Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205687
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8116205687.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a
členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v spore žalobcu Ing. Ľubomír Priščák,
s miestom podnikania Pod Komínom 6, Prešov, IČO: 32 935 285, proti žalovanému ALZ, s.r.o., so sídlom
Východná 19C, Prešov, IČO: 36 461 806, o uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady predanej veci,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/46/2020-268 zo dňa 24.

septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/46/2020-268 zo dňa
24. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/56/2016-189 zo dňa 21.
novembra 2019 zaviazal žalovaného, aby vymenil žalobcovi vadné osobné motorové vozidlo bližšie

špecifikované vo výroku predmetného rozsudku za nové bezvadné osobné motorové vozidlo značky
Mitsubishi RE OUTLANDER 2.0 MIVEC 5MT INT so zdvihovým objemom valcov 1998 cm3, čiernou
metalízou,eventuálne,abyžalovanýzaplatilžalobcovisumu22.000,-europrotipovinnostižalobcuvydať
žalovanému vadné osobné motorové vozidlo bližšie špecifikované vo výroku predmetného rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2 Súd prvej inštancie v rozsudku skonštatoval, že žalobca si ako kupujúci na základe objednávky
a faktúry splatnej dňa 13. apríla 2015 objednal a zaplatil žalovanému ako predávajúcemu kúpnu
cenu vo výške 16.500 eur za predmet kúpy - osobné motorové vozidlo bližšie špecifikované v
odôvodnení predmetného rozsudku. Zálohovou faktúrou splatnou dňa 13. apríla 2015 žalobca zaplatil
žalovanému zálohu za uvedené motorové vozidlo sumou vo výške 5.500 eur. Dodacím listom

žalovaný dodal žalobcovi vyššie uvedené vozidlo, ktorého prevzatie bez zjavných závad žalobca
potvrdil svojim podpisom na odovzdávacom protokole dňa 8. apríla 2015. Krátko po kúpe uvedeného
motorového vozidla sa na tomto vozidle objavili vady spočívajúce v nadmernom hluku pri otáčkach
motora cca 3500 otáčok/min., t. j. pri rýchlosti vozidla od 100 km/h do 130 km/h a vady spočívajúce
v nadmerných vibráciách v interiéri vozidla (podlaha, dvere, volant). Žalobca bezodkladne oznámil
žalovanému uvedené vady na vozidle dňa 22. apríla 2015, kedy jeho vozidlo bolo prijaté do servisu

žalovaného. Z rekapitulácie zákazky vyplýva, že vibrácie v interiéri vozidla boli odstránené, avšak
nadmerný hluk vo vozidle ostal. Vady na vozidle spočívajúce v nadmernom hluku a v nadmerných
vibráciách v interiéri sa však po týždni opätovne objavili. Žalobca následne listom zo dňa 8. júna
2015 vytkol vady vozidla, spočívajúce v nadmernom hluku a v nadmerných vibráciách v interiéri
a voči žalovanému si uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady spočívajúce vo výmene osobného
motorového vozidla, resp. v odstúpení od kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný jeho žiadosti nevyhovel.

Žalobca si na svoje náklady nechal vyhotoviť znalecký posudok zo dňa 6. októbra 2015 za účelom
posúdenia technického stavu vozidla, z ktorého záveru vyplýva, že technický stav vozidla je za jazdyhorší vzhľadom na dobu prevádzky a počet najazdených kilometrov. Hlukový prejav v kabíne je
neštandardný a signalizuje závadu na pohonnom ústrojenstve vozidla alebo protihlukových opatreniach
v automobile. Žalobca vyzval žalovaného doporučeným listom zo dňa 21. októbra 2015, aby sa za

účelom objektivizácie expozície hluku a vibrácií v uvedenom vozidle vykonalo kontrolné meranie hluku
a vibrácií v autorizovaných spoločnostiach zaoberajúcich sa meraním hluku a vibrácií. Zároveň žalobca
zotrval na vytknutých vadách vozidla a uplatnených nárokoch zo zodpovednosti za vady veci. Dňa
1. decembra 2015 sa uskutočnilo posúdenie stavu uvedeného vozidla za účasti žalobcu, zástupcu
žalovaného a zástupcu spoločnosti M Motors SK s.r.o. ako oficiálneho zástupcu Mitsubishi motors

pre Slovensko. Z uvedeného protokolu o posúdení stavu vozidla okrem iného vyplynulo, že vozidlo
zodpovedáštandarduvýrobkuaneodlišujesaodvozidielrovnakéhotypuavyhotovenia.Ajnapriektýmto
záverom na vozidle stále pretrvávajú žalobcom vytknuté vady. V súčasnosti vozidlo nie je v prevádzke,
a to aj z toho dôvodu, že uvedené vady majú negatívny vplyv na zdravotný stav žalobcu a jeho rodiny
ako posádky. Žalovaný odmietol uznať oprávnenú reklamáciu vzniknutých vád a bránil sa hlavne tým, že
vozidlo je presne definované technickými parametrami (vrátane hlučnosti), ktoré sú uvedené v COC a v

