Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202230
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7816202230.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, v spore žalobcu: J. B. „.J. R. R. R. R. R. E.

XX, A.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Attila Elek, advokát so sídlom Jovická 2, Rožňava, proti žalovaným:
ad 1/ J. B. E., R. R. H. X. L., K. XX, A.: XX XXX XXX, zastúpený GOREJ LEGAL, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, ad 2/ Z. R. K., Š..J.., R. R. L. L., X.
R. X, A.: XX XXX XX, ad 3/ J. R. Z. R. E., R. R. R. E. Č.. XX, E. X. V., A.: XX XXX XXX, ad 4/ R. J. O.,
R. R. L., L. M. XX, A.: XX XXX XXX, ad 5/ R. N. C. J., J. R. S. E. X. V., R. R. E. X. V. XXX, A.: XX XXX
XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie, že nájomný vzťah žalobcu trvá,

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti, že

- nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri č. XX R.
E. A. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX, uzavretou dňa
XX.XX.XXXX medzi J. B. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX, A.: XXXXXXXX a R. N. C. J., J. R. S. E. X. V.
R. R. E.S. X. V. Č.. XXX, trvá
- nájomný vzťah založený Zmluvou č. XXXXX/XX-XXX o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom
revíri č. XX R. E. A. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX,
uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi J. B. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX, A.: XXXXXXXX a Z. R., Š..J..

L. L., A.: XXXXXXXX, trvá
- nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou č. XXXXXXXX o nájme výkonu práva poľovníctva v
Poľovnom revíri č. XX R. E. A. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/
XXXXXX, uzavretou dňa 22.01.2008 medzi J. B.Í. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX, A.: XXXXXXXX a R.H.
J. O. L., A.: XXXXXXXX, trvá
- žalobca je oprávnený užívať ako predmet nájmu spoločnej veci J. K. Č.. XX R. E. A. tak, ako tento
bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, S. Č.. XX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z a s
t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhal určenia, že zmluva o užívaní poľovného
revíruč.XXR.E.A.zodňaXX.X.XXXXjeabsolútneneplatná;nájomnývzťahzaloženýZmluvouonájme
výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri č. XX R. E. A. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v

Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX, uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi J. B. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX,
A.S.: XXXXXXXX a R. N. C. J., J. R. S. E. X. V.S. R. R. E. X. V. Č.. XXX, trvá; nájomný vzťah založený
Zmluvou č. XXXXX/XX-XXX o nájme výkonu práva poľovníctva v J. K.Í. Č.. XX R. E. A. uznanom
rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX, uzavretou dňa XX.XX.XXXX H. J.B. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX, A.: XXXXXXXX a Z. R., Š..J.. L. L., A.: XXXXXXXX, trvá; nájomný vzťah
založený Nájomnou zmluvou č. XXXXXXXX o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri č. XX
R. E. A. uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX, uzavretou dňa

XX.XX.XXXX medzi J. B. „. R. R. R. R. Y. R. E. Č.. XX, A.: XXXXXXXX a R. J. O. L., A.: XXXXXXXX,
trvá. Ďalej určenia, že žalobca je oprávnený užívať ako predmet nájmu spoločnej veci J. K. Č.. XX R.
E. A. tak, ako tento bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou
na základe vyššie označených zmlúv nerušene užíval tieto poľovné revíre až do jari XXXX. V
máji XXXX mu bolo oznámené Obvodnou poľovníckou komorou, R., K., že členstvo im zaniká pre
oneskorené zaplatenie členského, o čom však žiadne rozhodnutie nebolo vydané. Na základe tohto
oznámenia, Okresný úrad Rožňava, majúc za to, že uvedené zmluvy o užívaní poľovného revíru zanikli,
vyzval záujemcov o uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej predmet mal byť totožný s predmetom vyššie

uvedených nájomných zmlúv. Rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, OPPaLH č. XX/XXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX bolo rozhodnuté o uznaní Poľovného revíru č. XX R. E. A.., a tým sa všetky pozemky
v ňom združené stali vecou spoločnou. Na výzvu Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor,
bolo zvolané valné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom revíri č. XX R. E. A.
na deň 24.8.2015. Zvolávateľom boli žalovaní 1/ a 2/. Ďalším dôvodom neplatnosti Zmluvy o užívaní

poľovného revíru zo dňa 24.8.2015 je nesplnenie zákonnej povinnosti v zmysle § 5 ods. 3 zákona
č. 274/2009 Z.z. a to z dôvodu, že síce v priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
konanom dňa 24.8.2015, bola zo strany zvolávateľov predložená verejná vyhláška, ktorou sa zvolalo
predmetné zhromaždenie s vyznačenými dátumami jej zverejnenia a zvesenia, tvrdí však, že nebola
dodržaná zákonná lehota. Taktiež poukazuje na nesúlad dátumov zverejnenia vyhlášky. Žalovaný 1/

v uvedenom revíri realizuje výkon práva poľovníctva na rozdiel od žalobcu, hoci jeho nájomné zmluvy
uzavreté so žalovanými 2/ až 4/ boli riadne zaevidované príslušným správnym orgánom a tieto trvajú.
Pre úplnosť uvádza, že na jednej strane je pravda, že sa zlomyseľne tvrdil zánik jeho nájomných zmlúv
pre údajný zánik jeho členstva v poľovníckej komore, avšak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6S/64/2015 zo dňa 25. februára 2016 bolo rozhodnuté o nezákonnosti tohto názoru ohľadne zániku

členstva J. B. J. R. R. Y. R. E.. Ak je teda uvedené Poľovné združenie i naďalej členom poľovníckej
komory, v žiadnom prípade nezanikli ani zmluvy ním uzavreté a aj táto skutočnosť bráni platnému
uzavretiu inej zmluvy. Poľovnícke združenie nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v uvedenom
revíri, a to i napriek tomu, že aj Krajská prokuratúra v Košiciach konštatovala porušenie zákona a podala
prokurátorský protest. Navyše ohľadne tvrdeného zániku jeho nájomných zmlúv pre údajný zánik jeho

členstva v poľovníckej komore (zákon so zánikom členstva v poľovníckej komore spája právny následok
v podobe zániku zmlúv o užívaní poľovného revíru) zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6S/64/2015 zo dňa 25. februára 2016, ktorým bolo rozhodnuté o nezákonnosti
tohto názoru ohľadne zániku členstva J. B.Ž. J. R. R. Y. R. E.. Na základe tvrdeného zániku členstva
v poľovníckej komore, zániku nájomných zmlúv, členovia združenia, teda žalobcu, nemôžu vykonávať

právo poľovníctva, a to aj napriek tomu, že ich členstvo v poľovníckej komore nezaniklo, rovnako ani
nájomné zmluvy. Z uvedeného dôvodu majú naliehavý právny záujem na určení, že uvedené nájomné
vzťahy trvajú.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.3.2016 žalobca podal návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým by súd zakázal vstup do predmetného poľovného revíru a zakázal výkon práva
poľovníctva žalovanému 1/ a jeho členom. Súd uznesením č.k. 11C/186/2016-78 zo dňa 22.4.2016
predmetnému návrhu v časti zákazu užívania poľovného revíru vyhovel, v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Žalovaný 1/ podal voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 3Co/235/2016-115 zo dňa 22.6.2016 zmenil uznesenie vo vyhovujúcom

výroku tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.6.2016 uviedol, že na základe
zmluvyopozemkovomspoločenstve,spoločenstvomôžesvojupozemkovúpodstatuprenajaťzaúčelom
výkonu práva poľovníctva. Za spoločnosť konali oprávnené osoby, teda predseda a člen výboru. Dňa

24.7.2015 výborová schôdza na svojom zasadnutí jednohlasne schválila dohodu o odstúpení práva
výkonu poľovníctva pre J. B. E.F.. Výbor pozemkového spoločenstva túto dohodu neuzatvoril v tiesni ani
za nápadne nevýhodných podmienok, naopak táto dohoda je zjavne výhodná pre vlastníkov, pretože
rešpektovala práva vlastníkov, zaručila, že vlastníci (poľovníci) sa mohli stať členmi poľovníckehozdruženia E. a poľovať na vlastných pozemkoch (čo v minulosti nebolo). Poľovnícke združenie zaplatí
nájomné za prenájom, čím vznikne zisk pre spoločnosť, ktorý sa rozdelí pre vlastníkov, lebo 23 rokov
vlastníci nedostali ani cent za výkon práva poľovníctva na ich pozemkoch.

5. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 8.6.2016 uviedol, že nebol
ani zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov pozemkov v predmetnom poľovnom revíry, ani účastný
na predmetnom zhromaždení, ani teda nehlasoval pri uzneseniach zhromaždenia a pri odsúhlasení
novej zmluvy, ani nepodpisoval danú zmluvu. Žalovaný 4/ zobral na vedomie výsledky a uznesenia

vlastníkov pozemkov v danom poľovnom revíry a riadil sa novou zmluvou. Vlastníci na zhromaždení
mali nadpolovičnú väčšinu hlasov počítanú podľa výmery, preto žalovaný 4/ nemal dôvod rozhodnutia
spochybňovať. Na základe uvedeného nemá špeciálny záujem na výsledku konania a toto ponecháva
na rozhodnutí súdu.

6. Žalovaný 3/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.9.2016 uviedol, že žalobou uplatnený nárok

považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení
ním požadovaných skutočností. Žalobca tvrdí, že jeho užívacie právo k predmetnému poľovnému revíru
trvá a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k postúpeniu práva na iný subjekt. Poukazuje pritom na rozsudok
KS KE sp.zn. 6S/64/2015 zo dňa 25.2.2016. Je síce pravdou, že KS KE zrušil rozhodnutia SPK a OPK,
avšak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že žalobca nesplnil povinnosť

v zmysle § 6 ods. 8 písm. e) stanov zaplatiť členský príspevok na rok 2015 do 31.3.2015, keď tento
príspevok uhradil až 30.4.2015 a zároveň uzavrel, že nesplnenie tejto povinnosti zakladá dôvod zániku
členstva právnickej osoby v obvodnej poľovníckej komore. Dôvodom zrušenia rozhodnutí SPK a OPK
nebolo zistenie o trvaní členstva žalobcu v OPK, ale fakt, že KS KE prisúdil týmto rozhodnutiam potrebu
aplikácie správneho poriadku.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.9.2016 uviedol, že žalobcov uplatnený
nárok považujú v celom rozsahu za nedôvodný. Pôvodný užívací vzťah žalobcu k poľovnému revíru č.
XX R. E. A. zanikol spolu so zánikom jeho členstva v SPK. Žalobca nemá naliehavý právny záujem
na určení ním požadovaných skutočností. Je síce pravdou, že KS KE zrušil rozhodnutia SPK a OPK,

avšak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že žalobca nesplnil povinnosť
v zmysle § 6 ods. 8 písm. e) stanov zaplatiť členský príspevok na rok 2015 do 31.3.2015, keď tento
príspevok uhradil až 30.4.2015 a zároveň uzavrel, že nesplnenie tejto povinnosti zakladá dôvod zániku
členstva právnickej osoby v obvodnej poľovníckej komore. Dôvodom zrušenia rozhodnutí SPK a OPK
nebolo zistenie o trvaní členstva žalobcu v OPK, ale fakt, že KS KE prisúdil týmto rozhodnutiam

potrebu aplikácie správneho poriadku. Ďalej ak žalobca spochybňuje plnomocenstvo udelené výborom
žalovaného 3/, tak je zrejmé, že práve výbor pozemkového spoločenstva je orgánom oprávneným
zastupovať pozemkové spoločenstvo a teda aj splnomocniť tretiu osobu na zastupovanie. Uvedené platí
rovnako o námietkach žalobcu k spôsobu konania žalovaného 3/ a predstave, že by jednotlivý členovia
pozemkového spoločenstva mali mať možnosť vykonávať svoje práva samostatne. Ak by aj zástupca

žalovaného 3/ nemal platný mandát zastupovať pozemkové spoločenstvo na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov nemalo by to vplyv na splnenie zákonnej podmienky zvolávania zhromaždenia
vlastníkov, nakoľko na zvolanie postačuje ak ho zvolá zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov
poľovných pozemkov. Žalovaný 2/ ako zvolávateľ disponuje výmerou väčšou ako jedna tretina výmery
pozemkov začlenených do poľovného revíru a zároveň aj výmerou väčšou ako je polovica. Ďalej dôkaz

predložený žalobcom - potvrdenie obce F. zo dňa 21.8.2015 je zavádzajúci. V notárskej zápisnici
osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 24.8.2015 je dôkaz
o tom, že verejná vyhláška bola vyvesená nielen na úradnej tabuli obce F. G. Z. od 14.8.2015 do
24.8.2015, ale vo všetkých dotknutých obciach. Žalovaný 1/ listom zo dňa 25.8.2015 dokonca opätovne
požiadal o potvrdenie dotknutej obce a obec toto potvrdenie aj vydala.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.9.2021 uviedol, že navrhuje celú žalobu
zamietnuť, pretože nie sú splnené hmotnoprávne ako aj procesné zákonné podmienky. Na strane
žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem, pretože medzi žalobcom a žalovanými nie je aktuálny stav
objektívnej neistoty, pretože žalobca nevykonáva výkon práva poľovníctva v predmetnom poľovnom

