Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011233
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011233.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov Mgr.
Mareka Anovčina a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna 2022
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného:

C. U. I. S., rod. R.,

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., R. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/300/2021 zo dňa 04.04.2022 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie vo výrokoch o
určení skúšobnej doby, nariadení probačného dohľadu a uložení obmedzenia spočívajúceho v zákaze
požívania návykových látok.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky a súčasne sa

nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje aj
primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu.

Výrokopodmienečnomprepusteníodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodyvuznesenísúduprvého

stupňa zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/86/2018 zo dňa 07.01.2019 bol C. U. I. S., rod. R.,
odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k
súhrnnému trestu odňatia slobody na 5 rokov a 3 mesiace (uložený mu bol podľa prísnejšej trestnej
sadzby, t.j. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák.), na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň bol pri uložení tohto súhrnného trestu zrušený výrok o treste z

rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/28/2018 zo dňa 13.07.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/95/2018 zo dňa 09.10.2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený C. U. I. S., rod. R. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím §

66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný
dohľad na 1 rok. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu bol uložený aj zákaz požívania návykových látok.

Toto uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote
prokurátor sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V jej
písomných dôvodoch uviedol, že dôvodom jeho sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky
pre podmienečné prepustenie. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je
nevyhnutné dôsledne prihliadať na charakterové vlastnosti, motívy a spôsoby vykonania činu, pretože

len tak možno posúdiť, či odsúdený dosiahol taký stupeň nápravy, aby sa zbavil tých charakterových
rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Odsúdený vykonáva trest
síce za menej závažný trestný čin, ale vzhľadom na jeho doterajší život, keď bol 7-krát súdne trestaný,
nie je dôvodné u neho predpokladať riadne vedenie života po vykonaní pomernej časti aktuálneho trestu.
V tejto súvislosti poukázal na to, že odsúdený už bol raz podmienečne prepustený z výkonu iného trestu
odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil protiprávnej činnosti

a tak mu bol nariadený výkon zvyšku tohto trestu. Uvedené pokladá za podstatné v tom smere, že to
nedáva žiadnu záruku, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život. Navrhol, aby krajský súd
napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a aby uložil súdu prvého stupňa, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený. Uviedol, že sociálne pomery, prechod do
normálneho života v podobe trvalého bývania spoločne so svojou matkou i záruky práce spolu s
pozitívnym hodnotením ústavu na výkon trestu sú dostatočnou zárukou pre splnenie podmienok na
jeho podmienečné prepustenie. Svoje tresty z minulosti a vedenie života pred výkonom trestu odňatia
slobody si plne uvedomuje, ale v súčasnosti má životné hodnoty a priority nastavené už inak. Navrhol,

aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, avšak na jej podklade
je potrebné „sprísniť“ odsúdenému „podmienky“ jeho podmienečného prepustenia.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu

odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa zaoberal zákonnými

podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Možno ďalej prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku z pohľadu
dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (2/3).

V zhode s názorom súdu prvého stupňa napokon aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa,
čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva najmä to,
že odsúdený prejavuje snahu o zmenu hodnotovej orientácie a k spáchanej trestnej činnosti zaujíma
kritický postoj, čo ostatne (podľa názoru krajského súdu aj úprimne) deklaroval aj pred súdom prvého

stupňa. V súčasnej dobe je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, dodržiava ústavný
poriadok a vo voľnom čase je aktívny a trávi ho zmysluplne. Taktiež bol už aj disciplinárne odmenený.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky uvádza, že toto je predmetom dokazovania na
verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho

vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadu,atojednotlivo
i v ich súhrne.Z tohto pohľadu krajský súd poukazuje najmä na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý
poukázal na podstatné skutočnosti vyplynuvšie z vykonaného dokazovania a svedčiace o splnení aj
tejto poslednej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody. Súd prvého stupňa najmä zohľadnil vybudované pracovné návyky odsúdeného, zabezpečené
zamestnanie po prepustení na slobodu a vhodné sociálne zázemie, keď ústav na výkon trestu uviedol aj
to, že rodina odsúdeného mu bola oporou počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako
dôležitým faktorom je aj to, že odsúdený už vo výkone trestu odňatia slobody absolvoval ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, v ktorom bude pokračovať aj po svojom prepustení

na slobodu (na podklade uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Nt/57/2020 zo dňa 15.04.2020).
Z hľadiska možností resocializácie odsúdeného ide o veľmi významné skutočnosti, ktoré je potrebné
vyhodnotiť v jeho prospech.

Čiastočne síce je možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že vzhľadom na doterajšiu súdnu trestnosť
odsúdeného a už jedno jeho podmienečné prepustenie z minulosti sa môžu javiť možnosti nápravy

odsúdeného ako sťažené, ale pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností aj
krajský súd dospel k záveru, že odsúdený nemusí byť po prepustení na slobodu odkázaný na páchanie
trestnej činnosti. Práve naopak pracovné návyky odsúdeného, zabezpečené zamestnanie po prepustení
na slobodu, vhodné sociálne zázemie a tiež prezentované odhodlanie odsúdeného viesť už len riadny
život sú tými faktormi, ktoré mu môžu výrazne napomôcť vo vedení riadneho života. Krajský súd má

za to, že odsúdený doterajší čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody plne využil na to, aby si
upovedomil škodlivosť svojho konania, pre ktoré sa „ocitol“ vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon
aj riaditeľ ústavu na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody, a to v spojení s (probačným) dohľadom.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode
riadny život, no takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani
nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver
nebolo možné mať ani len dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný

predpoklad jednoznačne vyplýva.

Krajský súd preto ustálil, že je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil
pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Avšak z pohľadu vyššie uvedených skutočností zistených o osobe odsúdeného, ako aj tej skutočnosti,
že bol v minulosti závislý na marihuane, proti ktorej závislosti bude aj naďalej pokračovať na slobode v
ochrannom protitoxikomanickom liečení, považoval krajský súd za potrebné „sprísniť“ mu „podmienky“
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody oproti tomu, ako ich určil v napadnutom
uznesení súd prvého stupňa. Preto postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. zrušil

napadnuté uznesenie vo výrokoch o určení skúšobnej doby, nariadení probačného dohľadu a uložení
obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok, pričom odsúdenému sám určil dlhšiu
skúšobnú dobu (v trvaní 3 roky) a súčasne nad ním nariadil probačný dohľad v dlhšej výmere (na 3
roky).Akosúčasťprobačnéhodohľadumuuložilprimeranéobmedzeniespočívajúcevzákazepožívania
návykových látok okrem alkoholu.

Takto určené podmienky podmienečného prepustenia budú podľa názoru krajského súdu spôsobilé u
odsúdeného „eliminovať“ rizikové faktory jeho možnej recidívy a dovŕšiť jeho nápravu na slobode, keď
dostatočne zohľadňujú aj povahu spáchanej trestnej činnosti. V prípade, ak odsúdený nesplní vyššie
uvedené podmienky podmienečného prepustenia, t.j. nebude viesť riadny život, nebude sa podrobovať

probačnému dohľadu či nebude dodržiavať uložený zákaz, bude možné rozhodnúť o nariadení výkonu
zvyšku trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.