Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201705
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618201705.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, X. S., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, X. S.,
obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Jančim, so sídlom A. XXX, X. S., proti žalovaným:
1/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, X. S., 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X.

S., v spore o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/10/2018-70
zo dňa 21.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení zo dňa 21.03.2019 č. k.
5C/10/2018-70 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Žalobcovia doručili súdu dňa 15.06.2018 žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. V žalobe
uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese X. S. pre katastrálne
územie Q., obec X. S., okres X. S., na LV č. XXXX, a to pozemok par. C-KN č. 270/1, druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 129 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina k celku. Žalovaná
1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku.

Žalobcovia a žalované uzatvorili dňa 15.04.2014 dohodu predmetom ktorej bola dohoda o užívaní
predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nebola a ani
nie je nijakým spôsobom oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať, alebo k nej vykonávať akékoľvek práva.
Preto nebola legitimovaná uzatvárať zmluvy alebo dohody, ktoré upravujú výkon práv k nehnuteľnosti.
Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody, nakoľko na jej
základedochádzakzásahudoichvlastníckehoprávaatospôsobom,ktorýodporujezákonu.Žalobcovia

doručili súdu dňa 21.06.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O uvedenom návrhu súd
rozhodol uznesením 5C/10/2018-15 zo dňa 23.07.2018, žalovanej 1/ a žalovanej 2/ uložil, aby až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej umožnili žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ vstup na
nehnuteľnosť a užívať nehnuteľnosť (pozemok). Krajský súd v Žiline uznesením 5Co/308/2018-56 zo
dňa 30.11.2018 uznesenie okresného súdu potvrdil. Žalovaná 1/ sa súčasným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalobcom uložená povinnosť umožniť žalovanej 1/

prístup na nehnuteľnosť parcelu č. C-KN 270/1, k. ú. Q. o výmere 129 m2 a to tak, že žalovanej nebudú
brániť žiadnym spôsobom vo vstupe na uvedenú parcelu a v jej užívaní, a to až do právoplatného
skončenia vo veci samej. Žalovanej 1/ je zo strany žalobcov 1/ a 2/ znemožnený prístup k nehnuteľnosti
a to tak, že je tam vybudovaná zamknutá bránička a vybudované betónové oplotenie, čím je žalovaná
1/ obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva. Z vykonaných dôkazov mal okresná súd za
preukázané, že žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 celku a žalovaná 1/
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 celku. Žalovaná 2/ nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Sporovéstrany uzavreli dňa 15.04.2014 dohodu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Prístup k nehnuteľnosti
je cez vybudovanú bránu. Žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, čiže každý z nich má vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako celku. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. V prípade porušenia
tohto práva má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Z
tvrdení žalovanej 1/ uvedených v odvolaní zo dňa 07.08.2018, ako aj z tvrdení uvedených v návrhu na
neodkladné opatrenie mal okresný súd osvedčené, že žalovaná 1/ užíva parcelu, ktorá je predmetom
sporu, avšak nie v takom rozsahu, ako by si predstavovala a teda, že nemá možnosť užívať parcelu ako

celok. Žalovaná 1/ neosvedčila, že by bez neodkladnej úpravy pomerov by bolo ohrozené jej vlastnícke
právo. Keďže okresný súd nemal osvedčené bezprostredné ohrozenie práv žalovanej 1/, jej návrh na
neodkladné opatrenie zamietol.

2. Proti uzneseniu, ktorým okresný súd neodkladné opatrenie zamietol, podala žalovaná 1/ odvolanie
v zákonom stanovenej lehote. Žalovaná 1/ tvrdí, že bolo v plnom rozsahu ohrozené jej vlastnícke

právo. Vybudovaním oplotenia na parcele č. C-KN 270/1 bola táto znehodnotená v jej neprospech,
pretože zostal z uvedenej parcely - ulice na ich strane úzky pás, kde sa nedá prejsť resp. otočiť ani s
fúrikom.Namietaprotitvrdeniuokresnéhosúdu,žežalovaná1/užívaparcelu,ktorájepredmetomsporu.
Parcela vybudovaním oplotenia žalobcami 1/ a 2/ bola znehodnotená a nedá sa užívať. Žalovaná 1/ má
za to, že sú potrebné neodkladné úpravy pomerov, pretože je bezprostredne ohrozené jej vlastnícke

právo. Taktiež žalobcovia 1/ a 2/ nemali uvádzať jej dcéru M. K. pri spísaní do dohody - zmluvy zo
dňa 15.04.2014, pretože vedeli, že nie je uvedená na liste vlastníctva č. XXXX ako majiteľka resp.
spolumajiteľka predmetnej parcely. Urobili to úmyselne, s tým úmyslom, aby si mohli postaviť oplotenie.
Táto dohoda už po spísaní, pri podpise ako aj po podpise bola neplatná. Taktiež dcéra M. K. podpísala
dohodu proti svojej vôli, nie dobrovoľne, pod hrozbou násilia a vyhrážok a to je tiež dôvod, že dohoda je

neplatná a preto vo veci nie je možné ďalej konať, rozhodovať, t.j. o platnosti resp. neplatnosti dohody -
zmluvy. Ďalší dôvod, že dohoda je neplatná je, že žalobcovia 1/ a 2/ nedodržali výšku oplotenia t. j. 150
cm, skutkový stav sa dá tiež preveriť na mieste. Tým, že žalobcovia vybudovali protizákonne oplotenie,
znemožnili žalovanej 1/ prístup na parcelu č. C-KN 270/1 v k.ú. Q. cez vchodovú bránu a taktiež ju
nemohla otvoriť, pretože sa otvára z vnútornej strany. Kvôli vyššie uvedenému navrhuje, aby uznesenie

okresného súdu bolo zrušené v plnom rozsahu a navrhuje, aby bolo vydané nasledovné uznesenie:
Žalobca 1/ a žalobca 2/ sú povinní umožniť žalovanej 1/ prístup na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
v okrese X. S., obci X. S., katastrálnom území Q., vedenej Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, parcela C-KN č. 270/1 o výmere 129 m2 druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, a to tak, že žalovanej 1/ nebudú nijakým spôsobom brániť vo vstupe a

v užívaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese X. S., obci X. S., katastrálnom území Q., vedenej
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, parcela C-KN č.
270/1 o výmere 129 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sú povinní
uhradiť žalovanej 1/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 100%.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

4. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s

rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

9. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Je potrebné
skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy

pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Podstatou právnej
úpravy neodkladného opatrenia je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je
odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným exekučným konaním, a upustenie od charakteru
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

považuje za súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR, keď cieľom tohto
návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a právna úprava má zaručiť účinnosť poskytnutej
súdnej ochrany.

10. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a

žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 celku a žalovaná 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6
celku. Žalovaná 2/ nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Sporové strany uzavreli dňa 15.04.2014
dohodu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Prístup k nehnuteľnosti vedie cez vybudovanú bránu.

11. Žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Každému zo spoluvlastníkov prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho
podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa počas
trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne (fakticky) nerozdeľuje, ale nerozdelená zostáva
spoločnou pre všetkých spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje najmä

to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a
prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej
užívaním a udržiavaním. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa vlastnícke
právo spoluvlastníka vzťahovalo len na určitú konkrétnu časť tejto nehnuteľnosti. Na tom nič nemení
ani prípadná dohoda spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci jednotlivými

spoluvlastníkmi, v ktorej sa spoluvlastníci dohodli, kto bude tú-ktorú časť nehnuteľnosti užívať. Takáto
dohoda však platí len medzi spoluvlastníkmi a nemá vplyv na rozdelenie ideálnych podielov podľa
zákona.

12. Všetci spoluvlastníci majú právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a

úžitky a nakladať s ním, a to v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Aby však toto právo vôbec
mohlo byť realizované, zákon ustanovuje, ako sa pri pluralite vlastníkov jednej veci vyjadruje podiel
jednotlivých spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva k veci
a zároveň určuje spôsob, pomocou ktorého sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou
vecou.

13. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou. Na základe dohody môžu
spoluvlastníci zveriť správu spoločnej veci a všetky úkony, ktoré s ňou súvisia jednému, príp. viacerým
spoluvlastníkom (pozri R 54/1973).14. Dňa 15.04.2014 žalobcovia a žalované uzavreli medzi sebou dohodu, predmetom ktorej bolo
užívanie predmetnej parcely a vyhotovenie betónového plota. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní uviedla,

že dohoda bola podpísaná pod nátlakom, avšak v bode IV. dohody sa nachádza prehlásenie, že
účastníci si túto dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli, neuzatvorili ju v tiesni, ani za iných nápadne
nevýhodných podmienok a pod. Dohodu, ako aj prehlásenie v nej, svojím podpisom potvrdili aj žalované.
Uvedenie žalovanej 2/ v predmetnej dohode, napriek tomu, že nebola podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti, nespôsobuje jej neplatnosť.

15. V danej veci má každý zo spoluvlastníkov vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako celku. V
prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník môže domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho práva
neoprávnene zasahuje. Z vykonaného dokazovania bolo ako okresnému súdu, tak aj odvolaciemu súdu
preukázané, že žalovaná 1/ užíva parcelu, ktorá je predmetom sporu, avšak nie v takom rozsahu, ako
by si predstavovala a teda, že nemá možnosť užívať parcelu ako celok.

16.Odvolacísúdkonštatuje,ženebolapreukázanánaliehavápotrebaúpravypomerov,ktorújepotrebné
preukázať na to, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie, pretože žalovaná 1/ neosvedčila,
že by bez neodkladnej úpravy pomerov bolo ohrozené jej vlastnícke právo, ktoré má k predmetnej
nehnuteľnosti.

17. S prihliadnutím na neosvedčenie naliehavosti a dôvodov dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcami
a žalovanými a účelom nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd nepovažoval nariadenie
neodkladného opatrenia za nevyhnutné a naliehavé. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)