technickom preukaze vozidla ako hladina vonkajšieho zvuku vozidla stojaceho (81db) a za jazdy (74db).
Žalovaný, iný autorizovaný servis (TRIDIAM, s.r.o. Košice), ako aj posudok vypracovaný pracovníkmi
importéra, nezistili vady vozidla v oblasti hladiny hluku a vibrácií. Pri dodržaní týchto limitov možno
predpokladať,žehlukvkabínevozidlanemôžebyťnadmerný.Hladinyvnútornéhohlukuniesúsúčasťou
predpísaných technických parametrov vozidla. Preto predložené výsledky meraní vnútorného hluku

nemôžu byť podľa názoru žalovaného dôvodom pre tvrdenie o existencii vady predmetu kúpy a pre
následné uplatnenie titulu odstúpenia od zmluvy. Nie sú pochybnosti, že pre daný typ vozidla, resp. vo
všeobecnosti pre osobné motorové vozidlá, nie je stanovená hladina vnútorného hluku a vibrácií, ktorá
by špecifikovala, aká má byť maximálna hladina hluku a vibrácii v kabíne osobného motorového vozidla.
Znaleckým dokazovaním sa zistilo, resp. potvrdilo, že samotná hodnota hladiny hluku v predmetnom

vozidle neprevyšuje obvyklú hladinu hluku v iných podobných vozidlách. Pravdepodobnou príčinou
vnímania nepohody v predmetnom vozidle je prítomnosť tzv. tónovej zložky hluku. Hluk s tónovými
zložkami patrí k hlukom s obťažujúcim, alebo rušivým charakterom. Tónové zložky hluku (jedná sa
o frekvenčnú oblasť, ktorej susedné frekvencie vykazujú rozdiel hluku 5dB a viac) boli identifikované
jednak pri jazde rýchlosťou 120 km/h a tiež pri plnej akcelerácii vozidla. Najvyššia hodnota parametra

bola nameraná pri rýchlosti 120 km/h a jedná sa o takú hodnotu z hľadiska vplyvu vibrácií, ktorá
nemá byť prekročená (z hľadiska posúdenia pracovného prostredia - v zmysle Nariadenia vlády SR č.
416/2005 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám) u pracovníka, ktorý by mal byť takémuto vplyvu vystavený
v dĺžke 8 hodín (jednej pracovnej zmeny). Táto okolnosť sa posudzovala analogicky z hľadiska

pracovného prostredia, keďže pre vnútorne prostredie osobných motorových vozidiel takýto postup
nie je zákonom upravený. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že na základe vykonaných
meraní a diagnostických úkonov nie je možné identifikovať príčinu tónovej zložky hluku a zvýšených
vibrácií v predmetnom vozidle. Vzhľadom k tomu, že špecifické vibrácie sú identifikovateľné aj počas
voľnobežných otáčok, je pravdepodobné, že príčinou je prítomnosť rotujúcej nevyváženej hmoty časti

motora, pričom vplyvom tohto efektu dochádza k vzniku rezonancie. Určite to nevychádza z pneumatík
a zavesenia nápravy, vzhľadom na to, že tónová zložka hluku sa prejavuje aj v čase, keď vozidlo stojí,
a nielen v pohybe. Prítomnosť tónovej zložky hluku a vibrácií, ktoré majú parametre nezodpovedajúce
bežným parametrom vibrácií pre daný typ a triedu vozidla, má za následok, že viacerí pasažieri v danom
vozidle vnímali pocit nepohody a diskomfortu. Je pravdou, že merania v rámci znaleckého dokazovania

neboli vykonané aj na inom porovnateľnom vozidle, lebo znalecká organizácia také nemala k dispozícii,
ale nevidela v tom nejaký význam, keďže subjektívnym spôsobom, ale aj meraním zistené znaky sú
znakmi, ktoré sa bežne nevyskytujú v motorových vozidlách. Ak by bolo predmetné vozidlo hodnotené z
hľadiska vibrácií pri posúdení pracovného prostredia (napríklad ak by dané vozidlo malo byť používané
na pracovnú dobu 8 hodín pri rýchlosti jazdy 120 km/h), potom by došlo k efektu, kedy je prekročená

limitná hodnota normalizované zrýchlenia vibrácií daná Nariadením vlády SR č. 416/2005 o minimálnych
zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou vibráciám. Z uvedeného vyplýva, že dané vozidlo nie je možné používať bez obmedzení
ako bežné motorové vozidlo. Obmedzujúce opatrenia musia byť jednak z hľadiska maximálnej dĺžky
používania daného vozidla na jeden deň, alebo z hľadiska používania ochranných pomôcok a pod.

Pri nameraných parametroch hluku a vibrácií môže dochádzať pri dlhodobom používaní predmetného
motorovéhovozidlabezochrannýchpomôcokknegatívnemuvplyvunazdraviepasažierovtohtovozidla.3 Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že motorové vozidlo, ktoré si zakúpil
žalobca u žalovaného, má vady v zmysle ust. § 422 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej iba ako
„Obchodný zákonník) v spojení s § 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré spočívajú fSPORfv

neprimeranom hluku a vibráciách. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie aj napriek tomu, že
vozidlo má všetky výrobcom deklarované parametre a pre homologizáciu vozidiel v krajinách EU nie sú
predpísané parametre vnútorného hluku a vibrácií v interiéri vozidla. Mal za to, že predmetné vozidlo
musí mať také vlastnosti, aby sa hodilo na účel, na aký sa spravidla bežne motorové vozidlo používa.
Tieto vlastnosti je potrebné skúmať a posudzovať nielen z pohľadu vlastnosti a parametrov, ktoré

podliehajú homologizácii, ale v širšom rozsahu, keďže vozidlo môže mať aj také vlastnosti, ktoré sa
z hľadiská homologizácie neposudzujú, avšak ako v tomto konkrétnom prípade, môžu mať negatívny
charakter, resp. negatívny vplyv na posúdenie vhodnosti použitia na určený, resp. obvyklý účel. Inak
povedané, existencia takých negatívnych prejavov, vlastnosti ako v tomto konkrétnom prípade, môže
mať za následok, že sa predmet kúpy nehodí na účel, na ktorý sa spravidla bez neprimeraných
obmedzení používa. Pre využívanie predmetného vozidla by bolo potrebné prijať obmedzujúce

opatrenia, a to buď z hľadiska maximálnej dĺžky jeho používania v rámci jedného dňa, alebo z hľadiska
používania ochranných pomôcok a pod., inak by pri dlhodobom používaní predmetného motorového
vozidla dochádzalo k negatívnemu vplyvu na zdravie pasažierov tohto vozidla.

4 V dôsledku existencie vyššie špecifikovaných vád predmetného motorového vozidla a s poukazom

na to, že žalobca žalovanému tieto vady riadne vytkol a uplatnil si aj nárok v súvislosti s týmto vadným
plnením (Žiadosť o výmenu vozidla zo dňa 8. júna 2015), mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi voči
žalovanémuvznikoloprávnenýnároknavýmenuvadnéhovozidlazavozidlobezvádvzmysle§436ods.
1 písm. c) Obchodného zákonníka, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, a naviac dal žalovanému
možnosť zvoliť si medzi dvoma alternatívami, keďže žalovaný sa môže eventuálne namiesto povinnosti

výmenyvadnéhovozidlarozhodnúťprezaplateniesumy22.000,-euržalobcovioprotipovinnostižalobcu
vydať žalovanému vadné vozidlo. Žalobca zvolil takýto žalobný petit a súd prvej inštancie mu vyhovel
napriek tomu, že má za to, že žalobca platne a účinne neodstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, keďže
jediný jeho prejav vôle smerujúci k odstúpeniu od zmluvy, obsiahnutý v jeho podaní zo dňa 8. júna 2015
označenom ako „Žiadosť o výmenu automobilu“ nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný, a tak ho súd

vyhodnotil za neplatný, neúčinný prejav vôle vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy (bod 61. odôvodnenia).
Vzťah založený kúpnou zmluvou, predmetom ktorej bolo predmetné motorové vozidlo, posudzoval súd
prvej inštancie podľa obchodnoprávnych predpisov, neprihliadal však pritom na reklamačné podmienky
ani iné všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odvolával žalobca, nakoľko neboli súdu predložené
v kompletnom znení účinnom v čase, keď sa zrealizoval predaj predmetného motorového vozidla,

predložené boli len výňatky, pri ktorých boli pochybnosti o ich identite.

5 V závere odôvodnenia rozsudku (bod 63.) v súvislosti s námietkou žalovaného, že závery znaleckého
posudku sú založené v prevažnej miere na subjektívnych pocitoch, resp. na subjektívnom vnímaní
osôb, ktoré vykonali skúšobné jazdy, súd prvej inštancie uviedol, že pre jeho rozhodnutie nebolo dôležité

znalecké dokazovanie z pohľadu potreby objektívne ustáliť objektívnu príčinu neprimeraných vibrácii a
hluku, ale okrem iného aj to, aby sa posúdením znalcov vylúčilo, že by zvýšenú hladinu hluku a vibrácii
vnímal iba žalovaný, čo by mohlo byť dôsledkom jeho skresleného vnímania reality napríklad v dôsledku
nejakej poruchy, prípadne ochorenia.

6 Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
3Cob/46/2020-268 zo dňa 24. septembra 2020 rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ako vecne správny
potvrdil a zároveň podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7 Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd skonštatoval, že sa podľa
§ 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, s tým, že z odvolacích dôvodov žalovaného vzal do úvahy len tie, ktoré nemali charakter
nových tvrdení a skutočností, ktoré neuplatňoval žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
tieto boli hodnotené vo väzbe k záverom súdu prvej inštancie tak skutkovým ako aj právnym. Na
doplnenie a zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie ďalej odvolací súd v súvislosti spodaným odvolaním žalovaného skonštatoval, že je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným
bol založený záväzkovo právny vzťah objednávkou, na základe ktorej žalobca žalovanému zaplatil
fakturovanú kúpnu cenu vo výške 16.500,- eur za predmet kúpy - osobné motorové vozidlo. Zálohovou

faktúrou splatnou dňa 13. apríla 2015 žalobca zaplatil žalovanému zálohu za uvedené motorové vozidlo
sumu vo výške 5.500,- eur. Dodacím listom žalovaný dodal žalobcovi vyššie uvedené vozidlo za celkovú
kúpnu cenu vo výške 22.000,- eur. Žalobca svojim podpisom na odovzdávacom protokole dňa 8. apríla
2015 potvrdil žalovanému prevzatie osobného motorového vozidla značky Mitsubishi bez zjavných
závad. Krátko po kúpe uvedeného motorového vozidla sa na tomto vozidle objavili vady spočívajúce

v nadmernom hluku pri otáčkach motora cca 3500 otáčok/min., t. j. pri rýchlosti vozidla od 100 km/
h do 130 km/h a vady spočívajúce v nadmerných vibráciách v interiéri vozidla (podlaha, dvere,
volant). Žalobca bezodkladne oznámil žalovanému vady na vozidle spočívajúce v nadmernom hluku
a v nadmerných vibráciách v interiéri vozidla dňa 22. apríla 2015, kedy jeho vozidlo bolo prijaté do
servisu žalovaného. Z rekapitulácie zákazky vyplýva, že vibrácie v interiéri vozidla boli odstránené,
avšak nadmerný hluk vo vozidle ostal. Vady na vozidle spočívajúce v nadmernom hluku a v nadmerných

vibráciách v interiéri vozidla sa však po týždni opätovne objavili na vozidle. Žalobca následne listom
zo dňa 8. júna 2015 vytkol vady vozidla spočívajúce v nadmernom hluku a v nadmerných vibráciách
v interiéri vozidla a voči žalovanému si uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady, spočívajúce vo
výmene osobného motorového vozidla, resp. v odstúpení od kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný jeho
žiadosti nevyhovel. Žalobca si na svoje náklady nechal za účelom posúdenia technického stavu vozidla

vyhotoviť znalecký posudok zo dňa 6. októbra 2015, z ktorého vyplýva, že technický stav vozidla je za
jazdy horší vzhľadom na dobu prevádzky a počet najazdených kilometrov, hlukový prejav v kabíne je
neštandardný a signalizuje závadu na pohonnom ústrojenstve vozidla alebo protihlukových opatreniach
v automobile. Žalobca vyzval žalovaného doporučeným listom zo dňa 21. októbra 2015, aby sa za
účelom objektivizácie expozície hluku a vibrácií v uvedenom vozidle vykonalo kontrolné meranie hluku

a vibrácií v autorizovaných spoločnostiach zaoberajúcich sa meraním hluku a vibrácií. Zároveň žalobca
zotrval na vytknutých vadách vozidla spočívajúcich v nadmernom hluku a v nadmerných vibráciách v
interiéri vozidla a uplatnených nárokoch zo zodpovednosti za vady veci. Dňa 1. decembra 2015 sa
uskutočnilo posúdenie stavu uvedeného vozidla za účasti žalobcu, zástupcu žalovaného a zástupcu
spoločnosti M Motors SK s.r.o. ako oficiálneho zástupcu Mitsubishi motors pre Slovensko. Z uvedeného

protokolu o posúdení stavu vozidla, okrem iného vyplynulo, že vozidlo zodpovedá štandardu výrobku
a neodlišuje sa od vozidiel rovnakého typu a vyhotovenia. Aj napriek týmto záverom, na vozidle stále
pretrvávajú žalobcom vytknuté vady spočívajúce v nadmernom hluku a v nadmerných vibráciách v
interiéri vozidla. V súčasnosti vozidlo nie je v prevádzke, a to aj z toho dôvodu, že uvedené vady majú
negatívny vplyv na zdravotný stav žalobcu a jeho rodiny ako posádky.

8 Z vyššie uvedených skutočností, ktoré uviedol už aj súd prvej inštancie, odvolací súd vyvodil záver,
že žalobca žalovanému dňa 22. apríla 2015 oznámil vady na vozidle spočívajúce v nadmernom hluku
a nadmerných vibráciách v interiéri vozidla. Z rekapitulácie zákazky vyplýva, že vibrácie v interiéri boli
odstránené, avšak nadmerný hluk vo vozidle ostal. Vady na vozidle spočívajúce v nadmernom hluku

a v nadmerných vibráciách v interiéri vozidla sa však po týždni opätovne objavili na vozidle. Žalobca
následnelistomzodňa8.júna2015vytkolvadyvozidlaspočívajúcevnadmernomhlukuavnadmerných
vibráciách v interiéri vozidla a voči žalovanému si uplatnil nároky zo zodpovednosti spočívajúce vo
výmene osobného motorového vozidla, resp. v odstúpení od kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný jeho
žiadosti nevyhovel.

9 Ďalej odvolací súd uviedol, že ak žalovaný v odvolaní namietal, že podľa § 436 ods. 1 písm. b)
Obchodného zákonníka s použitím ods. 2 tohto ustanovenia mohla do úvahy prísť iba výmena vadnej
veci za novú a žalobca neplatne odstúpil od zmluvy, k tomu sa súd prvej inštancie vyjadril v bode 61
napadnutého rozsudku, aj keď nesprávne a zrejme omylom uviedol ustanovenie § 436 ods. 1 písm. c)

Obchodného zákonníka. Pri právnom posúdení súd prvej inštancie odkázal na ustanovenie § 436 ods.
2 Obchodného zákonníka a postup podľa tohto ustanovenia vyplýva aj z obsahu bodu 61 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. So záverom súdu prvej inštancie uvedeným v tomto bode sa odvolací súd plne
stotožnil a nepovažoval za potrebné zopakovať túto argumentáciu. Odvolaciu námietku v súvislosti s
nesprávnym použitím ustanovenia § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka preto odvolací súd

označil za irelevantnú.

10 K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
uviedol, že ak sa žalovaný bránil, že tovar mal požadované vlastnosti, medzi ktorými je aj vlastnosť hlukua vibrácií a nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie a
poukázalnavšeobecnéobchodnépodmienky,odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,
že na tieto námietky nebolo možné prihliadať do ukončenia dokazovania vo veci, nakoľko neboli súdu

predložené v kompletnom znení účinnom v čase, keď sa realizoval predaj predmetného motorového
vozidla. Na doplnenie dôkazov predložených spolu s odvolaním odvolací súd nemôže prihliadať, pretože
sa nejedná o dôkazy, ktoré nemohli byť predložené počas konania pred súdom prvej inštancie (§ 153
ods. 2 CSP).

11 Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil oba rozsudky súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň, aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

12 V dovolaní zároveň navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca aj po podaní žaloby predmetné motorové
vozidlo ďalej užíval a absolvoval s ním aj pravidelné servisné prehliadky. Žalobca sa nedomáhal
žiadneho neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, z čoho možno tiež
usudzovať, že nešlo o spor, kde by bolo potrebné dočasne upraviť pomery v prospech žalobcu. Ujma,
ktorá odložením vykonateľnosti môže žalobcovi vzniknúť, nie je taká závažná. V prípade neodloženia

vykonateľnosti však žalovanému hrozí obrovská finančná ujma, ktorá môže ohroziť až chod jeho
existencie. Ak by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu uloženú napadnutým rozsudkom a
následne by dovolanie bolo úspešné, je viac než pravdepodobné, že žalovaný by sa o uhradenú
pohľadávku žalobcu musel súdiť, alebo by sa jej vôbec nemohol domôcť. Vyslovil názor, že možná ujma
žalovaného hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozsudku prevyšuje do úvahy

prichádzajúcu ujmu žalobcu, pričom reálne hrozí, že rozhodovanie dovolacieho súdu sa po úhrade sumy
uloženej rozsudkom, stane konaním o akademickej otázke.

13 Namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uplatňoval jemu
patriace procesné práva tým, že nevykonal dôkaz vyplývajúci zo servisnej knižky k vozidlu žalobcu, hoci

bol rozhodujúci pre posúdenie nárokov žalobcu z titulu vád vozidla a zároveň nesprávnou aplikáciou
ustanovenia § 366 CSP k dôkazu, ktorý žalovaný predložil spolu s odvolaním. Uviedol, že vzhľadom
na postavenie žalobcu ako podnikateľa, sa ich zmluvné vzťahy spravujú po celú dobu záručnej doby
Obchodným zákonníkom, na základe čoho kupujúci nemá právo odstúpiť od zmluvy, ani žiadať výmenu
vozidla.Zdôvoduzmenydĺžkytrvaniazárukysačasťservisnejknižkyprelepovalanovýmznenímzáruky,

čo žalovaný preukázal potvrdením importéra vozidla. Na pojednávaní dňa 21. septembra 2017 žalovaný
uviedol, že v servisnej knižke boli prelepené záručné ustanovenia, ktoré od počiatku plynutia záruky
vylučujú možnosť výmeny alebo vrátenia vozidla bez ohľadu na dĺžku trvania záruky. Následne žalobca
až do vyhlásenia rozsudku nijako nespochybňoval, že disponoval servisnou knižkou, v ktorej došlo k
prelepeniu textu záruky. Táto servisná knižka existovala v jedinom exemplári, pričom ním disponoval

žalobca, ktorý však tento dôkaz zámerne počas celého konania súdom nepredložil. Zo všeobecných
podmienok predaja (ďalej ako „VPP“), ktoré žalobca pri predaji podpísal, vyplýva, že záruka a záručné
podmienky sú stanovené v záručnej knižke a sú pre kupujúceho záväzné. Skutočnosť, že žalobca
pri predaji vozidla prevzal servisnú knižku, vyplýva aj z podpísaného protokolu o prevzatí predmetu
financovania. Súdy nevykonali dôkaz nahliadnutím do servisnej knižky k vozidlu, hoci práve text záruky v

nej uvedený je rozhodujúci pre posúdenie predmetnej veci. Žalovaný na pojednávaní dňa 21. septembra
2017 a v odvolaní proti rozsudku poukázal na skutočnosť, že predmetnou servisnou knižkou disponuje
iba žalobca a za účelom preukázania svojich tvrdení predložil len obdobnú servisnú knižku na obdobné
vozidlo zakúpené v rovnakom čase, rovnakú ako vystavil aj žalobcovi. Súdy túto objektívnu dôkaznú
núdzu žalovaného neodstránili, hoci žalovaný ju nemohol odstrániť bez asistencie súdu. Konajúce súdy

priznali žalobcovi právo na výmenu vozidla a alternatívne právo aj na vrátenie kúpnej ceny, a to bez
toho, aby sa zaujímali o znenie záruky uvedené v servisnej knižke. Súdy tento dôkaz nepovažovali za
relevantný, pričom právne skutočnosti z neho vyplývajúce mali byť pre posúdenie žaloby podľa názoru
žalovaného rozhodujúce. Naviac arbitrárnosť súdnych rozhodnutí potvrdzuje fakt, že súd prvej inštancie
v bode 61. rozsudku uviedol, že žiadosť o výmenu vozidla a alternatívne odstúpenie od kúpnej zmluvy

bola neplatným a neúčinným právnym úkonom.

14 Čo sa týka postupu odvolacieho súdu týkajúceho sa hodnotenia dôkazu - kópie servisnej knižky, ktorá
preukazovala znenie záruky pre všetky obdobné vozidlá, ktorý žalovaný predložil ako prílohu odvolania,žalovaný uviedol, že odvolací súd vyhodnotením jeho prípustnosti znemožnil žalovanému uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
a to tým, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 366 CSP, nakoľko tento dôkaz mal byť pripustený

a preskúmaný. Odvolací súd v bode 25. napadnutého rozsudku uviedol, že na tento dôkaz nemohol
prihliadať, pretože sa nejedná o dôkaz, ktorý nemohol byť predložený počas konania pred súdom prvej
inštancie. Podľa názoru dovolateľa nesprávne aplikoval ustanovenie § 153 ods. 2 CSP, keďže išlo o
dôkaz, ktorým sa malo preukázať, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Servisná knižka totiž preukazovala, že žalovaný ako predávajúci na rovnaký model

a v obdobný čas predaja/kúpy poskytoval záruku, ktorá vylučovala právo kupujúceho na výmenu vozidla
a na odstúpenie od zmluvy, čo sú nároky, ktoré žalobcovi priznal súd prvej inštancie. Naviac, keďže
žalovaný nemohol predložiť predmetnú servisnú knižku v celom jej znení, keďže ňou disponoval výlučne
žalobca, a z tohto dôvodu mohli žiadať predloženie tohto dôkazu zo strany žalobcu iba konajúce súdy,
čo neurobili. Žalovaný získal dôkaz predložený spolu s odvolaním (servisná knižka na rovnaký model
v obdobnom čase) po doručení rozsudku od zákazníka, ktorého požiadal o skopírovanie celého znenia

vrátane záruky.

15 K dovolaniu žalovaného bolo dňa 10. mája 2021 doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že
argumenty dovolateľa, ktorých podstata spočíva v nevykonaní dôkazu o preukázaní servisnej knižky,
neobstoja z dôvodu, že oba súdy nižších inštancií sa s namietanou otázkou jasne a zrozumiteľne

vysporiadali. Poukázal na body 5. - 7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a bod 62. odôvodnenia
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, kde bola vyslovená pochybnosť o žalovaným predložených
reklamačných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach, resp. o ich identite vzhľadom na
spôsob ich predkladania žalovaným. Faktom je, že súd prvej inštancie mal tento dôkaz k dispozícii aj
v origináli, žalovaným bola dokonca odvolaciemu súdu predložená kópia servisnej knižky iného vozidla

zakúpeného v rovnakom čase, pričom súdy správne odmietli akceptovať skutočnosť, že vlepovaním
insertov do servisnej knižky nemožno priznať relevanciu v prejednávanej veci. Žalobca mal za to,
že dovolateľ nezaložil svoju argumentáciu na vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, ale
argumentuje nesprávnym právnym posúdením, a teda sa jedná o uplatnenie niektorého z dovolacích
dôvodov podľa § 421 CSP, čo samo o sebe predpokladá dôvod na odmietnutie dovolania. Návrh

dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval za neaktuálny z dôvodu, že
medzičasomdošloksplneniupovinností,ktorédovolateľoviukladaliprávoplatnéavykonateľnérozsudky
súdov nižších inštancií.

