Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8721201751.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Y. O., X., so sídlom L. XXXX/X, XXX
XX F., G.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Q.
X., 2. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Q. X., o zaplatenie 1.600,- Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/29/2021-15 zo dňa 29. júla 2021,

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 161 ods. 1, 2, § 159, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX podal žalobca žalobu voči žalovaným o zaplatenie 1.600,-

Eur s prísl.. Z úradnej činnosti zistil, že na súde sa vedie medzi stranami totožný spor o zaplatenie
1.600,- Eur s prísl. pod sp. zn. 19C/35/2020, ktoré sa začalo skôr, a to doručením žaloby žalobcu dňa
28.08.2020.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia mal preukázané, že v konaní je neodstrániteľná procesná podmienka spočívajúca v

prekážke začatého konania, keď na tunajšom súde už prebieha medzi stranami spor, ktorý sa začal
skôr, preto konanie zastavil.

5. O trovách konania rozhodol tak, že tieto nepriznal žiadnej zo sporových strán z dôvodu, že zastavenie
konania síce zavinil žalobca duplicitným podaním žaloby, avšak žalovaným v tomto spore žiadne trov
nevznikli.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd vec nesprávne právne
posúdil. Uviedol, že predmetné konanie nie je za mesiace október až december 2018, ale táto žaloba je
za mesiace január až apríl 2019 za úplne inú vec, a to náhradu škody za vypovedanie nájomnej zmluvy
a nie za bezdôvodné obohatenie ako v prípade žaloby sp. zn. 19C/35/2020. Prosil, aby odvolací súd
rozhodol vo veci alebo vrátil konanie na posúdenie znova na okresný súd.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, keďže súd prvej inštancie síce na predmetný
prípad aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

11. V teórii civilného práva sa procesné podmienky konania kategorizujú do štyroch skupín, a to vecné

procesné podmienky (žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc,
príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne
plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (res iudicata, litispendencia). Skúmanie
týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu, a to počas celého priebehu konania, s

výnimkou skúmania podmienky všeobecnej miestnej a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber,
ktoré súd skúma len na námietku žalovaného, a to pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V
prípade, ak súd zistí nedostatky v procesných podmienkach, musí skúmať, či sú tieto nedostatky
odstrániteľné alebo neodstrániteľné. O odstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach ide vtedy,
ak sa súd po ich zistení pokúsi tieto odstrániť, či už vlastným postupom alebo výzvou tej sporovej

strane konania, na ktorej tento nedostatok vznikol. V prípade, ak ide o neodstrániteľné nedostatky
v procesných podmienkach alebo ak nedošlo k odstráneniu odstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky, je dôvod na zastavenie konania. V prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol aj napriek
uvedeným nedostatkom, potom konanie trpí vadou nesplnenia procesných podmienok.

12. Ako bolo už uvedené vyššie, prekážku litispendencie teória civilného práva zaraďuje medzi tzv.
negatívne procesné podmienky, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a
existencia tejto prekážky vždy vedie k zastaveniu toho konania, ktoré začalo neskôr. Cieľom tejto
prekážky je zabrániť, aby o tom istom predmete sporu, medzi tými istými osobami bolo začaté ďalšie
konanie na tom istom, alebo inom súde. Rozhodujúci pre posúdenie existencie tejto prekážky je stav v

čase začatia konania, pričom súdy na ňu musia prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

13. Pre vznik prekážky litispendencie musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to: (i) totožnosť
strany a (ii) totožnosť predmetu sporu. V prípade prvej podmienky je potrebné zdôrazniť, že jej naplnenie
nie je možné posudzovať výlučne len z hľadiska procesného postavenia sporových strán, tzn. že pre

naplnenie tejto podmienky je irelevantné v akom procesnom postavení vystupujú sporové strany v
dotknutých konaniach. Dôležitou skutočnosťou je, že ide o totožné strany, a to bez ohľadu na ich
procesnépostavenie(žalobca,žalovaný),pretožeobajasúnositeľmiprávzrovnakéhoprávnehovzťahu,
len v opačnom procesnom postavení. Naplnenie tejto podmienky však nenastáva v prípade, ak strana
vystupuje v jednom konaní ako žalobca, resp. žalovaný a v ďalšom konaní ako intervenient na strane

žalobcu, resp. žalovaného. V prípade druhej podmienky je potrebné zisťovať, či predmetom neskôr
začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v predchádzajúcom spore. Totožnosť nároku
však nemôže byť posudzovaná výlučne len podľa žalobného návrhu, ale je potrebné tiež skúmať právny
dôvodjehouplatnenia,ktorýmjeprávnypomeroktorýžalobcaopierasvojnárokaktorývychádzanajavozo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí v odôvodnení svojho nároku. Totožnosť predmetu konania
tak možno charakterizovať ako totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu alebo
skutkového deja, ktorá je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav je vymedzený žalobným petitom a

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.

14. Súd prvej inštancie v predmetnom prípade dospel k záveru, že existuje prekážka litispendencie, a
to s poukazom na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/35/2020 prebiehajúce medzi
tými istými sporovými stranami, s čím však nesúhlasil žalobca poukazujúc na odlišný právny základ

uplatnenia jeho nárokov. Odvolací súd preto skúmal, či sú splnené všetky kumulatívne predpoklady pre
vznik prekážky litispendencie, a teda aj pre zastavenie konania.

15. Odvolací súd konštatuje, že na prvý pohľad sa javí, že v predmetnom konaní a v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C/35/2020 sú naplnené predpoklady existencie prekážky listispendencie, pretože ide o
spory medzi tými istými účastníkmi konania, dokonca v rovnakom procesnom postavení a predmetom

obidvoch sporov je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.600,- Eur s prísl.. Odvolací súd sa však bližšie
zaoberal skúmaním jednotlivých podmienok. V prípade prvej podmienky - totožnosti strany, odvolací
súd nedospel k žiadnym pochybnostiam o nenaplnení tejto podmienky, keďže v oboch konaniach
vystupujú rovnako identifikované sporové strany. Ako bolo už vyššie konštatované, procesné postavenie
sporových strán je síce irelevantné, ale v oboch konaniach vystupujú na rovnakých procesných

stranách, čo ešte umocňuje predpoklad splnenia tejto prvej podmienky. V prípade druhej podmienky -
totožnosti sporu, odvolací súd konštatuje, že žalobca sa síce v oboch konaniach domáha zaplatenia
sumy 1.600,- Eur s prísl., avšak je potrebné prihliadať aj na to, na akom skutkovom a právnom
základe tak učinil. V oboch konaniach žalobca v žalobách ozrejmil skutkový stav, a to s ohľadom
na nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na základe výsledku dobrovoľnej

dražby a neodovzdaním predmetu dražby zo strany žalovaných ako predchádzajúcich vlastníkov
nehnuteľností. V konaní vedenom pod sp. zn. 19C/35/2020 si žalobca uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovanými za mesiace 09/2018 -
12/2018, a to konkrétne 400,- Eur/mesačne, t.j. spolu 1.600,- Eur s prísl.. V predmetnom konaní si
žalobca uplatnil náhradu škody spočívajúcej v strate nájomného za obdobie od 01/2019 - 04/2019,

za ktoré dostal zaplatené od nájomcu (400,- Eur/mesiac, t.j. spolu 1.600,- Eur s prísl.) a ktoré musel
vrátiť, keďže neoprávneným užívaním nehnuteľnosti žalovanými nemohol predmet nájmu odovzdať
nájomcovi. Odvolací súd na základe uvedeného tak dospel k záveru, že druhá podmienka na vznik
prekážky litispendencie nemohla byť naplnená z dôvodu, že žalobca si v prvom konaní uplatňoval
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v druhom konaní nárok na náhradu škody, pričom v

oboch konaniach si uvedené nároky uplatňoval aj za iné časové obdobia. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd dospel k záveru, že druhá podmienka pre vznik prekážky listispendencie nebola naplnená, a
teda nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok majúcich za následok vznik tejto neodstrániteľnej
prekážky, preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď predmetné konanie zastavil.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. uznesenie
súduprvejinštanciezrušilapostupompodľa§391C.s.p.vrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím

súdom - opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k námietkam sporových strán vznesených
v priebehu konania - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodní.

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.

3 C.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).