revíry, existujú iné právne prostriedky, ktorými možno tento stav odstrániť, žalobca nie je zmluvnou
stranouzmluvyoužívanípoľovnéhorevíruzodňa24.8.2015asamotnéurčeniejejneplatnostisanijakým
spôsobom neodzrkadlí na jeho právnom postavení. Ďalej okresný úrad v Rožňave verejnou vyhláškou
ako aj písomne žalovanému 2/ oznámil, že došlo k zániku zmluvy o užívaní predmetného poľovnéhorevíru. Na základe uvedenej skutočnosti sa žalovaný 2/ správal ako každý iný vlastník a začal vykonávať
úkony smerujúce k určeniu užívateľa predmetného poľovného revíru. Keďže samotný správny orgán
mu oznámil zánik zmluvy, žalovaný 2/ nemal najmenší dôvod takýto zánik spochybňovať, najmä ak sa

jedná o triviálne posúdenie, či bol alebo nebol príspevok zaplatený včas. Vzhľadom na vyššie uvedené je
bežné, že fyzické ako aj právnické osoby ako vlastníci poľovných pozemkov vrátane správcov štátneho
majetku očakávajú, že štátny orgán si riadne a zodpovedne plní svoje povinnosti, nemali dôvod zánik
zmlúv spochybňovať, a preto za účelom získania príjmu z prenájmu výkonu práva poľovníctva dodržali
zákonom upravený postup, určili nového užívateľa a získali legitímne očakávanie budúcich príjmov z

prenájmu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámil sa s predloženými dôkazmi a
ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 poukázal na 2 rozhodnutia

krajských súdov a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 24Co/19/2017 a Krajského súdu
Banská Bystrica 17Co/425/2016. V oboch prípadoch sa jednalo o žalobu vo veci určenia neplatnosti
uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a neplatnosti uzavretej zmluvy o užívaní
poľovného revíru. Oba rozsudky zhodne uvádzajú, že súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého
stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli,

prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V prípade zmluvy, ak
niektorá zo zmluvných strán, prípadne jej právny nástupca, nie je stranou v súdnom spore, súd musí
žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Sú citované aj judikáty od ktorých sa táto ustálená
súdna prax odvíja. V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je taká vecná legitimácia
strán spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení predpokladom

úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny
subjekt žalobca alebo žalovaný mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho
úkonu, ale tiež to, či a ako sa následne určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do
jeho právnych pomerov. Z hľadiska predmetu konania určenie neplatnosti uznesení na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov a súčasne určenie neplatnosti zmluvy o postúpení užívania spoločného

poľovného revíru pasívna legitimácia nesvedčí len stranám, ktoré v našom prípade označil žalobca na
strane žalovaných. Stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne musia
byť všetci vlastníci spoločného poľovného revíru. Vyvodzuje to aj jeden aj druhý súd z toho, že právo
hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie
neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka a stranami

sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia
byť vlastníci poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru súčasne nakoľko zmluvu o postúpení
užívania spoločného poľovného revíru uzavierajú všetci vlastníci poľovných pozemkov. Stranami sporu
o určenie neplatnosti teda musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou alebo
právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené. V obidvoch prípadoch to znamená

pri určení neplatnosti uznesení a pri určení neplatnosti zmluvy ide vo vzťahu k stranám sporu o
nerozlučné spoločenstvo. Teda ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na každého kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Vyplýva to z ustanovenia § 77 ods. 1 CSP.
Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých
na zhromaždení, resp. určenia neplatnosti zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru tak vyplýva

zo skutočnosti, vzhľadom na spoločné práva a povinnosti ktoré sú predmetom konania nie je možné
pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu pretože nemožno
pripustiť, aby sporné uznesenie, resp. sporná zmluva boli záväzné, len pre jednu skupinu vlastníkov
poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie, to je pre tých, ktorí boli stranami sporu v ktorom by došlo k
určeniu ich neplatnosti nakoľko výrok rozsudku je v zmysle § 228 CSP záväzný len pre strany, resp. pre

