Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210839
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216210839.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: W.. I.

V., L.. XX. XX. XXXX, J. I. X, J., zast. Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava,
IČO: 47 256 991, proti žalovanej: Y. J., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XXb, J., zast. JUDr. Ing. Monika
Reháková,advokátka,sosídlomMickiewiczova9,Bratislava,IČO:42418313,ovydaniebezdôvodného
obohatenia 78 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3,05 % ročne zo sumy 78 000 eur od 14.
06. 2016 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 78 000 eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 14. 06. 2016 až do zaplatenia.

Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou súdu dňa 29. 06. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 78
000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2) Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12. 06. 2016 uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu v jeho vlastníctve za kúpnu cenu 161 000 eur. V súlade s
bodom 7.2 kúpnej zmluvy bola kúpna cena kupujúcim uhradená nasledovne: suma 3 000 eur na účet
sprostredkovateľa na základe rezervačnej zmluvy a suma 158 000 eur na účet určený predávajúcim
v kúpnej zmluve, pričom sa jednalo o účet žalovanej. Ďalej uviedol, že strany sporu boli partneri a
plánovali spolu kúpu nehnuteľnosti - rodinného domu v C. G. J.. Preto žalovaná uzatvorila ako kupujúca
dohodu o uzavretí zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa rodinného domu, ktorí mali podľa pôvodného
plánu využívať strany spoločne. Podľa podmienok predmetnej dohody bola žalovaná zaviazaná zaplatiť

zálohu na kúpu nehnuteľností vo výške 3 000 eur. Za tým účelom zálohu v tejto výške dňa 17. 05.
2013 previedol žalobca zo svojho bankového účtu spoločnosti W., D..O..M.. Žalovaná so žalobcom
jednostranne ukončila partnerský vzťah, vysťahovala ho zo spoločnej domácnosti veľmi náhle a rázne.
Žalobca sa ocitol doslova na ulici bez strechy nad hlavou a akýchkoľvek finančných prostriedkov. Z
toho vyplýva, že akékoľvek plánované spolužitie (čo sa týka rodinného domu) neprichádza do úvahy.
Žalovanej žalobca vyplatil dve sumy jemu patriacich peňažných prostriedkov, a to 3 000 eur a 158 000
eur, spolu sumu 161 000 eur. Tieto finančné prostriedky boli prevedené do dispozície žalovanej za

účelom zabezpečenia spoločného bývania v rodinnom dome. Vzhľadom na rozpad partnerského vzťahu
odpadol právny dôvod, pre ktorý boli prevedené tieto finančné prostriedky do dispozície žalovanej.
V záujme riešiť situáciu vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 03. 06. 2016 na vrátenie finančných
prostriedkov v lehote 7 dní. Predmetnú výzvu si žalovaná prevzala dňa 06. 06. 2017, t.j. odo dňa 14. 06.2016 sa dostala do omeškania, nakoľko neplnila. Žalovaná kontaktovala žalobcu a s cieľom ponechať
si čo najväčšie množstvo finančných prostriedkov, donútila ho podpísať pod hrozbou nevrátenia dňa 03.
06. 2016 na notárskom úrade Čestné prehlásenie, podľa ktorého prevzal od žalovanej sumu 83 000 eur

a prevzatím tejto sumy sa právne vzdal nároku na zvyšnú časť. Predmetné čestné prehlásenie žalobca
považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý podpísal pod nátlakom, nakoľko sa ocitol v tiesni a
v situácii, keď sa mu žalovaná vyhrážala, že mu nevráti ani časť poskytnutých finančných prostriedkov.
Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi a zneužila finančnú tieseň žalobcu. Navyše neplatnosť
právneho úkonu, ktorým žalobca mal prehlásiť, že sa vzdáva nároku na zvyšnú časť, odôvodňuje aj

neurčitosťou tohto právneho úkonu, nakoľko z čestného prehlásenia nevyplýva výška zvyšnej časti
nároku. Ďalej sa v ňom uvádza suma 158 000 eur, napriek tomu že v tom čase mala žalobkyňa povinnosť
vrátiť sumu 161 000 eur. Z obsahu tohto právneho úkonu nie je možné jednoznačne zistiť, akého
nároku sa žalobca mal vzdať. Ďalej uviedol, že v súlade s § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
jasne stanovené, že veriteľ sa môže vzdať svojho práva alebo dlh odpustiť iba na základe dohody s
dlžníkom. Táto dohoda musí byť urobená písomne a nakoľko je dvojstranným právnym úkonom musí byť

