Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119015468.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 16.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C. nad R.,
H. hájom XXXX/XXX

j e v i n n ý , ž e

od presne nezistenej doby roku 2013 do januára 2019 v mieste trvalého bydliska
na adrese C. nad R., ul. H. hájom č. XXXX/XXX, predovšetkým pod vplyvom alkoholu, svojej manželke -
poškodenej Q. H. opakovane a pravidelne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že ju silou sácal,
držal ju a bránil jej pri odchode z bytu, búchal rukou do stola a steny, bránil jej v spánku a oddychu tak, že
ju budil a vynucoval si, aby sa s ním rozprávala, bránil jej v stretávaní sa s ľuďmi tým, že si vynucoval, aby
bola doma, podozrieval ju z nevery, kontroloval ju opakovanými telefonátmi a SMS správami, žiarlil na ňu

aichspoločnédeti,brániljejrozísťsasnímapohŕdavosňouzaobchádzaltak,žepravidelnejuoslovoval
vulgarizmami, ponižoval ju vo vedení domácnosti a pracovnom zaradení, kričal po nej, v roku 2014 ju
najmenej jedenkrát škrtil, dňa 08.07.2018 na ňu pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočil, v dôsledku čoho
bol viackrát vykázaný z obydlia, čím u nej vyvolával strach a stres, čo poškodená pociťovala ako ťažké
príkorie, ktoré ju negatívne psychicky zasiahlo, spôsobilo narušenie v oblasti sebaobrazu a odhadovania
vlastnej sebahodnoty, zmeny v emocionálnej oblasti a symptómy distresu,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním
spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

T ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán
výsluchom obžalovaného, svedkov Q. H., E. H., H. H., O.. I. C., D. P., Bc. L. B., O.. H. U., T. T., G.

P., znalkyne Mgr. Lucii Svobodovej Bošiakovej, PhD., prečítaním znaleckého posudku č. 62/2019 z
odboruZdravotníctvoafarmácia,odvetviePsychiatriaaprečítanímlistinnýchdôkazov,ktorésúsúčasťou
spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa s poškodenou zoznámili pred svadbou podnikal,
normálne fungovali, jemu sa v podnikaní darilo, dokázal rodinu zabezpečiť a venovať sa jej. Asi v roku
2005 zaznamenal neistotu v podnikaní, preto všetok majetok previedol na poškodenú. Po niekoľkých
rokoch ho obchodný partner dostal do vážnych problémov, prečo musel s podnikaním skončiť. Keďže už
nemal dostatok financií na zabezpečenie rodiny, správanie poškodenej sa zmenilo. Mal problém zvládať

túto situáciu, poškodená mu to dávala pocítiť, ponižovala ho. Bol v zlej sociálnej situácii, liečil sa aj na
depresiu, nenašiel v rodine podporu, toto napätie sa rozhodol riešiť alkoholom až do takej miery, že sa
rozhodol po dohode s manželkou nastúpiť protialkoholickú liečbu na Prednej hore. Počas liečby boli s
poškodenou v kontakte, dala mu možnosť dať sa do poriadku. Po návrate z liečby bol ich vzťah dobrý,
poškodená dúfala, že sa zlepší aj ich finančná situácia, avšak táto sa nezmenila aj pre jeho zdravotné

problémy a poškodená ho opäť začala ponižovať. Nedokázal toto neustále ponižovanie zvládať. Nikdy
poškodenej fyzicky neublížil, nikdy jej nevracal vulgarizmy, vždy sa to snažil riešiť v pokoji. Opäť to
nezvládal, preto išiel na liečenie do Bratislavy, išlo o druhú šancu od poškodenej, ale už bola k nemu
odmeranejšia, nedôverovala mu. Po tomto liečení, ktoré trvalo asi pol roka, pracoval asi pol roka u svojej
sestry v Malackách , kde aj býval, pričom s poškodenou bol v kontakte, vtedy podala žiadosť o rozvod

s čím nesúhlasil. Neskôr sa to zlepšilo, trávili spolu víkendy, poškodenej chodili na účet peniaze, bola
spokojná. Mali spolu normálny sexuálny život. Snažil sa jej pomáhať, aby sa mohla vyspať, oddýchnuť
si. Asi v máji roku 2018 sa vrátil domov, chodil riadne do zamestnania. Často sa ale stávalo, že mu
poškodená opäť vyčítala, že málo zarába, tak to riešil alkoholom, ale kontrolovane. Keď prišiel večer
domov pod vplyvom alkoholu, poškodená mu to vyčítala, čo riešil alkoholom a to na veci nenapomohlo.

Dožadoval sa pozornosti poškodenej, pričom bol v takých situáciách otravný. Vtedy začal mať problémy
aj so synom, pre jeho alkohol, hanbil sa za neho zrejme pred priateľkou. Syn mu to vyčítal. Bol si vedomý
toho, že alkohol ubližuje nielen jemu, ale aj celej rodine. Poškodenú a ani rodinu netýral fyzicky a ani
psychicky. Aj počas rozvodového konania mu poškodená povedala, že môžu ďalej spolu bývať, keď
bude platiť na chod domácnosti. Nakoniec žiadosť o rozvod poškodená stiahla. Počas druhého liečenia

podala opäť žiadosť o rozvod. Poškodená sa mala možnosť stretávať sa inými ľuďmi, jediné čo od nej
chcel bolo, aby sme vedeli o sebe. Cez leto si poškodená chodievala s priateľkami a využívala svoj čas
ako chcela, nebránil jej. Väčšinou od poškodenej nezisťoval kde je, veril jej. Keď jej aj telefonoval, tak
zvykla na prvýkrát nezdvihnúť telefón a preto sa jej potom snažil opakovane dovolať. Vždy jej hovoril,
aby si so sebou brávala telefón, aby sa jej mohol dovolať. Na poškodenú žiarlil zo strachu, chcel,

aby bola k nemu úprimná, aby hovorila pravdu, občas sa tomu vyhýbala, preto sa občas dožadoval
vzájomnej úprimnosti. Dokedy nezačala poškodená pracovať, príležitostne požívala alkoholické nápoje,
ale malo to na ňu zlý vplyv, preto sa už potom alkoholu vyhýbala. Odkedy poškodená začala pracovať na
zmeny vedel, že bude problém, dával si na spánok poškodenej pozor, aby nemala psychické problémy.
Párkrát sa však stalo, že za poškodenou prišiel aj pod vplyvom alkoholu a v podstate sa iba dožadoval

vyjadrenia k jeho osobe, či sa na neho hnevá, či mu vie odpustiť. Ale stále mal v hlave, že jej spánok je
mimoriadne dôležitý. Dlho mu trvalo naučiť syna, aby kedykoľvek nechodil za poškodenou do spálne.
V zásade poškodenej nevyčítal narábanie s financiami a aj starostlivosť o domácnosť bola v poriadku.
Dcéra chodievala v predmetnom období domov asi 2, 3 krát za rok, syn skoro každý víkend, ale jeho
starosť bola len ísť do Trenčína za priateľkou. Jeho sestra, ktorá žije na Slovensku, k nim chodievala tak

raz za mesiac a jeho matka skôr sporadicky. Bol hladinkár, teda nedostával sa do nepríčetného stavu,všetko si pamätá, akurát sa mu niektoré udalosti z minulosti zlievajú. Popíjal stále, niekedy dennodenne,
niekedy týždeň nie, inokedy občas. V podstate ani nie triezvy, ani opitý. Momentálne nie je v kontakte
s poškodenou, ani so svojimi deťmi. V roku 2017 boli spolu na rodinnej dovolenke v Tatrách. V rokoch

2017 a 2018 s poškodenou žili aj intímne. Poškodená sa vždy snažila, aby vyzerala pre najbližšie okolie
dobre, chcela, aby to pôsobilo, že za všetko si môže sám, chcela sa osamostatniť, aby odišiel z bytu.
Nedokázala mu otvorene povedať, aby odišiel, hľadala asi iné spôsobil, aby sa od neho odpútala a preto
možno podala predmetné trestné oznámenie. Momentálne sa nachádza v resocializačnom zariadení
už 13 mesiacov.

Z dôvodu zistených rozporov vo výpovediach obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom
konaní, prokurátorka prečítala časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kedy obžalovaný
uviedol: „Raz sa síce naozaj stalo, že som svoju manželku Q. H. chytil za krk, ale to len preto, aby sa
ukľudnila, nakoľko vtedy mala zasa jeden veľký amok, kedy na mňa bezdôvodne húkala, nadávala a
vyvolávala bezdôvodne hádky. Za krk som ju však držal tak, že som ju neškrtil, len som chcel, aby sa
ukľudnila.“

Obžalovaný k rozporu uviedol, že sa často stávalo, že ho poškodená napadla aj päsťami, o ju len pridržal
pri stene, chytil ju za krk, aby sa ukľudnila, nikdy na poškodenú nezavolal políciu.
Prokurátorka následne oboznámila Rozkaz OÚ TN zo dňa 21.10.2015, č. j. 149/2015-030055-3-Tu,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek
1 písmeno d) Zákona o priestupkoch.

Obžalovaný na to uviedol, že si nepamätá, že bol priestupkovo postihnutý, resp. neregistroval to a ten
skutok sa nestal tak ako to bolo popisované, bral to ako súčasť nekontrolovaného správania poškodenej
voči jeho osobe.
Prokurátorka ďalej vyzvala obžalovaného, aby sa vyjadril ku skutku zo dňa 08.07.2018, ktorý je súčasťou
obžaloby.

Obžalovaný uviedol, že z výpovede poškodenej sa dozvedel jej verziu, že ju mal sácať. Bolo to tak, že
poškodená chcela odísť z domu, búchala u suseda, on jej dôrazne povedal, aby nerobila rozruch v dome
a aby išla dovnútra, tak ju chytil za plecia, posúval ju smerom k ich bytu kde sa zaprela jednou rukou o
zárubňu, on do nej drgol, potlačil ju domov, zatvoril dvere a povedal jej, že nech je kľud.

Svedkyňa poškodená Q. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzťah s obžalovaným bol v predmetnom
období neúnosný a naozaj to pociťovala ako psychické týranie. Zo začiatku mal obžalovaný firmu, kde
s ním pracovala, tie príjmy boli zložité, keďže obžalovaný už vtedy pil, tak práca nebola zorganizovaná,
takže stále boli problémy nielen v domácnosti, ale aj v práci. Keď firma začala krachovať asi v roku 2014
sarozhodlaukončiťpôsobenievtejtofirmeapodarilosajejvroku2015zamestnaťvinejfirme.Spočiatku

bol obžalovaný rád, že si našla prácu, mali stabilný príjem, lebo on sa snažil stále podnikať, avšak toto
podnikanieneboloveľmiúspešné,okremtohosaajliečil,tedavtedyanipríjemnemal.Problémyzačaliaž
neskôr, keď začala pracovať na 3 až 4 zmeny, obžalovanému sa to nepáčilo, stále ju nútil, aby z tej firmy
odišla, lebo vo firme bol prevažne mužský kolektív, má pocit, že obžalovaný žiarlil, že je v práci s tými
mužmi. Veľmi často jej obžalovaný vyvolával do práce, stále chcel vedieť, kedy príde domov, i keď vedel

akú má pracovnú dobu, rozprával jej, ako chce aby bola stále doma, že či ho nepodvádza. Viac menej ju
stále kontroloval. Často krát zostávala vo firme dlhšie, musela robiť na nadčasy, aby finančne pomohla
rodine,čosaužobžalovanémuvôbecnepáčilo,malpocit,žechodízanejakýmfrajerom,žehopodvádza,
teda nielen, že musela dlho pracovať, ešte musela znášať útoky obžalovaného v tomto zmysle. Ďalší
problém bol, že keď prišla z práce domov a chcela si oddýchnuť, tak toto jej nebolo dovolené, takým

spôsobom, že neustále jej obžalovaný do oddychu vstupoval, komentoval, že pozerá v televízii plytké
programy, že ako to môže pozerať a keď mu povedala, že nech si program vyberie, neuspokojilo ho
to, pretože s ňou potreboval stále niečo riešiť. Keďže mal neustále vypité, tak tá komunikácia nikam
neviedla, nemala žiadnu logiku. Ak chcela ísť napr. ku kamarátke na kávu, tak to bolo to isté, skôr ako
stihla prísť k tej kamarátke, tak jej už zvonil telefón, že kedy sa vráti, že mu je bez nej smutno, alebo, že

či nie som u nejakého priateľa. V podstate to už nemalo ani význam, lebo bola nakoniec z toho ešte viac
psychicky unavená. Vždy keď chcela niečo riešiť, videl v tom problém. Nemohla si ísť ani zašportovať,
lebo opäť tam bolo kopec kontrolných otázok, či idem športovať s nejakým priateľom a podobne. Vždy
ju týmto od všetkého odradil. Nemohla si oddýchnuť ani aktívne ani pasívne. Úplne najhoršie bolo, že
keď sa chcela vyspať po rannej alebo nočnej zmene, tak si doslova na ňu ľahol, zaspal a funel jej do

ucha, a keď chcela odísť do vedľajšej miestnosti vyspať sa, to jej nedovolil, lebo že on potrebuje mať s
ňou kontakt. Posledné roky sa obžalovaný väčšinou vyspal keď bola v práci, a keď z práce prišla večer
domov a chcela sa ísť vyspať, tak obžalovanému sa už spať nechcelo, chcel sa s ňou rozprávať, stále
chcelniečoriešiť.Ajkeďchcelaodísťdodruhejmiestnosti,mohlahoprosiť,mohlakričať,ničnepomohlo,často krát jej musel pomáhať syn odháňať obžalovaného, aby sa mohla aspoň trochu vyspať. Keď už
to bolo takto vypäté, dcéra nechcela chodiť z internátu domov, proste sa nechcela pozerať ako to u
nich doma vyzerá. Aj syn by najradšej nechodil domov, ale chcel jej pomôcť s obžalovaným aspoň cez

víkendy. Avšak začali vznikať medzi synom a obžalovaným potýčky. Raz, keď sa ju snažil syn ubrániť,
začali sa s obžalovaným sácať, preto sa už snažila robiť všetko čo chcel obžalovaný. Lenže potom si
začal obžalovaný stále viac a viac k nej dovoľovať, keď sa rozhodol, že z domu nepôjde, tak nemohla
ísť. Už ju začal kontrolovať komu volala, komu písala, škaredo sa k nej správal, škaredo ju oslovoval,
len tak pre nič za nič ju oslovoval „krava sprostá, prijebaná“. Mal problém so všetkým, kontroloval jej

oblečenie,správanie,jejzamestnanie,snažilsavšetkovjejživotekontrolovať,všetkosimuselanechaťu
obžalovaného schvaľovať. Niektoré oblečenie jej zobral, že to proste nosiť nebude. Obžalovaný tvrdil, že
saobliekaako„starákurva“,všetkonanejskritizoval.Dokoncajejchcelvyberaťajspodnúbielizeň.Niečo
ako súkromie doma nikdy nemala, keď chcela mať súkromie napr. v kúpeľni, nikdy to nerešpektoval,
proste jej tam vošiel s tým, že sa chce na ňu pozerať. Keď sa mu chcela vzoprieť, začal byť na ňu
agresívny,začaljusácať,búchaťponej.Vnajviacvyhrotenýchsituáciáchsasnažilaprivolaťpolíciu,lebo

mala strach, avšak nie vždy sa jej to podarilo, pretože často krát keď išla volať políciu jej vytrhol mobil
z rúk, zatvoril dvere, zobral kľúče, chytil ju silno za ruku, posadil vedľa seba a jednoducho tam musela
byť s ním a nemohla si privolať pomoc. Stávalo sa aj dva, tri krát do týždňa, že keď chcela utiecť z bytu,
obžalovaný ju jednoducho schmatol, stiahol späť do bytu, zatvoril dvere a nepustil ju z bytu preč. Preto
až keď bol syn doma, ten mohol z vedľajšej izby zavolať políciu. Polícia nevedela ako jej má pomôcť,

lebo obžalovaný ju fyzicky netýral, nebil ju, poradili jej, že jediná možnosť pri psychickom týraní je podať
trestné oznámenie, alebo rozviesť sa. Až keď mal obžalovaný viac vypité a policajti videli ako sa správa,
bol hrubý aj k nim, tak ho vylúčili z domácnosti, avšak aj tak jej sústavne zvonil, volal jej na telefón,
čakal ju pri aute, chodil za ňou do práce aj napriek uloženému zákazu približovať sa k nej. Rozviesť sa
chcela už dávno, avšak obžalovaný s tým nesúhlasil, obžalovaný je veľký manipulátor, nechala sa ním

zmanipulovať, vždy jej nasľuboval, že všetko bude v poriadku, že sa bude liečiť, preto aj stiahla žiadosť o
rozvod, ale aj prvé trestné oznámenie. Avšak vždy sa to po čase vrátilo do starých koľají až pochopila, že
to nikam nevedie. Dokonca si musela aj strážiť peňaženku a bankomatovú kartu, lebo jej kradol peniaze,
rodina ho nezaujímala, musel mať len alkohol a cigarety. Od roku 2013 bolo správanie obžalovaného
neznesiteľné, spočiatku nebol celý deň doma, vrátil sa večer opitý, neskôr trávil celé dni doma a popíjal.

Keď bol obžalovaný triezvy, správal sa normálne, ale on bol neustále pod vplyvom alkoholu. Každý deň
ako sa zobudil už sa musel napiť, mal bežne fľašky pri posteli. Iniciátorom hádok bol vždy obžalovaný,
nikdy sa jej neospravedlnil, dokonca jej tvrdil, že on jej odpúšťa. Nebol neustále spokojný s jej vedením
domácnosti. Neustále ju ponižoval, že vzhľadom na jej inteligenciu môže byť rada, že má prácu akú
má, že je hlúpa. Obžalovaný žiarlil na všetkých okolo, keď boli s obžalovaným vonku a stretla nejakého

známeho muža, radšej sklonila hlavu a pozerala sa iným smerom, lebo po pozdrave nasledovali otázky
typu odkiaľ ho pozná, čo s ním má a podobne. Dokonca neskôr zistila, že obžalovaný žiarlil aj na
deti. Keď napr. prišla domov dcéra, bolo doma peklo, neskôr to pochopila, že obžalovaný žiarlil, že sa
venovala dcére, chodila s ňou do obchodu. A na syna už žiarlil dvojnásobne, lebo sa mu venovala a
nie obžalovanému. Na syna to už boli narážky, že je muž a mohol by mať na ňu ako matku chuť. Keď

podala žiadosť o rozvod aj trestné oznámenie ju obžalovaný v afekte začal škrtiť, ona bola natoľko
psychicky vyčerpaná, že si povedala nech ju zabije, aby mala pokoj, ale napokon sa začala brániť,
lebo si uvedomila, že deti nemôže nechať samé s obžalovaným. Rodina ani známi ich nenavštevovali,
lebo nikdy nevedela v akom stave obžalovaný bude. Dlhé roky sa nikomu nesťažovala, ani rodine, ani
kamarátke. Na verejnosti bol k nej vždy milý, oslovoval ju „Q.“, to jeho správanie bolo úžasné, proste

ako by ideálny manžel. Počas predmetného obdobia boli s obžalovaným na výlete v Tatrách, kam ich
pozvala neter, celú rodinu. Na verejnosti sa k nej obžalovaný nikdy zle nesprával. Následky správania
obžalovaného k nej boli, že sa naučila strániť ľudí, žila doma v samote, izolovane, nerozprávala o svojich
problémoch, bola uzavretá. Zmena nastala po rozvode, začali jej volať známi, vytiahli ju do spoločnosti,
do takého normálneho života. S obžalovaným sa po rozvode stretla po Vianociach, prvé čo jej povedal

bolo, že vyzerá ako „taká kurva“. Sadli si do reštaurácie, ale rozhovor nikam neviedol, tak chcela odísť,
ale obžalovaný ju chytil a nechcel pustiť, musela ho dlho prehovárať a pohroziť, že zavolá personál, na
čo ju pustil. Na jej prekvapenie sa jej zdalo, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu.
Svedok E. H., syn obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2015
študoval na vysokej škole v Bratislave, preto chodieval domov hlavne na víkendy a sviatky. V podstate

celá situácia trvala veľmi dlho, potom ako sa obžalovanému rozpadla firma nebol schopný robiť v
podstate nič, konzumoval naozaj veľa alkoholu, poškodená bola tá, ktorá sa starala o domácnosť a
jediné čo obžalovaný robil bola konzumácia alkoholu, veľa času trávil doma a tiež vonku, ani nevieme
kde. Obžalovaný poškodenú obmedzoval vo viacerých veciach, kontroloval ju kde chodí, s kým sastretáva, koľko času s kým trávi, nedal poškodenej ani pokoj, keď ho potrebovala, keď si potrebovala
oddýchnuť, napr. v noci keď prišla z práce a obžalovaný mal stále nejaký problém, ktorý bolo treba
riešiť, hlavne keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu nedávali tie veci, čo obžalovaný chcel riešiť, ani

zmysel.Človeksaanisobžalovanýmnevedelzmysluplnerozprávať.Poškodenúobžalovanýkontroloval
formou výsluchov, kam chodí, koľko času s kým trávi, poškodená na tieto otázky väčšinou reagovala
jednoslovne. Keď boli horšie situácie, chodieval poškodenú sledovať, chodil za ňou ojedinele do práce, v
podstate bola stále pod jeho dohľadom. Boli aj situácie keď došlo k nejakej hádke, alebo sa obžalovaný
naštval, tak bránil poškodenej, keď chcela napr. navštíviť svoju mamu, v odchode z domu, prípadne ju

prosil, aby neodišla, postavil sa pred dvere, chytil ju za ruku, aby neodišla. Obžalovaný zvykol hučať
do poškodenej, aby si presadil svoj názor, poškodená na to niekedy reagovala, asi aj zo zúfalstva,
hnevom. Toto sa dialo v podstate každý víkend, čo bol svedok doma. Keď sa obžalovaný naštval,
vulgárne oslovoval poškodenú ako „krava drbnutá“, každú chvíľu „čo ti jebe“ a podobne. Niekedy v týchto
situáciách nadávala obžalovanému aj poškodená a kričala. Boli časté noci, keď poškodená bola v práci
a obžalovaný chodil po byte, trieskal vecami, nadával. Obžalovaný kedykoľvek v priebehu dňa býval pod

vplyvom alkoholu, začali tam tie hádky až to došlo do toho bodu keď poškodená musela odísť do práce
a keď sa vrátila z práce, napr. po dennej zmene, tak neustále potreboval niečo riešiť s poškodenou a bol
to s ňou schopný riešiť aj celú noc. Svedok sa aj snažil to vyriešiť, ale bolo to ešte horšie, obžalovaný
to začal vzťahovať na svedka, že aj tak je to celé kvôli nemu. Aj v priebehu dňa, napr. pri raňajkách,
sa svedok nemohol v pokoji porozprávať s poškodenou, lebo neustále do toho vstupoval obžalovaný,

pričom neexistovala nejaká normálna konverzácia medzi svedkom a obžalovaným. Obžalovaný sa
staral aj do oblečenia poškodenej, napr. bol svedkom toho, ako obžalovaný povedal poškodenej, že
je oblečená ako kurva, pritom išlo o normálne elegantné oblečenie, ako náhle to nebolo tričko, rifle
a tenisky, bolo zle. Raz asi videl ako obžalovaný držal poškodenú pod krkom, ale nespomína sa na
iné fyzické útoky obžalovaného na poškodenú, ale veľakrát sa stalo, že svedok vstúpil medzi nich a

hrozilo, že obžalovaný ho napadne. Nespomína si, že by to bolo niekedy normálne medzi obžalovaným
a poškodenou. Keď bol obžalovaný triezvy, dalo sa s ním aspoň normálne porozprávať. Správanie
obžalovaného k poškodenej viedlo k tomu, že poškodená bola utiahnutá, unavená, nebolo to v poriadku.
Veľmi zriedkavo ich niekto navštevoval, išlo skôr o rodinu. Obžalovaný pôsobí na iných ľudí možno
sympaticky, snaží sa byť veľmi milý, komunikatívny, proste pôsobiť dobre a poškodená o problémoch s

obžalovaným nehovorila. Poškodená mala dobrý vzťah s rodinou obžalovaného, dokonca ju poškodená
častejšie navštevovala ako obžalovaný. Momentálne nemá svedok s obžalovaným v podstate žiaden
vzťah, nenavštevujú sa.

Svedkyňa H. H., dcéra obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnom

období v rokoch 2013 - 2019 študovala na vysokej škole, preto doma trávila minimum času, hlavne
počas Vianoc a letných prázdnin, ale keď už prišla domov, bola tam vždy dusná atmosféra, čo sa
odvíjalo od toho, že obžalovaný konzumoval alkohol. Na dennom poriadku bolo, že obžalovaný chcel
vždy poškodenú donútiť, aby robila to, čo on chce, aby sa mu podriaďovala v určitých veciach. Dusná
atmosféra vznikala tým, ako sa poškodená musela vo všetkom podriaďovať obžalovanému, vždy jej

nadiktoval, kedy má ísť spať, či ešte môže pozerať televíziu, keď bol pod vplyvom alkoholu tak viedol
dlhosiahle reči o ničom, stále chcel o niečom debatovať. Obžalovaný väčšinou začínal s tým, že
poškodenú oslovil „Q.“ a chcel ju presvedčiť o svojom názore, ale keď sa poškodená nedala presvedčiť,
sa to stupňovalo, až nakoniec ju začal vulgárne oslovovať, hovoril jej, že nič nevie, že je neužitočná, že
bez neho by nič nebola. Bolo to veľmi nepríjemné. Väčšinou sa poškodená tomu snažila vyhnúť, chcela

odísť, ale nebolo to jednoduché, lebo obžalovaný za ňou stále chodil, prípadne si dal pauzu na 5 min.
a opäť to celé začalo od znova až do večerných hodín. Niekedy aj keď išli spať s bratom počuli ako sa
spolubavia,niekedytákomunikáciaprebiehalaaždorannýchhodín.Niekedybolopočuťakopoškodená
hlasnejšia hovorila „už ma nechaj spať“. Od toho roku 2013 to bolo stále rovnaké. Poškodená sa s ňou
o týchto problémoch nechcela rozprávať, keď spolu telefonovali, presviedčala ju poškodená, že je doma

všetko v poriadku, ale keď prišla domov, videla, že je to stále rovnaké. Na poškodenej bolo vidieť, že
je unavená a bolo z nej cítiť také podráždené konanie. Obžalovaný vyčítal poškodenej, že ona môže
za to, že ten vzťah je chladný, že ona je chladná, že ona nedáva tú lásku a reči tohto typu. Poškodená
zase vyčítala obžalovanému, aby sa spamätal pre ten alkohol. V poslednej dobe sa poškodená vyhýbala
obžalovanému, resp. nejakej komunikácii s ním. Vyslovene fyzické útoky obžalovaného nevidela, ale

po vyhrotení posacovanie áno. Dvakrát bola svedkom toho, že k nim musela prísť policajná hliadka.
Jedenkrát to bolo preto, že obžalovaný nenechal poškodenú vôbec vyspať, pričom poškodená sa ho
snažila presvedčiť, aby ju nechal, ale stále to eskalovalo. Na tú druhú situáciu si už presne nespomína.
Obžalovaný väčšinou hovoril cez zaťaté zuby, nekričal. S obžalovaným je momentálne v občasnomkontakte prostredníctvom emailu. Hnevá ju, že obžalovaný nevie skoncovať s alkoholom a keby sa vrátili
k sebe, pokračovali by tie isté problémy. Asi pred 3, 4 rokmi sa rozišla s priateľom a obžalovaný bol pre ňu
oporou, keďže ju vedel lepšie pochopiť z dôvodu zhodnosti ich pováh, obidvaja sú závislí na partneroch.

Svedkyňa O.. I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako
v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že je sestrou poškodenej, ktorej nastali problémy v
manželstve keď obžalovaný začal piť alkohol, čo bolo ešte v roku 1999. Jej sestra tento problém potichu
tolerovala.Neskôružkunimprestalachodiťnanávštevy,pretožeobžalovanýbývalnáladovýanevedela,
aké správanie od neho môže očakávať. Vie, že absolvoval protialkoholické liečenia, no ani po jednom

neprestal piť. Asi pred dvoma rokmi sa jej sestra zverila o tom, ako žije, že obžalovaný keď má vypité,
nenechá ju vyspať sa, vulgárne jej nadáva, a boli u nich opakovane policajti, ktorí ho vykázali z bytu.
Obžalovaného vníma ako chorého človeka, závislého na alkohole, sebeckého, ktorý má dar reči, vie
pekne rozprávať. Jej sestra bola v posledných rokoch viac podráždená, sústavne unavená, snažila sa
držať rodinu, aby bolo vždy navarené.
Svedkyňa D. P., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných

skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že obžalovaný mal naozaj problémy
s alkoholom, opakovane sa liečil. Nevšimla si, že by mali v manželstve také problémy ako ich opísala
poškodená, uviedla, že obžalovaný mal svoju manželku rád, no ona bola chladný typ človeka, čo ho
trápilo. Bol u nich komunikačný problém, pretože ak jej obžalovaný niečo povedal, ona ho znevažovala,
domáce zvieratká mala radšej ako jeho.