ich právnych nástupcov. Žalobca neoznačil na strane žalovaných všetky pasívne legitimované subjekty,
čím zabránil súdu možnosti posudzovať dôvodnosť žaloby ako takej. Tak ako vyplýva z rozhodnutí
administratívnej povahy ako aj zo samotnej notárskej zápisnice výmera revíru má XXXX . hektárov,
na zhromaždení boli prítomní vlastníci s výmerou XXXX hektárov, rozdiel je teda XXXX hektárov, z
toho žalovaný v druhom rade má XXXX hektárov, žalovaný v treťom rade XXX hektárov u žalovaného

v štvrtom rade R. ani nie je tvrdené akú výmeru zastupuje a to isté vo vzťahu k žalovanému päť.
Ak predmetom konania je určenie neplatnosti uznesení prijatých zhromaždením vlastníkov a keď je
predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a vlastníci nehnuteľností v
spoločnom revíre tvoria nerozlučné spoločenstvo, kde na strane žalovaných sa títo vlastníci nachádzajú.XX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že napriek tomu,
že došlo k predloženiu dvoch rozhodnutí krajských súdov, má za to, že súd nie je viazaný týmito

rozhodnutiami. Taktiež by v súvislosti so správnym konaním, ktoré má byť vedené na Okresnej
prokuratúrevRožňavepoukázalnatúskutočnosť,žedošlokzaevidovaniu,kopätovnémuzaevidovaniu,
zmluvy o užívaní Poľovného revíru R. E. A.. Opatrenie alebo rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,
pozemkový a lesný odbor, bolo napadnuté resp. bol podaný návrh na vydanie podnetu prokurátora,
kde sú vymedzené ďalšie skutočnosti, podľa našich vedomostí, ktoré preukazujú dôvodnosť podanej

žaloby. Zároveň v súvislosti s týmto konaním, podotkol, že podľa jeho vedomostí, sa mal vyjadrovať aj
žalovaný 2/, t. j. Z., kde obdobne podali návrh alebo mali podať podnet na vydanie protestu prokurátora,
kde zo strany samotného žalovaného sú zrejme napádané skutočnosti, ktoré preukazujú nezákonnosť
samotnej zmluvy, ktorá je aj predmetom tohto konania. V súvislosti s týmto, napriek prezentovanému
názoru súdu, by navrhoval, aby došlo k vyžiadaniu si správy z Okresnej prokuratúry Rožňava, prípadne
následného pripojeniu samotného spisu.

12. Žalovaný 2/ na predmetnom pojednávaní uviedol, že bez odstránenia pasívnej vecnej legitimácie
nikdy nebude právoplatný rozsudok, ktorý by zaväzoval všetkých vlastníkov.

13. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že napriek prezentovanému názoru

súdu, že v danej veci nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, si dovoľuje vysloviť opačný
názor. Má za to, že v danej veci na strane žalovaných je každý žalovaný kto má byť, na to, aby súd mohol
vysloviť resp. vyhovieť samotnej žalobe a s ním spojenými úpravami petitu pôvodnej žaloby. Zároveň v
súvislosti s vykonaným dokazovaním by rád poukázal na tú skutočnosť, že v rámci tohto dokazovania
došlo k preukázaniu skutočnosti, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na to, aby mohla

byť platne uzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru R.. Má za to, že neboli splnené podmienky na
zvolanie schôdze vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri R. E. A.. Túto nezákonnosť vidí
najmä v tej skutočnosti, že nebola dodržaná lehota 5 pracovných dní, čo sa týka vyhlásenia vyhlášky,
ktorou sa oznamoval termín schôdze vlastníkov poľovných pozemkov. Má za to, že v danom prípade,
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V súvislosti s tým má za to, že je plne odôvodnené napriek

prezentovanému názoru, aby súd vyhovel podanej žalobe.

14. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žaloba nie je dôvodná, tak po procesnej, ako aj po
stránke hmotnoprávnej. Žalobca neoznačil ako účastníka konania na strane žalovaných všetky subjekty,
ktoré sú pasívne legitimované vo veci, čo je samo o sebe dôvod na zamietnutie žaloby. Žiaden z

dôkazov, ktoré boli produkované zo strany žalobcu, jednoznačným spôsobom neosvedčujú ani jeho
ostatné skutkové tvrdenia a prednesy vo veci. Z uvedených dôvodov preto navrhujú, aby súd žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu k dôvodom
hodným osobitného zreteľa, na ktoré poukazuje súd, necháme túto otázku na zváženie súdu.