podpísaná obidvomi účastníkmi vzťahu. Preto sa nemohol žalobca predmetným čestným prehlásením
vzdať svojho nároku, pretože toto nespĺňa náležitosti dohody o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu.
K takejto dohode navyše ani medzi účastníkmi nedošlo. Nakoľko mu žalovaná z dlžnej sumy 161 000 eur
uhradila iba sumu 83 000 eur, žiada, aby ju súd titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal na úhradu
zvyšnej sumy vo výške 78 000 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania v zákonnej výške a priznal

žalobcovi náhradu trov konania.

3) Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že v kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností
uzatvorenej medzi žalobcom a predávajúcim žalobca výslovne uviedol, že kúpnu cenu má poukázať
kupujúci na bankový účet žalovanej. Žalobca žalovanej tieto finančné prostriedky daroval. Strany sporu

plánovali spoločné bývanie, avšak nehnuteľnosť, ktorú mali spoločne užívať, mala byť vo vlastníctve
žalovanej. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že tieto peniaze mala len spravovať. Túto skutočnosť
preukazuje aj Dohoda o uzavretí zmluvy zo dňa 15. 05. 2015, kde je jasne deklarovaný budúci kupujúci,
a to žalovaná. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená platná a účinná darovacia zmluva. Žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko jednoznačne a nad všetky pochybnosti nepreukázal, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu.

4) Žalobca vo svojom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že medzi žalobcom
a žalovanou nikdy nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy, žalobca jej finančné prostriedky nikdy
nedaroval a nemal v úmysle jej tieto niekedy v budúcnosti darovať. Strany sporu spolu žili v spoločnej

domácnosti, plánovali spoločný život, v dôsledku čoho hľadali miesto na spoločné bývanie. Spoločná
domácnosť mala byť tvorená z finančných prostriedkov oboch. Z tohto finančné prostriedky neboli
žalovanej darované, ale žalobca ich uložil na účet žalovanej, za účelom ich spravovania do momentu
kúpy rodinného domu aj pre žalobcu. Skutočnosť, že mal byť dom napísaný na žalovanú mala v čase
existencie partnerského vzťahu opodstatnenie, nakoľko žalobca mal a stále má komplikovaný vzťah so

synom. Preto v záujme vyhnúť sa v budúcnosti majetkovým sporom súhlasil, aby bol dom napísaný
na žalovanú, avšak žalobca mal mať v ňom právo doživotného bývania. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca žil so žalovanou v partnerskom vzťahu, plne jej dôveroval, veril a nečakal, že nastane takáto
situácia, nedošlo medzi stranami k uzatvoreniu písomných dohôd. Ďalej uviedol, že taktiež skutočnosť,
že žalovaná vrátila časť finančných prostriedkov, dostatočne preukazuje vedomosť žalovanej o tom, že

finančné prostriedky jej nepatria a sú výlučne žalobcove. Aj sms komunikácia medzi nimi preukazuje
nepravdivosť tvrdenia žalovanej, podľa ktorého sa žalobca rozhodol ponechať jej dar v zníženej
výške, čo potvrdil aj čestným prehlásením. Zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že žalobca
poskytol finančné prostriedky žalovanej na konkrétny účel, spravovanie a kúpu rodinného domu. Po
rozchode medzi stranami odpadol dôvod, pre ktorý boli tieto finančné prostriedky poskytnuté. Okamihom

ukončenia partnerského vzťahu sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Poukázal na judikát
NS SR. Žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej za účelom spoločnej kúpy rodinného domu.
Robil tak s vedomím, že v tomto dome bude mať právo doživotného bývania. Preto nie sú splnené
podmienky darovania. Na strane žalovaného absentuje prejav vôle finančné prostriedky žalovanej
darovať. Čestné prehlásenie nie je platným právnym úkonom, nakoľko bolo spísané pod nátlakom, v

tiesni, s nedostatkom slobodnej vôle a v zlej majetkovej situácii žalobcu.

5) Žalovaná v ďalších písomných vyjadreniach uviedla, že pokiaľ žalobca uvádza, že rodinný dom
mal byť napísaný na žalovanú z dôvodu zlých vzťahov so synom, tak ak by mal v úmysle dosiahnuťstav aby jeho syn nededil, tak mohol svojho syna vydediť alebo sa zbaviť všetkého svojho majetku.
Samotný žalobca potvrdzuje, že vlastnícke právo k rodinnému domu mala mať výlučne žalovaná. A keď
k nej nedošlo, žalovaná ho informovala, že časť darovaných finančných prostriedkov plánuje použiť na

rekonštrukciu bytu na T. A. vo E.. Nesúhlasí s tým, že by vysťahovala žalobcu na ulicu bez varovania.
Žalovanáažalobcaspoludlhodobejšienevychádzali,žalobcajučastourážalaajpretomuužvdecembri
uviedla,žeichspolužitienepovažujezadlhodoboudržateľné,pričomžalobcasaodsťahovalažvdruhom
štvrťroku nasledujúceho roka. Pokiaľ ide o maily žalobcu, ide len o subjektívne ničím nepodložené
tvrdenia žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenú majetkovú situáciu žalovaná uviedla, že bol v dotknutom čase

majiteľom auta a motorky v hodnote cca 40 000 eur a podľa jej vedomosti mal aj finančné prostriedky
v produktoch bankového a investičného sektora.
Ďalej uviedla, že došlo k uzatvoreniu zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka,
na základe ktorej sa dlžník ako sľubujúcu zaväzuje, že bude plniť tretej oprávnenej osobe. V Dohode o
uzavretí zmluvy zo dňa15. 05. 2015 uzatvorenej medzi W., D..O..M.. a žalovanou je uvedené, že ZOBZ
bude uzatvorená s budúcim kupujúcim, nadobúdateľom predmetných nehnuteľností, a to žalovanou. V

kúpnej zmluve zo dňa 12. 06. 2015 je uvedené meno predávajúceho - žalobcu a bankový účet určený
predávajúcim - majiteľ žalovaná. Žiadala žalobu zamietnuť.

6) Žalobca podaním zo dňa 25. 09. 2017 vzal svoju žalobu v časti príslušenstva, a to zaplatenia úrokov z
omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 70 000 eur od 14. 06. 2016 do zaplatenia späť a žiadal konanie

v tejto časti zastaviť. Žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcom v tejto časti súhlasila.

7) Podľa ustanovenia § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

8) Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9) Podľa § ustanovenia 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10) S poukazom na späťvzatie žaloby žalobkyňou a súhlasom žalovanej so späťvzatím žaloby súd v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie vo veci zastavil.

11) Súd vo veci vykonal všetky dôkazy na ktorých strany sporu zotrvali a zistil nasledovné:

12)Zkúpnejzmluvyzodňa12.06.2015vyplýva,žetútouzatvorilžalobcaskupujúcimC.G..Predmetom
kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k X-izbovému bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu a
podielu na nebytovom priestore. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 161 000 eur, pričom prvá časť
kúpnejcenyvovýške3000eurbolauhradenákupujúcimzvlastnýchprostriedkovpreduzatvorenímtejto
zmluvy na základe rezervačnej zmluvy. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 158 000 eur uhradí kupujúci

z prostriedkov úveru na účet určený predávajúcim a uvedený v záhlaví tejto zmluvy.

13)Zčestnéhoprehláseniavyplýva,žedňa 03.06.2016žalobcaprehlásilnasvojučesť,žeodžalovanej
prevzal sumu 83 000 eur z celkovej čiastky 158 000 eur. Prevzatím sumy sa právne vzdal nároku na
zvyšnú časť. Čestné prehlásenie podpísal žalobca.

14) Z Dohody o uzavretí zmluvy zo dňa 15. 05. 2016 vyplýva, že spoločnosť W., D..O..M.. a žalovaná
vyhlásili, že majú záujem uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bude prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinnému domu C. Č..X, postavenému v C. G. J. a pozemku
vo výmere XXX m2. Na znak prejavu súhlasu k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uhradí

žalovaná do troch pracovných dní zálohu vo výške 3 000 eur na účet.

15) Z faktúry spoločnosti W., D..O..M.. vyplýva, že táto spoločnosť dňa 18. 05. 2016 vyhotovila faktúru
na sumu 3 000 eur, ako prvú časť kúpnej ceny na základe dohody o uzatvorení zmluvy, splatnú dňa 31.
05. 2015, pre odberateľa Y. J..

16) Z výpisu účtu žalobcu vedenom vo E. banke č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že
žalobca dňa 18. 05. 2016 previedol spoločnosti W., D..O..M.. sumu 3 000 eur ako zálohu na kúpnu cenu
domu v C. G. J. na meno Y. J. - súhlasí s uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve.17) Z predžalobnej výzvy vyplýva, že predmetnou výzvou zo dňa 31. 05. 2016 vyzval právny zástupca
žalobcu žalovanú na úhradu sumy 161 000 eur v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy na účet žalobcu.

Predmetnú výzvu si žalovaná prevzala dňa 06. 06. 2016.

18) Z výpovede svedka D. D. vyplýva, že pán V. jeho priateľ a pani J. pozná z videnia. Mal vedomosť o
tom, že pán V. predal byt na I. A. a to z dôvodov, že chodil s pani J. a išiel sa k nej nasťahovať. Spomínal,
ako chce využiť prostriedky získané z tohto predaja a bolo to za účelom najskôr kúpy bytu niekde na P.,

a potom pán V. chcel stavať domček v C. G. J.. Nemá informácie o tom, akým spôsobom odišiel z bytu,
za akých okolností sa rozišli, nebol prítomný. Pán V. mu telefonoval, že bol vyhodený z bytu, že aby
mu pomohol. Povedal že príde, našiel ho pred domom, v hroznej búrke, bol celý premočený. Nevedel
ani rozprávať, ani kto je, bol v ponožkách. Nikdy mu nespomínal pán V. niečo ohľadne úmyslu darovať
finančné prostriedky pani J.M.. Osobne nebol prítomný pri rozhovore žalobcu a žalovanej ohľadne
finančných prostriedkov týkajúcich sa tohto sporu. Vedomosti ohľadne plánovanej kúpy bytu a domu,

ktorú spomínal, má iba od žalobcu. Vlastníkom tohto domu mala byť pani J. z dôvodu, že mal nejaké
rodinné problémy so synom a strašne sa bál, že keby sa mu niečo stalo, aby to syn nededil, tak z tohto
dôvodu. A vie, že s pani J. plánovali dožiť v tom domčeku, ktorý pán V. postaví. Malo to byť napísané
na ňu, on jej za tým účelom vyplatil aj peniaze za predaj svojho bytu na I. ulici, čomu sa on čudoval.
Vysvetlil mu to tak, že to bude použité na kúpu domu, kde mal mať právo na dožitie až do smrti.

19) Z výpovede svedkyne W. J. vyplýva, že pán V. je jej bývalý kolega a pani J. bývalá klientka, nemám
k nim žiaden iný bližší vzťah. Mala vedomosť, že pán V. vlastnil byt na I. ulici, a aj že ho chcel predať a
vedomosť o dôvodoch tohto predaja, nakoľko ako realitná maklérka mala jeho byt v ponuke na predaj,
aj keď bol jeho byt v ponuke aj v iných realitných kanceláriách. Ešte predtým, niekedy v marci 2015, ako

vie z mailovej komunikácie, sa bol s ňou poradiť a povedal jej, že byt predáva preto, že potrebuje kúpiť
s priateľkou nejaký starý dom na P.. Jeho priateľku v tom čase nepoznala.

