Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10Nt/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010182
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6221010182.2

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Zoltána Orlaia a prísediacich Vlasty
Lunterovej a Beáty Lachkej v trestnej veci odsúdeného O. D., nar. XX. XX. XXXX K. K. D., trvale bytom
A. Č.. XX, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. v štádiu pokusu podľa § 15 ods. 1 Tr. zák. o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného O. D., E.. XX.X.XXXX , zo dňa 7.9.2021, doručený
súdu dňa 9.9.2021 na povolenie obnovy konania vedeného v trestnej veci vedenej pred Okresným
súdom Veľký Krtíš sp. zn. l0T 60/2018 v spojení s s konaním Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn.
5To 128/2018 z a m i e t a , pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 Tr. por..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10T/60/2018-224 z 24. 09. 2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/128/2018 z 11. 12. 2018 bol obžalovaný O. D.Č. uznaný
vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. a za to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený podal dňa 09.09.2021 žiadosť o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp.zn. 10T/60/2018 v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp.zn. 5To/128/2018, bez odôvodnenia. Dňa 02.11.2021 svoju žiadosť doplnil prostredníctvom
ustanoveného obhajcu podaním zo dňa 02.11.2021 označeným ako návrh na povolenie obnovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že bol vo veci odsúdený na základe jeho priznania, avšak potom, čo bol nesprávne
poučený, resp. nesprávne porozumel poučeniu o tom, že keď sa prizná, je to poľahčujúca okolnosť a
bude sa na to prihliadať pri ukladaní trestu. Uznanie viny považuje za nespravodlivé aj s ohľadom na

to, že skutok sa napriek jeho priznaniu nestal tak, ako sa to uvádza v obžalobe a teda sa priznal aj k
tomu, čo nevykonal.

Odsúdený na verejnom zasadnutí 29.11.2021 ďalej uviedol, že v jeho prípade mal súd pri ukladaní
trestu pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, nakoľko 6

rokov nepodmienečne je v jeho prípade neprimerane veľa. Nepopiera, že spáchal skutok tak, ako je
to uvedené v obžalobe. Obhajkyňa mu vysvetlila, že keď sa prizná, že mu môže byť uložený trest 4,8
roka nepodmienečne.

V konečnom návrhu prokurátorka navrhla návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania zamietnuť
ako nedôvodný, pretože neboli splnené skutkové zákonné podmienky na povolenie obnovy. Navyše

vecnú správnosť rozsudku už posudzoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v sp. zn. 5To 128/2018 zo
dňa 11.12.2018, keď odvolanie odsúdeného do výroku o treste ako nedôvodné zamietol. Úlohou obnovykonania je náprava skutkových vád, pričom takéto vady odsúdený v návrhu ani na dnešnom verejnom
zasadnutí neuplatnil ani zo zápisnice o hlavnom pojednávaní v základnom konaní nevyplýva, že by bol
vyhlásení viny prinútený. Je nutné preto zotrvať na závere, že takéto vyhlásenie učinil slobodne a vážne

a to po zákonnom poučení o jeho následkoch.

V konečnom návrhu obhajca uviedol, že v tomto štádiu súd neposudzuje konkrétne okolnosti na
zmenu posúdenia trestného činu ale práve ide o to, že by sa napravil stav pokiaľ došlo základnom
konaní k nejakému pochybeniu či už hodnotenia skutkových okolností alebo právnej kvalifikácie. Pokiaľ

prokurátor poukazuje na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol odvolanie obžalovaného, proti
rozhodnutiu okresného súdu je to právne irelevantné, pretože v opačnom prípade by sa nemohlo
akékoľvek rozhodnutie napádať mimoriadnym opravným prostriedkom a to návrhom na obnovu konania.
Súd by mal zvážiť, že za akých okolností došlo k vyhláseniu a priznaniu sa ku skutku. Zo strany
obvineného to bolo pochopené tak, že keď sa prizná tak že sa podstatne zníži trest a zrejme nebol
riadne poučený o tom, že aký trest môže dostať. Ani obhajca nemôže vedieť aký trest bude uložený,

pretože o treste rozhoduje súd. Pokiaľ mu niekto hovoril, že dostane 4 alebo 4 a pol roka, tak je to istým
spôsobom zavádzajúce. Pokiaľ súd prijíma vyhlásenie o vine alebo, že obvinený nepopiera spáchanie
skutku, tak by nemali vzniknúť akéhokoľvek pochybnosti o tom, že sa žalovaný skutok stal tak, ako
je napísané v obžalobe alebo v uznesení o vznesení obvinenia a tu dochádza k určitým rozporom
medzi pochopením inštitútom priznania, spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a výsledkom

konečným. Rozhodnutie o povolení obnovy nič nemení na tom, že aké by bolo rozhodnutie súdu v
obnovenom konaní. Tu sa rozhoduje len o tom, že či sú tu pochybnosti alebo nie, tak ako to bolo uvedené
v rozhodnutí súdu v základnom konaní a aké by bolo potom, pokiaľ by sa ešte vykonali právne relevantné
dôkazy, ktoré by v obnovenom procese odsúdený uviedol.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 396 ods. 1 Tr. por., obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

Podľa § 397 ods. 2 Tr. por., o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutímsúdu,rozhodujeinýsamosudcaaleboinýsenátsúdu,ktorývovecirozhodolvprvomstupni.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 402 ods. 1 Tr. por., o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Obnova konania v trestnom konaní patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky. Takýto mimoriadny

opravný prostriedok môže podať len oprávnená osoba. Oprávnenou osobou je aj odsúdený.

