Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318203505
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2021:5318203505.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkýň: 1/ W.. V. K., nar.

X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX S., 2/ V.. V. R., nar. XX.X.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX C. N. M., žalobkyne
1/, 2/ zast. hbr advokáti s. r. o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 310, proti žalovanému:
Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., 023 56 Makov, IČO: 36 005 843, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Stopka,JUDr.Cisaríks.r.o.,Potočná2835/1A,02201Čadca,IČO:36866849,ovydaniebezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2016 do 31.12.2016
vo výške 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia VSÚ.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2016 do 31.12.2016

vo výške 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia VSÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 1,
2 CSP súd bol viazaný rozsudočným návrhom žalobkýň, v ktorom žiadali zaplatiť každá z nich po 1
593,75 € ako bezdôvodné obohatenie za užívanie ich spoluvlastníckych podielov 10,625 za čas od
1.1.2016 do 31.12.2016 spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia. (V časti
0,05 % úroku z omeškania ročne právny zástupca žalobkýň vzal žalobu späť, konanie v tejto časti bolo
zastavené v nadväznosti na § 144, 145, 146 CSP vo výrokoch II., IV. rozsudku Okresného súdu Čadca

č. k. 4C/96/2018-198 zo dňa 9.5.2019. Tieto výroky prvého rozsudku v poradí o čiastočnom zastavení
konania nadobudli právoplatnosť dňa 1.6.2019 a netvorili viac predmet konania, predmet dokazovania
v nadväznosti na § 230 CSP.)2.Čotvrdiližalobkynevžalobe:Žalobkynevžalobezodňa27.12.2018žiadalipriznaťsumyuvedenépod
bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti kat. úz. V., LV XXXX, LV XXXX. Nehnuteľnosti tvoria spoločnú nehnuteľnosť (zákon

č. 97/2013 Z. z.). Zo zákona sú teda žalobkyne aj členkami združenia vlastníkov lesa Kysučné.
Žalobkyniam pripadá spoluvlastnícky podiel podľa listov vlastníctva po vykrátení 12,75 k 1050.
Nehnuteľnosti užíva žalovaný. Každoročne vypláca nájomné. Predmetom sporu je rok 2016. Za rok 2016
vyplatil žalovaný podiely vo výške 150 € za 1 podiel. Žalobkyniam však každej vyplatil po 318,75 €, čo
zodpovedá len časti ich podielu v rozsahu 2,125. Časť podielu žalobkýň v rozsahu 10,625 podielov im

nevyplatil. 10,625 x 150 € / 1 podiel = 1 593,75 € = bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného =
predmet sporu. Keďže nezaplatil v lehote splatnosti, patrí žalobkyniam aj úrok z omeškania v zákonnej
výške. Úrok z omeškania žiadali žalobkyne od 1.1.2017, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s
platením.Kvznesenejnámietkepremlčaniažalovanéhožalobkynenačl.153spisuuviedli,žežalovaným
subjektom je Lesné spoločenstvo Kysučné a nie Združenie vlastníkov lesy Kysučné. Úkony jedného
z nich nie sú úkonmi druhého subjektu. Je sporná hodnovernosť listín predložených žalovaným a

hodnovernosť valného zhromaždenia 10.12.2016, ktoré malo schvaľovať účtovnú závierku za celý
kalendárny rok 2016 (ale v roku 2016 za rok 2015). Žalobkyne sa dožadujú zaplatenia sumy za rok
2016. Rok začína dňom 1.1.2016, končí sa dňom 31.12.2016. Objektívna lehota môže začať plynúť až
po uplynutí ročného obdobia a nie skorším dňom. Rovnako aj subjektívna lehota. Teda najskôr 1.1.2017.
Žaloba bola prijatá 21.12.2018. Žalovaný nesprávne uvádza 27.12.2018. K premlčaniu nedošlo. Pokiaľ

ide o výšku nároku, žalobkyne vychádzali z dôkazu žalovaného, ktorý zaplatil žalobkyniam 318,75 € za
2,125 podielu, čo predstavuje 150 € / 1 podiel. Zvyšná časť podielov 10,625 x 150 € je predmet sporu.

3. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný vo vyjadrení čl. 55 spisu vzniesol námietku premlčania.
Žalobkyne prevzali platby vo výške 315,25 € 16.12.2016, čoho dôkazom sú poštové poukážky. Muselo

im byť známe, že im nebola zaplatená celá suma vzhľadom k počtu súdnych konaní. O bezdôvodnom
obohatení sa teda dozvedeli 16.12.2016, nárok si mohli uplatniť od 17.12.2016 do 17.12.2018, žalobu
podali po uplynutí premlčacej lehoty 27.12.2018 (podobne rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp.
zn. 16C/320/2016 zo dňa 9.2.2018). Taktiež valné zhromaždenie bolo dňa 10.12.2016, na ktoré
dostali žalobkyne pozvánku. Predmetom bola aj výplata plnenia. Nepredložili doklad o dôvodnosti

výšky požadovanej sumy. Sporné listy vlastníctva, z ktorých požadujú podiely, je len časť z celkovej
obhospodarovanej plochy. Sporná časť podielu, ktorá žalobkyniam nebola vyplatená, je bez právneho
titulu nadobudnutia, a to z toho dôvodu, že už v minulosti titul bol spochybnený rozsudkom Okresného
súdu Čadca 10C/333/00 zo dňa 22.11.2000. Po tom, čo bolo rozhodnuté, že petit je nevykonateľný,
žalovaný podal žalobu o určenie vlastníckeho práva.