20) Z výpovede svedka W.. V. C. vyplýva, že pán V. je jeho bývalý kolega a pani J. asi dvakrát videl.
Raz keď mu ju prestavil pán V. a ešte raz tiež s ním. Nemá k nim žiaden iný bližší vzťah. V roku 2015

ich stretol na chodbe obecného úradu, nakoľko je starostom v C. G. J.. Dlho pána V. nevidel, tak sa ich
spýtal, čo tam robia. Na to mu vysvetľoval, že chcú kúpiť alebo postaviť rodinný dom v C. G. J., že budú
občania C. G. J. a že sú v rokovaní so spoločnosťou W., D..O..M.., ktorá tam vtedy stavala. Vyslovene
nepovedali že chcú kúpiť dom spoločne, ale keď dvaja ľudia prídu a povedia, že chcú kúpiť dom, tak
predpokladal, že spoločne.

21) V priebehu konania právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a zároveň uviedol, že pokiaľ
ide o vyjadrenie žalovanej je to nová právna argumentácia, že došlo k uzavretiu zmluvy v prospech
tretieho, ktorú uviedla až po vyše roku po začatí sporu. Avšak aj napriek tomu má za to, že nie sú
splnené podmienky na uzavretie takej zmluvy, nakoľko v kúpnej zmluve je v záhlaví uvedené len

číslo bankového účtu, ktorého majiteľkou je žalovaná. Teda nie je dostatočne špecifikovaný subjekt,
v prospech ktorého by mala byť zmluva uzatvorená v tom zmysle, že jej mala byť na základe takej
zmluvy plnená uvedená čiastka. Navyše kupujúci nemohol mať ani vedomosť že by išlo o zmluvu v
prospech tretieho, preto túto argumentáciu považujeme za účelovú a špekulatívnu. Žalobca poskytol
finančnéprostriedkyžalovanejzaúčelomzabezpečeniaspoločnéhobývania,kučomualenedošlo,preto

žiada tieto finančné prostriedky späť, a preto má žalobca aktívnu legitimáciu a žalovaná pasívnu vecnú
legitimáciu.

22) V priebehu konania žalobca zotrval na žalobe a zároveň uviedol, že na základe kúpnej zmluvy bola
prevedená žalovanej kupujúcim suma 158 000 eur. Taktiež na základe dohody žalovanej s firmou W.,

D..O..M.. uhradil sumu 3 000 eur prevodom z jeho účtu na meno pani J., čo je uvedené v poznámke
tohto prevodu. Celkom teda žalovanej poskytol sumu 161 000 eur z mojich finančných prostriedkov a
to nikdy nie darovaním, ale z iných dôvodov. Spoločne plánovali postaviť alebo kúpiť rodinný domček,
nakoľko mali vzťah. Spoločný domček mal byť na žalovanú, nakoľko nemal dobre vzťahy so synom. Za
účelom obstarania tejto nehnuteľnosti predal svoj byt, pričom suma 158 000 eur ako kúpna cena bola

hradená na základe tejto kúpnej zmluvy na účet žalovanej. Z toho istého dôvodu zaplatil zálohu firme
W., D..O..M.. za pani J.. Bola to záloha na výstavbu domu. Vtedy ešte netušil, že ich vzťahy sa vážne
narušia, čo začalo hlavne pre problémy dcéry žalovanej. Napokon to skončilo tak, že bol vyhodený. Veci
boli nahádzané do vriec, z bytu žalovanej. Po vyhodení žiadal vrátiť 161 000 eur. Týždeň sa dohadovali,pričom žalovaná uvádzala, že mu peniaze vráti, nakoniec povedala, že mu vráti 80 000 eur ak sa zvyšku
vzdá. Bol v tiesni a pod nátlakom. Aj po porade s právnikom, ktorý mu povedal, že tých 80 000 eur má
istých a ten zvyšok ktovie či sa mu podarí vymôcť. Tak išli na notársky úrad, kde pani J. vypísala čestné

prehlásenie na základe poskytnutého formulára, ktorý jej dali na tomto úrade a on to podpísal, pod
nátlakom v tiesni. Bola najskôr dohoda, že mu tie peniaze dá v hotovosti po podpise. Nakoniec mu však
povedala žalovaná, že mu to dá prevodom v banke. K tým 80 000 eur ešte prirátali sumu 3 000 eur, ktorú
platil ako zálohu za žalovanú. Podpísal to aj preto, lebo sa bál, že nedostane žiadne peniaze, keďže
mu žalovaná povedala, že mu dá kedykoľvek výpis z účtu, kde boli peniaze za predaj bytu, nakoľko tam

už nič nie je. Preto to podpísal, hoci nikdy nemal v úmysle vzdať sa svojej pohľadávky voči žalovanej
a ani jej túto dlžobu odpustiť. Napokon čakal v Unicredit banke oproti úradu, až kým mu suma 83 000
eur nabehla na účet, ktorý tam založil. Pokiaľ ide o skutočnosť, že by mal sumu 161 000 eur žalovanej
darovať, to nikdy nemal v úmysle a ani jej sumu 161 000 eur nedaroval a ani jej peniaze v tejto výške
nikdy neodovzdal. Vylučuje uzavretie darovacej zmluvy. Finančné prostriedky jej boli prevedené na účet
kupujúcim jeho bytu vo výške 158 000 eur a sumu 3 000 eur za ňu hradil na účet W., D..O..M.. Na otázky

právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že peniaze ktoré boli poukázané na jeho pokyn na účet žalovanej
mali byť použité na kúpu rodinného domu. Chceli so žalovanou spolu žiť a bývať až do smrti. A dohodli
sa, že si kúpime dom, ktorý bude napísaný na žalovanú, kvôli jeho nezhodám so synom. Taktiež mala
nejaké spory ohľadne jej bytu, kde bola plomba. Tak sa na to pýtal a uviedla, že je to už v poriadku, byt
je čistý. V čase keď poukazoval zálohu 3 000 eur na kúpu rodinného domu, vedel o tom, že tento dom

má byť vo vlastníctve žalovanej. Dohoda o vrátení peňazí nebola žiadna, ani ústna, ani písomná. Tie
peniaze boli určené na kúpu rodinného domu. Preto aj svoj byt predal, aby mali spoločné bývanie. Bola
dohoda so žalovanou, že tam bude mať notársky overené doživotné bývanie v tomto dome, ktorého
ona bude majiteľkou, že keby sa mu niečo stalo. S touto podmienkou do tohto spoločného bývania išli.
Len toto sa dohodli. Nemal vedomosť, že tieto peniaze mali byť použité na rekonštrukciu bytu. Nemal

v úmysle uzatvoriť žiadnu zmluvu v prospech tretej osoby, t.j. žalovanej.
23) V priebehu konania právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že v kúpnej zmluve je uvedený
bankovýúčet,kdemalkupujúciposlaťpeniaze,apretomuselmaťvedomosťotom,kampeniazeposiela.
Považovala nárok žalobcu za neopodstatnený a žiadala ho zamietnuť.
24) V priebehu konania žalovaná ďalej uviedla, že je pravda, že mali so žalobcom dvakrát vzťah. Prvý

stroskotal na základe jeho klamstiev a na základe falšovania verejnej listiny, za ktoré bol odsúdený.
Potom sa dali opäť dokopy, kúpil obrúčky a povedal, že všetky peniaze z predaja bytu jej dá. Mala dcéru
aj vnučku v C. G. J., tak mu povedala, že by si tam chcela kúpiť nejaký domček, aby bola blízko. Tak
sa spolu boli pozrieť na nejaké domy a aj si vybrali a žalobca zaplatil zálohu za dom. Avšak nakoniec
tá výstavba meškala. Boli sa informovať, že asi z toho nič nebude, tak mu povedala, že z tých peňazí

prerobí svoj byt na T. ulici. Bola tam aj bytová dizajnérka, asi 14. 04. 2016, ktorá im dala cenovú ponuku,
žalobca so všetkým súhlasil. Odsťahoval sa až 23. 05. 2016. Uzatvorili sme spolu darovaciu zmluvu. A
to tak, že v kaviarni niekedy v apríli, neviem uviesť kedy, jej žalobca povedal, že jej tie peniaze z predaja
bytu dá. Nikdy jej však tieto peniaze on neodovzdal. Sumu 158 000 eur jej poukázal kupujúci na základe
jeho pokynu, sumu 3 000 eur zaplatil nie jej, ale firme W., D..O..M.. Sumu 83 000 eur mu vrátila preto,