Súd na verejnom zasadnutí dňa 03. 02. 2020 skúmal, či podaný návrh o povolenie obnovy konania
obstojí aj po vecno-právnej stránke. Za tým účelom na tomto verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného
ako navrhovateľa.

Okresný súd zdôrazňuje, že účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je
odstrániť prípadné nedostatky v skutkových zisteniach rozhodnutiach, ktoré už nadobudli v minulosti
právoplatnosť, pričom dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní
neboli známe a teda v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať v úvahu. Súčasne pre povolenie obnovy

konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť dodržané aj ďalšie dve podmienky
a to musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme a musia tieto
skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi, viesť k inému
rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.Skutočnosťou pred tým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom,
alebo ktorý môže mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolenie

obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie
predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale i dôkaz síce v pôvodnom konaní
vykonaný, ale s novým obsahom.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné
rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novo tvrdených
skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy
konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného
právoplatného rozhodnutia.

Obžaloba na obvineného ( odsúdeného) bola podaná preto, že skutkom dňa 18. 06. 2018 spáchal zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd
sa s touto právnou kvalifikáciou obžaloby stotožnil a rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 09. 2018, ktorým
uznal obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a za to ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne
so zaradením pre výkon trestu do ústavu so streným stupňom stráženia. Krajský súd Banská Bystrica
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu rozhodol uznesením z 11. 12. 2018, ktorým
toto odvolanie, ako nedôvodné, zamietol. Z jeho odôvodňujúcej časti sa potvrdzuje, že obžalovaný pred
prvostupňovým súdom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti a súd

toto jeho vyhlásenie prijal. Okresný súd teda vykonával dokazovanie len vo vzťahu k trestu, pretože
poškodený sa nepripojil do trestného konania s nárokom na náhradu škody. Obžalovaný podal odvolanie
len do trestu. Preto aj prieskumná povinnosť Krajského súdu bola zameraná len týmto smerom. Za
trestný čin vo fáze pokusu, ktorého sa dopustil obžalovaný, bolo možné uložiť trest odňatia slobody na
4 roky až 10 rokov. Okresný súd musel zobrať v úvahu ten fakt, že obžalovaný bol predtým odsúdený

za zločin, čím sa spodná hranica trestnej sadzby zo zákona zvyšovala o 1/2 rozdielu medzi vrchnou a
spodnou sadzbou. Teda obžalovanému bolo takto možné uložiť trest odňatia slobody na 6 rokov až 8
rokov. Okresný súd obžalovanému uložil teda trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby.

Súd ďalej poukazuje na to, že v prípravnom konaní bol odsúdený dva krát vypočutý, pričom vždy uviedol,

že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a žiadal, aby sa začalo
konanie o dohode o vine a treste. Už v tom čase bol odsúdený zastúpený obhajcom JUDr. Zuzanou
Dobrovou Šimovou, advokátkou a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy. Zo záznamu o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu zo dňa 07.08.2018 tiež vyplýva, že odsúdený žiadal prokurátora o začatie konania
o dohode o vine a treste. Z trestného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš v sp. zn. 10T/60/2018 vyplýva,

že na hlavnom pojednávaní 24. 09. 2018 došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine a súd vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný (odsúdený) nerozporoval svoju vinu a uznal, že
skutok dňa 18. 06. 2018 sa stal tak, ako ho opisovala obžaloba. Naviac odsúdený bol vyzvaný okresným
súdom podľa § 240 ods.3 Tr. por. na navrhnutie dôkazov na hlavnom pojednávaní, čo neučinil.

Pokiaľ odsúdený teraz uvádza, že nesprávne porozumel poučeniu svojej obhajkyne, že keď sa prizná,
tak mu bude podstatne znížený trest na 4, resp. 4,8 roka nepodmienečne, tak táto skutočnosť podľa
názoru súd nie je skutočnosťou, ktorá by mohla zakladať dôvod obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.
Z uvedeného naopak vyplýva, že odsúdený dobre vedel aká je trestná sadzba za spáchaný skutok. K
mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestu v zmysle

§ 39 ods. 1 Tr. zák. súd pristúpi z dôvodov tam uvedených, nie však automaticky, ak sa obvinený prizná
k spáchaniu skutku. Z rozsudku okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10T/60/2018 - 224 zo dňa 24.09.2018
vyplýva, že súd zvažoval aj možnosť zníženia trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestu, avšak
takýto dôvod nevzhliadol. Interný vzťah medzi obhajcom a odsúdeným, resp. nesprávne zvolená taktika
pri obhajobe nemôže zakladať dôvod obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.. Táto skutočnosť by mohla

byť len dôvodom na vyvodenie zodpovednosti obhajcu za škodu spôsobenú odsúdenému v trestnom
konaní. Navyše odsúdený pri svojom výsluchu uviedol, že nepopiera, že spáchal skutok tak, ako je to
uvedené v obžalobe, čím opätovne uznal svoju vinu a preto nie je dôvod povoliť obnovu konania a
vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadne jeho viny. Okrem toho súd je toho názoru, že odsúdený podalnávrh na povolenie obnovy konania z tých istých dôvodov (nesprávne poučenie a nevykonanie dôkazov)
ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Nt/19/2019, kde súd jeho návrh na povolenie
obnovy konania zamietol uznesením č. k. 10Nt/19/2019-23 zo dňa 03.02.2020 v spojitosti s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici pod. sp. zn. 5Tos/52/2020 zo dňa 02.06.2020. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, súd potom návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol, keďže
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od oznámenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu.