Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118211957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118211957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobkyne: R.I. B., I.. Y., V.. XX.XX.XXXX,
P. O. Q.I. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpenej: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, so sídlom
Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, proti žalovaným: 1/ J. P., I.. Y., V.. XX.X.XXXX, B. P. O.
Q. XXXX/XX, XXX XX Y., 2/ Ľ. R., I.. Y., V.. XX.X.XXXX, B. P. O. Q. XXXX/XX, XXX XX Y., žalované v
1/ a 2/ rade právne zastúpené: JUDr. Evald Dzurenda, advokát, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov,
IČO: 50120735, 3/ J. Y.Q., V.. XX.X.XXXX, P. O. Q. XXXX/XX, XXX XX Y., 4/ R. Y., V.. X.X.XXXX, P. L.
X, XXX XX Y., 5/ R. Y., V.. X.X.XXXX, P. L. X, XXX XX Y., 6/ R. K., V.. XX.X.XXXX, P. T. XX, XXX XX

Y., 7/ E. K., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX Y., 8/ R. Q., I.. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XX, XXX XX
Y., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/43/2018-116 zo dňa 11.12.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne
vyhovel ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobkyňa má proti žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Súd u r č u j e, že nie sú dané dôvody vydedenia žalobkyne uvedené v listine o vydedení spísanej
vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX dňa 17.5.2012.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 15.10.2018 domáhala, aby súd určil, že závet poručiteľky J. Y., V.. XX.X.XXXX, Y. spísaný
vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, dňa 17.5.2012 notárkou J..
R. Š. je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka z predmetu dedičstva nezanechala žalobkyni polovicu jej

zákonného dedičského podielu. Zároveň sa domáhala určenia, že listina o vydedení spísaná vo forme
vyššie uvedenej notárskej zápisnice je neplatná a nie sú dané dôvody vydedenia.3. Notárskou zápisnicou zo dňa 17.5.2012, sp. zn. V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, bol notárkou, J.. R.
Š., na Notárskom úrade v Prešove spísaný závet a listina o vydedení, a to na žiadosť matky žalobkyne
a žalovaných v 1/ a 2/ rade. Podľa tejto notárskej zápisnice J. Y. pre prípad smrti odkázala celý svoj

majetok, ktorý vlastnila, rovnakým dielom dcéram, žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade, ktoré sú
sestrami žalobkyne Zároveň podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka vydedila žalobkyňu,
a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytuje pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch. V zápisnici je uvedené, že žalobkyňa nikde nepracuje a psychicky matku týra.
Okrem žalobkyne uvedenou listinou o vydedení vydedila J. Y., I.. X. aj svojich synov J. Y.. J. Y. a K. Y..

J. Y. zomrel dňa 8.12.2016 ako slobodný a bezdetný. K. Y. zomrel dňa 5.3.2016, pričom jeho právnymi
nástupcami sú jeho deti, žalovaní v 4/ až 8/ rade.

X. J. Y., I.. X. zomrela dňa 10.10.2016. Okresný súd Prešov prostredníctvom notára povereného
Okresným súdom Prešov funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke uznesením zo
dňa 10.9.2018, sp. zn. 26D/980/2016, Dnot 223/2016, rozhodol tak, že žalobkyňu ako dcéru poručiteľky

odkázal na podanie žaloby na Okresný súd Prešov v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia uznesenia
o určenie, že listinou spísanou notárom J.. R. Š. dňa 17.5.2012 pod sp. zn. V. XX/XXXX, V. XXXXX/
XXXX, nie je vydedená. Vo vzťahu k dôvodom vydedenia uvedeným v notárskej zápisnici, v ktorej je len
stroho citované zákonné ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka bez konkretizácie
akým spôsobom sa mala žalobkyňa k poručiteľke správať, prečo a z akých dôvodov jej neposkytovala

pomoc v starobe a chorobe, a bez konkretizácie akým ochorením v čase spísania závetu a listiny o
vydedení poručiteľka trpela, či bola resp. nebola odkázaná na pomoc inej osoby. Žalobkyňa uviedla, že
so svojou dcérou žila spolu s poručiteľkou tak, ako všetci ostatní súrodenci, v spoločnej domácnosti,
spoločne sa starali o domácnosť a zabezpečovali aj matke v prípade potreby starostlivosť. Od roku
2001 žalobkyňa uhrádzala na základe zmluvy o dodávke elektriny uzavretej s L. F. O., Š. Y. Q., platby

za dodávku elektrickej energie do rodinného domu na ul. O. Q. XXXX/XX L. Y., robila tak aj v čase
spísanialistinyovydedení,niekoľkorokovpredtým,odroku2001doroku2017.Užlentým,žežalobkyňa
uhrádzala platby za dodávku elektrickej energie, podieľala sa na poskytovaní pomoci poručiteľke, a to
spôsobom, že poručiteľka nemusela vynakladať finančné prostriedky na platby za dodávku elektrickej
energie. Okrem toho prispievala a vynakladala finančné prostriedky na nákup potravín do domácnosti.

V rodinnom dome, ktorý obývali spolu s matkou a súrodencami, bola len jedna kuchyňa, ktorú všetci
spoločne užívali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že poručiteľka v roku 2012 a ani v období pred rokom 2012
netrpela žiadnym vážnym ochorením, bola samostatná a v žiadnom prípade nebola odkázaná na pomoc
iných osôb, jej zdravotný stav si nevyžadoval ani celodennú starostlivosť a ani inú výnimočnú pomoc.
Žalobkyňa tiež uviedla, že nikdy svoju matku - poručiteľku netýrala, a to, že nepracovala v čase spísania

listiny o vydedení nemôže byť dôvodom pre jej vydedenie.

5. Aplikujúc ust. § 460, § 461 ods. 1, § 473 ods. 1 a § 469a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka súd
prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že poručiteľka vydedila žalobkyňu pre
dôvody uvedené v § 469a ods. 1 písm. a) OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie

dospel k záveru, že tento dôvod vydedenia nie je v listine o vydedení dostatočne konkretizovaný z
hľadiska časového ani skutkového, ak išlo či už o dôvody psychického terorizovania alebo neposkytnutia
potrebnej pomoci. Konkretizácia pritom musí spočívať v popísaní foriem psychického týrania s presným
uvedením, kedy k týmto skutočnostiam došlo, resp. v akom časovom období sa odohrali. V listine o
vydedení nie je bližšie určené akým spôsobom sa mala žalobkyňa k poručiteľke správať, prečo a z akých

dôvodov jej neposkytovala pomoc v starobe a chorobe, pričom v listine nie je nijako špecifikované akým
ochorením v čase spísania listiny o vydedení poručiteľka trpela, a či bola resp. nebola odkázaná na
pomoc inej osoby.

6. Navyše ani vykonaným dokazovaním sa žalovaným v 1/ a 2/ rade nepodarilo dokázať, že dôvody

na vydedenie žalobkyne existovali v čase spísania notárskej zápisnice. Poručiteľka sa do spísania
listiny o vydedení neocitla v takej situácii, v ktorej by potrebovala pomoc predovšetkým od žalobkyne.
Nebolo sporné, že poručiteľka bývala spoločne so žalovanými v 1/ a 2/ rade, ktoré v prípade potreby
zabezpečovali osobné potreby matky, pričom žalobkyňa prispievala na chod domácnosti úhradou
elektrickej energie. V čase spísania listiny o vydedení žalobkyňa s prihliadnutím na jej vek nepochybne

trpela určitými zdravotnými problémami, avšak nebolo preukázané, že by vzhľadom na jej zdravotný
stav musela byť odkázaná na opateru inej osoby. Na tomto závere nemá podľa názoru súdu vplyv ani
tá skutočnosť, že jej bol implantovaný kadiostimulátor, ktorý ale mal iba lepšie sledovať srdcový rytmus
poručiteľky, resp. skutočnosť, že sa liečila na vysoký krvný tlak, a že mala žalúdočné vredy. Taktiežnebolo zo strany žalovaných preukázané ani psychické týranie poručiteľky žalobkyňou. Na iné tvrdené
skutočnosti, ktoré mali nastať po 17.5.2012 (ako napr. hospitalizácie v júni a júli 2012, či rozhodnutie
ÚPSVaR z roku 2014, platby elektriny a i.) súd vôbec neprihliadal.

7. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia, že závet je neplatný (keďže na podanie takéhoto návrhu
nebola odkázaná súdom v rámci dedičského konania podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), súd prvej inštancie v tejto časti žaloby zamietol, keďže vyhovením takémuto návrhu by
sa postavenie žalobkyne nezmenilo (jej návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané bolo

vyhovené). Taktiež žaloba voči žalovaným v 4/ až 8 rade nie je dôvodná aj preto, že títo dedičstvo po
synovi poručiteľky, K., odmietli podľa § 463 Občianskeho zákonníka a teda nie sú ani pasívne vecne
legitimovaní.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa bola úspešná čo do výroku

o neexistencii dôvodov vydedenia, avšak neúspešná čo do výroku o neplatnosti závetu. Okrem toho
žalovaným v 4/ až 8/ rade žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III. podali včas odvolanie žalované v 1/a 2/ rade. V
podanom odvolaní žalované uviedli, že je potrebné uviesť, že poručiteľka vo veku približne 75 rokov sa

rozhodla spísať závet a listu o vydedení a z tohto dôvodu sa, pre jej právnu istotu, obrátila na notára.
Ako osoba neznalá práva bola presvedčená, že notár spíše tieto doklady správne. Poručiteľka úplne
dôverovala notárovi, že právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice bude jasným a konkrétnym
prejavom jej vôle, teda okrem iného aj vydedenia žalobkyne. Je zároveň podľa žalovaných v 1/ a
2/ rade uviesť, že zo strany ich právneho zástupcu omylom došlo k chybnému poznačeniu termínu

pojednávania, preto sa na tomto pojednávaní nezúčastnil ani on ani žalované v 1/ a 2/ rade, napriek
tejto neúmyselnej chybe žalované v 1/ a v 2/ rade vo svojom vyjadrení ako dôkaz navrhli svoj výsluch a
výsluch svedka S. R.E.. Súd prvej inštancie na pojednávaní nepredvolal ani žalované v 1/ a 2/ rade, ani
navrhovaného svedka. S týmto návrhom na doplnenie dokazovania sa ani vo svojom rozsudku nijako
nevyporiadal.

10. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobkyňa bola na pojednávaní vypočutá. Podľa názoru
žalovaných v 1/ a 2/ rade pre „rovnosť zbraní“ mali byť vypočuté aj oni a jedine výsluchom oboch strán
konania a navrhnutého svedka možno náležite zistiť skutkový stav potrebný pre spravodlivé rozhodnutie.

11. Podľa názoru žalovaných v 1/ a v 2/ rade súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností.

12. Vzhľadom na uvedené žalované v 1/ a v 2/ rade v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadali aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a priznal im plnú náhradu trov
konania.

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1/a v 2/ rade uviedla, že súd prvej inštancie
rozhodol správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd vec správne

posúdil a dospel k záveru, že dôvod vydedenia nie je v listine o vydedení dostatočne konkretizovaný
a špecifikovaný, a to z hľadiska časového ani skutkového s presným vymedzením akým spôsobom
dochádza k psychickému terorizovaniu alebo neposkytnutiu potrebnej pomoci poručiteľke. Listina o
vydedení nešpecifikuje ani ochorenia, ktorými mala poručiteľka v čase spísania listiny trpieť a či vôbec
boli charakteru vyžadujúceho si poskytnutie pomoci v chorobe a v starobe.

14. Správne vec postrehol a vyhodnotil aj to, že zo strany žalovaným nebol predložený žiaden
hodnoverný dôkaz o tom, že by musela byť poručiteľka vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav odkázaná
na opateru inej osoby.

15. Žalované v odvolaní uvádzajú, že poručiteľka dôverovala notárovi, že právny úkon spísaný formou
notárskej zápisnice bude jasným a konkrétnym prejavom vôle. Z notárskej zápisnice vyplýva, že
poručiteľka bola notárkou poučená o tom, že podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom
sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoňtoľko, koľko robí jedna polovica dedičského podielu zo zákona. Napriek tejto skutočnosti a poučeniu
poručiteľka trvala na svojej poslednej vôli, ako aj na vydedení potomkov, ktoré urobila pri plnom vedomí
a bez nátlaku žiadala, aby túto jej vôľu každý rešpektoval. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa má urobiť právny úkon tak, aby bol zrejmý nielen osobe, ktorá ho realizovala, ale aj tretej
nezúčastnenej osobe. Podľa žalobkyne je možné uzavrieť, že notárka spísala a ako dôvod uvedenia len
to, čo jej samotná poručiteľka pri plnom vedomí uviedla, a teda neobstojí tvrdenie žalovaných, že mala
notárka ako osoba, ktorá spisovala notársku zápisnicu nejakým spôsobom modifikovať dôvody, pre ktoré
poručiteľka svojich potomkov vydedila, je zrejmé, že do notárskej zápisnice spísala to, čo poručiteľka

uviedla.

16. S poukazom na uvedené preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

17. Žalované v 1/ a v 2/ rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k ich odvolaniam opätovne

poukázalinaniminavrhovanývýsluchnichsamýchasvedkaS.R.E.,ktorésúdprvejinštancienevykonal,
keď jedine týmto výsluchom sa mohol náležite zistiť skutkový stav potrebný pre spravodlivé rozhodnutie.

18. Žalovaný nespochybnil, že poručiteľka nebola notárom poučená, no pred notárom opísala všetky
okolností a dôvody prečo chce niektoré svoje deti vydediť a spoliehala sa na to, že vôľa bude zachovaná

v notárskej zápisnici. Ako osoba neznalá práva bola presvedčená, že opísanie všetkých skutočností
pred notárom bude ním spísaný dôvod voči žalobkyni postačujúci.

19. Ďalšie podania strán sporu vo veci dané neboli.