15. Žalovaný 2/ uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a poukazuje súdu, že danú
vec nezavinil, keďže podstupoval v dôveru a v správnosť orgánov verejnej moci, najmä Okresného
úradu a príslušných obcí, ktoré verejné vyhlášky zverejňovali. Sú teda názoru, že v danom konaní nie
je daná pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na uvedené žiadajú žalobu zamietnuť. Trovy konania si
neuplatňujú.

16. Žalovaný 4/ uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko zo zákona zastupuje neznámych
vlastníkov pozemkov, preto nemá ani špecifický záujem na výsledku sporu. Pokiaľ by žalobca žaloval
všetkých neznámych vlastníkov pozemku, v tomto prípade by bola daná legitimácia a žiada žalobu
zamietnuť. Trovy ponecháva na úvahe súdu.

17. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.20. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 26.06.2020 zobral žalobu čiastočne späť
a navrhol, aby súd v danom rozsahu konanie zastavil. Dôvodom späťvzatia sú objektívne skutočnosti
(došlo k skončeniu nájomného vzťahu k poľovnému revíru Silická Jablonica I, a to uplynutím doby, na

ktorý bol uzavretý) v zmysle § 17 ods. 1 písm. a), v spojení s § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve.

21. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby vzhľadom na
štádium konania. Je ich záujmom, aby súd rozhodol o celom návrhu meritórnym spôsobom. Žalovaný
2/ uviedol, že k čiastočnému späťvzatiu nemajú žiadne výhrady. Súd na strane žalovaného 1/ nevidel

vážne dôvody, pre ktoré by konanie v časti späťvzatia nemal zastaviť. K čiastočnému späťvzatiu zo
strany žalobcu došlo z toho dôvodu, že zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva žalobcu boli uzavreté
na dobu 10 rokov. Táto doba uplynula dňa X.X.XXXX. Preto súd považoval čiastočné späťvzatie zo
strany žalobcu ako logický krok v danej situácii a konanie v časti výrokov II.,III., IV. a V. petitu žaloby,
že nájomný vzťah založený jednotlivými zmluvami o nájme výkonu práva poľovníctva trvá a, že žalobca
je oprávnený užívať predmet nájmu, zastavil.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), na strane
žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

23. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou pasívnej legitimácie vznesenou žalovaným 1/ v
predmetnom spore a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Pri posudzovaní otázky vecnej

legitimácie na strane žalovaných, súd zohľadnil nasledovné skutkové a právne okolnosti.

25. Vo všeobecnosti pod pojmami vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom
tvrdenéhohmotnéhoprávaapasívnevecnelegitimovanájestrana,oktorejžalobcatvrdí,žejenositeľom

tvrdenejhmotnoprávnejpovinnostiavkonanítoajskutočnepreukáže;skúmanievecnejlegitimáciestrán
(aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí
vo veci samej.

26. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho

úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako
žalobcovia, alebo ako žalovaní. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či
konkrétny subjekt mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik samotného právneho úkonu, ale
tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych
pomerov. Vychádzajúc tak z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nedostatok hmotnoprávnej

legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu
v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R
34/1993).

27. Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých

spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné
dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon
niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Vo
vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov je účinný aj vo vzťahu k

ostatným spoločníkom.

28. Keďže je predmetom sporu neplatnosť právneho úkonu - v konkrétnom prípade zmluvy, musia byť
účastníkmi - stranami súdneho konania (§ 60 CSP) všetci účastníci právneho úkonu - v tomto prípade
zmluvy, ktorej neplatnosť sa napáda, pretože sú nositeľmi práv a povinnosti vyplývajúcich z hmotného

práva a teda majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu.29. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú
o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej
len „zhromaždenie“).

30. Podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie
poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru postupom podľa § 5.
Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať

poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie
môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

31. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom
poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

32. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak
ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 ak ju podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

33. Z hľadiska predmetu konania o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru pasívna
legitimácia nesvedčí len subjektom, ktoré žalobca označil na strane žalovaných. Subjektmi v
prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť všetci vlastníci spoločného
poľovného revíru a uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení vyššie citovaného zákona o
poľovníctve, v zmysle ktorého o využití práva poľovníctva v poľovnom revíre rozhodujú vlastníci

spoločného poľovného revíru. V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného
revíru inej osobe, sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou, ktorú uzatvára budúci užívateľ
poľovného revíru s vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti zmluvy sa prejaví v právnom
postavení vlastníka, preto aj stranami sporu o určenie neplatnosti zmluvy musia byť všetci vlastníci

