Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211294
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7616211294.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu X. O., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Š. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Marián Rušin, PhD., Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 423 29 230,
protižalovanémuUrbárskaapasienkováspoločnosťVyšnéSlovinky,pozemkovéspoločenstvo,Slovinky
345, 053 40 Slovinky, IČO: 31944981, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., Bočná 10,
040 01 Košice, IČO: 51 176 831, o uloženie povinnosti umožniť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa
hospodárenia spoločenstva a povinnosti vydať kópie týchto dokladov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa
hospodárenia žalovaného, a to do: hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky

2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv
(vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za
roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov
o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia

žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018,
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane
dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2018,
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode
dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby žalovaný umožnil žalobcovi nahliadnuť do dokladov
žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to najmä hlavných kníh za roky 2015, 2014,
2013, analytík nákladov a výnosov za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2015, 2014,
2013, došlých faktúr za roky 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12. 2013,
31.12. 2014, 31.12. 2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov

k 31.12. 2015, 31.12. 2014, 31.12. 2013 a vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného, týkajúcich
sa hospodárenia žalovaného, a to hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, analytík nákladov a
výnosov za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2015, 2014, 2013, došlých faktúr
za roky 2015, 2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12. 2013, 31.12. 2014,31.12. 2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.
2015, 31.12. 2014, 31.12. 2013. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom tohto konania je domáhanie
sa žalobcu uloženia povinnosti žalovanému umožniť nahliadnuť žalobcovi do dokladov žalovaného

týkajúcich sa hospodárenia žalovaného a uložiť povinnosť žalovanému vydať kópie z predmetných
dokladov. Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom - lesným a pasienkovým spoločenstvom (ďalej ako
„spoločenstvo“), a to v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej ako „zákon
o pozemkových spoločenstvách“). Žalobca je členom spoločenstva - žalovaného. Podľa § 21 ods. 2
zákona o pozemkových spoločenstvách platí : „Členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do

dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“. V súlade s citovaným ust. §
21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sa žalobca niekoľkokrát od žalovaného domáhal, aby
mu žalovaný umožnil nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného. Žalovaný však
právo žalobcu patriace každému členovi spoločenstva sústavne odopiera, a preto je žalobca nútený
domáhať sa svojho práva touto žalobou.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba po predstavení sporových strán a úvodných
formalitách kuso uvádza iba nasledujúce skutkové tvrdenia : - že sa žalobca niekoľkokrát domáhal,
aby mu umožnili nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia a že mu je toto právo sústavne
odopierané. Skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popieral. Žaloba je založená na neurčitom,
ničím nepodloženom a nepravdivom skutkovom základe. V danom ohľade zdôraznil, že v sporovom

konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne
vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa
čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, o.i., uviesť pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods.
1 CSP). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 CSP :
„Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.“). Žalobca je taktiež povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré nemôže nahradiť odkazom
na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej

normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jej prospech.
Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti
je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť
preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné

pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom
bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená
stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Pasívny prístup k plneniu základných procesných povinností, k
bezpodmienečnej žalobnej iniciatíve, je potrebné vždy posúdiť na ťarchu uznesenia procesných bremien

žalobcu, čo by malo samo o sebe rezultovať do zamietnutia žaloby. Rozsah povinnosti strany sporu tvrdiť
skutočnosti významné pre rozhodnutie veci je určená skutkovou podstatou (hypotézou) hmotnoprávnej
normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh
rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Žalobca neuvádza
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré sú významné z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci.

Z jeho žaloby predovšetkým nie je zrejmé, kedy a ako sa domáhal svojho práva a kedy mu malo
byť jeho právo odopreté. Rovnako nie je možné posúdiť a konfrontovať jeho tvrdenia, že tak robil
„niekoľkokrát“ a že mu to bolo „sústavne“ odopreté. Túto procesnú pasivitu žalobcu je preto podľa ich
presvedčenia potrebné aplikovať na ťarchu jeho procesných bremien. Zároveň im neumožňuje, aby sa
mohli kvalifikovaným spôsobom vyjadriť k žalobnému návrhu ako takému. Nie je im vonkoncom zrejmé,

prečo žalobca zamlčal, že im doručil list zo dňa 01.06. 2016 označený ako „Poverenie“, z ktorého sa dalo
vyvodiť, že poveruje pána X. E., bytom Š. Č.. XXX (bez bližšieho označenia tejto osoby umožňujúceho
jej nespochybniteľnú identifikáciu), aby dňa 15.06. 2015 nahliadol do agendy za rok 2015, a aby ju v ten
deň „prevzal“. V tejto súvislosti rovnako po pravde neuvádza, že v daný deň, 15.06. 2016, sa do sídla
ich spoločenstva nedostavila žiadna osoba, ktorá by požadovala nahliadnuť do akýchkoľvek dokladov,

hoci boli pripravené. Po 15.06. 2016 sa síce do ich sídla dostavil pán E. a domáhal sa nahliadnutia
do dokladov, činil tak však náhodne a bez ohlásenia, nikdy nepredložil akékoľvek splnomocnenie od
ktoréhokoľvek člena spoločenstva, a tiež nikdy nepožiadal o konkrétny dátum a hodinu, kedy by mali
byť doklady pripravené k nahliadnutiu, hoci bol k tomu zakaždým vyzvaný. Zmätočná výzva spoločnostiFAGUS s.r.o. im bola doručená až následne. Právny zástupca žalobcu im potom dňa 26.07. 2016
doručil list označený ako „Oznámenie o začatí súdneho sporu“ zo dňa 21.07. 2016, prílohou ktorého
bolo aj znenie tejto žaloby. Na predmetné oznámenie riadne prostredníctvom ich právneho zástupcu

odpovedali listom zo dňa 02.08. 2016. Zreteľne uviedli, prečo považujú priloženú žalobu za nedôvodnú
a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností opätovne zdôraznili, že žalobcovi vždy bude, ako každému
ich členovi, umožnené nahliadnuť do dokladov ich spoločenstva v termíne, ktorý si vopred dohodnú.
Iniciatívne mu rovno navrhli prvý možný voľný termín a poučili ho o nákladoch pre prípad žiadosti o
vyhotovenie kópii dokumentov. Až následne žalobca riadne požiadal (prostredníctvom svojho právneho

zástupcu akceptoval ich návrh termínu nahliadnutia do dokladov) a v stanovený termín sa i do ich sídla
dostavil, a to v zastúpení ním riadne a nezameniteľne určeného splnomocneného zástupcu p. X. E.,
nar. XX.XX. XXXX, bytom Š. XXX. Žalobca, resp. ním riadne poverení zástupcovia, potom do postupne
vyžiadaných dokladov ich spoločenstva nahliadali a boli im vyhotovené ich kópie, a to v dňoch 08.08.
2016, 15.08. 2016, 22.08. 2016, 02.09. 2016, 19.09. 2016 a 26.09. 2016. O každom nahliadaní a jeho
priebehu je vyhotovený protokol. Na preukázanie vyššie uvedených skutočnosti : navrhol výsluch : V. V.,

predsedu spoločenstva, X. V., člena výboru spoločenstva, Q. J., členku výboru, Ing. W. Š., odborného
lesnéhohospodáraspoločenstva,Ing.Q.F.,členkudozornejrady, a predložillistinnédôkazy:poverenie
zo dňa 01.06. 2016, oznámenie o začatí sporu zo dňa 21.07. 2016, oznámenie o začatí sporu - odpoveď
zo dňa 02.08. 2016, plnomocenstvo zo dňa 05.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich
sa spoločenstva zo dňa 08.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva

zo dňa 15.08. 2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 22.08.
2016, protokol o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 02.09. 2016, protokol o
nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 19.09. 2016 a protokol o nahliadnutí do
dokladov týkajúcich sa spoločenstva zo dňa 26.09. 2016.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.06. 2017 okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania je podľa
neho úplne jednoduchý spor, a to uloženie povinnosti žalovanému splniť si povinnosť, ktorá mu vyplýva
zo zákona. Ako to totiž uviedol vo svojej žalobe, žalovaný je pozemkovým spoločenstvom - lesným a
pasienkovým spoločenstvom, a to v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a
žalobca je členom tohto spoločenstva. Podľa § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvám pritom

platí : „Členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia
spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“ Zástupcovia žalovaného sa síce po začatí súdneho sporu
stretli so zástupcami žalobcu a sprístupnili im niektoré doklady, originály dokladov však sprístupnené
žalobcovi neboli. Pre úplnosť dodáva, že predmetné doklady žalobca žiadal sprístupniť preto, pretože
mal dôvodné podozrenie, že zástupcovia žalovaného konajú nezákonne a obohacujú sa na úkor členov

žalovaného. Podľa neho tejto úvahe napokon svedčí aj konanie žalovaného, keď žalobcovi boli po začatí
súdneho sporu sprístupnené kópie niektorých dokladov (nie originály), avšak v týchto kópiách dokladov
boli vymazané údaje o odberateľoch a dodávateľoch žalovaného. Žalobcovi tak neboli sprístupnené
originály dokladov, čo napokon vyplýva aj z protokolov, ktoré predložil žalovaný. Nič na tom nemení
ani výpoveď žalovaným navrhovaných svedkov, ktorých navrhuje žalovaný podľa žalobcu navrhnúť len

preto, aby oddialil skončenie tohto súdneho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.07. 2017 uviedol, že vyjadrenie žalobcu k meritu jeho žaloby je
opätovne plné všeobecných konštatácii bez presnej výpovednej hodnoty. Naďalej neuvádza, keby mu
malo byť jeho právo odopreté, postráda konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporoval priebeh udalostí ako

ichpravdivoopísali.Najfascinujúcejšieje,tvrdenie,žemunebolisprístupnenéoriginálydokumentov(bez
udania akých), čo ma vyplývať priamo z protokolov, ktoré predložili. Každý z protokolov jasne uvádza,
ktoré dokumenty boli predložené k nahliadnutiu, teda ktoré originály boli k dispozícii. Následne detailne
uviedol, z ktorých predložených dokumentov boli žalobcovi vyhotovené kópie. Absurdnosť tvrdenia
je najtransparentnejšia z protokolu zo dňa 26.09. 2016. V tento deň si k nahliadnutiu do originálov

dokumentov právny zástupca žalobcu prizval aj dve študentky, brigádničky - P. Q. a K. D.. V protokole
sa výslovne uvádza : „ O 10.15 hod. sa dostavili brigádničky X., p. Q. a D., ktoré X. poveril fotením
predložených originálov dokladov o pôvode dreva za roky 2013 až 2016. X. vyhlásil, že tieto osoby budú
nahliadať do predložených dokumentov so súhlasom jeho klienta a nesie za nich plnú zodpovednosť.“

5. Žalobca naďalej tvrdil, že si dovoľuje poukázať na absurdnosť tvrdení a konania žalovaného, ktorý
naďalej a to už takmer 2 roky odmieta sprístupniť žalobcovi na nahliadnutie doklady o hospodárení
žalovaného a umožniť žalobcovi vyhotoviť si kópie týchto dokladov, na čo má v zmysle ust. § 21 ods.
2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zákonné právo. Toto právo, ktoré umožňujechrániť vlastnícke právo žalobcu, je pritom ničím neobmedzené, a žalovaný je podľa názoru žalobcu
povinný umožniť žalobcovi výkon tohto práva, bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný umožnil alebo
neumožnil vykonať žalobcovi toto právo pred takmer 2 rokmi. Ako to však vyplýva zo spisu, žalovaný

vôbec svoju povinnosť podľa žalobcu nedodržuje, čo len podčiarkuje žalobcovo podozrenie o zlom
hospodárení žalovaného s majetkom žalobcu. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj zbytočné naťahovanie
tohto súdneho sporu navrhovaním výsluchov svedkov, ktorých výpovede nič podstatné do konania podľa
neho neprinesú. Podstatné je totiž len to, že žalovaný si odmieta plniť svoju zákonnú povinnosť. Je
síce pravdou, že dňa 08.08. 2016, 15.08. 2016, 22.08. 2016, 02.09. 2016, 19.09. 2016, 26.09.

2016 sa konalo stretnutie strán sporu, kde mali byť žalobcovi sprístupnené doklady, avšak na týchto
stretnutiach robil žalovaný obštrukcie a odmietol mu sprístupniť väčšinu dokladov, čo napokon vyplýva
aj z príslušných protokolov. Žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi objednávky a obchodné zmluvy,
nakoľko podľa právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný, t.j. spoločenstvo, objednávky nevystavuje ani
žiadne neprijíma, okrem predložených zmlúv ( t.j. pracovných zmlúv a zmlúv o vykonaní prác - pozn.),
spoločenstvo (t.j. žalovaný), nemá žiadne iné, obchodné zmluvy.“ Podľa žalobcu je pritom zarážajúce,

že žalovaný ako „Lesný Urbár“, ktorého hlavnou ekonomickou činnosťou je predaj dreva, vykonáva
svoju činnosť bez objednávok a zmlúv. Podľa žalobcu je však zrejmé, že objednávky ako aj zmluvy
existujú, žalovaný ich však sprístupniť žalobcovi odmieta. Žalobcovi pritom neboli sprístupnené ani
faktúry a ani ďalšie doklady, čo priamo vyplýva napríklad z protokolov zo dňa 15.08. 2018, 19.09.
2018 a aj zo zvyšných protokolov. Pre úplnosť dodáva, že mu síce bolo umožnené nahliadnuť do

„kópií faktúr“, avšak v týchto „kópiách“ boli vymazané údaje o odberateľoch, a preto ich výpovedná
hodnota bola nulová. Nahliadnutie do originálov faktúr či do úplných kópií faktúr však bolo žalobcovi
žalovaným zabránené. Nakoľko on nemá záujem na naťahovaní tohto súdneho sporu a nakoľko od
výzvy žalobcu na sprístupnenie dokladov prešli už takmer 2 roky, opätovne vyzval žalovaného na
sprístupnenie predmetných dokladov. V prípade, ak žalovaný sprístupní žalobcovi požadované doklady,

zváži dispozíciu s touto žalobou. Z dôvodu zmiernenia napätia navrhol žalovanému, aby doklady boli
sprístupnené na pojednávaní, ktoré nariadi konajúci súd. On je pritom ochotný vopred uhradiť náklady
žalovanému spojené s vyhotovením predmetných kópií.

6. Žalovaný naďalej zotrvával na námietke, že žalobca neunáša svoje základné procesné bremená

tvrdenia a dôkazu, čo by malo rezultovať do rýchlej straty sporu. Opakovane tvrdí nepravdy, ktoré
sú evidentné i z dôkazov, ktoré sám predkladá (napr. tvrdí, že mu je 2 roky odmietané nahliadnuť
do dokladov a vyhotoviť si z nich kópie a pritom sám predkladá ním, resp. jeho splnomocnenými
zástupcami, riadne aprobované protokoly o nahliadnutí do dokladov a odovzdaní kópií). Inak povedané,
žalobca predkladá dôkazy, ktoré sú v rozpore s jeho tvrdeniami, no neprezentuje akékoľvek dôkazy

na ich podporu. Naviac je presvedčený, že tieto nepravdivé, osočujúce a neurčité tvrdenia žalobcu iba
podčiarkujú šikanózny rozmer jeho žalobného návrhu, ktorý by mal sám osebe efektívne vylučovať
poskytnutie súdnej ochrany, o. i. so zreteľom na jednoznačný zákaz šikany normovaný v ustanovení čl.
5 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový
poriadok“ („Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto

zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo
na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom
v konaní.“). So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany popiera
všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k novým skutkovým tvrdeniam, ktoré sú obsiahnuté
vo vyjadrení žalobcu, dodáva, že hoci sú absolútne nepravdivé a poľahky vyvrátiteľné, nebude sa k nim

vyjadrovať, keďže neboli procesne relevantným spôsobom do tohto konania vnesené.

7. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 13.09. 2018 uviedol, že sa v tomto konaní domáha od žalovaného,
ktorý je pozemkovým spoločenstvom, splnenia si povinnosti sprístupniť doklady žalobcovi za roky 2013
- 2015. Nakoľko však už od podania žaloby prešli cca 2 roky, žalobca s cieľom ukončiť tento súdny

spor, opätovne výzvou zo dňa 16.08.2018 požiadal žalovaného o sprístupnenie dokladov týkajúcich
sa hospodárenia žalovaného a vyžiadal si kópie dokladov aj za ďalšie roky. Žalovaný však túto výzvu
žalobcu absolútne odignoroval, a to aj napriek tomu, že podľa § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov platí: „Členovia spoločenstva, fond a
správca majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich

kópie.“ Žalobca teda podľa § 140 ods. 1 CSP navrhol konajúcemu súdu, aby súd vydal v súlade s ust. §
142ods.1CSPuznesenie,ktorýmsúdpripustízmenužalobyvnasledovnomznení: Žalovanýjepovinný
umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to do:
hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, analytik nákladov a výnosov za roky 2018,2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých
faktúrzaroky2018,2017,2016,2015,2014,2013, zoznamovdošlýchaodoslanýchfaktúrk31.12.2017,
31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017,

2016,2015,2014,2013,výpisovzúčtovk31.12.2017,31.12.2016,31.12.2015,31.12.2014,31.12.2013,
účtovných závierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami
z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku,
správ z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv
(vrátane dodatkov) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode

dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, 13. registračných pokladničných dokladov s
prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi kópie dokladov žalovaného,
týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, analytik nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených
faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015,

2014, 2013, zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014,
31.12.2015, inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisov z
účtov k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných závierok za roky
2017, 2016, 2015, 2014, 2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia,
výboru, dozornej rady, a to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol orgánov

verejnej moci za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) za
roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 -
do dňa právoplatnosti rozsudku, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode
dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. Súd uznesením na pojednávaní dňa 15.01. 2019 pripustil zmenu žaloby tak, ako ju navrhoval žalobca,
podľa § 140 ods. 1 / CSP, podľa ktorého zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09. 2018 uviedol, že ako člen pozemkového spoločenstva (t.j.

žalovaného) sa v tomto konaní domáha od žalovaného splnenia si zákonnej povinnosti žalovaného, a
to sprístupniť žalobcovi doklady o hospodárení žalovaného. Oznamuje súdu, že žalobca dňa 20.7.2018
obdržal e - mailovú správu od žalovaného, v ktorej žalovaný žalobcovi oznamuje, že žalovaný chce
žalobcovi sprístupniť niektoré doklady na nahliadnutie, avšak aj v tomto prípade žalovaný uvádza, že
žalovaný doklady žalobcovi sprístupni opäť len tak, že sprístupní LEN kópie dokladov, v ktorých budú

vymazané niektoré údaje! Žalovaný už ale opäť neuvádza, prečo takto postupuje. Podľa žalobcu si
totiž žalovaný dobre uvedomuje, že tento jeho postup je protizákonný. Podľa § 21 ods. 2 zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o pozemkových spoločenstvách“) pritom platí: „Členovia spoločenstva, fond a správca majú právo
nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.“ Z citovaného

ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách podľa žalobcu jasne vyplýva, že žalobca má
zákonné právo na nahliadnutie do originálov dokladov a nie len do ich vymazaných kópií. Žalobca pritom
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je len správcom majetku žalobcu, a má majetok žalobcu chrániť,
a preto je konania žalovaného, ktorý odmieta umožniť zákonnú kontrolu žalobcovi, neprípustné. Žalobca
si pritom ani nevie domyslieť zákonný dôvod, prečo vymazané údaje, t. j. údaje o odberateľoch drevnej

hmoty (podnikateľoch - právnických osobách), žalovaný odmieta žalobcovi sprístupniť. Žalobcu napadá
len argument o ochrane osobných údajov. Aj takýto argument je však v tomto prípade absolútne právne
irelevantný, a to z dôvodu, že zákon o ochrane osobných údajov(zák. č. 18/2018 Z.z.) poskytuje ochranu
práv len fyzickým osobám, ktoré chráni pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov (§ 1
ods. a) zák. č. 18/2018 Z.z.).Odhliadnuc od toho, že odberatelia drevnej hmoty sú v drvivej väčšine

právnické osoby (a teda o ochrane osobných údajov nie je možné ani len uvažovať), žalobca poukazuje
na to, že sprístupnenie údajov podľa zákona o pozemkových spoločenstvách je zákonné -oprávnené
sprístupnenie, a teda ani v tomto prípade nie je možné uvažovať o sprístupnení osobných údajoch
neoprávneným spôsobom. Jediný dôvod nezákonného konania žalovaného, ktorý odmieta zákonnú
kontrolužalobcu,vidížalobcavtom,žežalovanýnechce,abyžalobcavideldohospodáreniažalovaného

(ktorý hospodári s majetkom žalobcu), a to pravdepodobne z dôvodu nezákonného hospodárenia
žalovaného. Táto premisa žalobcu o nehospodárnom konaní žalovaného sa pritom podľa žalobcu zdá
sa potvrdzuje. Z vymazaných kópií dokladov, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi totiž vyplýva, že žalobca
nekoná v súlade so zákonom. Žalovaný preto podal podnet orgánom činným v trestnom konaní, ktorízačali trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku.

10. Žalobca dňa 14.01. 2019 súdu oznámil, že dňa 08.08.2016, 15.08.2016, 22.08.2016, 02.09.2016,
19.09.2016, 26.09.2016, 19.11.2018, a teda po podaní žaloby a rozšírení žaloby, žalovaný sprístupnil
žalobcovi časť žalobcom žiadaných dokladov. Žalovaný však stále žalobcovi nesprístupnil nasledovné
originály doklady, resp. sprístupnil len ich neúplné časti alebo kópie, kde boli vymazané údaje:- Zmluvy
za roky 2013 až 2016,- Faktúry a prílohy k faktúram (preukazy pôvodu dreva) od roku 2013,- Doklady z

registračnej pokladne preukazujúci predaj tovaru s prílohou za roky 2013 až 2016,- Kompletné hlavné
knihy za obdobie 2013 až 2015,- Kompletné uzávierky za roky 2013 až 2015.

11. S ohľadom na vyššie uvedené vzal žalobca žalobu v jej časti späť, a to v časti žaloby týkajúcej sa
uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadnuť do nasledovných dokladov žalovaného
a vyhotoviť kópie nasledovných dokladov: hlavné knihy za roky 2018, 2017, 2016, analytiky nákladov

a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlé faktúry za roky 2018, 2017, 2016, 2015,
2014, 2013, zoznamy došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2013,31.12.2014,
31.12.2015, inventúry zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, výpisy z účtov
k 31.12.2017, 31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovné závierky za roky 2018, 2017,
2016, zápisnice s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a

to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správy z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 -
do dňa právoplatnosti rozsudku, všetky zmluvy (vrátane dodatkov) za roky 2017 - do dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalobca taktiež bral späť všetko nad rámec petitu uvedeného v časti III. tohto podania. Navrhol
konajúcemusúdu,abyvrozhodnutívovecisamejkonanievpredmetnejčastizastavilarozhodoltak,ako
to je uvedené v časti III. tohto podania : Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov

žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to do: hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013,
vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015,
2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram
(dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných
dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi kópie dokladov
žalovaného, týkajúcich sa hospodárenia žalovaného, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014,
2013, vystavených faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015,
2014, 2013, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram
(dokladov o pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných

dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

12. O zastavení konania v časti nároku súd rozhodol podľa § 145 ods. 2/ CSP, podľa ktorého, ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej.

13. Žalobca súdu oznámil, že si na vlastné náklady objednal služby audítora, ktorý posúdil dokumenty,
ktoré odovzdal žalovaný žalobcovi ako kópie originálov listín, a ktorými žalovaný preukazuje údajné
splnenie si svojej zákonnej povinnosti. Žalobca opäť upozornil, že všetky tieto dokumenty boli podpísané

