Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010436
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221010436.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany
Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. M., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
z 30.11.2021 sp. zn. 4T/56/2021, na verejnom zasadnutí konanom 30. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 30.11.2021 sp. zn. 4T/56/2021, bol obžalovaný F. M. podľa
§ 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z
21.05.2021 sp. zn. 1 Pv 483/19/1102, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe tak, že

v čase okolo 11.40 hod. dňa 22.10.2019 prišiel na adresu B. X/A v V. do kancelárie autoservisu
STOPCAR kvôli servisu motorového vozidla zn. Mercedes E350 za zamestnancom - poškodeným U. X.,
s ktorým sa nezhodol na vrátení zálohy a potom vytiahol slzotvorný plyn z tašky, strekol ho poškodenému
do tváre, následne poškodil notebook zn. HP, kupovaný v roku 2018 v hodnote 300,- EUR a to tak, že
ho hodil na zem, čím sa tento notebook rozbil, pričom odcudzil zo stola voľne položený mobilný telefón

zn. Iphone XS, kupovaný v roku 2018, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou XXXX XXX
XXX v hodnote 500,- EUR, taktiež ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre, následne odišiel z kancelárie
autoservisu STOPCAR, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia
s.r.0., sídlo: B. 2/A, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, ICO: XX XXX XXX škodu poškodením vo
výške 300,- EUR a škodu krádežou vo výške 500,- EUR, v čase okolo 11.40 hod. dňa 22.10.2019 prišiel
na adresu B. 2/A v Bratislave do kancelárie autoservisu STOPCAR kvôli servisu motorového vozidla zn.

Mercedes E350 za zamestnancom - poškodeným U. X., s ktorým sa nezhodol na vrátení zálohy a potom
vytiahol slzotvorný plyn z tašky, strekol ho poškodenému do tváre, následne poškodil notebook zn. HP,
kupovaný v roku 2018 v hodnote 300,- EUR a to tak, že ho hodil na zem, čím sa tento notebook rozbil,
pričom odcudzil zo stola voľne položený mobilný telefón zn. Iphone XS, kupovaný v roku 2018, IMEI
XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou 0918 XXX XXX v hodnote 500,- EUR, taktiež ho niekoľkokrát
udrel päsťou do tváre, následne odišiel z kancelárie autoservisu STOPCAR, čím uvedeným konaním

spôsobil poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia s.r.0., sídlo: B. 2/A, 821 07 Bratislava - mestská
časť Vrakuňa, ICO: XX XXX XXX škodu poškodením vo výške 300,- EUR a škodu krádežou vo výške
500,- EUR,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená spoločnosť STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/A,
Bratislava, so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako
osobaoprávnenápodľa§307ods.1písm.a/Tr.por.Odvolaniebolopodanévneprospechobžalovaného

F.a M.a.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava II sa nemohol stotožniť, keďže prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil predovšetkým
svedecké výpovede, ktoré boli uskutočnené na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2021. Svedok -

poškodený U. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal priebeh skutku, vrátane použitia
slzotvorného plynu obžalovaným (čo sám obžalovaný ani nepoprel), pričom poškodený U. X. uviedol, že
mu obžalovaný zobral telefón a notebook skončil na zemi v poškodenom stave. Výpoveď poškodeného
potvrdzuje v prvom rade svedkyňa I., ktorá taktiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
keď sa začala hádka medzi poškodeným a obžalovaným, išla na toaletu, ale keď počula hluk a krik
z toalety vybehla, videla, ako obžalovaný bije poškodeného a videla, ako obžalovaný hodil na zem

notebook a zobral mu mobil. Tvrdenie súdu o nedôveryhodnosti svedkyne I.j z dôvodu, že je priateľkou
poškodeného, prokurátor považuje za neopodstatnené, nakoľko svedkyňa bola pred vykonaním svojho
výsluchu riadne poučená o následkoch krivej výpovede a samotný pomer s poškodeným v žiadnom
prípade nezakladá jej nedôveryhodnosť. Taktiež svedok P. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že keď prišiel do kancelárie, videl poškodeného ležať na zemi a videl ako obžalovaný zobral

mobil, ktorý bol na pulte a z miestnosti utiekol. V neposlednom rade aj samotný obžalovaný potvrdil,
že v miestnosti sa v čase konfliktu nenachádzala iná osoba, čo v spojení s výpoveďami poškodeného
a svedkov preukazuje jednoznačný záver, že skutku sa mohol dopustiť iba obžalovaný. Vzhľadom na
uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V tomto vyjadrení
konštatoval, že odvolacie dôvody prokurátora sú nedostatočné, keďže prokurátor žiadnym spôsobom
neuviedol dôkazy preukazujúce jeho vinu a dokonca ani neuviedol dôvody, pre ktoré spochybňuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odôvodnenie odvolania prokurátora obsahuje len jeho názor, ktorý nie

je ničím podložený a vychádza len z jeho subjektívneho názoru. Podľa obžalovaného okresný súd v
danej veci postupoval dôsledne a vykonal také dokazovanie, ktoré nie je potrebné ničím doplniť, o čom
svedčí aj skutočnosť, že prokurátor v podanom odvolaní nenavrhol vykonanie žiadnych nových dôkazov.
Podľa obžalovaného je nesporné, že počas prípravného konania, ako aj konania pred súdom boli
výpovede poškodeného a ďalších svedkov plné rozporov a nezrovnalostí. Vypočutí svedkovia sú rodinní

príslušníci poškodeného a teda ich záujem je zrejmý, aby potvrdili výpoveď samotného poškodeného.
Výpovede svedkov trpeli nedostatkami, rozpormi a tieto neboli odstránené ani po opätovnom vypočutí
všetkých svedkov a poškodeného. Priamym svedkom bol iba poškodený, ktorý vo svojich výpovediach
uvádzal niekoľko rozporov. Jeho konanie je účelové, o čom svedčí aj vymyslená práceneschopnosť,
čo potvrdzuje i znalecký posudok, ktorý bol zabezpečený v prípravnom konaní. Podľa obžalovaného

nikto zo svedkov nemohol vidieť, že by on zobral mobilný telefón, prípadne, že by zhodil notebook
tak, ako to tvrdí poškodený. Z výpovedí svedkov je vidieť, že sa dohodli, avšak ich výpovede sa
nezakladajú na pravde a rozpory to potvrdzujú. Obžalovaný dal do pozornosti krajskému súdu aj to,
že poškodený má voči nemu dlh a zavádzal ho dlhé mesiace, klamal ho, čo robí aj v tomto trestnom
konaní. Tvrdenia prokurátora uvedené v dôvodoch podaného odvolania, že sa skutku mohol dopustiť

výlučne obžalovaný, sú ničím nepodložené a ide len o subjektívny názor prokurátora. Vzhľadom na
vyššie uvedené preto považuje dôvody odvolania prokurátora, ako i samotné odvolanie za nedostatočné
a nedôvodné. Obžalovaný záverom uviedol, že prvostupňový súd sa v oslobodzujúcom rozsudku
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dôležitými skutkovými a právnymi otázkami a teda
výrok v rozsudku je dostatočne a riadne odôvodnený, tento považuje za právne a vecne správny a netrpí

teda žiadnymi chybami. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný, jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné

zasadnutie bez prítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/
A, Bratislava, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky.Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry vyslovila názor, že súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu

prejednal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásil, že nevyužíva právo záverečného návrhu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nariadil výsluch obžalovaného F.a M.a, poškodeného -

svedka U. X., svedkov U. I. a P. X., oboznámil znalecký posudok znalca MUDr. P. Malinovského, PhD.,
MHA, MPH i listinné dôkazy a napokon rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom.

Obžalovaný F. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase sa rozhodol ísť do autoservisu
za poškodeným U. X., aby mu určitú časť zálohy vrátil a tak poškodený dodržal slovo. Po príchode

do autoservisu si sadol na gauč a nie celkom milým tónom mu povedal pravdu do očí, že je klamár a
veľa ľudí podviedol. Oznámil mu, že on si priniesol knihu na čítanie a bude sedieť u neho v kancelárii
dovtedy, pokiaľ mu nevráti sľúbené peniaze. Keď mu oznámil, aký je klamár a podvodník, začal ho
poškodený zo servisu vyhadzovať a fyzicky na neho zaútočil. Najprv ho udrel, on (obžalovaný) mu to
vrátil, na čo ho poškodený udrel do hlavy. Začali medzi sebou zápasiť a keď poškodený padol na zem,

použil voči nemu slzný plyn spôsobom, že mu ho nastriekal do oblasti tváre. Obžalovaný uviedol, že
nemá vedomosť, že by poškodenému U. X. poškodil jeho notebook. V čase konfliktu v kancelárii boli
len oni dvaja. Po použití slzného plynu, poškodený začal kričať o pomoc. Obžalovaný zdôraznil, že
poškodenému nezobral mobilný telefón, ani mu nepoškodil mobil. V čase, keď odchádzal z kancelárie
práve sa otvárali dvere z toalety, odkiaľ vyšla svedkyňa I., ktorá bola pre neho celkom cudzia osoba.

Poškodený - svedok U. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si prišiel do autoservisu pýtať
peniaze ohľadom opravy auta. Nezhodli sa na spôsobe vrátenia peňazí, na čo mu obžalovaný povedal,
že si tam sadne, bude si čítať knižku a bude čakať dovtedy, kým mu peniaze nevráti. Vymenili si zopár
názorov, obžalovaný si sadol a on si tiež robil svoje veci. Následne pocítil v očiach tekutinu. Obžalovaný

na neho niečo nastriekal, nevedel, čo to je. Začalo ho páliť v očiach a začal horšie vidieť. V momente, keď
obžalovaný voči nemu použil spray, dal sa trochu do kúta a keď sa otočil, obžalovaný sa začal naťahovať
po stole a začal mu brať nejaké veci. Na to on (poškodený) obehol stôl a išiel si brániť veci. Opakovane
mu nastriekal slzný plyn a začal ho biť. Po týchto úderoch sa dal trošku k zemi, obžalovaný išiel smerom
von, zobral mu telefón, notebook mu buď vypadol, alebo skončil na zemi, to poškodený uviesť nevedel.

Na začiatku konfliktu bola v kancelárii prítomná aj jeho priateľka U. I., avšak keď sa začali doťahovať,
išla na toaletu, potom z nej vyšla. Jeho otec bol prítomný v ďalšej kancelárii. Keď otec počul hluk, prišiel
sa pozrieť, čo sa deje. Poškodený upresnil, že svedkyňa U. I. bola prítomná v kancelárii v čase, keď sa
začal incident. Keď videla, že došlo k hádke, odišla na toaletu, pričom poškodený sa nevedel vyjadriť,
kedy sa z toalety vrátila. Poškodený dodal, že obžalovaný do jeho priateľky sotil, keď odchádzal a ona

vychádzala z toalety, pričom poškodený sa nevedel presne vyjadriť, či ona videla celý incident.

Svedkyňa U. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do kancelárie prišiel elegantný pán, ktorý si sadol
na gauč, pričom došlo k rozhovoru medzi poškodeným U. X. a týmto pánom, ktorý sa domáhal vrátenia
peňazí. Poškodený mu povedal, že peniaze mu vráti, ale nech mu dá lehotu 30 dní. Poškodený

vystupoval kľudne. Naproti tomu z tónu reči uvedeného pána dostala strach. Následne odišla na toaletu.
Priamo na toalete počula značný buchot a krik a keď vybehla z toalety, vošla do miestnosti, kde bolo cítiť
silný zápach. Štípali ju oči, nedalo sa tam dýchať. V miestnosti sa stále nachádzal uvedený pán a udieral
poškodeného po hlave. Ona kričala, čo to robia. Bil ho v oblasti hlavy. Oni boli oproti sebe a tento pánudieral poškodeného do hlavy. Následne chytil notebook a hodil ho, zobral mobil a ona kričala, čo robia.
On vybehol preč. Svedkyňa dodala, že keď videla, čo sa v kancelárii robí, ten pán rýchlo odišiel. Ona
mu pri odchode nebránila, lebo bola tehotná. On do nej drgol rukou, aby mu nestála v ceste. Svedkyňa

sa nevedela vyjadriť v tom zmysle, čo mohol vidieť poškodený, keď mal nastriekané oči. Keď vyšla z
toalety videla, že obžalovaný bije poškodeného po hlave. Vtedy mal nastriekané v očiach slzný plyn.
Museli ísť rýchlo von, pretože aj ju napínalo a obaja kašlali z toho.

Svedok P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že začul krik a hádku a keď to trvalo dlhšie a dokonca sa

ozýval buchot z kancelárie, tak vošiel dnu. Videl poškodeného schúleného na zemi. Držal si zakrvavenú
tvár, na zemi bol notebook a súčasne videl obžalovaného, ako uteká z miestnosti a cestou zobral mobil,
ktorý bol na pulte. Svedok dodal, že on incident nevidel. V kancelárii bola ešte U. I., ona šla z druhých
dverí kancelárie oproti, k obžalovanému. On sa venoval poškodenému, pretože ho potreboval dostať
von z miestnosti, bol zakrvavený a nemohol dýchať.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v podstate odôvodnil tým, že obžalovaný svoju vinu od začiatku
popieral a tvrdil, že notebook nepoškodil a telefón nezobral. Keď vychádzal von z kancelárie, uvidel, ako
z toalety vychádzala svedkyňa I.. F. I. uviedla, že obžalovaný chytil notebook a hodil ho, navyše zobral
mobil. Neskôr upresnila, že po vyjdení z toalety videla, že poškodený má nastriekaný slzný plyn v očiach
a obžalovaný ho bil po hlave. Rovnako uviedla, že obžalovaný do nej drgol, keď utekal preč. Konajúci

súd z uvedených tvrdení svedkyne vyvodil nezrovnalosti ohľadom momentu, kedy vyšla z toalety a
čo v skutočnosti videla. Navyše svedkyňa je priateľkou poškodeného, preto bol zrejmý jej záujem
svojou výpoveďou potvrdiť tvrdenia poškodeného. Naproti tomu poškodený uviedol, že obžalovaný mu
nastriekal do očí slzný plyn, následkom čoho začal horšie vidieť. Notebook skončil na zemi a obžalovaný
mu zobral telefón. Poškodený uviedol, že tam bola prítomná aj jeho priateľka, ktorá odišla na toaletu

v čase, keď sa začali doťahovať a obžalovaný do nej sotil, keď odchádzal. Poškodený však uviedol,
že nevie, kedy sa jeho priateľka vrátila. Svedok P. X. uviedol, že začul krik i hádku, a keďže to trvalo
dlhšie, tak vyšiel z kancelárie, notebook bol na zemi a videl obžalovaného ako utekal a cestou zobral
mobil,ktorýbolnapulte.Menovanýsvedokdodal,žeincidentnevidel,venovalsapoškodenému,ktorého
potreboval dostať z miestnosti von. Okresný súd v tomto smere zdôraznil, že svedkyňa uviedla, že

poškodeného ťahala von ona. Prítomnosť svedka P. X. vôbec nevidela. Z týchto skutočností vyvstala
otázka, či sa svedok P. X. pri incidente nachádzal a teda či vôbec mohol vidieť odcudzenie telefónu
zo strany obžalovaného. Prvostupňový súd zopakoval, že obžalovaný tvrdil, že v čase incidentu boli v
kancelárii len dvaja, t. j. on a poškodený. Okresný súd napokon vyslovil, že z vykonania dokazovania
síce vyplynulo poškodenie notebooku, ktorý skončil na zemi, ako aj odcudzenie mobilného telefónu,

ktorý od skutku nie je vôbec aktívny, avšak z vykonaných výsluchov svedkov vyplynuli nezrovnalosti
ohľadom zásadných skutočností, najmä toho, kto čo videl a tieto nezrovnalosti sa nepodarilo na hlavnom
pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností odstrániť.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval

správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy
nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípade jednotlivo i v
ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.

Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I.
stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný F. M..
Odvolací súd vyslovuje, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom
vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchala iba tá osoba, ktorá bola z tohto skutku obžalovaná
prokurátorom a postavená pred súd.

Senátkrajskéhosúduvnázorovejzhodesprvostupňovýmsúdom konštatuje,ževsúdnomkonaníneboli
produkované či už priame dôkazy alebo súhrn takých nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú
reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než
vinu obžalovaného nepripustili. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje,že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja,
domnienky, indície, resp. vinu obžalovaného vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch.

Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti,
musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň
podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

K odvolacím argumentom prokurátora odvolací súd tiež vyslovuje, že v trestnom konaní nie je potrebné

potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale relevantnými dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným
poriadkom jeho obranu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti.
Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní poukazuje na usvedčujúce svedecké výpovede U. X., U. I.
a P. X., potom nemôže prehliadať ani to, že tieto výpovede sú nejasné, vzájomne protirečivé, plné
nezrovnalostí, pričom sa nedá z nich jednoznačne ustáliť, či všetci traja svedkovia skutočne mohli vidieť,
že obžalovaný zámerne poškodil notebook (ten mal zhodiť zo stola) a zároveň odcudzil mobilný telefón.

Odvolací súd v naznačených súvislostiach rovnako vyslovuje a zdôrazňuje, že evidentné rozpory o
podstatných skutočnostiach sa vyskytli predovšetkým medzi výpoveďou poškodeného - svedka U. X. a
svedkyňou U. I., pričom vykonaným dokazovaním ostalo stále otázne a nezodpovedané, čo (akú fázu
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným) menovaná svedkyňa vlastne mohla vidieť, keďže v čase
tohto konfliktu, resp. potýčky medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý je rozhodným a určujúcim aj

pre posúdenie možného protiprávneho konania obžalovaného, bola na toalete a z toalety sa vracala
až v momente, keď obžalovaný z miesta činu (z kancelárie poškodeného) odchádzal a dokonca sa
míňal so svedkyňou, ktorá práve prichádzala k poškodenému. Nie je bez významu ani to, že medzi
obžalovaným a poškodeným bol v čase skutku a dokonca aj po ňom, nepriateľský až nevraživý vzťah,
pričom z vykonaného dokazovania (nielen zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ale

aj z predloženej faktúry s dopísanou výškou spôsobenej škody), vyplynula zjavná snaha poškodeného
U. X. priťažiť obžalovanému a účelovo zhoršiť jeho postavenie v prebiehajúcom trestnom stíhaní.
Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov (bez akceptovania
zásady „in dubio pro reo“), čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však nadriadený
súd nemôže akceptovať, najmä ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich

hodnotenia v celkovom kontexte.

Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho
poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená,
že záver o vine obžalovaného musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne

pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny,
keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného.
Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a vyhodnotením produkovaných dôkazov, bol aj odvolací súd
rovnakého názoru ako súd I. stupňa, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že

žalovaný skutok spáchal obžalovaný F. M., na základe čoho bolo nevyhnutné tohto obžalovaného podľa
§ 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo 27.05.2021 sp.
zn. 1Pv 483/19/1102 oslobodiť.
Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť
STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/A, Bratislava, so svojim nárokom na náhradu škody, odkázaná

na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim
z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.