že vzhľadom na rozpad vzťahu nechcela mať s ním spory. Povedala som mu: ty si mi tie peniaze dal,
všetko si mi nasľuboval, ja som s nimi zaobchádzala ako so svojimi, môžem ti dať teraz 80 000 eur. Ale
on chcel ešte aj tých 3 000 eur zálohu pre W., D..O..M.., tak mu dala 83 000 eur prevodom na účet. Je
pravdou, že text čestného prehlásenia vypísala ona, ale žalobca jej ho diktoval, lebo keď im dali ten
papier, povedal jej: tu máš, píš. Potom sa ešte stretli, normálne sa choval, neboli žiadne problémy medzi

nimi. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že byt na T. ulici, v ktorom bývali, patrí jej dcére.
Chcela použiť jej peniaze na rekonštrukciu bytu jej dcéry. Okrem tých 83 000 eur, chcel žalobca od nej
ešte 10 000 eur, lebo keď dával do stravy, že ich chce späť.

25) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
26) Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27) Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.28) Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29) Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

30) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.

31) Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

32) Podľa § 574 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo, že dlh odpúšťa, táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

33) Podľa § 50 ods. 1,2 a 3 občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej
osoby.
Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy
oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s
kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto

prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má
účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia
osoba súhlas odoprela.

34) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36) Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37) Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38) Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39) Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40) Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41) Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu voči žalovanej je dôvodná.

42) Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
počas trvania ich partnerského vzťahu poukázal na účet žalovanej sumu 158 000 eur a zaplatil zažalovanú zálohu vo výške 3 000 eur spoločnosti W., D..O..M.. Žalobca sa domáhal vrátenia žalovanej
(žalovaná mu už predtým vrátila časť týchto peňazí dobrovoľne) sumy z dôvodu, že uvedené finančné
prostriedky jej poskytol na základe ich dohody výlučne za účelom zaobstarania spoločného bývania, a

to rodinného domu, ktorý bude vo vlastníctve žalovanej a žalobca v ňom bude mať právo doživotného
bývania. Za tým účelom predal svoj byt a v kúpnej zmluve uviedol účet žalobkyne na ktorý mal kupujúci
poukázať druhú časť kúpnej ceny. Žalovaná sa v spore bránila tým, že predmetné finančné prostriedky
jej žalobca daroval, a že čestným prehlásením sa vzdal zvyšnej sumy ktorú jej daroval, čím došlo k
zmene darovacej zmluvy, a že uzavrel zmluvu v jej prospech ako tretej osoby, v Dohode o uzavretí

zmluvy zo dňa 17. 05. 2015, zadaním prevodu a v kúpnej zmluve, kde jej účet uviedol, ako ten na ktorý
bola poukázaná časť kúpnej ceny.

43) Súd uvádza, že v konaní nebolo ničím preukázané uzatvorenie darovacej zmluvy medzi stranami
sporu. Darovacia zmluva nemusí byť uzatvorená písomne, avšak na jej platné uzatvorenie je potrebné,
aby darca nepochybne prejavil vôľu darovať obdarovanému predmet darovania, t.j. v tomto prípade

finančné prostriedky a reálne tieto finančné prostriedky aj odovzdal. Z vykonaného dokazovania však
nebolo preukázané, že by žalobca mal niekedy v úmysle predmetné finančné prostriedky žalovanej
darovať, ako tvrdila. Naopak, aj z výpovede svedkov bolo preukázané, že žalobca predal svoj
byt a poskytol finančné prostriedky získané z tohto predaja za účelom zabezpečenia spoločného
bývania so žalovanou. Preto nebola splnená základná podmienka potrebná pre platné uzatvorenie

darovacej zmluvy, a to vôľa žalobcu darovať finančné prostriedky žalovanej, do jej výlučnej, slobodnej
a neobmedzenej dispozície, t.j. na ich výlučné a slobodné užívanie (nakladanie s nimi podľa jej úvahy),
čo je jedným z podstatných pojmových znakov daru. Nakoľko nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy,
nemohlo dôjsť ani k žiadnej jej zmene v tom zmysle, že žalobca daroval žalovanej iba časť finančných
prostriedkov, t.j. tie, ktoré sú predmetom tohto sporu, nakoľko časť finančných prostriedkov mu žalovaná

vrátila. Tieto skutočnosti mali vyplývať z čestného prehlásenia podpísaného žalobcom. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že z čestného prehlásenia zo dňa 03. 06. 2016 podpísaného žalobcom nevyplýva
žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi stranami sporu. Uvádza sa v
ňom iba, že žalobca prevzal sumu 83 000 eur od žalovanej a že sa vzdáva zvyšnej časti. Žiadny právny
titul sa tam neuvádza.

44) Úmyslu žalobcu darovať finančné prostriedky žalovanej nezodpovedá samo osebe ani skutočnosť,
že účet odporkyne bol uvedený v kúpnej zmluve, ktorou žalobca predal svoj byt, nakoľko sa jedná o
dohodnuté platobné miesto medzi zmluvnými stranami a nie o uzatvorenie akejkoľvek ďalšej zmluvy
napr. aj v prospech tretej osoby. Navyše uzatvorenie zmluvy v prospech tretej osoby by muselo

zodpovedať vôli oboch strán tejto zmluvy, a jej muselo by z nej byť bez pochybností zrejmé, že zmluva
sa uzatvára v prospech tretej osoby, čo v spore nebolo preukázané. Obdobne to platí aj pre Dohodu o
uzavretí zmluvy zo dňa 15. 05. 2015.

45) V spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že čestné prehlásenie podpísané žalobcom dňa 03.

06. 2016 bolo neplatným právnym úkonov z dôvodov, že bolo podpísané v tiesni, pod nátlakom a nebolo
prejavom slobodnej vôle žalobcu.
Pokiaľ však žalovaná poukazovala na predmetné čestné prehlásenie podpísané žalobcom, ako na
právny úkon, ktorým sa vzdal svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy, súd sa s týmto názorom
nestotožnil pre nedostatok opory v hmotnom práve. Súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetný

jednostranný úkon žalobcu nespĺňa zákonné podmienky odpustenia dlhu a nejedná sa o účinné
odpustenie dlhu ako spôsob zániku záväzku.

46) Súd v zhode so žalobcom uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy predvídanej v § 574
Občianskeho zákonníka, jedným zo spôsobov zániku záväzkov je dvojstranná písomná dohoda,

ktorá však medzi stranami sporu uzatvorená nebola. Jednostranné odpustenie dlhu právna úprava
nepripúšťa, čo sa v právnej teórii odôvodňuje skutočnosťou, že by mohlo odporovať záujmom
dlžníka, resp. spôsobovať závislosť oslobodeného dlžníka od veriteľa. Pretože namietaný prejav vôle
uskutočnenýžalobcom,t.j.čestnéprehláseniez06.06.2016,máprávecharakterjednostrannéhoúkonu
neprípustného z hľadiska vzdania sa nároku. Preto súd na čestné prehlásenie žalobcu ako jednostranný

právny úkon žalobcu súd neprihliadol.

47) S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že k uzatvoreniu platnej darovacej a ani
inej zmluvy, na základe ktorej by bola žalovaná oprávnená prijať a ponechať si finančné prostriedkynepochybne patriace žalobcovi, medzi stranami sporu nedošlo. Taktiež nebol v spore preukázaný
žiadny spôsob účinného zániku záväzku. Preto ak si žalovaná aj po ukončení vzťahu so žalobcom
a nerealizovaniu spoločného bývania časť finančných prostriedkov poskytnutých jej na tento účel

žalobcom ponechala, tak sa úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné
obohatenie žalobcovi vydať. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 78 000 eur žalobcovi,
titulom bezdôvodného obohatenia.

48) Žalobca sa domáhal zaplatenie aj zákonných úrokov z omeškania od 14. 06. 2016 až do zaplatenia.

Žalobca žalovanú účinne vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní od doručenia
výzvouzodňa31.05.2016,doručenoužalovanejdňa06.06.2016.Žalovanánapriekuvedenémuriadne
a včas svoj dlh nezaplatila, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroky z omeškania v zákonnej výške
od 14. 06. 2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu) až do zaplatenia.

49) Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

50) O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní voči žalovanej
v celej istine a časti príslušenstva úspešný, neúspešný bol len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku o uložení povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanú žalobu odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.