20.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) s tým, že druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že nebol
napadnutý žiadnou z procesných strán, nadobudol právoplatnosť, stal vykonateľný a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý prvý výrok v rozsudku súdu prvej
inštancie ako aj závislý výrok o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne

správny.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalované v 1/ a v 2/ rade konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci

a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym, skutkovým a právnym záverom. V
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalované v 1/ a v 2/ rade
vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej, a právnymi závermi na strane druhej.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský
súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania,

čo znamená, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP) uplatniť včas, pričom
ak sa tak nestane a strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, nemusí súd na ne prihliadať (§ 153 CSP), pričom prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
(§ 154 CSP).

23. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovanej v 1/ rade bola žaloba spolu s uznesením zo dňa
31.12.2018, ktorým boli žalovaní poučení v zmysle § 167 ods. 2 v spojení s § 273 CSP a vyzvaní, aby sa

v lehote 15 dní od tohto doručenia písomne vyjadrili k žalobe, uviedli vo svojom vyjadremí skutočnosti na
svoju obranu, pripojili listy, na ktoré odolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň
im bolo doručené osobitné poučenie v zmysle § 153, § 154 a § 149 CSP, doručené dňa 8.1.2019 a
žalovanej v 2/ rade dňa 9.1.2019. Na túto výzvu žalovaní reagovali svojim vyjadrením, ktorým nenavrhlivykonať dôkaz svojim výsluchom, resp. výsluchom S. R.. Uvedené výsluchy navrhli žalované v 1/ a v 2/
rade až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.4.2019, t. j. po lehote uloženej súdom, preto
súd prvej inštancie na takéto návrhy na doplnenie dokazovania správne neprihliadal, naviac, keď sa

žalovanév1/a2/rade,ktorýmbolopredvolanienavytýčenépojednávanieprostredníctvomichprávneho
zástupcu riadne doručené, bez ospravedlnenia nedostavili a údajný omyl ich právneho zástupcu, resp.
chybné poznačenie termínu pojednávania nemá a nemôže mať žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

24. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvej inštancie správne vychádzal zo samotnej listiny o
vydedení, kde tento dôvod nie je konkretizovaný vo vzťahu ku žalobkyni, kde sa len cituje zákonne
ustanovenie, pre ktoré je možné vydediť svojich potomkov, pričom nijako nekonkretizuje v čom a kedy a
neposkytla žalobkyňa poručiteľke pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, pričom
napríklad u iných vydedených potomkov toto poručiteľka bližšie špecifikovala napríklad tým, že požívajú
alkoholické nápoje, vedú neusporiadaný život, sú v exekúcii, resp. natrvalo odišli do zahraničia pred

desiatkami rokov a od vtedy ju nenavštívili, čo však nie je žalobkynin prípad.

25.Súčasnekrajskýsúdpoukazujenaust.§366písm.d)CSP,prektoréhoprostriedkyprocesnejobrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ, v tomto prípade žalované v 1/a v 2/ rade, bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba bola všetkým žalovaným riadne
doručená, pritom boli vrátane žalovaných v 1/ a v 2/ rade na termín pojednávania riadne predvolaní,
pričom sa ho nezúčastnili a o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal (§ 100 ods. 1, 2,
§ 177 ods. 1, § 183 ods. 1, 3 CSP), z čoho vyplýva, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré žalované
uplatnili pred súdom prvej inštancie oneskorene, resp. tým, že sa nezúčastnili pojednávania, na ktoré

boli riadne a včas predvolaní, tieto prostriedky procesnej obrany pred súdom prvej inštancie neuplatnili
vlastnou vinou a preto na ne v odvolacom konaní krajský súd nemôže prihliadať.

26. Z listinných dôkazov predložených žalovanými v 1/ a v 2/ rade, a to z rozhodnutia Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.6.2014, nijako nevyplýva, že by sa žalobkyňa voči poručiteľke

správala zavrhnutiahodným spôsobom, resp. neposkytla jej potrebnú starostlivosť v chorobe a starobe,
keď samotné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím poručiteľke došlo až po spísaní listiny o vydedení a naviac z nej žiadna takáto okolnosť
nevyplýva vrátane jeho odôvodnenia a rovnako z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by sa poručiteľka v
čase po spísaní listiny o vydedení nedokázala sama o seba postarať. V listine o vydedení bolo okrem

iného uvedené, že „dcéra R. B., I.. Y. nikde nepracuje a psychicky ma týra“, pričom žiadnym iným
spôsobom nie je uvedené za akých okolností malo dôjsť zo strany žalobkyne k psychickému týraniu
poručiteľky.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti po vysporiadaní sa s podstatnými námietkami

žalovaných v 1/ a v 2/ rade v odvolacom konaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal proti žalovaným v 1/

a v 2/ rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o jej výške v súlade s § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).