- parafované štatutárnym orgánom žalovaného, a preto je vylúčené, že nejde o doklady, ktoré boli
odovzdané žalobcovi ako kópie listín. Audítor vo svojom vyjadrení uvádza, že predložené doklady nie
sú dokladmi podľa § 10 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Audítor teda potvrdil, že žalovaný
nesprístupnilžalobcovidoklady,ktorébolajpodľanázoruaudítoražalovanýpovinnýžalobcoviodovzdať.
Ohľadom na vyjadrenie audítora považuje žalobca jeho nárok za bezpochyby preukázaný a teda

dôvodný v celom rozsahu. Je pravdou, že žalovaný sprístupnil žalobcovi niektoré doklady, ale až po
podaní žaloby. Doklady, ktoré sú predmetom tohto konania sprístupnené neboli. Žalovaný totiž poskytol
žalobcovi len doklady, ktoré neboli žalobcom požadované, všetky doklady, ktoré poskytol žalovaný
žalobcovi sú parafované, podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného. Tieto doklady boli predložené
audítorovi s číslom licencie 345, ktorý potvrdil, že tieto doklady nie sú doklady, ktoré žiada sprístupniť

žalobca v tomto konaní.

14. K tomuto dôkazu sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila tak, že takýto papier je maximálne
úsmevný. Na jednej strane je predmetom sporu, že žalobca tvrdí, že mu neboli vydané doklady a nadruhej tvrdí, že tie nevydané doklady, ktoré ani nemá predložil audítorovi, ktorý tu konštatuje absenciu
nejakých náležitostí všeobecne bez toho, aby čo len jednu konkretizoval. Osobne by ju zaujímalo, aké
náležitosti podľa zákona o účtovníctve podľa neho nemali napr. zmluvy, či účtovné uzávierky. Najmä

však tento papier pre predmet tohto sporu nemá akúkoľvek výpovednú hodnotu. Žalobca tvrdí že mu
dokladynebolidané,nevydanédokladymajúvady.Už poukázalinato,žeakby ajhypoteticky zvažovali
o akýchkoľvek absenciách z pohľadu zákona o účtovníctve, je to pre daný spor irelevantné. Urbariát
má povinnosť sprístupniť originály svojich dokumentov a vydať pokyn. Ak by mali chyby, na to sú iné
inštitúty, každý člen môže namietať takéto chyby, jednak výkonným orgánom, členom urbariátu alebo

iniciovať kontroly zo strany príslušných verejných orgánov. V tomto konaní už preukázali, že ich urbariát
postúpil niekoľko daňových kontrol a všetky dopadli bez akýchkoľvek námietok.

15. Podľa § 21 ods. 2/ z.č. 97/2013 Z.z. členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať
do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.

16. Podľa § 187 ods. 1/ a 2/ CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

17. Podľa § 220 ods. 2/ CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkov navrhnutých stranami sporu o okolnostiach
tvrdených stranami sporu najmä preto, že o nimi tvrdených skutočnostiach svedčia listinné dôkazy,

(svedkovia by neuviedli nič nové) a tiež z dôvodu hospodárnosti konania.

19. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalovaný je pozemkovým spoločenstvom v
zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, pričom žalobca je členom spoločenstva
- žalovaného. V zmysle § 21 ods. 2/ Zákona o pozemkových spoločenstvách platí, že členovia

spoločenstva a fond majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia a vyžiadať si ich
kópie.Žalobcatedavyužiltotoprávo,ktorémuzakladáustanovenie §21ods. 2/Zákonaopozemkových
spoločenstvách a požiadal žalovaného o sprístupnenie dokladov, čo sa však nestalo. Žalobca sa
preto obrátil na súd. Po podaní žaloby žalovaný sprístupnil časť dokladov žalobcovi a preto žalobca
zobral časť žaloby späť. V súčasnosti sa žalobca naďalej domáha vydania rozsudku v znení tak, ako

ho súd pripustil uznesením. Žalovaný tvrdí, že aj tieto dokumenty žalobcovi sprístupnil. Ako vyplýva
zo správy audítora, ktorého zabezpečil žalobca, žalovaný sprístupnil a odovzdal žalobcovi len kópie
dokladov, ktoré sú neúplné a nezodpovedajú predpisom o účtovníctve. Žalobca navrhol, aby sa vykonal
dôkaz a to porovnanie originálov dokumentov s odovzdanými (parafovanými kópiami), alebo že na
vlastné náklady zabezpečí audítora, ktorý tieto dokumenty porovná, čo žalobca urobil. Žalobca požiadal

žalovaného o sprístupnenie dokladov aj priamo na pojednávaní dňa 26.11. 2019, ale žalovaný si
splniť zákonnú povinnosť odmietol. Z vyjadrenia audítora zo dňa 23.07. 2020 (na čl. 388 spisu), AV
Audit, s.r.o. Karpatská 2448/16, Spišská Nová Ves, vyplýva : Okresný súd Rožňava požiadal žalobcu
o vyjadrenie audítora, či je potrebné doplniť tieto účtovné doklady : 1. Hlavné knihy za roky 2015,
2014, 2013, 2. Vystavené faktúry za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013 v originálnom vyhotovení

bez zásahov a úprav už zaúčtovaných faktúr, prílohy k faktúram (doklady o pôvode dreva) za uvedené
roky, 3. Účtovné závierky za roky 2015, 2014, 2013, 4. Všetky zmluvy (vrátane dodatkov) uzavretých
od roku 2013 - 2016, 5. Registračné pokladničné doklady s prílohami (doklad o pôvode dreva) za
roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013. Ako štatutárny audítor potvrdzujem, že tieto uvedené
doklady je potrebné predložiť vlastníkovi z dôvodu komplexného prehodnotenia hospodárenia Urbárskej

a pasienkovej spoločnosti Vyšné Slovinky na spravovanom majetku. Doklady, ktoré boli nimi predložené,
nie sú to doklady, ktoré by spĺňali preukázateľnosť účtovnej operácie podľa § 10 zákona 431/2002 Z.z.
o účtovníctve. Súd toto odborné vyjadrenie považuje (na rozdiel od žalovaného) za podstatný dôkaz
vo veci.20.Právnazástupkyňažalovanéhovosvojejargumentáciipoukázalanamimoriadnepresvedčivézávery
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/3704/ 2009 zo dňa 22.02. 2011 : „V

této souvislosti však je třeba uzavřít, že právo společníka na poskytování informací a zpřístupnění
dokladů společnosti není zcela neomezené, ale zahrnuje pouze ty doklady a informace, které jsou
potřebné k tomu, aby společník získal rozumný přehled o záležitostech společnosti. Mezi takové
informace nepochybně patří zejména informace o rozsahu a základní struktuře majetku společnosti a
o významnějších smlouvách, týkajících se nakládání s tímto majetkem. Přitom právo na zpřístupnění

dokladů společnosti nesmí společník - stejně jako jakékoli jiné právo - vykonávat šikanujícím způsobem,
tj. takovým způsobem, který by společnost omezoval v činnosti, případně ji způsoboval nepřiměřené
náklady.“, ktoré v plnom rozsahu prijala aj slovenská rozhodovacia prax. Tiež poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019, ktoré na vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky priamo poukazuje a tiež okrem iného
zdôrazňuje: „Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2

Obchodného zákonníka je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom.
Z uvedeného vyplýva, že spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý
by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané
povinnosti.“. Význam týchto záverov umocňuje i skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky bolo pojaté do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 5/2019.

21. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
sporovou stranou ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces ( Uznesenie ÚS SR z 03.07. 2003 sp.zn. IV.ÚS
115/2013).

22. Súd ďalej poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno
právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a
námietok (napr. II.ÚS 4/97, II.ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný,
aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti
(napr. I.ÚS 50/04, III.ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017).

23. V zmysle § 21 ods. 2/ Zákona o pozemkových spoločenstvách, žalobca ako člen spoločenstva

má právo nahliadať do dokladov spoločenstva a teda kontrolovať hospodárenie so svojím majetkom
vždy, keď o to člen spoločenstva požiada, pretože má na to zákonné oprávnenie. Súd v tomto
prípade nepovažoval výkon práva žalobcu za šikanózny ani za taký, ktorý by spôsoboval žalovanému
neprimerané náklady. Sám žalobca uvádzal, že výkon jeho práva bol, aj by bol na náklady žalobcu,
nie žalovaného.

24. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal

plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).