poľovných pozemkov. Na pojednávaní žalobca potvrdil, že v predmetnom poľovnom revíri je okolo
XXX vlastníkov. Aj z listiny prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri R. E. konaného dňa 24.8.2015 vyplýva, že vlastníkmi pozemkov sú osoby, ktoré nie sú v tomto
spore na strane žalobcu alebo žalovaných. V danom prípade teda ide o spoločný poľovný revír a vo
vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda o také spoločné práva alebo povinnosti, že

sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nutnosť účasti
všetkých uvedených subjektov v spore tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva
a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci
účastníci dotknutého právneho vzťahu, nakoľko výrok rozsudku je v zmysle § 228 CSP záväzný len pre
strany sporu. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z

výslovného ustanovenia právneho predpisu, pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností.

34. Súd je toho názoru, že z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie v prípade určovacej žaloby o vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, je nevyhnutné, aby na strane žalovaných vystupovali všetci vlastníci
spoločného poľovného revíru. K tomuto záveru je možné dospieť logickým výkladom príslušných ust.

zákona o poľovníctve. Uvedený záver vyplýva z ust. § 5 v zmysle ktorého vlastníci poľovných pozemkov
rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“), ako aj ust. týkajúce sa samotnej zmluvy o užívaní poľovného
revíru (§ 14 cit. zákona), ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru
alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Na podporu súd dodáva, že už cit. zákon o poľovníctve

definuje pojem poľovný revír ako poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného
alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom
možno vykonávať právo poľovníctva. Z predloženého dôkazu žalobcom - rozhodnutie Okresného úradu
Rožňava zo dňa 13.05.1997 vyplýva, že „právo poľovníctva“ žalobcu sa dotýka väčšieho rozsahu
subjektov, vlastníkov pozemkov, než ako ich označuje žalobca.

35. Nesprávne určený okruh účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej
moci a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, ak je ten navyše zastúpený advokátom (§ 160
ods. 3 CSP), nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie by bolo v tomto smere v rozporejednak s § 160 ods. 3 CSP ako aj zo zásadou rovnosti strán konania podľa čl. 6 CSP. Ak teda má mať
rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť
účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi

vecnejlegitimácie;niejeprípustné,abynanávrhaposúdnomkonaníibasniektorýmiúčastníkmizmluvy,
bolirozhodnutím(ktorésvojounezavinenouneúčasťouvsúdnomkonanínemohliovplyvniť)viazaníajiní
účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený určovať okruh účastníkov
sporu či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru
sa týka tak všetkých majiteľov poľovných pozemkov tvoriacich tento spoločného poľovný revír.

36. V konkrétnom prípade sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaných. Žalobca v podanej žalobe neoznačil všetky pasívne legitimované
subjekty. Tak, ako súd vyššie uviedol, procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že sa
rozhodnutie týka všetkých spoločníkov, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, procesné
dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon

niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu.

37. Zo strany viacerých žalovaných bola vznesená aj námietka neexistencie naliehavého právneho
záujmu. Súd bol toho názoru, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný. V zmysle § 16 zákona

č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, príslušný obvodný lesný úrad zmluvy o užívaní poľovného revíru
neschvaľuje, ale len eviduje, pričom zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už
zaevidovaná iná zmluva. Ak by terajšia zmluva o užívaní poľovného revíru bola absolútne neplatná,
nemôže byť prekážkou evidencie nových zmlúv, takže taký poľovný revír, na užívanie ktorého bola
uzavretá neplatná nájomná zmluva sa stáva voľným, a to pre kohokoľvek, kto ako budúci užívateľ môže

s vlastníkmi poľovného revíru uzavrieť zmluvu o jeho užívaní (rozsudok KS v KE sp.zn. 1Co/191/2010).

38. Napriek uvedenému, keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
nevyhodnocoval ďalšie vykonané dôkazy v konaní, keďže by to bolo nehospodárne a nadbytočné.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

41. Súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k prípadnému použitiu ustanovenia § 257 CSP, k čomu
strany nemali žiadne výhrady. Súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, ktoré
viedli žalobcu k podaniu takejto žaloby a teda najmä rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory sp.zn.
885/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo odvolaniu Poľovného združenia J. R. skalou vyhovené a
rozhodnutieObvodnejpoľovníckejkomoryRožňavač.83/2016zodňa1.6.2016zrušené.Zodôvodnenia

predmetného rozhodnutia vyplýva, že platobný výmer č. 04/2015 na členský príspevok užívateľa
poľovného revíru vo výške XXX,XX eur vydala OPK Rožňava 11.2.2015. Platobný výmer bol adresovaný
na meno U. M., ktorý je poľovným hospodárom PZ J. R. R. a zároveň je podľa stanov PZ jedným zo
štatutárov PZ. Výmer bol prevzatý 2.3.2015. SPK konštatuje, že podľa zásad organizácie SPZ, § 4
ods. 2 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, je PZ J. R. R. jej organizačnou zložkou a členom a