4. Vykonané dôkazy, skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, dôkazy, ktoré boli zamietnuté a z
akých dôvodov:
Čl. 3 - výpis z OR na žalovaného Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r. o., Makov, IČO: 36 005 843, deň
zápisu 3.7.1996, konatelia Q. R., Q. F.. Z tohto výpisu z OR vyplýva, že žalovaný existoval aj v roku

2016, čo je sporné obdobie pre konanie sp. zn. 4C/96/2018. Z výpisu z OR mal súd taktiež preukázané,
že konateľ Q. R. bol konateľom aj v roku 2016, teda v spornom časovom období.
Čl. 4 - LV XXXX, čl. 95 - LV XXXX, katastrálne územie V.. Z týchto LV mal súd preukázané, že v spornom
časovom období roku 2016 ako spoluvlastníčky na tam uvedené nehnuteľnosti boli zapísané obidve
žalobkyne na spoluvlastnícky podiel každá z nich po 127500/1050000, po vykrátení 12,75-in k 1050-ám.

Čl. 57 - pozvánka na valné zhromaždenie 10.12.2016. Z tejto pozvánky mal súd preukázané, že
predmetom bolo aj schvaľovanie účtovnej závierky spoločnosti Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r.
o., Makov za rok 2015, správa o činnosti, dosiahnutých výsledkoch za hospodársky rok 2016,
správa revíznej komisie za rok 2016. Zároveň boli členovia oboznámení, že v deň konania valného
zhromaždenia bude prebiehať výplata nájomného. Tí, ktorí si nepreberú v deň konania valného

zhromaždenia nájomné, môžu tak urobiť v kancelárii účtovníčky Š. v dňoch 12., 14.12.2016. Môžu si
však dohodnúť aj iný termín s touto účtovníčkou. Podpísaný konateľ Q. R..
Čl. 58 - zápisnica z rokovania valného zhromaždenia ZVLK zo dňa 10.12.2016, Dom kultúry Makov.
Predmetom bola aj správa revíznej komisie za rok 2016, schválenie účtovnej závierky za rok 2016.
Čl. 171 - dátum žaloby 27.12.2018 vzhľadom k vznesenej námietke premlčania.

Čl. 147 - účtovný doklad o zaplatení sumy 315,25 € dňa 21.12.2016 žalobkyni V. R.. Na čl. 146 spisu
právny zástupca žalovaného týmto dôkazom, poštovým poukazom chcel preukázať, že 21.12.2016 už
musela vedieť, že jej nebola poskytnutá výplata za podiel vo veľkosti 127500/1050000, preto žalobupodala oneskorene dňa 27.12.2018, po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty a námietka bola
vznesená dôvodne.
Čl. 155 - oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky k 31.12.2015, dátum zostavenie účtovnej

závierky 10.3.2016, schválenie účtovnej závierky 10.12.2016.
Čl. 156 - oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2016, dátum zostavenia
účtovnej závierky 22.3.2017, dátum schválenia účtovnej závierky 9.12.2017.
Čl. 296 - príkazný list konateľa firmy Q. R. zo dňa 19.12.2001. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že
prikázal konateľ žalovaného účtovníčke žalovaného pani P. Š., aby vzhľadom na rozhodnutie valnej

hromady Združenia vlastníkov lesa Kysučné zo dňa 15.12.2001 nevyplatila pánovi Q. R., pani K. a
pani R. nájomné za sporné podiely, a to pánovi Q. R. za 1,25 podielov, pani K. a R. po 10 podielov.
Výsluchom svedkyne, účtovníčky Š. a konateľa žalovaného Q. R. súd mal preukázané, že tento príkazný
list bol aplikovaný aj v roku 2016, teda ani v roku 2016 žalobkyniam na základe príkazného listu nebolo
vyplatené po 10 podielov, napriek tomu, že v roku 2016 aktuálne na LV boli zapísané ako spoluvlastníčky
v celom rozsahu, teda aj vrátane 10 podielov, ktoré im neboli vyplatené.