Svedkyňa Bc. L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že je susedkou obžalovaného, ktorého pozná asi 20 rokov.
O obžalovanom uviedla, že je to kamarátsky a šikovný typ človeka, vie, že popíja, pretože je zúfalý,
nakoľko mu nevyšlo podnikanie a má v rodine problémy.

Svedkyňa G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že ako suseda obžalovaného nikdy nebola svedkom ich
hádok, nemá s nimi bližší vzťah, vôbec sa nenavštevujú. Jedine, čo mohla uviesť, že obžalovaný popíjal
alkohol, avšak nepôsobil na ňu agresívne. Vie, že u nich boli pred 3-4 rokmi policajné hliadky, avšak

nevie prečo, sama nič nepočula.

Svedok O.. H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že je susedom obžalovaného, ktorého popísal ako tichého
až utiahnutého človeka, ktorý popíja alkohol. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi obžalovaným a

poškodenou.

Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že je zamestnávateľom poškodenej, s obžalovaným prišiel
do kontaktu iba raz v roku 2018, kedy prišiel za poškodenou do práce, bol viditeľne pod vplyvom

alkoholu a chcel kľúče od bytu. Poškodená ho požiadala, aby obžalovaného poslal preč z firmy, že má
zákaz vstupu do bytu. Na poškodenej nikdy nevidel žiadne modriny, no striedali sa jej nálady, bývala
unavená, akoby v noci nespala. Opísal ju ako zodpovednú zamestnankyňu so slušným správaním, ktorá
sa nezdôverovala o svojom súkromí.
Zo znaleckého posudku č. EDZ - 21/2018 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia

dospelých, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa Mgr. Lucia Svobodová Bošiaková,
PhD., vyplýva, že poškodená Q. H. subjektívne pociťovala a pociťuje konanie svojho manžela H. H.a
ako psychické týranie, a to od roku 2013. Pri komplexnej analýze (vyplývajúcej zo psychologického
vyšetrenia, analýzy dynamiky vzťahu) možno konštatovať, že u poškodenej nie sú plne rozvinuté typické
znakycharakterizujúcetýranúosobu,čovšakneznamená,žesprávaniemanželajunegatívnepsychicky

nezasahuje. Manifestujú sa u nej príznaky nadobúdajúce formu emočného násilia, ktoré obsahuje
repertoár ako obviňovanie, podkopávanie sebadôvery a sebaúcty, tiež je prítomné úsilie manžela
produkovať manipulatívne a kontrolujúce správanie (pri ktorom je však neúspešný, pretože poškodená
vytrvalo odoláva). Toto situačné násilie nadobúda drobnejšie (menej závažné) formy, prevažne verbálne
a zahŕňa kričanie, nadávky, vulgarizované hanenie jej osoby, zovňajšku, spôsobu obliekania a

správania, ktoré spravidla neprerastajú do fyzického konfliktu a objavujú sa výlučne s manželovým
konzumom alkoholu, a to od roku 2013 až doposiaľ. Táto forma násilia sa v ich vzťahu objavuje
epizodicky, to znamená v obdobiach, kedy manžel poškodenej konzumoval alkoholické nápoje, ktoré
ovplyvňovali jeho správanie. Na základe klinicko-psychologického a psychodiagnostického vyšetreniaboli (v dôsledku manželovho správania sa) u poškodenej Q. H.ovej zistené zmeny v emocionálnej
oblasti a symptómy distresu, ktorými situačne reaguje na nefunkčné, konfliktné matrimonium a správanie
sa manžela. Aktuálne v nej konfliktná matrimoniálna situácia zosilňuje úzkostné ladenie, má obavy

z toho, že manželove správanie (vulgarizmy, devalvovanie jej osoby, obmedzujúce správanie) bude
pokračovať a fyzické útočenie sa bude pri konzume alkoholu ešte viac stupňovať. Pociťuje únavu,
napätie, psychické vyčerpanie a čiastočne aj rezignáciu z danej situácie. Prítomné sú tiež známky
narušenia v oblasti sebaobrazu a odhadovania vlastnej hodnoty (nízka sebahodnota), ktorú sa však
usiluje korigovať primerane rozvinutým sebanáhľadom. Pri zvýšenej záťaži (najmä interpersonálnej)

má tendenciu reagovať zvýraznením únavy, pasivity, neistoty a nerozhodnosti. Z vývoja vzťahu s
manželom je sklamaná, cíti sa v ňom bezmocne a bezvýchodiskovo, a to aj z toho dôvodu, že vo
svojich rozhodnutiach ukončiť vzťah je nestabilná, podlieha vplyvu okolia, často manžela ľutuje, čo
rezultuje v nízkej efektivite riešenia ich matrimonálnej situácie (opakované a stiahnuté žiadosti o rozvod,
trestné oznámenia), nedotiahne do konca riešenie dlhodobých problémov, necháva sa ovplyvniť, je
málo priebojná, výrazne submisívna a ovplyvniteľná, čo vedie k samovytváraniu bezmocnosti, čím sa

stáva zraniteľnejšou voči manipulácii okolia. Postupne tak nadobúda dojem, že danú situáciu nie je
možné riešiť, znižuje sa u nej akcieschopnosť a prehlbuje sa pasivita a pocity rezignácie (náznaky
vytvárania naučenej bezmocnosti, ktorá však nie je stabilná, ale viaže sa na epizodické zážitky).
Závažnejšie formy psychotraumatizácie sa u poškodenej t.č. neobjavujú, čo však neznamená, že
neprežíva psychický diskomfort spôsobený konaním jej manžela. Osobnosť poškodenej Q. H.ovej je

nezrelej organizácie, v štruktúre so zvýraznenými črtami závislosti, pasivity, úzkostlivosti, nerozhodnosti,
s prevažujúcou introverzívnou orientáciou. Prejavuje sa ako citlivá, poddajná, prispôsobivá, v kontakte
skôr rezervovaná, menej zdieľna, viac rigidne založená, s preferenciou usporiadaného, stabilného
spôsobu života, pokojná, prevažne vyrovnaná a emočne stabilná, nepodliehajúca prvotným impulzom.
Len s ťažkosťami iniciuje rozhodnutia a konštruktívne, efektívne konanie. Často hľadá pomoc a podporu,

málo si dôveruje, k dlhodobým problémom sa stavia váhavo, je nerozhodná a neistá, má naivné
očakávania vo vzťahoch, je málo priebojná, nevie reagovať dôrazne a to aj napriek tomu, že by si to
niektoré situácie vyžadovali. S ťažkosťami sa vzťahovo vyhraňuje, v rámci sociálnej kompetície býva
málo dôrazná, má ťažkosti so sebapresadením, slabšie odoláva manipulácii z okolia. Je pripravená
sa prispôsobiť očakávaniam okolia, je dôverčivá, orientovaná prevažne na uspokojovanie potrieb

iných. Prevažne používa adaptívne formy interpersonálneho správania, bežne je družná, spoločenská
a komunikatívna. Poškodená Q. H. subjektívne pociťovala konanie svojho manžela H. H.a ako
príkorie. Aktuálne nemožno konštatovať, že by u pani Q. H.ovej boli plne rozvinuté príznaky, ktoré by
svedčili pre prítomnosť známok charakteristických pre týrané osoby, čo však neznemená, že správanie
manžela ju negatívne psychicky nezasahuje. V súčasnosti u poškodenej Q. H.ovej absentujú (ako

dôsledok týrania) tieto charakteristické znaky - neustále sa opakujúce ohavné predstavy a myšlienky
viazané na zážitky násilia, traumatizujúce zážitky, nočné móry, flashbacky - reminiscencie na zážitky
násilia, vysoká miera ostražitosti, úľakové reakcie, vyhýbanie sa (v zmysle vedomého potlačovania
myšlienok, spomienok, rozhovorov týkajúcich sa týrania, neschopnosti spomenúť si na detaily z
incidentu, nezáujem o bežné aktivity, apatia, pocit odcudzenia voči sebe aj iným, absolútna strata

životných perspektív), sebazničujúce reakcie (verí, že za správanie agresora je výhradne zodpovedná
len ona, že je to jej chyba, sebaobviňovanie, sebaznevažovanie, iracionálne popieranie viny útočníka),
minimalizácia a bagatelizácia následkov týrania (popieranie týrania, dlhodobé odmietanie pomoci,
nedôvera voči možnosti riešenia, presvedčenie, že násilník je všemocný), zablokovanie prežívania
negatívnych emócií. Nepotvrdili sa závažné známky depresívneho prežívania, úľakové ani fobické

reakcie,sebaobviňovanie,rovnakoaniprejavysociálnejizolovanosti,stiahnutostičiintruzívnejprodukcie
(v zmysle vtieravých a opakujúcich sa myšlienok, desivých snov, návaly nechcených pocitov spojených
so zážitkami násilia - súčasť psychotraumatizácie). Zo psychologického hľadiska poškodená Q. H. je
schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Neboli zistené
žiadne okolnosti, týkajúce sa kvality intelektových, pamäťových schopností, ani žiadne osobnostné

charakteristiky, ktoré by túto schopnosť spochybňovali. Základná ingrediencia konvenčného testovania
reality je zachovaná, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia (halucinácie a bludy), neobjavujú
sa prejavy inkoherencie v reči, ani v myslení. Nie sú tak prítomné známky svedčiace pre psychotický
proces, rovnako ani pre významné poškodenie kognitívnych funkcií, najmä v oblasti vnímania,
mnestických (pamäťových) funkcií a intelektu. Prítomné nie sú ani známky nevedomého skreslenia

reality, či tendencie konfabulácii, nebolo zistené organické poškodenie mozgu, v dôsledku ktorého by
mohlo dochádzať ku konfabuláciám (vypĺňanie pamäťových medzier novým obsahom). Všeobecná
vierohodnosť vzhľadom k uvedeným faktom vyplývajúcim z komplexného psychologického vyšetrenia
je plne zachovaná. Špecifickú vierohodnosť výpovede vzhľadom k analyzovaným skutočnostiam možnorovnako hodnotiť ako zachovanú. Poškodená Q. H. v súčasnej dobe popisuje konanie svojho manžela
ako obmedzujúce, konfliktné. Neustále vyvoláva hádky, bezdôvodne ju osočuje, vulgárne jej nadáva,
vyvoláva žiarlivostné scény, vulgarizovane komentuje jej spôsob obliekania, líčenia, je čoraz viac

konfliktnejší, obmedzuje ju pri oddychu, aktivitách, narúša jej spánok, pričom toto jeho správanie je
zjavne modulované a potencované požívaním alkoholu. Ako závažnejšie sa však javí strácanie zábran
pri rešpektovaní súdnych nariadení, ktoré nerešpektuje a opakovane aj napriek súdnemu zákazu
kontaktoval poškodenú (po vykázaní z miesta trvalého bydliska ju čakal pri aute), čo sa môže opakovať
aj do budúcna. A ako sa ukazuje, jeho schopnosť dlhodobejšej abstinencie je nízka, čím sa zvyšuje

pravdepodobnosť pokračovania jeho naliehavého, závislého a konfliktného správania. Nie je tak do
budúcna vylúčený jeho stupňujúci sa charakter. Poškodená uvádza, že z konania svojho manžela
má strach v obdobiach, kedy pravidelne konzumuje alkoholické nápoje, ktoré potencujú jeho verbálnu
agresivitu, ako aj vyššie uvedené konanie. V čase jeho abstinencie tieto problémy prechodne miznú.

Zo znaleckého posudku č. 62/2019 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva,

že v čase spáchania trestnej činnosti obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle
choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o syndróm závislosti od alkoholu s kompletnou psychosomatickou
závislosťou od tejto návykovej látky, poruchovZ. ústavne sa kvôli tejto poruche lieči a nachádza
sa teda v stave vynútenej abstinencie. S ohľadom na jeho životnú históriu sa znalec len s veľkou
opatrnosťou odvažuje nazvať tento stav remisiou ochorenia. Obžalovaný v čase spáchania trestnej

činnosti mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť v plnom rozsahu. Ovládať
toto svoje konanie, pokiaľ sa nachádzal pod vplyvom alkoholu, mohol v dôsledku požitia alkoholu
v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne, zmenšenej. Ponechanie obžalovaného na slobode by
mohlo byť pre spoločnosť nebezpečné z psychiatrických dôvodov, pokiaľ by naďalej požíval alkohol.
Znalec doporučuje, aby u obžalovaného nariadil ochranné protialkoholické liečenie. Vzhľadom na to,

že ústavné protialkoholické liečenie obžalovaného sa v priebehu mesiaca apríl 2019 ukončuje, znalec
doporučuje, aby súd toto liečenie u obžalovaného nariadil v ambulantnej forme. Vzhľadom na doterajšiu
životnú históriu obžalovaného i z hľadiska skúsenosti lekárskej vedy obecne, psychiatrie a addiktológie
zvlášť; i z hľadiska mnoho desaťročných skúseností znalca, je skôr neistá, i keď nemusí byť zlá a pri
konzekventnom dodržiavaní ambulantnej ochrannej liečby môže byť naopak nádejná.

Z Trestného rozkazu OS TN zo dňa 15.10.2015, sp. zn. 0T/57/2015 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný
vinným z trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
g) Trestného zákona na skutkovom základe, že potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 14.10.2015 vydaného policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom

pod číslom DÚ-1067/DCA-2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2015, bol obvinený dňa
14.10.2015 v čase o 00:15 hod. vykázaný zo spoločného obydlia - bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici
H. hájom č. XXXX/XXX v C. nad R., celého obytného priestoru domu na ulici H. hájom č. XXXX/XXX v C.
nad R. a okolia 10 metrov od uvedeného domu, a to na dobu 48 hodín od vykázania, obvinený však dňa
14.10.2015 v čase okolo 05:00 hod. zazvonil na vchodový zvonček domu a snažil sa dostať do bytového

domu, následne sa na miesto dostavila hliadka polície, ktorá obvineného odviezla na obvodné oddelenie
po prepustení, z ktorého znova dňa 14.10.2015 v čase okolo 06:05 hod. zazvonil na vchodový zvonček
bytového domu a vulgárne žiadal svojho syna aby mu otvoril vchodové dvere do obytného domu.

Z Rozkazu OÚ TN zo dňa 21.10.2015, č. j. 149/2015-030055-3-Tu vplýva, že obžalovaný bol uznaný

vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona o
priestupkoch na skutkovom základe, že dňa 13.10.2015 v čase od 19:00 hod. v mieste trvalého bydliska,
pod vplyvom alkoholu obmedzoval svoju manželku v pohybe po byte, nasilu ju držal pri sebe, vykrúcal
jej ruky a keď sa jej zastal syn E. H., tak sa mu vyhrážal, aby išiel za ním, že si to vybavia medzi sebou.

Z lustrácie CESDAP vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 13.10.2015 uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona o priestupkoch na skutkovom
základe, že dňa 13.10.2015 v čase od 19:00 hod. v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu
obmedzovalsvojumanželkuvpohybepobyte,nasilujudržalprisebe,vykrúcaljejrukyakeďsajejzastal
syn E. H., tak sa mu vyhrážal, aby išiel za ním, že si to vybavia medzi sebou. Toho istého dňa 13.10.2015

bol uznaný vinným aj z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno a) Zákona o
priestupkoch na skutkovom základe, že v mieste trvalého bydliska C. nad R., H. hájom č. XXXX/XXX
neuposlúchol výzvu policajta k nasledovaniu menovaného do služobného vozidla z dôvodu podania
vysvetlenia. Menovaný na opakované výzvy ani pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a použitiadonucovacích prostriedkov nereagoval. A napokon dňa 14.10.2015 bol uznaný vinným z priestupku proti
verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 písmeno a) Zákona o priestupkoch na skutkovom základe, že
nerešpektoval vykázanie z obydlia trvalého bydliska C. nad R., H. hájom č. XXXX/XXX č. bytu XX a celý

obytný dom a okolie XX m od uvedeného obytného domu zo dňa 14.10.2015 o 00.15 h, nakoľko pri
kontrole dodržiavania vykázania z obydlia sa dňa 14.10.2015 v čase o 05.00 h nachádzal v priestoroch
vchodových dverí pri zvončeku obytného domu na adrese H. č. XXXX/XXX, C. nad R.. Čím neuposlúchol
výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Opakovane bol poučený o dobe platnosti zákazu
vstupu do obydlia bytu č. XX . obytný blok č. XXXX/XXX na ul. H. U. v C. nad Váhom a okolie 10 m

od obytného domu.

Zo správy OZ „VICTUS“ resocializačného centra FILIUS PAUL vyplýva, že obžalovaný je v ich centre
nepretržite od 27.05.2019. Dôvodom jeho nástupu do resocializačného centra bola žiadosť o prijatie
na dobrovoľný pobyt a pokračovanie v dlhodobom doliečovacom procese svojej závislosti na alkohole.
Obžalovaný sa krátko po nástupe do resocializačného programu adaptoval na podmienky centra a

začlenil sa do komunity. Od začiatku sa snažil osvojiť si režim aj pravidlá centra, čo sa aj úspešne
podarilo. Od jeho nástupu nedošlo k ich porušeniu. V plnej miere akceptuje resocializačný proces. Je
komfortným a spoľahlivým členom komunity. Taktiež sa úspešne začlenil do všetkých aktivít v rámci
chodu centra. Denne v rámci pracovnej terapie pracuje v stolárskej dielni, kde vyrába rôzne výrobky
z dreva, opravuje, renovuje. Jeho práca je veľmi precízna. Často sprevádza aj nových klientov, snaží

sa ich zapojiť do práce v dielni, učí ich. Je trpezlivý a nápomocný aj starším klientom, ktorí už nemajú
potrebnú zručnosť ale práca v dielni ich baví. Aj svoj voľný čas trávi väčšinou pokračovaním v práci
v dielni. Neodmietne žiadnu žiadosť o pomoc či už zo strany klientov alebo personálu. Voči ostatným
členomkomunityjepriateľskýabezkonfliktný,snažísabyťtým,ktopomáhaurovnaťajprípadnékonflikty
medzi členmi komunity. Personál zariadenia rešpektuje v plnej miere. Jeho progres v doliečovacom

procese je viditeľný, no nie ukončený. V rámci obdobia pobytu v našom centre bol vystavený viacerým
pokušeniam zlyhania, no vždy odolal, čo je veľmi motivujúce v jeho ďalšom živote bez alkoholu. Je si
vedomý svojich zlyhaní v minulosti z dôvodu svojej závislosti na alkohole a má veľký záujem zvládnuť
ju. Zúčastňuje sa všetkých skupinových aj individuálnych terapií a sedení so sociálnymi pracovníkmi a
taktiež so psychológom. Pravidelne navštevuje psychiatra. Píše si denník, v ktorom podrobne analyzuje

svoje pocity a myšlienky. Konštatujeme, že ak bude naďalej takto pracovať v rámci doliečovacieho
resocializačného procesu so svojím upevňovaním vôle abstinovať, tak po ukončení resocializačného
procesu, bude schopný viesť plnohodnotný život a v plnej miere sa zapojiť do spoločnosti. Čo sa týka
rodinných vzťahov, spolupracujeme len s jeho sestrou p. D. P., ktorá mu je veľkou oporou. Obžalovaný
má svoju alkoholickú minulosť, ktorú často komunikuje hlavne so psychológom ako zle zvládnuté

obdobie vo svojom živote, no robí všetky kroky pre trvalú abstinenciu a zmenu svojho pôvodného života.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: lekárske správy, potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia, rozkaz OÚ TN, správa MÚ DCA, trestný rozkaz OS TN, správa
Resocializačného centra, záznam o hospitalizácii, odpis z RT a lustrácia CESDAP.

Obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho charakteru, pričom všetky
odsúdenia sú zahladené. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 4
záznamy, tiež rôzneho charakteru.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým

výpoveďami svedkov Q. H.ovej, E.a H.a, H. H.ovej, O.. I. C. a T. T. bolo jednoznačne preukázané, že
skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj
nepriamedôkazysavzájomnepodporujúadopĺňajú,pričomtietoneboližiadnymrelevantnýmspôsobom
vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto
uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov a znaleckých posudkov skutočne vytvárajú

ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný. Svedkyňa poškodená Q. H. dostatočne podrobne popísala konanie obžalovaného,
ktorý jej predovšetkým pod vplyvom alkoholu opakovane a pravidelne spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie tým, že ju silou sácal, držal ju a bránil jej pri odchode z bytu, búchal rukou do stola a steny,bránil jej v spánku a oddychu tak, že ju budil a vynucoval si, aby sa s ním rozprávala, bránil jej v
stretávaní sa s ľuďmi tým, že si vynucoval, aby bola doma, podozrieval ju z nevery, kontroloval ju
opakovanými telefonátmi a SMS správami, žiarlil na ňu a ich spoločné deti, bránil jej rozísť sa s ním

a pohŕdavo s ňou zaobchádzal tak, že pravidelne ju oslovoval vulgarizmami, ponižoval ju vo vedení
domácnostiapracovnomzaradení,kričalponej,vroku2014junajmenejjedenkrátškrtil,dňa08.07.2018
na ňu pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočil. Výpoveď svedkyne poškodenej je doplnená a podporená
aj priamymi svedeckými výpoveďami jej plnoletými deťmi, svedkami E.a H.a a H. H.ovej, ktorí bývali
s rodičmi v spoločnej domácnosti, zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi (z nich najmä

rozhodnutiami v súvislosti s priestupkovou a trestnou činnosťou obžalovaného, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný nevedel ovládať svoje správanie ani potom, čo mu hrozili priestupkové, resp. trestnoprávne
dôsledky). Reťazec usvedčujúcich dôkazov dopĺňajú znalecké posudky z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia dospelých a z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria. Výpoveď
svedkyne poškodenej, ktorá vypovedala po zložení prísahy svedka v súlade s Trestným poriadkom,
vyhodnotil súd ako vierohodnú, aj s poukazom na konštatovanie znalkyne Mgr. Lucii Svobodovej

Bošiakovej, PhD., že všeobecná a špecifická vierohodnosť výpovede svedkyne poškodenej je vzhľadom
k faktom vyplývajúcim z komplexného psychologického vyšetrenia a k analyzovaným skutočnostiam
zachovaná. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie predmetného skutku a poukázal
na skutočnosť, že keďže nemal dostatok financií na zabezpečenie rodiny, správanie poškodenej sa
zmenilo, mal problém zvládať túto situáciu, poškodená mu to dávala pocítiť, ponižovala ho, bol v

zlej sociálnej situácii, liečil sa aj na depresiu, nenašiel v rodine podporu, toto napätie sa rozhodol
riešiť alkoholom, ale manželke nikdy fyzicky neublížil a neobmedzoval ju. S poukazom na vyššie
uvedené nezvratne usvedčujúce dôkazy, vyhodnotil súd vyššie uvedenú obranu obžalovaného ako
nevierohodnú a účelovú. Výpovede susedov obžalovaného a poškodenej, svedkov Bc. L. B., O..
H. U. a G. P., ktorí si nevšimli prípadné neštandardné správanie obžalovaného k poškodenej, súd

vyhodnotil ako irelevantné, aj vzhľadom na vyjadrenie svedkyne H. H.ovej, že obžalovaný väčšinou
hovoril cez zaťaté zuby, nekričal, teda je aj pravdepodobné, že susedia nemuseli postrehnúť správanie
obžalovaného v zmysle predmetného skutku. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že k páchaniu
predmetnej trestnej činnosti dochádza za zatvorenými dverami v priestoroch spoločnej domácnosti
páchateľa a poškodenej osoby len za prítomnosti členov takejto spoločnej domácnosti. Znalci z

odboru Psychológia, prípadne Psychiatria vo väčšine obdobných trestných konaní často konštatujú, že
páchatelia predmetnej trestnej činnosti, resp. domáci tyrani, sa na verejnosti prejavujú ako bezúhonný,
teda riadny občania, a podobne sú aj vnímaní jednak kolegami v zamestnaní, ale aj svojimi priateľmi.
Z uvedeného je zrejmé, že najrelevantnejšími dôkazmi v predmetnej trestnej veci sú výsluchy členov
spoločnejdomácnostisobžalovanýmatopoškodenejQ.H.ovejasvedkovE.aH.a,tiežH.H.ovej,pričom

obidve plnoleté deti obžalovaného a poškodenej jednoznačne potvrdili v prípravnom konaní, ale aj na
hlavnom pojednávaní skutočnosti uvádzané poškodenou. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný
žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval motivácii týchto svedkov vypovedať účelovo, navyše vypovedali
pod prísahou svedka a boli riadne poučení o následkoch krivého svedectva. Na základe klinicko-
psychologického a psychodiagnostického vyšetrenia znalkyňa Mgr. Lucia Svobodová Bošiaková, PhD.

zistila (v dôsledku manželovho správania sa) u poškodenej Q. H.ovej zmeny v emocionálnej oblasti
a symptómy distresu, ktorými situačne reaguje na nefunkčné, konfliktné matrimonium a správanie sa
manžela. Aktuálne v nej konfliktná matrimoniálna situácia zosilňuje úzkostné ladenie, má obavy z toho,
že manželove správanie (vulgarizmy, devalvovanie jej osoby, obmedzujúce správanie) bude pokračovať
a fyzické útočenie sa bude pri konzume alkoholu ešte viac stupňovať. Pociťuje únavu, napätie, psychické

vyčerpanie a čiastočne aj rezignáciu z danej situácie. Prítomné sú tiež známky narušenia v oblasti
sebaobrazu a odhadovania vlastnej hodnoty (nízka sebahodnota). Postupne poškodená tak nadobúda
dojem, že danú situáciu nie je možné riešiť, znižuje sa u nej akcieschopnosť a prehlbuje sa pasivita a
pocity rezignácie. Poškodená Q. H. podľa znalkyne Mgr. Lucii Svobodovej Bošiakovej, PhD. subjektívne
pociťovala konanie obžalovaného ako príkorie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané
spáchanieskutkuobžalovanýmvrozsahukladenommuzavinuaakojeuvedenévovýrokovejčastitohto
rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na §

138 písmeno b) Trestného zákona, pričom ide o dokonaný zločin, keďže boli naplnené všetky formálne
znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu zločinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce
jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konalobžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti
na ochrane blízkych osôb, v danom prípade poškodenej bývalej manželky obžalovaného, pred domácim
násilím. Poškodená vzhľadom na svoj osobný pomer k obžalovanému je jednoznačne bez pochybností

osobou blízkou v zmysle § 127 odsek 4 a 5 Trestného zákona. Naplnená bola napokon aj objektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu zločinu, pretože obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické
a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním
strachu a stresu, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním spánku a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas. Osobitný kvalifikačný pojem, závažnejší spôsob konania, bol naplnený

tým, že obžalovaný udržiaval protiprávny stav po dobu (viac ako 5 rokov) teda jednoznačne dlhšiu,
než stačí k dokonaniu predmetného trestného činu. I keď sa obžalovaný v priebehu tohto obdobia
asi 6 mesiacov ústavne liečil, nemalo toto prerušenie týrania poškodenej vplyv na aplikáciu vyššie
uvedeného osobitného kvalifikačného pojmu, pretože nemusí ísť o sústavné konanie obžalovaného.
Konanie obžalovaného voči poškodenej sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti po dlhšiu
dobu, ktoré jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností poškodená pociťovala ako ťažké príkorie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, bez zistenia niektorej z poľahčujúcich, či
priťažujúcich okolností, tiež na skutočnosť, že na obžalovaného sa hladí ako na netrestaného, dospel
súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený
uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (7 rokov až 15 rokov) v trvaní 7

rokov nepodmienečne. Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý by mu bol uložený za trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom
na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie

zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd zároveň poukazuje
na významnú skutočnosť, že obžalovaný v priebehu celého trestného stíhania neprejavil ani náznak
ľútosti z dôsledkov plynúcich zo spáchanej trestnej činnosti. S poukazom na znalecký posudok z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie -
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže obžalovaný spáchal predmetný trestný

čin násilnej povahy voči blízkej osobe v súvislosti s užívaním návykovej látky a vzhľadom na osobu
obžalovaného možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Takto uložený
trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného,
pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1
Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-

preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním
spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.