štatutárnym orgánom PZ podľa týchto zásad je jednoznačne predseda a/alebo tajomník PZ. J. M. ako
poľovnícky hospodár nie je štatutárny zástupca PZ a ak je uvedený ako štatutár podľa stanov PZ, tak
je to v rozpore so zásadou uvedenou v § 4 ods. 18 stanov SPZ, na čo mala OPK K. pri odosielaní
platobného výmeru dbať. Platobný výmer bo preto prevzatý neoprávnenou osobou, čo malo za následok
oneskorenie platby. Uvedená suma bola zaplatená poštovým poukazom dňa 30.4.2015. Na oneskorenú

platbu reagovala OPK Rožňava listom zo dňa 4.5.2015, v ktorom oznámila, že PZ J. R. R. zaniklo
členstvo v OPK a zánik členstva nastal na základe si nesplnenia poplatkovej povinnosti podľa § 6
ods. 8 písm. e) stanov OPK Rožňava. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 6S/64/2015 rozhodol, že
rozhodnutie OPK Rožňava č. 47/2015 zo dňa 4.5.2015 a rozhodnutie SPK Bratislava č. 572/2015 zo
dňa 18.5. zrušil ako nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a vec vrátil SPK Bratislava na ďalšie konanie a

konanievočiOPKRožňavazastavil.SPKviazanározsudkomKSKEvydalarozhodnutiesp.zn.720/2016
zo dňa 23.5.2016, ktorým zrušila rozhodnutie OPK Rožňava č. 47/2015 zo dňa 4.5.2015 a vec jej
vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie nemalo náležitosti rozhodnutia
správneho orgánu tak, ako to určuje § 47 a § 47 zákona o správnom konaní. OPK Rožňava vydalarozhodnutie č. 83/2016 zo dňa 1.6.2016, že členstvo PZ J. R. R. v SPK/OPK zaniklo dňom 1.4.2015.
SPK po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mala za to, že neboli pri rozhodnutí OPK Rožňava do
úvahy zobraté skutočnosti, ktoré svedčia v prospech odvolateľa, a to najmä: platobný výmer nebol

doručený obvyklým spôsobom. OPK Rožňava sa oprela pri zdôvodňovaní rozhodnutia o argument, že
v stanovách PZ J. R. R. je poľovný hospodár určený ako štatutárny zástupca, čo je však v rozpore so
zásadamiorganizácieSlovenskéhopoľovníckehozväzu.InformáciezOPKRožňavaaOkresnéhoúradu
Rožňava sa prelínajú, nakoľko nimi disponuje tá istá osoba, ktorá potom usmerňuje konanie obidvoch
inštitúcií v zhode, čo SPK vyhodnocuje ako neprípustný zásah do práv PZ J. R. R.. SPK/OPK má

chrániť a presadzovať oprávnené záujmy svojich členov pri výkone práva poľovníctva, ochrany prírody
a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom a nie znemožňovať
presadzovanietýchtozáujmov.SPKmázato,žepovahavecitohtoprípadumalacharakterjejzmierneho
vybavenia o čo sa OPK Rožňava ani nepokúsila a ihneď konala. Správne orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovali rovnako, a aby nevznikali pri
rozhodovaní neodôvodnené rozdiely. SPK vyhodnocuje prístup a rozhodovanie OPK Rožňava k PZ J.

R. R. za iný - tvrdší ako k ostatným PZ, ktoré uskutočnili svoje platby tiež neskoršie. V priebehu konania
zanikla príčinná podmienka na ukončenie členstva v SPK/OPK, nakoľko došlo k zaplateniu platobného
výmeru, a tým odpadol dôvod konať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že členstvo žalobcu v SPK/OPK
nezaniklo, a teda žalobca sa odôvodnene domáhal určenia neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru zo dňa 24.8.2015 (keďže zánik členstva mal za následok zánik zmlúv a uvoľnenie poľovného

revíru pre iné subjekty). V tejto situácii by bolo nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva, mal povinnosť nahradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.