Súd oboznámil vo veci 4C/96/2018 doslovným prečítaním zápisnice vo veci sp. zn. 16C/320/2016 zo dňa
7.10.2020 (čl. 325) a zo dňa 27.4.2018 (čl. 297), výsluch svedkyne Š. v konaní sp. zn. 16C/320/2016,
výsluch konateľa žalovaného Q. R. v konaní 16C/320/2016. Obidvaja do zápisnice uviedli, že aj v konaní
4C/96/2018 sa stotožňujú s tvrdeniami, ktoré uviedli v konaní 16C/320/2016 a uvedené všeobecné
tvrdenia sa vzťahujú aj na sporný rok 2016, ktorý je predmetom konania sp. zn. 4C/96/2018 (pričom

predmetom konania sp. zn. 16C/320/2016 bol rok 2014). Na rámec uvedených všeobecných tvrdení bol
pre účely roku 2016 a pre účely sp. zn. 4C/96/2018 realizovaný výsluch svedkyne Š. i konateľa Q. R..
Z výsluchu svedkyne Š., účtovníčky žalovaného súd mal preukázané (zápisnica o pojednávaní zo dňa
11.5.2021 čl. 410): Svedkyňa uviedla, že všeobecné časti výpovede vo veci 16C/95/2017 pre rok 2014
sa vzťahujú aj pre rok 2016 vo veci 4C/96/2018. V roku 2016 tiež vyplácali nájomné spoluvlastníkom

uvedeným na LV v roku 2016. V roku 2016 žalobkyniam bola vyplatená len časť nájomného za nespornú
výšku podielov, tak ako v roku 2014 a v ostatných predchádzajúcich rokoch. Pozemky nepatria združeniu
spoluvlastníkov, ale naďalej spoluvlastníkom, ktorí sú zapísaní na LV a sú združení v združení. V
roku 2016 na pozemkoch okrem žalovaného nehospodáril iný subjekt. Žalovaný lesné spoločenstvo
a združenie spoluvlastníkov v roku 2016 nemali uzavretú nájomnú zmluvu. Nevie o tom svedkyňa.

V roku 2016 vyplácal nájomné za podiely na LV spoluvlastníkom žalovaný. Žalobkyniam bola v roku
2016 vyplatená len časť podielov z rovnakých dôvodov, ako vo veci 16C/95/2017 v roku 2014, teda na
základe príkazného listu konateľa žalovaného. Zvyšná časť podielov, ktoré neboli v roku 2016 vyplatené
žalobkyniam ostala na účte žalovaného. K nevyplateniu zvyšnej spornej časti nájomného žalobkyniam
došlo na základe príkazného listu (čl. 324) zo dňa 19.12.2001, a to aj v roku 2016. Po otázke právneho

zástupcu žalobkýň, že v roku 2016 žalobkyni bola vyplatená suma 318,75 € spolu s poštovným za 2,125
podielu, aby vypočítala z tejto sumy výplatu za celý podiel, ktorý mala na LV v roku 2016 účtovníčka za
použitia kalkulačky uviedla, že nájomné v roku 2016 bolo stanovené na sumu 150 €. Na ďalšiu otázku,
keďže žalobkyni táto suma bola vyplatená za 2,125 podielu v roku 2016, koľko by jej svedkyňa vyplatila
za celý podiel uviedla, že výška spochybnených podielov za rok 2016 bola 10/625 podielu x 150 €, teda

žalobkyni v roku 2016 nebola vyplatená sporná výška podielov vo výške 1593,75 €. Do zápisnice o
pojednávaní zo dňa 7.10.2020 (čl. 325) vo veci 16C/320/2016 uviedla svedkyňa nasledovné tvrdenia,
ktoré sa podľa jej vyjadrenia vzťahujú nielen pre rok 2014, ale aj pre rok 2016, ktorý je predmetom
konania 4C/96/2018: Žalovaný Lesné spoločenstvo Kysučné hospodáril na pozemkoch spoluvlastníkov,
ktorí tvorili Združenie vlastníkov lesa Kysučné na základe nájomných zmlúv, ktoré mali uzavreté s

týmito podielovými spoluvlastníkmi. Okrem žalovaného v roku 2016 na týchto nehnuteľnostiach nikto
iný nehospodáril. Navzájom Lesné spoločenstvo Kysučné, teda žalovaný a Združenie vlastníkov lesa
Kysučné nemali uzavretú nájomnú zmluvu, svedkyňa o tom nevedela. Nájomné vyplácal žalovaný a nie
Združenie vlastníkov lesa Kysučné. Žalovaný so žalobkyňami nemal uzavretú nájomnú zmluvu ani v
roku 2014, ani v roku 2016, a to z toho dôvodu, že prebiehajú súdne spory. Nájomné zmluvy nemajú

uzavretéanisľuďmi,uktorýchprebiehajúdedičskékonaniaasúpotenciálnispoluvlastníci.Nakonciroka
si vytlačí LV ku spoločným pozemkom a každému jednému podielovému spoluvlastníkovi, bez ohľadu
na to, či je s ním uzavretá nájomná zmluva, vypláca sumu, ktorá oznámia členovia predstavenstva, a
ktorá sa odvíja od množstva podielov na LV (okrem mŕtvych spoluvlastníkov a sporných podielov ako
je to u žalobkýň). Svedkyňa ani nevie, s kým má žalovaný uzavreté nájomné zmluvy, teda s ktorými

konkrétnymi spoluvlastníkmi zapísanými na LV.
Výsluchom konateľa žalovaného Q. R. súd zistil: Výsluch konateľa bol oboznámený zo zápisnice
16C/320/2016 zo dňa 7.10.2020 (čl. 325), pretože dňa 27.4.2018 (čl. 297) bol neprítomný. Vo veci
16C/320/2016 vypovedal k spornému časovému obdobiu rok 2014 a na pojednávaní dňa 1.7.2021 poprečítaní tejto výpovede uviedol, že všeobecné časti tejto výpovede sa vzťahujú aj pre sporné časové
obdobie rok 2016 vo veci 4C/96/2018, preto súd nekládol totožné otázky. Výpoveď bola doslovne
prečítaná. Bol konateľom aj v roku 2016. V roku 2016 na pozemkoch hospodáril len žalovaný. V

roku 2016 spoluvlastníkom nájomné vyplácal žalovaný. Medzi združením a lesným spoločenstvom
nebola uzavretá zmluva nájomná a nájomné združenie vlastníkov nevyplácalo. Ani žalovaný nevyplácal
nájomné združeniu vlastníkov. Dal príkaz nevyplácať žalobkyniam spornú časť podielu príkazným listom
zo dňa 19.12.2001 (čl. 296), ktorý bol platný aj pre rok 2016. Teda aj pre rok 2016 účtovníčka nemala
vyplatiť žalobkyniam po 10 podielov, ktoré považoval za sporné, vzhľadom k súdnym sporom. Nájomné

zmluvy v roku 2016 so žalobkyňami nemal žalovaný uzavreté, s ostatnými áno. Nemal uzavreté ani s
potenciálnymi právnymi nástupcami zomrelých spoluvlastníkov. V roku 2016 vyplatili žalobkyniam po
318,75 € za 2,125 podielu, ktorý považovali za nesporný, aj keď nemali nájomné zmluvy. Až teraz si
uvedomil, že im to nemali vyplatiť, keďže nemali nájomné zmluvy. Spornú časť podielu nevyplatili tak,
ako uviedla svedkyňa účtovníčka v roku 2016. Nevyplatená časť ostala na účte žalovaného za rok 2016.
Čl. 90 - potvrdenie Združenia vlastníkov lesa Kysučné, z ktorého je zrejmé, že ZVL obhospodáruje lesnú

a poľnohospodársku pôdu v katastri obce V., a to zapísanú na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
teda aj pôdu, ktorá je predmetom tohto konania na LV XXXX, XXXX. Z tohto potvrdenia taktiež vyplýva,
že v roku 1996 bolo založená Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r. o., pričom jediným spoločníkom je
práve Združenie vlastníkov lesa Kysučné (ZVLK), IČO: 1705951. Z potvrdenia tiež vyplýva, že Lesné
spoločenstvo Kysučné každý rok po schválení valnou hromadou ZVLK vypláca nájom z hospodárskeho

výsledku. Nájom je vyplatený hneď po ukončení valnej hromady. V roku 2014 to bolo dňom 6.12.2014.
Čl. 334 je rozsudok vo veci 16C/320/2016. Nárok je v rozsudku taktiež posúdený ako bezdôvodné
obohatenie s tým rozdielom, že je rozdielnym spôsobom posúdený začiatok plynutia premlčacej lehoty.
V konaní 16C/320/2016 bol zamietnutý nárok ako celok. V konaní 4C/96/2018 v prvom rozsudku v
poradí sudkyňa konštatovala, že pri bezdôvodnom obohatení nedochádza k premlčaniu celého nároku

naraz, ale po jednotlivých dňoch. Žalovaný nemá so žalobkyňami uzavreté nájomné zmluvy, aby došlo
k premlčaniu celého nároku zmluvného naraz.

5. Rozsudkom prvým v poradí č. k. 4C/96/2018-198 zo dňa 9.5.2019 súd vyhovel žalobe žalobkýň a
zaviazalžalovaného,abyžalobkyni1/zaplatilbezdôvodnéobohateniezačasod1.1.2016do31.12.2016

vo výške 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia. Rovnako aj žalobkyni
2/ a nahradil im každej z nich trovy konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že na strane žalovaného je
bezdôvodné obohatenie a mal za to, že k premlčaniu nároku nedošlo.

6. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co/194/2019 zo dňa 30.6.2020 zrušil rozsudok Okresného

súdu Čadca č. k. 4C/96/2018-198 zo dňa 9.5.2019 (prvý v poradí). Zo záväzného právneho názoru
vyplýva, že sporné časové obdobie je rok 2016. Každá zo žalobkýň žiada bezdôvodné obohatenie od
1.1.2016 do 31.12.2016 po 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia.
Za nesporné odvolací súd považoval, že každá žalobkyňa 1/, 2/ je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX,

s výškou spoluvlastníckeho podielu každej po 127500/1050000 celku. Jedná o spoločný majetok,
ktorý je takto vyznačený na uvedených LV a vzťahujú sa naň ustanovenia zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách. Zároveň sú členkami Združenia vlastníkov lesa Kysučné (§ 12 zákona
č. 97/2013 Z. z.). Združenie vlastníkov lesa je podľa výpisu z OR jediným spoločníkom žalovaného.
Spoločná nehnuteľnosť bola užívaná žalovaným aj v roku 2016. Žalobkyne 1/, 2/ v pôvodnej žalobe

uplatnili nárok „za užívanie 10,625 podielov na spoločnej nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.2016 do
31.12.2016“ ako neskôr argumentovali z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd uviedol, že
rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné. Neujasnil si charakter nároku uplatneného žalobou,
teda či na peňažný nárok tvoriaci predmet sporu dopadá režim zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, teda či sa žalobkyne domáhajú priznania peňažného nároku, ktorý im vyplýva z ust. §

20 citovaného zákona, podľa ktorého podiel člena spoločnosti na zisku majetku určenom na rozdelenie
medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností,
ak zo zmluvy o spoločenstve alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné; alebo či sa jedná o
nárokuplatňovanýpodľatvrdeniažalobkýňtitulomvýplatytzv.nájomnéhopodľazákonač.504/2003Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene

niektorých zákonov v platnom znení (ďalej zákona č. 504/2003 Z. z.). Nájomná zmluva o nájme lesného
pozemku na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie
je v tejto časti zákona uvedené inak (§ 20 zákona č. 504/2003 Z. z.). Ustálenie právneho charakteru
nároku uplatneného žalobou bude rozhodujúce pre zodpovedanie, kto je nositeľom pasívnej vecnejlegitimácie a aktívnej vecnej legitimácie. Následne bude súd riešiť otázku premlčania, či bude vychádzať
zo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka alebo kombinovanej
premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

7. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v podaní žalobkýň v rade 1/ a 2/ zo dňa 22.09.2020, čl. 293 spisu
(doručené dňa 23.09.2020) a v podaní zo dňa 09.12.2020, čl. 322 spisu (doručené dňa 09.12.2020)
produkovali žalobkyne v rade 1/ a 2/ zmenené skutkové tvrdenia v porovnaní s tvrdeniami v žalobe,
na základe ktorých rozhodol prvostupňový súd a odvolací súd. Popreli, že by žalobkyne v rade 1/ a 2/

chceli touto žalobou vymáhať od žalovaného podiel na zisku alebo nájomné. Žiadajú vydať bezdôvodné
obohatenie v žalovanej výške. V týchto podaniach sa žalobkyne v rade 1/ a 2/ neobmedzili len na právnu
kvalifikáciu - bezdôvodné obohatenie (právnou kvalifikáciu nie je súd viazaný). Uviedli aj rozhodujúce
skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1, 2, 3, CSP. Naďalej trvali na tom, že žalovaný užíva podiel žalobkýň
v rade 1/ a 2/. Doplnili však, že ich užíval v rozhodnom období v roku 2016 bez právneho dôvodu. S
inými spoluvlastníkmi uzavrel žalovaný nájomné zmluvy, vypláca im nájomné. So žalobkyňami v rade

1/ a 2/ nájomné zmluvy neuzavrel, nevypláca im nájomné, dlhodobo spochybňuje ich spoluvlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom. Napriek tomu ich spoluvlastnícke podiely dlhodobo užíva. Preto sa
dlhodobo obohacuje na úkor žalobkýň v rade 1/ a 2/ a to úmyselne. Žalovaný nemá na spoluvlastnícky
podielyžalobkýňvrade1/a2/aninájomnézmluvy,aniprávnytitulužívania.Vtomtosmereodkázaliajna
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 06.11.2020 vo veci sp. zn. 16C/320/2016, ktorý

tiež uviedol, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkýň v rade 1/ a 2/, keď užíval ich spoluvlastnícky podiel
bez nájomnej zmluvy a bez platenia nájomného. Ide o totožné nehnuteľností, totožné strany konania,
len iné časové obdobie.

8. Uznesením č. k. 4C/96/2018-383 zo dňa 26.1.2021 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 22.9.2020

(čl. 293) a zo dňa 9.12.2020 (čl. 322) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ každej
z nich bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu vo výške 1 593,75 € za čas od 1.1.2016
do 1.1.2017 s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia. Porovnaním rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvedených v žalobe s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami žalobkýň v rade 1/ a
2/ uvedených v podaniach zo dňa 23.09.2020, čl. 293 spisu a zo dňa 09.12.2020, čl. 322 spisu súd

dospel k záveru, že podľa obsahu podaní (§ 124 ods. 1 CSP, článok 11 ods. 1, 2, 3 CSP) ide o zmenu
žaloby podľa § 140 ods. 1,2 CSP, pretože žalobkyne v rade 1/ a 2/ namiesto práva uplatneného v
žalobe, ktoré odvolací súd ustálil ako právo na nájomné, alebo podiel na zisku, uplatňujú iné právo -
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je podstatná zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení
uplatnených v žalobe. Vyžaduje subsumovať pod iné právne normy (§ 451 Občiansky zákonník), než

nárok na zaplatene nájomného alebo podielu na zisku. Súd podľa § 143 ods. 1 CSP zmenu žaloby
pripustil, pretože výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie a rozhodnutie o
zmenenej žalobe. Prvostupňový súd v prvom rozsudku rozhodol o bezdôvodnom obohatení, k nároku
na zaplatenie nájomného a podielu na zisku nie sú tvorené doterajšie výsledky dokazovania. V tomto
smere súd poukazuje aj na viazanosť súdu predmetom sporu (§ 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 2 CSP) a

nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 03.10.2012 z ktorého vyplýva, že súd žalobu nemôže prekročiť,
nemôže žalobcom prisúdiť iné plnenie než to, ktorého sa domáhajú, ani plnenie z iného dôvodu -
skutkového základu, než uvádzajú žalobcovia. Nie je porušením viazanosti súdu žalobou, ak inak právne
kvalifikuje skutok. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.09.2010 okruh
rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktorých sa týkajú povinností tvrdenia, označenia dôkazov je daný

hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania (v tomto prípade §
451 ods. 1, 2 Občiansky zákonník). Žalobkyne v rade 1/ a 2/ uviedli, že na strane žalovaného je plnenie
bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného titulu. V rozpore s tým, ale žalovaný
fakticky nehnuteľností žalobkýň v rade 1/ a 2/ užíva, neplatí nájomné, bezdôvodne sa na ich úkor
obohacuje a to dlhodobo, úmyselne. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 11M Obdo V/19/2007 podľa ktorého za zmenu žaloby treba považovať
aj procesný úkon, ktorým žalobca požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iných skutkových tvrdení,
než tých, ktoré uviedol v žalobe (tak ako to bolo v tomto súdenom prípade). Z uvedených dôvodov súd
pripustil zmenu žaloby, ktorá bude tvoriť záväzný predmet sporu (§ 140 ods. 1, 2 CSP, § 212 ods. 2,
§ 216 ods. 2 CSP).

9. Súd opakovane rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia tak, ako v prvom rozsudku v poradí,
rozsudok č. k. 4C/96/2018-198 zo dňa 9.5.2019. Zaviazal žalovaného vydať žalobkyniam každej z nichbezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2016 do 31.12.2016 každej z nich po 1 593,75 € s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia a každej z nich nahradiť trov konania v rozsahu 100 %.

10. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu je preto totožné ako v prvom rozsudku v poradí:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má

právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
Súd vychádzal aj z právoplatného medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/1/2015
zo dňa 31.3.2016, kde medzi totožnými stranami konania bola záväzným spôsobom riešená otázka
premlčania nároku (súd vychádzal z uvedeného rozhodnutia v záujme jednotnosti rozhodovania
totožného senátu o totožnej otázke). (Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/372/2015-39 zo dňa

2.11.2015, medzitýmny rozsudok o základe nároku k vznesenej námietke premlčania č. k. 4C/1/2015-84
zo dňa 31.3.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/22/2017-170 zo dňa 25.5.2017).
V danom prípade nejde o zmluvný nárok, pretože žalobkyne nepredložili platnú nájomnú zmluvu so
žalovanýmzarok2016.Ztohodôvodupremlčacialehotaneplynieakocelokkcelémunájomnémuzarok
2016. Ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká za každý deň užívania spornej nehnuteľnosti žalobkýň

žalovaným, a preto premlčacia lehota plynie u každého dňa, za ktorý žalobkyne mali právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia samostatne, teda od toho momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota je ohraničená dvoma lehotami
- objektívnou a subjektívnou. Žalobkyne sa musia domôcť svojho práva v subjektívnej lehote odo dňa,
kedy sa dozvedia, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil. Najneskôr

je objektívna lehota 3 roky, ktorá sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia. Je teda zrejmé, že
žalobkyne sú povinné uplatniť subjektívnu premlčaciu lehotu v rámci objektívnej premlčacej lehoty.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.Vzhľadom k tomu, že žalobkyne majú niekoľkoročné súdne spory, potom okamih, resp. podmienka
zákona, kto sa na ich úkor obohatil, u žalobkýň je zhodná s okamihom, kedy mohli zistiť, že žalovaný
sa na ich úkor obohatil. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a objektívnej premlčacej

lehoty je u žalobkýň totožný. Prvýkrát mohli zistiť vtedy, keď im nevyplatil bezdôvodné obohatenie,
hoci ostatným spoluvlastníkom nájomné vyplatil za užívanie spoluvlastníckych podielov. Keďže táto
sporová situácia medzi žalobkyňami a žalovaným trvá niekoľko rokov, je preukázané, že žalobkyne a
ich právny zástupca túto situáciu sledujú a reagujú na nevyplatenie podielov podaním žaloby. Už aj
z rozsudočného návrhu je zrejmé, že žalobkyne žiadajú úrok z omeškania od 1.1.2017, teda žiadajú

úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bol povinný žalovaný spoluvlastníkom vyplatiť
nájomné, v prípade žalobkýň bezdôvodné obohatenie. Z toho pri aplikácii logického výkladu vyplýva,
že týmto dňom výplaty je dátum 31.12.2016 (dátum výplaty nájomného za kalendárny rok 2016 nemôže
byť skôr, než kalendárny rok 2016 je ukončený). Je z toho zároveň ustálené, že prvýkrát nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 mohli žalobkyne uplatniť 1.1.2017. V tento časový
momentimbolaznámaosobažalovaného,ktorázodpovedázabezdôvodnéobohatenieavtentočasový

moment im bolo známe, že ostatným spoluvlastníkom nájomné bolo vyplatené, tak ako každoročne a že
žalobkyniam vyplatené nebolo. Dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
teda uplynula dňa 1.1.2019. Žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 uplatnili
dňa27.12.2018,čovyplývazprezenčnejpečiatkysúdu.Uplatniližalobuvčas,preduplynutímpremlčacej
lehoty. V tomto smere súd opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že pri bezdôvodnom obohatení

sa nepremlčuje v prípade konštatovania premlčania celý nárok naraz ako pri nároku na zaplatenie
nájomného, ale za každý deň samostatne. To znamená, že keď by aj žalobkyne podali žalobu o niekoľko
dní po uplynutí premlčacej lehoty, došlo by k premlčaniu časti nároku v alikvótnej výške len za tieto
dni a nedošlo by k premlčaniu celého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako to tvrdí
žalovaný. V tomto konkrétnom prípade však súd nezistil, že by bolo potrebné odpočítať od predmetu

sporu alikvótnu časť nároku, pretože žalobkyne uplatnili nárok na súde v rámci subjektívnej a objektívnej
premlčacej lehoty, teda včas. Pokiaľ ide o výšku nároku, v konaní je účtovným dokladom preukázané,
že žalovaný vyplatil žalobkyniam po 318,75 € za 2,125 podielu, čo znamená, že za 1 podiel im vyplatil
150 € a za zvyšných 10,625 podielov tak nevyplatil 1 593,75 € (10,625 x 150). Samotný žalovaný
predložil dôkaz o výške podielu 150 € za 1 podiel. Z tohto dôkazu súd vychádzal ako z objektívneho

dôkazu. Pokiaľ uvedená suma 150 € nebola za 1 podiel žalobkýň na uvedených listoch vlastníctva, na
ktorých sú ako spoluvlastníčky zapísané, potom ku dnešnému dňu žalovaný neprodukoval konkrétne
tvrdenia a dôkazy, za ktoré podiely, u ktorých nehnuteľností, na ktorých listoch vlastníctva zapísaných im
vyplatil podiely po 318,75 €. Žalovaný produkoval tvrdenia, že obhospodaruje množstvo nehnuteľností
a nielen nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na uvedených listoch vlastníctva, ale samotný žalovaný robil

výpočet výšky podielov pre žalobkyne za 2,125 podielu a mal teda vedomosť, ktoré nehnuteľnosti
obhospodarujeazaktorénehnuteľnostitentovýpočetučinil.Súddalzapravdužalobkyniam,žetakučinil
za sporné nehnuteľnosti. Žalobkyne sú v dôkaznej núdzi, pretože všetky listinné dôkazy sú v dispozícii u
žalovaného, ide o nútené spoločenstvo. V tomto smere bol teda povinný produkovať tvrdenia a dôkazy
žalovaný a nie žalobkyne. Žalobkyne jednoznačným a správnym spôsobom odvodili výšku žalovanej

sumy z dôkazu, ktorý produkoval samotný žalovaný a správnosť ktorého žalovaný ku dnešnému dňu vo
vzťahu k vymáhaným podielom nevyvrátil. Bolo povinnosťou žalovaného produkovať tvrdenia a dôkazy,
za ktoré nehnuteľnosti, na ktorých listoch vlastníctva a za ktoré podiely vyplatil žalobkyniam podiel
318,75 €, keď to nevyplatil za podiely zapísané na listoch vlastníctva žalobkýň XXXX, XXXX kat. úz.
V.. Súd mal za to, že výška nároku je správna a preukázaná a vychádzal z tejto výšky. Pokiaľ uvádzal

