Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019204178
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:0019204178.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťaťa: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom: U. práce, sociálnych vecí
a rodiny K., so sídlom B. nám. 9, XXX XX K., dieťa rodičov: F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. R. 4, V. a
M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B. XX, K., v konaní o návrhu matky na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným okresnému súdu Michalovce dňa X.X.XXXX domáhala zníženia
výživného z 50 € na nižšie, pretože je nezamestnaná a nemám z čoho platiť.

2. Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa XX.X.XXXX preniesol príslušnosť na Okresný súd Košice

I súd z dôvodu vhodnosti.

3. Okresný súd Košice I postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti na tunajší súd dňa XX.X. XXXX.

4. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka, kolízny opatrovník
odporučil návrh zamietnuť.

5. Otec s návrhom nesúhlasil. Predložil trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice II sp.zn. 4T /
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ktorým bola matka uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy. Uviedol, že matka stanovené výživné už 9 mesiacov neplatí Synovi nič nekupuje. Otec
býva so synom v jeden a pol izbovom byte v podnájme, v domácnosti so svojou mamou, ktorej prispieva
na domácnosť. Je na rodičovskej dovolenke, občas chodí na brigády. Vyčíslil výdavky na bývanie 150
€, strava 100 €, exekúcie zo zdravotnej poisťovne vo výške 900 €, hygienické potreby 100 €, jasle 5 €,
plienky 40 €, plánuje si vybaviť osobný bankrot. Matka minulosti pracovala, avšak vyhodili ju, pretože

sa jej nechce pracovať. So synom nie je v žiadnom kontakte, nekontaktuje ho, nechodí pre neho.
Stará matka zátvorka ( matka matky) otcovi pravidelne volá, že dcéra chodí domov opitá až v ranných
hodinách. Matka raz za čas zavolá ako sa dieťa má. O dieťa sa zaujíma matkina matka, ale neprispieva
naň.. Maloletý chodí do súkromných jaslí, je zdravý. Matku nevidel asi rok a otcovi so starostlivosťou
pomáha jeho matka.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa matka bez ospravedlnenia nezúčastnila.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom otca maloletého a kolíznej
opatrovníčky, pričom zistil nasledovný skutočný stav:7. Rodičovské práva a povinnosti voči maloletému boli upravené dohodou rodičov, ktorú schváli Okresný
súd Michalovce rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX. V. bol zverený do osobnej
starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu mesačným výživným vo výške XX€. V

čase schválenia rodičovskej dohody bola matka zamestnaná v spoločnosti MI W. V., s predpokladaným
príjmom 400€, otec pracoval len príležitostne, formou brigád.

8. Otec naďalej s návrhom nesúhlasil. Matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o dieťa,
len veľmi výnimočne telefonicky zavolá ako sa dieťa má. O dieťa prejavujú záujem a stretávajú sa s ním

matkini rodičia, od nich má informácie o tom, že matka žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, pije,
je viac menej na ulici. Aktuálne sa zdržiava v W., kde pracuje v nejakej B.. Na výživu dieťaťa neprispieva
vôbec žiadnym spôsobom. Otec vychováva dieťa za pomoci svojej matky, jemu bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Je na rodičovskej dovolenke. Príležitostne si privyrába stavebnými prácami.
Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Výdavky na maloletého sú bežného charakteru, zotrval na vyčíslení
vo vyjadrení k návrhu.

9. Kolízny opatrovník požiadal o prešetrenie v domácnosti matky dožiadaný úrad v Michalovciach,
ktorý matku kontaktoval najprv telefonicky. Uviedla, že nemá žiadne bývanie, žije ako bezdomovec.
Matka maloletého sa následne dostavila na úrad v V.. Uviedla, že nemá kde bývať, prespáva stále
na inom mieste, nikde nepracuje, čo ju veľmi trápi. Nemá žiadne finančné prostriedky. Dostala trestný

rozkaz z Okresného súdu Košice z dôvodu neplatenia výživného. Nie je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Nemá finančné prostriedky. V deň jej návštevy sa rozhodla odcestovať do Českej
republiky, za kamarátom, kde si plánuje nájsť prácu, aby mohla prispievať na maloletého. Nemôže ho
ani navštíviť, lebo nemá finančné prostriedky na cestu. Kamarát jej poslal lístky na vlak. Naspäť sa
plánuje vrátiť z dôvodu súdneho pojednávania. Na svojom návrhu trvá v celom rozsahu. Najprv by chcela

vyrovnať dlh, ktorý vyplýva z trestného rozkazu.

10. Kolízny opatrovník konštatoval, že otec býva v 1 a pol izbovom byte v podnájme, spolu so svojou
matkou a s maloletým. Je na rodičovskej dovolenke. Príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume
270 €, prídavky na dieťa. Mesačné výdavky rodiny tvorí nájom vo výške 330 €. Otec prispieva svojej

matke 150 €, strava 100 €, hygiena 80 €, exekúcia otca v zdravotnej poisťovni v celkovej výške 900
€. Matka sa o dieťa nezaujíma. Otec je s ňou v kontakte cestou sociálnej siete. Maloletý navštevuje
súkromné jasle B. za ktoré otec uhrádza 5 € denne. Prijíma pestrú stravu. Je plienkovaný. Ošetrujúcou
lekárkou V.. W.. Je zdravý, má absolvované všetky povinné očkovania. Otec uviedol, že naposledy
keď bola matka v domácnosti dieťa sa rozplakalo, nechcelo ísť k nej pretože ju nepozná. Vzhľadom

na vek nebolo možné zisťovať vôľu maloletého. Odporučil návrh zamietnuť, pretože nie je v prospech
maloletého.

11. Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

12. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZOR)
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

13. Podľa ust. § 63 ZOR

(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebnýchna rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy

výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

14. Podľa ust. § 75 ZOR

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

15. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZOR o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže

byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd.

17. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh na zníženie výživného na
maloletého nebol dôvodný. Výživné na maloletého bolo určené dohodou rodičov v súdnom konaní. Aj

keď matka svoj návrh podala s odôvodnením, že je aktuálne nezamestnaná, v ďalšom bola počas celého
konania pasívna, nezúčastnila sa ani súdneho pojednávania. Napriek výzve súdu nepreukázala svoje
majetkové pomery, neuviedla dôvody skončenia pracovného pomeru ani neuviedla žiadne dôvody, ktoré
by jej objektívne bránili upraviť svoje pomery tak, aby mohla vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Aj keď
v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný zistiť skutočný stav veci, nezbavuje to

účastníka konania povinnosti preukázať svoje tvrdenia a skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo
veci. Matka dožiadanému úradu práce potvrdila, že žije neusporiadaným spôsobom života, oznámila
vycestovaniedoH.,čokorešpondujesinformáciamiotcaodjejrodičov,žežijevW.apracuje.Bezohľadu
na skutočnosť, či matka je alebo nie je zamestnaná, neoznámila žiadnu okolnosť, ktorá by jej mala brániť
nájsť si prácu. Súd zdôrazňuje, že žiaden právny predpis neukladá rodičom povinnosť pracovať, naopak

zákon o rodine určuje rodičom povinnosť plniť si voči deťom vyživovaciu povinnosť. V danom prípade
výživné na maloletého je určené v nízkej sume ( len X,XX€ na deň), čo v žiadnom prípade nemôže
pokryť uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého ani po zohľadnení časti povinnosti otca. Zníženie
výživného v danom prípade po zhodnotení všetkých uvedených skutočností nie je v záujme maloletého,
súd preto návrh zamietol.

18. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol (§ 57 CMP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil