkaz, č. k. 7Ro/87/2014 - 37, ktorým súd uložil žalovaným
zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi sumu 4.398,00 eur s

príslušenstvom a uhradili trovy konania.

16. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný 3/ odpor, ktorý bol doručený súdu dňa 15.04.2014, a to
z dôvodu, že jeho ručiteľský záväzok bol založený na spáchaní trestného činu úverového podvodu,
ktorého sa mala dopustiť zatiaľ nestotožnená osoba, ktorá k žiadosti o poskytnutie úveru doložila

okrem iného doklady o jeho pracovnom pomere a príjme. Pritom bol v tomto období nezamestný a o
ich predložení nemal vedomosť. Dňa XX.XX.XXXX pre jeho podozrenie zo spáchania trestného činu
v súvislosti s poskytnutým úverom a peňažným nárokom uplatneným na tomto súde, podal trestné
oznámenie, ktoré vyšetruje OR PZ Vranov nad Topľou pod č. p. R.-B.-R.-XXX/XXXX. Na pripojených
písomných dôkazov má aj odôvodnenú pochybnosť, či zmluva o postúpení vznikla platne a v tej výške.

Preto požiadal zamietnuť žalobu voči jeho osobe, alternatívne zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

17. Dňa 25.06.2014 tunajší súd uznesením, č. k. 3C/25/2014 - 59, platobný rozkaz zrušil v zmysle (v
tom čase účinného právneho predpisu) § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže platobný
rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému 2/.

18. Žalovaný 2/ (t. č. už nebohý) na pojednávaní dňa 25.06.2014 uviedol že so žalobou nesúhlasí. Spolu
so žalovaným podali podnet na podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s úverom, ktorý
žiada žalobca. Celú vec rieši polícia, preto z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol.

19. Žalovaný 3/ uviedol, že jeho stanovisko je zhodné so stanoviskom žalovaného 2/. Žiadal žalobu
zamietnuť. Spolu so žalovaným 2/ podali podnet na trestné stíhanie a tento podnet osobne dával on.
Žalovaný 1/ ich podviedol, jeho aj žalovaného 2/. V dôsledku toho podali trestné oznámenie a podľa
jeho vedomostí, je žalovaný 1/ aj trestne stíhaný. Zároveň dodal, že na skutočnosť trestného stíhania
upovedomil aj žalobcu.

20. Z uznesenia OR PZ, Odbor kriminálnej polície, vyplýva, že dňa 30.04.2014 bolo podľa § 199 ods.
1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný
žalovaný 1/, ako obvineného za trestný čin úverový podvod podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005.

21. Uznesením, č. k. 3C/25/2014 - 91 zo dňa 02.06.2016, námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva
1/, 2/ súd zamietol.22. Dňa 19.06.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že
v zmysle čl. 7 bod 7.6.1. VOP „ak dôjde k porušeniu akejkoľvej zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo

úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b) ak je klient v omeškaní so splatením Poplatkov spojených s
úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,...“ Podľa
§ 101 OZ „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Podľa § 103 OZ „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie

niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.“ Občiansky zákonník ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby.
Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda
len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu

možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne
vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania
práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže
oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne
právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku,

nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non natae non praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (porovnaj
Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). V danej

súvislosti poukazujeme aj na súdnu prax (R 28/1984) podľa ktorej „ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu
sám, potom môže svoje právo i vykonávať.“ Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna
možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade
mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky
o viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom k vyššie

uvedenému žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu preto vzniesol námietku premlčania celého
práva. Žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný
dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm. Slovenská sporiteľňa, a.s.,
oznámila žalovanému, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy zosplatnila a následne postúpila na
žalobcu. Pred týmto okamihom nebol žalovaný žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Zo

žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy žalovaný splatil a v akej
výške (v dôsledku čoho nie je možné posúdiť, či sa dostal do omeškania a kedy. Žalobca svoje nároky
vočižalovanejodvodzujezozmluvy,ktorúžalovanýuzavrelsoSlovenskousporiteľnou,a.s.,tedabankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.).
Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či

zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky) „Ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta". Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenia §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby (ad 1) bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a (ad

2) aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej
„postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Z

už uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité
podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní,
v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods.1 O.s.p tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a
dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto

skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo zisteného skutkového
stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácií
v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy
o úvere. V zmysle už citovaného čl. I tejto zmluvy totiž poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka
vrátiť ho nedochádza už okamihom uzavretia zmluvy o úvere, ale až okamihom poskytnutia peňažných

prostriedkov (pozri § 497 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne hovorí, že dlžník sa zaväzuje vrátiť
„poskytnuté finančné prostriedky“ , a to poskytnuté až na základe zmluvy, čo vyplýva z § 500 ods. 1
Obch. zák. ). Taktiež nemožno už pre absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku
90 dňového omeškania žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na
splnenie svojho záväzku zo Zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené.

Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich
splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca tak nedokázal, že
pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda, že finančné prostriedky
boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že

žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Ďalej odkázal na závery KS
Trnava, kedy odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať jej
aktívnu legitimáciu, keď síce poukázala na zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázala však splnenie
zákonnýchpodmienokprepostúpeniepredmetnejpohľadávkypôvodnéhoveriteľaSlovenskejsporiteľne
a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi (Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. januára 2016, sp.

zn. 23Co/574/2015-108); na závery KS Trenčín, „Preto sa súd prvého stupňa správne v prejednávanej
veci najprv vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou na strane navrhovateľa s tým, že napriek tomu, že
navrhovateľ bol na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa dňa 03.02.2015
súdom prvého stupňa vyzvaný na doloženie dokladu preukazujúceho, že výzva právneho predchodcu
navrhovateľa bola odporcovi aj zaslaná a bola preto navrhovateľovi poskytnutá lehota na doloženie tohto

dokladu, napriek tomuto úkonu zo strany súdu prvého stupňa doložil len samotný text výzvy zo dňa
18.05.2010 bez toho, aby doložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetná výzva bola odporcovi skutočne
aj zaslaná“ (Rozsudok KS Trenčín č. k. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016). Všetky vyššie uvedené
závery potvrdzuje aj Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013. Z
uvedeného rozhodnutia KS Prešov uvádza časť odôvodnenia Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. gn. 2Cdo 205/2009). Odvolací

súd v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
poznamenáva, že uvedený záver bez ďalšieho nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2015,
č.k. 4Co/145/2014: „Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a
nasl Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom
právnom výťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca v konaní argumentoval tým, že žalovaným bolo zaslaných celkom 12 upomienok v období od
07. 09. 2005 do 07. 11. 2006, čo je zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovaných. Nepreukázal však,
že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy
boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť
pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva to z citovaného ustanovenia zákona. Zdôraznil, že
aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 7) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože
zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku
treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii Žalobcu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať ročné splátky by bolo nevyhnutné

dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne
krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by
bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu,
kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného výťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom

výťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou
vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou
o nekalých obchodných praktikách. Súd zdôraznil, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky
postúpiťajpohľadávkuzceléhoúverovéhovzťahu,avšakpretakétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťv
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého

úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom
toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Z Rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 24.02.2015, č.k. 19Co/177/2014: „Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu
premlčania. Z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX D. zp dňa XX.XX.XXXX zistil, že
zo strany žalovaných došlo k omeškaniu so splácaním celkom v rozsahu 1195 dní, čo je viac ako 3

roky, keď si žalovaní neplnili svoju povinnosť. .. Navyše postupca v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách
môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo preukázané nebolo,
preto tiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. ...Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že pohľadávka, ktorá v čase postúpenia XX.XX.XXXX bola v omeškaní v počte 1195 dní, čo
je viac ako 3 roky, je premlčaná. ...Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že záväzkový vzťah, ktorý

je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou
zákonom o bankách. Pričom banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods.
3 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť.Žalobcavkonanínepreukázal,abydisponovaltakýmtopovolením,nazákladektoréhobymohol

vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách je možné vyvodiť,
že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť
pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým

je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka
zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore
s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý
úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V
takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s

iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti,
ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka
má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je
nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnejmimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred
postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá. Preto
tvrdenie žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 13.11.2011 nemá žiadnu právnu váhu.

Na takýto právny úkon totiž Žalobca nemá oprávnenie. Nebolo preto možné premlčanie počítať od
uvedeného dňa tak, ako to namieta v odvolaní žalobca. Odvolací súd ešte uvádza, že spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného odvolací súd vyvodil aj pochybnú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Odvolací súd tiež uvádza, že Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CS zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že omeškanie žalovaných trvalo k uvedenému dňu 1 195
dní, čo je 3,27 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky
a úroky, takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky.“ Z

vyššie uvedených záverov Krajských súdov vyplýva, že v prípade, že žalobca doloží v tomto konaní
samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy odporcovi.
V opačnom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako
tak je potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred
postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ „Ak ide o

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
modifikuje ustanovenie § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve
dohodla strata výhody splátok (čl. 7 bod 7.6.1. VOP), má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie

celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v §
565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej
pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť
celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo

na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho
práva aspoň v 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní,
a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na
zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Na základe týchto skutočností preto právny zástupca

vedľajšieho účastníka navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

23. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom dňa 28.07.2016 uviedol, že má za to, že
pohľadávka uplatnená v žalobe nie je premlčaná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje
neuhradené a nepremlčané splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Splátky pôvodne

splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa stali splatnými dňa 25.02.2013 kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca poukázal na § 387, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného
zákonníka. Zastáva názor, že ak by pripustili, s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, v určitých
smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, tak táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať
na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné

použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie
Obchodného zákonníka o premlčaní nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto,
že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým
vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k

veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o
premlčaní povinností dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. Žalobca zastáva názor, že
medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 až § 507
Obchodného zákonníka, na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovaného úver s úverovým
limitom v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých

podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť
peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému vznikla povinnosť plniť ustanovenia
zmluvy. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa v zmysle §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy, vždy budespravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, uznesenie sp. zn. 6 M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015, sp.
zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 2013, sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011. Predmetná úverová zmluva

bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, pričom v období do XX.XX.XXXX sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obch Z. Ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré
bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd

má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
zbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok.Doručeniepísomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe voči žalovanému 1/ a 3/. Žalobca uviedol, že netrvá na
podanej žalobe voči žalovanému 2/, nakoľko tento zomrel dňa XX.XX.XXXX.

24. Z vyjadrenia žalovaného 1/, doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.08.2016, vyplývajú tie isté
skutočnosti a opiera sa o tie isté názory ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku, ktoré uvádza vedľajší

účastníknastranepovinných.Právnyzástupcažalovaného1/siosvojilvyjadreniavedľajšiehoúčastníka,
nakoľko ide o tohto istého právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa.

25. Tunajší súd uznesením, č. k. 3C/25/2014 - 140 zo dňa 13.08.2020, rozhodol, že pokračuje v konaní
s dedičmi po nebohom žalovanom 2/.

26. Dňa 07.10.2020 sa pojednávania zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca trvá
na podanej žalobe v celom rozsahu. Stanovisko je nemenné v tom smere, že žiada žalobe vyhovieť a
priznať trovy konania v celom rozsahu.

27. Žalovaný 1/ sa nedostavil s tým, že tento bol volaný aj prostredníctvom Mesta B. K. I. a tento si
nevyzdvihol predvolanie ani v odbernej lehote.

28. Nedostavil sa ani dedič po nebohom žalovanom 2/, a to W. O., ako aj F. O., Y.. O., ktorí sa
ospravedlnili.

29. Nedostavili sa ani zástupcovia vedľajších účastníkov, a to Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, ako aj Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov s tým, že títo si
nevyzdvihli predvolanie ani v odbernej lehote.

30. Nedostavil sa ani zástupca žalovaného 1/, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa
08.09.2020.

31. Žalovaný 3/ uviedol, že žiada žalobu zamietnuť tak, ako žiadal v podanom odpore, pretože úver bol
vydaný s podvodom. On o takomto vykonanom podvode nevedel, a preto za to nemôže byť zodpovedný.

32. Dedič po nebohom žalovanom 2/, X. O., Q.. uviedol, že nevie o aký úver sa jedná, pretože ich nebohý
otec, ako aj matka, jeho a jeho súrodencov s takýmito vecami nezaťažovali. Takže pokiaľ sa týka úveru
a jeho platenie, k tomu nevedel zaujať stanovisko. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, on nie je ochotný
niečo platiť.

33. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka,
bolo žalovaným oznámené, že Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX pohľadávku vo výške 6.529,21 eur. O
tom, či toto oznámenie bolo doručené žalovaným 1/, 2/, 3/ súd nemá vedomosť. Žalobca predložil súdu

len jedno takéto Oznámenie, aj to bolo adresované len žalovanému 1/.

34. Podľa § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom
súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastnýchrúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu,
ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd
nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný

súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia

35. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

36. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

37. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

39. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

41. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

42. Podľa § 53 ods. 3, 5 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

45. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.46. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale
ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

47. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

48. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

49. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

50. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).

51. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

52.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

53. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

54. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

55. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

56. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

57. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bolanavrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

58. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu

byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie
nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť
sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku
prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

59. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

60. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

61. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä

musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto
uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

62.Vprípade,ženavrhovateľuplatňujeprávopopoužitínekalejobchodnejpraktiky,súdmôžeodmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

63. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

64. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s odpadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

65. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhejstrane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

66. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný 1/ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému 1/

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 6.529,21 eur.

67. Z výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.02.2013,

adresovanej žalovanému 1/ súd zistil, že výška dlžnej sumy predstavuje ku dňu vystavenia tejto výzvy
sumu 6.751,14 eur, ktorá pozostávala z istiny 5.455,35 eur, úroku z omeškania vo výške 1.029,01 eur,
ostatného príslušenstva vo výške 44,85 eur, zákonných úrokov vo výške 71,93 eur a z nákladov EOS
vo výške 150,00 eur.

68. Súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, ako aj s názorom právneho zástupcu žalovaného
v 1.rade, že žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na
žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, riadiť aj §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o bankách“), podľa ktorého „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Z gramatického a
logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť

zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90
kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len
pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde
sa v osobitnej časti k § 91 uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.

69. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých
splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne
postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť

„nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len
splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že „bez
bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na
základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.

70. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je
prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

71. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území

Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa
§ 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O
udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s

Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke
Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej rade Slovenska.72. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
Národná banka Slovenska vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Do registra

veriteľovNBSzapíševeriteľanazákladejehonávrhunazápisdoregistraveriteľovposplnenípodmienok
podľa tohto zákona, ak odsek 8 neustanovuje inak.

73. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť,
ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru

súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou
ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie
poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene
vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.

74. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

75. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú

povoleniam NBS, preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na
základe vyššie uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje
dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka
pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom

bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou
bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, potrebné
bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods.
8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak takáto

výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tomto smere je potrebné poukázať
na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 19Co/177/2014-103 zo dňa 24.2.2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.
k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.5.2015.

76. Súd má za to, že v danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách,
keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver, na žalobcu z neplatného postúpenia pohľadávky preto
nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe.

77. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý

na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách

78. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom

dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou.

79. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver

o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

80. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť

postupníka.

81. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveruvrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.

82. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010,

sp. zn. 2Cdo/205/2009).

83. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

splnené v čase postúpenia pohľadávky.

84. Z ustanovenie § 92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda
pôvodný veriteľ postúpil zmluvou z XX.XX.XXXX predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,
naviac bez predchádzajúcej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona bankách, postupoval v rozpore s týmto
ustanovením. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňaa.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,

vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje,
že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani
spravovať. Spravovaním úveru jednoznačne možno chápať aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

85. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie. Postúpiť bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba : 1. v tej časti, ktorá je po splatnosti (arg.
slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto záväzku postúpiť ...), 2. iba po výzve na splnenie, 3. výzva musí byť písomná, 4. výzva musí byť

zo strany banky, 5. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

86. Ako bolo už vyššie uvedené žalobca v konaní najmä nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky)
po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splácaním už splatného dlhu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej

pohľadávky tak nebolo v konaní preukázané.

87. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže

žalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,
ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách
potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o
bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku
iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná

výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Toto
preukázané žalobcom nebolo. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

88. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadenz účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

89. Pokiaľ ide o preukazovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje aj na procesné
súvislosti, najmä na ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania v § 154 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí. V spotrebiteľských sporoch sa podľa § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania

a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú iba vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vo vzťahu k dodávateľovi,
v danom prípade žalobcovi, však túto výnimku uplatniť nemožno.

90. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne
vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

91. Nakoľko žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.07.2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa
28.07.2016, uviedol, že netrvá na podanej žalobe voči žalovanému 2/ K.. X. O., nakoľko tento zomrel dňa
XX.XX.XXXX, súd zastavil konanie voči dedičom po nebohom, s ktorými pokračoval v konaní v zmysle
rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 13.08.2020, č. k. 3C/25/2014 - 140.

92. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

93. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

94. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

95. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

96. Keďže žalovaní 1/, 3/ boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im pri vyhlásení rozsudku priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

97. Pokiaľ ide o nebohého žalovaného 2/, súd v tom prípade neuplatnil ustanovenia CSP o priznaní /

nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Žalobca žiadal nepokračovať v konaní so žalovaným 2/,
nakoľkotentozomrel.Súdsícerozhodol,ževkonaníbudepokračovaťsdedičmiponebohomžalovanom
2/, avšak následne konanie voči týmto dedičom zastavil.

98. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na

náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej
len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej
právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia
vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v
súlade s § 81 Csp naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.

99. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní na 100% a úspech intervenienta sa odvíja od ich úspechu,
vznikol vedľajším účastníkom nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%.

100. Keďže žalobcom podaná žaloba nebola dôvodná, žalovaní a intervenient boli voči žalobcovi
úspešní v celom rozsahu, a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v rozsahu 100%.101. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.