žalovaný, že spochybňuje podiel 10,625 u každej zo žalobkýň a nespochybňuje podiel 2,125 u každej
zo žalobkýň, a to z toho dôvodu, že na podiel 10,625 žalobkyne nemajú právny titul nadobudnutia, k
tomu súd uvádza. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona platí zákonná domnienka záväznosti zápisu
na liste vlastníctva, a to aj záväznosti zápisu výšky spoluvlastníckeho podielu. Ide o zákonnú domnienku
podľa § 195 CSP. Žalovaný túto zákonnú domnienku nevyvrátil, preto súd zo zákonnej domnienky

zápisu výšky spoluvlastníckych podielov vychádzal. Samotné tvrdenie, že prebieha súdne konanie,
ktoré spochybňuje výšku spoluvlastníckeho podielu žalobkýň, titul ich nadobudnutia, nepovažoval súd
v tomto štádiu konania za vyvrátenie zákonnej domnienky (takým dôkazom by bol až právoplatný a
záväzný rozsudok). Vyvrátenie zákonnej domnienky nemôže byť predmetom procesného dokazovania
vo veci sp. zn. 4C/96/2018. Dôkazné bremeno na vyvrátenie zákonnej domnienky záväzného zápisu

výšky spoluvlastníckych podielov má žalovaný, ktorý spochybnil záväznosť zákonnej domnienky.
Žalovaný však dôkaz, ktorý by mal právnu relevanciu, teda právoplatný rozsudok, nepredložil. Súd
teda naďalej vychádzal zo zákonnej domnienky a záväznosti zápisu spoluvlastníkov - žalobkýň a výšky
ich spoluvlastníckych podielov na listoch vlastníctva. Vychádzal zo záveru, že žalobkyniam patrí ajnevyplatený spoluvlastnícky podiel 10,625 x 150 = 1 593,75 € každej zo žalobkýň. Pokiaľ v budúcnosti
v osobitnom konaní bude určený iný spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu 10,625, ku ktorým sú toho
času zapísané ako spoluvlastníčky žalobkyne, momentom právoplatnosti uvedeného rozsudku bude na

strane žalobkýň bezdôvodné obohatenie a pre nového spoluvlastníka začne plynúť nová premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Išlo by o právny dôvod - titul, ktorý „odpadol“ - § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota by začala plynúť až od momentu, kedy by právny
dôvod - titul „odpadol“. Keďže predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa § 458
Občianskeho zákonníka išlo o peňažné plnenie. K peňažnému plneniu prináleží aj príslušenstvo podľa §

121 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade úrok z omeškania. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
je zákonným úrokom z omeškania a do omeškania sa žalovaný dostal od 1.1.2017 vzhľadom k tomu,
že kalendárny rok trvá od 1.1.2016 do 31.12.2016. Z toho dôvodu súd priznal žalobkyniam právo na
zákonný úrok z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia.
Žalobkyne v roku 2016 boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností ,katastrálne územie V., LV
č. XXXX, XXXX. Žalobkyniam pripadá spoluvlastnícky podiel podľa LV po vykrátení 12,75 k 1050. V

konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti v roku 2016 užíval len žalovaný. Všetkým spoluvlastníkom
v roku 2016 vyplatil nájomné 150 € za 1 podiel. Žalobkyniam však v roku 2016 vyplatil každej z nich
po 318,75 €, čo zodpovedá len časti ich podielu v rozsahu 2,125. Časť podielu žalobkýň v rozsahu
10,625 podielov im nevyplatil. 10,625 x 150 €/1 podiel = 1 593,75 € = výška bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného, ktorá tvorí predmet sporu. Nevyplatené podiely žalobkýň za rok 2016 u každej

z nich po 1 593,75 € ostali na účte žalovaného. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo užívať
sporné nehnuteľnosti a brať úžitky majú žalobkyne, a teda mali ho aj v roku 2016. Vzhľadom k tomu,
že nehnuteľnosti sú v nútenom užívaní, nemohli tieto nehnuteľnosti užívať, disponovať s nimi, ani brať
úžitky. Žalovaný nehnuteľnosti žalobkýň užíval v roku 2016, bral úžitky, napriek tomu, že nemal so
žalobkyňami uzavreté v roku 2016 nájomné zmluvy. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak

užíval podiely obidvoch žalobkýň v rozsahu 10,625 podiela bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej
zmluvy a bral úžitky z nehnuteľností patriacich žalobkyniam bez toho, že by im vyplatil nájomné tak, ako
vyplatil v roku 2016 všetkým ostatným spoluvlastníkom zapísaným na LV, aj keď s nimi nemal uzavreté
nájomné zmluvy (aj žalobkyniam, hoci s nimi nemal uzavretú nájomnú zmluvu vyplatil za tzv. nespornú
časť spoluvlastníckeho podielu po 318,75 € v roku 2016). Bezdôvodné obohatenie zaviazal súd zaplatiť

žalovaného v peniazoch. Ide o peňažný nárok podľa § 458 Občianskeho zákonníka. Teda žalovaný
musí vydať všetko, vrátane príslušenstva, ktorým pri peňažnom nároku podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je úrok z omeškania. Preto súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyniam aj zákonným
5% úrok z omeškania za rok 2016, keďže mal zaplatiť nájomné do konca roka 2016 a nezaplatil ho,
priznal súd zákonný úrok z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia.

11. Trovy konania: Výrok o náhrade trov konania súd podriadil pod ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyne mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Výška bude vyčíslená bez ďalšej výzvy súdu po právoplatnosti rozsudku VSÚ Okresného súdu Čadca.
Splatnosť nastane tretí deň po právoplatnosti uznesenia VSÚ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.