Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119210669.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému UNIQA pojišťovna, a.s. so sídlom Evropská 810/136,
Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 492 40 480, zapísaný v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom
v Prahe, oddiel: B, vložka č.: 2012, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948,
v spore o zaplatenie 744,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 25. októbra 2021 č.k. 19C/28/2019-157

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zamietol žalobu na zaplatenie sumy 744,30 eur s prísl. uplatnenej žalobcom titulom náhrady škody
spôsobenej na jeho motorovom vozidle zn. D. E. F. C. pri dopravnej nehode dňa 03.05.2016. Výšku
škody žalobca vyčíslil podľa jej určenia likvidátorom poisťovne žalovaného pri obhliadke poškodeného
motorového vozidla dňa 05.05.2016, zaznamenávajúceho poškodenie prednej a zadnej časti vozidla
žalobcu.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní pokračoval so žalovaným ako je označený v záhlaví na
základe cezhraničného zlúčenia spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s., Bratislava, so spoločnosťou UNIQA
poisťovňa a.s. Praha, ČR. Uviedol, že uznesením zo dňa 08.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
15.02.2020 bol odmietnutý nárok žalobcu v časti ušlého zisku - straty na zárobku, pretože neodstránil
vady svojho podania, ktoré bránili v prejednaní veci. Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy obranu žalovaného
o premlčaní nároku a neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou na motorovom vozidle žalobcu a
dopravnou nehodou ako jej priebeh zaznamenali ostatní účastníci dopravnej nehody.

Žalobca tvrdil, že nehodu zavinil vodič vozidla D. G., EČV: H. XXXCC I. J., nesprávne sa preradzujúci
do jazdných pruhov, do vozidla ktorého žalobca narazil a mal poškodenú prednú aj zadnú časť vozidla.
Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ ODI Košice zo dňa 03.05.2016 o preverení oznámenia škodovej
udalosti súd zistil, že k dopravnej nehode došlo medzi I. J., vodičom motorového vozidla zn. D. G. F. H.,
G. K., premávajúcim na osobnom motorovom vozidle zn. D. E. F. C. a žalobcom - vodičom motorového

vozidla EČV C.. Z odborného vyjadrenia č. 81/2016 J. L. M., znalca z odboru cestná doprava, odvetvia
nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 23.09.2016 mu vyplynulo, že podľa
opisu priebehu dopravnej nehody vodičom I. J. k poistnej udalosti došlo tak, že sa neskoro preradil
z pravého jazdného pruhu pre priamy smer jazdy do ľavého jazdného pruhu pred tam idúce vozidlo
žalobcu D. E., EČV C., začul náraz, pričom motorové vozidlo žalobcu zastavilo vo vzdialenosti 2,5 až 3
metre pred ľavým bokom jeho vozidla. Do vozidla D. E., EČV C., ktoré pribrzdilo, zozadu narazilo vozidlo
D. E., EČV C. XXXEF. Ďalší z účastníkov dopravnej nehody vodič G. K. uviedol, že narazil do zadnej
časti motorového vozidla žalobcu D. E. F. C., no nedošlo ku kontaktu prednej časti vozidla žalobcu s
ľavým bokom motorového vozidla I. J. EČV H., ako to tvrdil žalobca. Znalec konštatoval, že poškodenie
na vozidle žalobcu nie je v príčinnej súvislosti s opísaným priebehom nehodového deja, keď poškodenie
predných svetiel a nárazníka energeticky nesúhlasia s mechanizmom dopravnej nehody, a poškodené
predné čelo a evidenčného čísla vozidla žalobcu vykazujú známky skoršieho poškodenia. Znalec tiež
zistil, že vozidlo D. G. F. H. nevykazovalo známky poškodenia, a okrem žalobcu žiadny z účastníkov
nehody netvrdil kontakt medzi prednou časťou motorového vozidla žalobcu a motorovým vozidlom D.
G. F. H. vodiča I. J., pričom tieto skutočnosti žalobca začal tvrdiť až dodatočne. Vzhľadom na ďalšiu
obranu žalovaného o premlčaní práva žalobcu na náhradu škody, sa súd prvotne zaoberal včasnosťou
uplatnenia nároku na súde, keď žalovaný tvrdil, že objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie
škodového nároku začala žalobcovi plynúť od 03.05.2016 a uplynula 03.05.2019, pričom žaloba bola
na súd podaná až dňa 23.09.2019.

Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 427 Občianskeho zákonníka (OZ) o zodpovednosti za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, § 788, §797, §799 OZ o poistnej zmluve
a povinnosti na plnenie z poistenia, § 4 ods. 2, 4, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon. č. 381/01 Z.z.) a
ustanovenia o premlčaní práva § 100, §101, §104, §106 OZ.

V odôvodnení uviedol, že premlčanie je kvalifikované uplynutím času, v dôsledku ktorého súdnu
vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou, keď právo premlčaním nezaniká, no vážne sa
oslabuje, lebo v dôsledku vznesenej námietky premlčania nemôže súd uplatňované právo priznať.
Konštatoval, že pri premlčaní práva na náhradu škody v §106 OZ zákon upravuje kratšiu dvojročnú
subjektívnu premlčaciu dobu, a dlhšiu objektívnu trojročnú premlčaciu dobu, ktoré začínajú plynúť, plynú
i končia nezávisle od seba, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí uplynutie jednej z nich,
právo sa premlčí napriek tomu, že poškodenému by plynula ešte ďalšia premlčacia doba. Poukázal na
to, že v zmysle § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej
udalosti. Považoval za nesporné, že ku škodovej udalosti, ktorá je súčasne udalosťou poistnou, došlo
ku dňu 03.05.2016, ku ktorému dňu mal žalobca vedomosť o zodpovednom subjekte aj o vzniku škody,
na základe čoho konštatoval, že v súlade s § 106 ods. 1 OZ, žalobcovi uplynula dvojročná subjektívna
premlčacia doba, a súčasne aj premlčacia doba podľa § 104 OZ, ktorá začala plynúť rok po poistnej
udalosti, a uplynula 03.05.2019, pričom žalobca podal žalobu oneskorene, až dňa 23.09.2019. Hodnotiac
ako dôvodnú námietku premlčania žalovaného nezaoberal sa posudzovaním ďalších predpokladov pre
úspešné uplatnenie práva žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (CSP). Pretože žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému nevznikli žiadne
preukázateľné trovy konania, náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom, aby žalovanému bola uložená povinnosť
na peňažné plnenie žiadané žalobou. V odvolaní žalobca opísal priebeh dopravnej nehody, vyjadril sa
k miere zodpovednosti jednotlivých vodičov motorových vozidiel za vznik dopravnej nehody, zopakoval,
že vodič J. so svojim vozidlom D. G. F.: H. XXXCC prudko odbočil vľavo v rozpore so smerom jazdy
motorových vozidiel v jazdných pruhoch, čo malo za následok stret vozidiel. Poukázal na to, že bola
spísaná správa o nehode spôsobenej Illéšom vodičom vozidla D. G. F.: H., ktorý túto správu podpisom
potvrdil, ospravedlnil sa, bola mu uložená aj bloková pokuta orgánmi policajného zboru. Ďalej citoval
z ustanovení zákona č. 381/01 Z.z. zdôrazňujúc povinnosť žalovaného na plnenie z poistnej udalosti,
vyjadril sa, že žalovaný zavádza a úmyselne sa vyhýba poistnému plneniu, keď on už dňa 05.05.2016
dopravnú nehodu nahlásil, a toho istého dňa bola škoda na vozidle vyčíslená na sumu 744,30 eur ako

je predmetom žaloby. Tiež poukázal na to, že v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nemohol
motorové vozidlo používať, preto mal aj stratu na zárobku.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou
osobou, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2022 v pojednávacej
miestnosti č. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

Podľa obsahu odvolania žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podstata
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i postupu súdu jeho vydaniu predchádzajúcemu nezistil
naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Len nesúhlas žalobcu so spôsobom
hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvodom pre spochybnenie vecnej správnosti rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmaním skutkových záverov súdu prvej inštancie nezistil, aby tieto nezodpovedali
vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie pochybil, ak pri posudzovaní premlčania
vychádzal z nesprávnej úvahy, že medzi stranami sporu ide o nárok z poistnej zmluvy, v konečnom
dôsledku však v súlade s náležite aplikovaným a interpretovaným ustanovením § 106 OZ správne
vyhodnotil, že došlo k uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody, čo zakladalo
správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

Žalobca v konaní uplatňoval právo na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/01 Z.z., podľa ktorého
náhradu škody uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi, a je povinný tento nárok preukázať. Nebolo sporné, že
žalovaný bol poisťovateľom motorového vozidla, v príčinnej súvislosti s prevádzkou ktorého malo dôjsť
k vzniku škody na vozidle žalobcu pri dopravnej nehode 03.05.2016. Podľa § 15 ods. 2 zákona č.
381/01 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Súd prvej inštancie berúc na zreteľ zásadu procesnej ekonómie sa prvotne zaoberal vznesenou
námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu (čl. 17
Základných princípov CSP, NS SR 1 Cdo 43/2010). Platí, že pokiaľ je nárok premlčaný, nie je už

právne významné, či žalobou uplatnené právo na plnenie bolo dôvodné. Zásada hospodárnosti preto
vždy vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posudzoval vznesenú námietku premlčania. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v spore znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§
100 ods. 1 tretia veta OZ). Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si priamy nárok proti poisťovateľovi
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v zákonnom stanovenej lehote vyplývajúcej
z ustanovenia § 106 OZ neuplatnil riadne a včas.

V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa ako priamy nárok,
pričom na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava
ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu
škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva
nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu a
jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa, keď
poškodený nemôže dostať to isté plnenie dvakrát .

Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má však
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie, ak ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti
(§4 ods. 1, 4 zák. č. 381/01 Z.z.). Oba vzťahy, teda vzťah škodcu a poškodeného ako aj vzťah
poisťovne a poisteného sa zakladá na odlišnom obsahu práv a povinností. Plnenie z povinného
zmluvného poistenia nie je teda plnením z poistného záväzku, ale plnením poistenia za škodcu, ktoré
zákonné zmocnenie v prospech poškodeného výslovne upravuje § 15 zákona č. 381/01 Z.z. Poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, vo vzťahu k tomu je kryté poistným vzťahom. Medzi škodcom a poškodeným existuje vzťah
založený na zodpovednosti za spôsobenú škodu ako osobitný typ záväzkového zodpovednostného
vzťahu. V prípade, ak je naplnený tento zodpovednostný vzťah, teda v príčinnej súvislosti s konaním
škodcu resp. v súvislosti s objektívnou skutočnosťou, s ktorou zákonná úprava spája objektívnu
zodpovednosť v zmysle § 427 OZ došlo k vzniku škody, je poisťovňa povinná na poistné plnenie náhrady
škody. V zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/01 Z.z. poisťovateľ nehradí za poisteného škodu,
ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

Nakoľko nárok žalobcu vyplýva zo zodpovednostného vzťahu voči škodcovi, za ktorého má plniť
žalovaný ako poisťovateľ, v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/01 Z.z. uplatňuje sa na posudzovanie
premlčania tohto nároku na náhradu škody ustanovenie § 106 OZ.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Objektívna premlčacia lehota (trojročná) a subjektívna premlčacia lehota (dvojročná) plynú a končia
nezávisle od seba, ak sa skočí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí aj v prípade, že by poškodenému
ešte plynula druhá premlčacia doba. Pokiaľ by sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, právo by sa mu v takomto prípade premlčalo,
pretože subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže presiahnuť.

Niet pochýb, že k vzniku tvrdenej škody na vozidle žalobcu došlo dňa 03.05.2016, teda v súlade s § 106
ods. 2 OZ trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula dňa 03.05.2019.
Pretože žalobca podal žalobu na súd až dňa 23.09.2019, svoje právo uplatnil oneskorene, preto súd
jeho žalobu dôvodne zamietol v zhode s § 100 ods. 1 veta tretia OZ, podľa ktorého, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Nad rámec uvedeného odvolací súd
dodáva, že v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby žalobcovi uplynula aj subjektívna dvojročná
doba premlčania, keď je nepochybné, že nárok, ktorý bol predmetom žaloby zodpovedajúci peňažnému
plneniu za tvrdené škody na jeho motorovom vozidle vo výške 744,30 eur si žalobca uplatnil vo väzbe
na vyčíslenie škody zo dňa 05.05.2016, ku ktorému dňu mal vedomosť o všetkých skutočnostiach
potrebných na uplatnenie nároku na súde (§106 ods. 1 OZ). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že
predmetom konania nebol nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku-straty na zárobku, keďže v tomto
rozsahu bolo konanie právoplatne ukončené odmietnutím jeho podania uznesením zo dňa 8.1.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.02.2020, a aj pre prípad, ak by taký nárok existoval, rovnako by sa naň
vzťahovali zásady plynutia premlčacej doby na uplatnenie škodového nároku. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo preto ako vecne správne potvrdené vrátane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade
trov konania.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Odvolateľ nebol v konaní o odvolaní úspešný, preto mu nepatrí právo na náhradu trov, žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, z ktorých dôvodov nebola stranám sporu priznaná náhradu
trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.