16 Vo vyjadrení k vyjadreniu k dovolaniu, ktoré bolo dovolaciemu súdu doručené dňa 25. mája 2021,

žalovaný uviedol, že vlepením textu do servisnej knižky sa iba predĺžila záručná doba z troch na päť
rokov, no podmienky uplatnenia vád v režime Obchodného a Občianskeho zákonníka sa nezmenili.

17 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie
bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), konajúcou prostredníctvom člena s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa
v súlade s ust. § 429 ods. 2 písm. b) CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr
skúmal, či je dovolanie prípustné.

18 Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú

priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať
za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako
tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho

súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

19 Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť

prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z
tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).20 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z

ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.
j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd

je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP).

21 V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420
písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen
prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie
prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení
(§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§

431 ods. 2 CSP).

22 K dovolacej námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazu vyplývajúceho zo servisnej knižky k vozidlu
žalobcu, dovolací súd uvádza, že zo súdneho spisu je preukázané, že žalobca predmetnú servisnú
knižku súdu prvej inštancie nepredložil. V konaní poukazoval na odovzdávajúci protokol, ktorý sa

nachádza na č.l. 9, v ktorom nie je uvedené, že žalovaný (dovolateľ) žalobcovi odovzdal aj servisnú
knižku k predávanému vozidlu. Súčasťou spisu je zápisnica obsahujúca výsluch žalobcu na pojednávaní
dňa 21. septembra 2017 (č. l. 63), v rámci ktorého žalobca potvrdil prevzatie servisnej knižky k
vozidlu. Dovolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie predložil súdu časť servisnej knižky viažucu
sa k obdobným vozidlám (značka, typ, parametre, podmienky predaja), ktoré žalovaný poskytoval

zákazníkom pri predaji rovnakého typu vozidiel v čase predaja a následne v odvolacom konaní predložil
takýto typ servisnej knižky v kompletnosti a argumentoval, že k posudzovanému vozidlu nemôže
predložiť servisnú knižku, ktorú má výlučne v držbe žalobca. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani
v odvolacom konaní dovolateľ v písomných vyjadreniach nežiadal vykonanie dôkazu oboznámením sa
s obsahom servisnej knižky a nežiadal, aby súd povinnosť predložiť tento dôkaz uložil žalobcovi. Takýto

návrh na vykonanie dôkazu zo strany žalovaného - dovolateľa nie je súčasťou súdneho spisu. Dovolateľ
sícetvrdil,ževykonanietohtodôkazujerozhodujúceprerozhodnutievoveci,pričomtentodôkazexistuje
v držbe žalobcu, avšak predloženie tohto dôkazu ako prostriedku svojej procesnej obrany nenavrhol.

23 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24 Proces dokazovania je v právnej úprave podľa CSP vybudovaný výlučne na princípe prejednacom,
princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu

a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd vykonáva dokazovanie len v prípade,
ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP. Výnimočne môže súd vykonať
aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových
konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon (spotrebiteľské spory, konania o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory).

25 Keďže v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaný návrh na vykonanie dôkazu
vyplývajúceho zo servisnej knižky k vozidlu žalobcu nepredložil, pričom predložil iba „obdobnú servisnú
knižku“ týkajúcu sa rovnakého typu vozidla, ktorá bola doručovaná pri predaji rovnakého typu vozidla, v
rovnakom čase ako došlo k predaju vozidla zo strany žalovaného žalobcovi, nie je možné konštatovať
prípustnosť dovolacieho dôvodu spočívajúcu v skutočnosti, že konajúce súdy nevykonali dôkaz

oboznámením sa so servisnou knižkou k vozidlu žalobcu. Tá by mohla byť daná v prípade, že žalovaný v
rámciprocesnejobranytakýtonávrhnavykonaniedôkazupodalvrámcisvojejriadneavčasrealizovanej
procesnej obrany a zároveň by bolo preukázané, že vykonanie tohto dôkazu bolo rozhodujúce prezistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci s tým, že súd by takýto dôkaz nevykonal nevykonal
a nevykonanie dôkazu riadne nezdôvodnil.

26 K námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 366 CSP už odvolací súd uviedol, že na
doplnenie dôkazov predložených spolu s odvolaním nemohol prihliadať, nakoľko sa nejedná o dôkaz,
ktorý nemohol byť predložený počas konania pred súdom prvej inštancie.

27 V tejto dovolací súd uvádza, že relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle

ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a

dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie
nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných
ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak

zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod
pojmom „procesný postup“ [čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ust. § 237
ods. 1 písm. f) OSP (teraz ust. § 420 písm. f/ CSP) a judikatúry Ústavného súdu SR] sa rozumie faktická
(ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej
aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie

súdu vo veci, ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré
súd vo veci rozhodol.

28 Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov

(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

29 Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by
mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci.

Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako
nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú
teda povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý
je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum
skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri
procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť

a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak
dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil. Dovolací súd konštatuje, že z bodu 25 odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom jeho postupu spočívajúceho v nevykonaní dôkazu
predloženému v odvolacom konaní žalovaným - dovolateľom, bola skutočnosť, že tento dôkaz mohol byť
žalovanýmpredloženýužvkonanípredsúdomprvejinštancie.Tentozáverodvolaciehosúduzodpovedá
aj ustanoveniu § 366 CSP, ktoré taxatívne vymedzuje dôvody, na základe ktorých je možné prostriedkyprocesného útoku alebo procesnej obrany uplatniť v odvolacom konaní, keď neboli tieto prostriedky
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

30 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31 Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti námietok týkajúcich sa
nevykonania dôkazu vyplývajúceho zo servisnej knižky vozidla žalobcu a nesprávnej aplikácie
ustanovenia § 366 CSP, smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne

prípustné.

32 Čo sa týka námietky arbitrárnosti súdnych rozhodnutí, v rámci ktorej dovolateľ namietal, že súd prvej
inštancie v bode 61. rozsudku uviedol, že žiadosť o výmenu vozidla a odstúpenie od kúpnej zmluvy bola
neplatným a neúčinným právnym úkonom, a napriek tomu žalobcovi priznal právo na výmenu vozidla a

eventuálne aj právo na vrátenie kúpnej ceny, odvolací súd v bode 24. odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že ak žalovaný v odvolaní namietal, že podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka
s použitím ods. 2 tohto ustanovenia mohla do úvahy prísť iba výmena vadnej veci za novú a žalobca
neplatne odstúpil od zmluvy, súd prvej inštancie sa k tomu vyjadril v bode 61. napadnutého rozsudku, aj
keď nesprávne a zrejme omylom uviedol ustanovenie § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka. So

záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 61. odôvodnenia jeho rozhodnutia sa odvolací súd plne
stotožnil a uviedol, že nepovažuje za potrebné zopakovať túto argumentáciu, pričom odvolaciu námietku
v súvislosti s nesprávnym použitím ustanovenia § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka označil
za irelevantnú.

33 Dovolacia námietka (bod 19. dovolania) bola súčasťou odvolania žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal v bode 24. rozsudku,
svoje závery uviedol len k aplikácii § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka. Nezaoberal sa
odvolacou námietkou, v ktorej žalovaný namietal správnosť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie
(výrok I.) v kontexte konštatácie súdu prvej inštancie v bode 61. rozsudku a jeho záveru, že žalobca

neplatne odstúpil od zmluvy. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa so všetkými odvolacími
námietkami a preskúmať, či závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 61. rozsudku ohľadne
správnosti aplikácie § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, aj ohľadne neplatnosti odstúpenia
od zmluvy, sú správne a podľa záveru v tomto smere sa vysporiadať so správnosťou (nesprávnosťou)
formulovania výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie ako eventuálneho petitu.

34 Jednou z garancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybné
právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“
dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným
a presvedčivým spôsobom. K naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 CSP preto nedochádza

len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či
svojvoľnosťou. Dovolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z
13.11.2018, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2018, ktorého
právna veta znie: „Odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia

podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku“. V bode 35 odôvodnenia predmetného nálezu ÚS
SR konštatoval, že „absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v
odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia,
ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“)“.

35 S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu vykazuje znaky nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko neobsahuje zdôvodnenie k námietkežalovaného uvedenej v odvolaní, keď žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so
zákonom, ak žalovaného zaviazal povinnosťou vymeniť vadnú vec za novú, eventuálne vrátiť kúpnu
cenuvozidla.Odvolacísúdnehodnotilvecnúsprávnosť(nesprávnosť)záverusúduprvejinštancie,podľa

ktorého žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil neplatne.

36 Bude povinnosťou odvolacieho súdu sa vysporiadať s konštatáciou súdu prvej inštancie, že
„žalobca neplatne odstúpil od zmluvy“, vychádzajúc z obsahu „Žiadosti o výmenu automobilu“ zo dňa
8.6.2015 a v nej subsumovanej odkladacej podmienky. Podľa záveru v tomto smere, sa odvolací súd

vysporiada s formuláciou výroku I súdu prvej inštancie ako eventuálneho petitu.

37 Vzhľadom na vyššie uvedené, odôvodnenie odvolacieho súdu je vo vyššie uvedenej podstatnej
otázke nedostatočné a nejasné.

38 Uvedeným procesným postupom odvolacieho súdu došlo v konaní k takej vade zmätočnosti, ktorá

mala zásadný vplyv na rozhodnutia súdov, čím boli porušené procesné práva žalovaného v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

39 Dovolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a
zároveň dôvodné, preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

40 Vzhľadom na to, že dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
nerozhodoval už o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.

41 V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto
uznesení (§ 455 CSP).

42 V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

43 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.