Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 56Em/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203946
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1419203946.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v právnej veci oprávnenej: W., proti povinnému: H., vo veci výkonu
rozhodnutia o úprave styku matky s maloletým H., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávnenej na výkon rozhodnutia z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2019 žiadala oprávnená (matka maloletého) o
nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia - rozsudku č.k. 25P/103/2017 zo dňa 07.12.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/55/2019-793 zo dňa 11.09.2019, v zmysle ktorého
bol maloletý Ivan zverený do starostlivosti otca, ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého

vo výške 50,-€ a styk bol upravený každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas jarných, Veľkonočných, letných a zimných školských
prázdnin. V návrhu oprávnená (matka) ďalej uviedla, že napriek súdom stanovenej dobe, kedy je
oprávnená stretávať sa s maloletým, povinný (otec) tieto termíny niekoľkokrát narušil a dieťa jej v
stanovej dobe neodovzdal. Konanie otca podľa matky nie je náhodné, ale je systematické a premyslené.
Matka poukázala na to, že otec nerešpektuje pôvodný ani nový rozsudok, maloletého „jednoducho,

prakticky“ odmieta matke dávať. Maloletému otec zablokoval matkin telefón a nevie sa mu dovolať. Ona
sa nevie s otcom na ničom dohodnúť, pretože otec má zablokované aj jej telefónne číslo. V čase, keď by
malbyťmaloletýsňou,otecmunaplánujeinýprogramatenmusímaloletýrešpektovať,pričomonanikdy
nevie, kde je otec s maloletým. Matka má za to, že maloletý H. má strach z otca, úplne inak sa chová, keď
je s ňou sám. Je to aj názor psychológa, s ktorým sa bola poradiť, konzultovať a ktorý z popisovaných
situácií uviedol, že dieťa už trpí tzv. štokholmským syndrómom. Toto všetko vyhodnocuje tak, že jej

otec všemožne zabraňuje v styku so synom, je bezmocná a veľmi smutná z toho, že jej syn vinou otca
nemá obidvoch rodičov. Uviedla, že chce mať so synom kontakt tak, ako je určený v právoplatnom a
vykonateľnom rozsudku a tiež bežný telefonický kontakt. Kvôli psychickému rozpoloženiu maloletého sa
rozhodla na maloletého nevyvíjať nátlak, aby ho to nepriviedlo do ešte väčšieho napätia a na stretnutia
ho nenúti, čo jej ako správny prístup potvrdil aj psychológ. Napriek tomu, že je s maloletým prerušený
kontakt a je silne ovplyvňovaný otcom a jeho rodinou, vie, že dieťa ju má rado a chce s ňou tráviť čas.

Vníma, že rozhodnutia maloletého nebyť s ňou je podmienené vplyvom otca a podvedomým strachom
z toho, ako by otec reagoval, keby chcel byť s ňou. O maloleté dieťa sa chce starať a má aj vytvorené
všetky predpoklady na to, aby maloletému poskytla adekvátnu starostlivosť, preto je predovšetkým v
záujme dieťaťa, aby súd začal výkon uvedeného rozsudku, aby odtec naďalej nenarúšal styk maloletého
s ňou a tento styk prebiehal pravidelne a otec pripravil dieťa nielen fyzicky ale aj psychicky. Jej cieľom nie
je zvyšovať napätie v už aj tak rozvrátených vzťahoch s otcom, alebo ďalšie zbytočné traumatizovanie

dieťaťa, ale zabezpečenie rešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu zo strany otca a vytvorenie
istoty pre maloleté dieťa v súvislosti s pravidelnosťou jeho styku s ňou.2. Povinný (otec maloletého) vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2020 uviedol, že s návrhom matky
nesúhlasí a nie je pravda, že by zámerne znemožňoval kontakt matky so synom. Poukázal na to, že

maloletý je psychicky aj fyzicky vyspelý a sám si vie povedať a rozhodnúť sa, čo chce a čo nie. Nikdy mu
nebránil v styku s mamou, dokonca sa stretávajú aj mimo určeného styku, hocikedy, keď sa dohodnú.
Nikdy však nie je využitý styk tak, ako je určený, lebo Ivan sa pýta domov skôr, niekedy má matka iný
program, je v zahraničí, alebo je chorá. On sa stará o maloletého riadne a vždy keď prejaví vôľu, k mame
ide. Od septembra 2019 prestúpil na športovú školu, venuje sa zápaseniu. Na škole sa mu veľmi páči,

zlepšil si prospech a v rámci školy sa zúčastňujú súťaží. Súťaže má maloletý hlavne cez víkend, o čom
matku informuje a ona sa môže kedykoľvek prísť na syna pozrieť a byť s ním. Ďalej vo svojom vyjadrení
uviedol, že syn nie je hračka ani nástroj pomsty, je to samostatná bytosť, je rozumný a sám si určuje
svoje záujmy a priority. Otec má za to, že matku maloletého aktivity nikdy nebavili a nechcelo sa jej
tráviť s nimi čas. Maloletý sa našiel v zápasení, veľmi ho to baví a napĺňa, v rámci školy majú tréningy,
plávanie. Nevie si predstaviť, že by ho nútil, aby išiel cez súťažný víkend k mame, ktorá s ním na súťaž

odmietne ísť s tým, že má aj svoj vlastný život. Matka sa nevie zamyslieť nad svojim správaním, synovi
podľa otca ubližuje, niekoľko krát ho veľmi vystresovala a preto sa častokrát bráni návštevám matky.
Svojimi neprimeranými vyjadreniami a negatívnymi emóciami maloletého matka podľa otca zneisťuje,
znechucuje a on tieto nepríjemné zážitky prejavuje tým, že sa mu k mame niekedy ísť nechce.

3. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P/103/2017-658 zo dňa 07.12.2018 zveril maloletého
do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50,-€ mesačne a upravil
styk matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny
týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas jarných,

Veľkonočných,letnýchazimnýchškolskýchprázdnin.Ďalejjematkaoprávnenástretávaťsasmaloletým
každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 16.08. do 20.00
hod., každý párny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do
nasledujúceho piatka do 17.00 hod., každý nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku
od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., každý párny rok

od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 2.1.
od 10.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. a od 25.12. od 12.00 hod. do 2.1.
nasledujúceho roka do 18.00 hod. Matka maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletého
aotecjepovinnýmaloletéhonastykriadnepripraviť.Súduložilrodičomamaloletémupovinnosťpodrobiť
sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín. Súd vo zvyšku návrh otca zamietol a návrh
matky zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2019 v časti zastupovania a nariadenia
odborného poradenstva a dňa 27.09.2019 v ostatných častiach v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 20CoP/55/2019-793 zo dňa 11.09.2019.

4. Kolízny opatrovník doručil dňa 19.02.2020 Úradný záznam z pohovoru s matkou. Dňa 18.02.2020
sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dostavila matka a uviedla, že sa s H. naďalej
nestretáva podľa súdneho rozhodnutia. Má za to, že otec jej zámerne bráni v stretávaní so synom a
nepripravuje ho riadne na styk. Otec necháva rozhodnutia na maloletom, kedy s ním bude tráviť čas.
Myslí si, že v týchto rozhodnutiach by H. mal podporovať a motivovať, aby sa s ním pravidelne stretávala.

Ivanko ju má zablokovanú v telefóne, pretože otec si neželal, aby boli spolu čo i len v telefonickom
kontakte. S maloletým sa dohodli, že si ju odblokuje v telefóne. Aktuálne sú v telefonickom kontakte,
avšak sú to iba strohé telefonáty a sms správy, pretože má podozrenie, že Ivanko má obavy volať s ňou
pred otcom. Otec odmieta dodržiavať akékoľvek súdne rozhodnutie.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referátu poradensko-psychologických
služieborealizáciivýchovnéhoopatreniazodňa17.06.2020súdzistil,žesrodičminadviazalispoluprácu
v rámci výchovné opatrenia v marci 2019 a doposiaľ spolupráca nebola ukončená. Počas sedení sa
javilo, že medzi rodičmi nie je dobrá komunikácia, vyčítajú si udalosti z minulosti. Matka verbalizovala,
že rešpektuje nový rozsudok, ktorým je maloletý H. zverený do starostlivosti otca, ale požaduje jeho

dodržiavanie aj v časti styku, resp. riadny kontakt so synom. Otec tvrdí, že nemá výhrady voči tomu,
aby H. matku navštevoval, avšak prekáža mu, že matka stále „bojuje“ podávaním odvolaní a trestných
oznámení, čo považuje za kontraindikáciu pre konštruktívny dialóg a snahu o akúkoľvek dohodu.6. Súd dňa 06.11.2020 uskutočnil výsluch rodičov maloletého, na ktorom matka uviedla, že má za to, že
otec bráni maloletému stretávať sa s ňou. Matka vyjadrila potrebu pravidelného stretávania so synom,
aby si s ním vedela vybudovať silnejší citový vzťah. Matka pripustila, že situácia sa od podania návrhu na

výkon rozhodnutia zlepšila, ale spočiatku to bolo zlé a so synom nemala možnosť sa stretávať, pričom
mala za to, že to bolo hlavne z dôvodu správania sa otca, ktorý okrem iného zablokoval synovi telefónne
čísla, ktoré postupne začala ona odblokovávať. Uviedla tiež, že k stretávaniu so synom dochádza, ale
v obmedzenom režime a nie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Otec na výsluchu uviedol, že rozhodovanie či chce byť s matkou alebo nie, necháva na maloletom. V
prípadoch keď maloletý chcel a chce, nikdy mu nebránil a nebráni stretnúť sa s matkou. Otec sa ho
snažil nastaviť na pravidelné stretávanie s matkou, avšak keď mal u matky prespávať, veľakrát sa stalo,
že mu volal, aby prišiel aj v noci pre neho. Preto stretávanie maloletého s matkou necháva na maloletom
a jeho dohode s matkou. Otec poukázal na to, že maloletý sa našiel v zápasení, ktoré ho baví a práve
počas možných stretnutí s matkou máva súťaže, na ktoré má matka možnosť s ním ísť, avšak mal za

to, že ona ich radšej ignoruje.

7. Dňa 10.5.2021 súd vypočul maloletého H. v neprítomnosti rodičov, ktorý uviedol, že chodí do 6.A
triedy na R. so špecializáciou na zápasenie, kde má špeciálny tréningový program. V škole ho najviac
baví geografia, učí sa s ním oco. V čase výsluchu žili na hausebote, kde chytávajú spolu ryby, má tam

aj trampolínu. Býva s nimi otcova kamarátka. S mamou bol naposledy pred 2 týždňami, neprespával u
nej. Niekedy k nej chodí aj na prespávačku, ale moc sa mu tam chodiť nechce, nebaví ho to tam. Keď
je u mamy, chodia spolu von, hrajú sa spolu, mama sa s ním neučí. Niekedy ide s ním aj na tréningy,
prípadne na súťaže, keď nie sú moc ďaleko. Oco chce, aby chodil k mame, ale jemu sa tam chodiť
nechce, aj keď ho tam posiela. Na otázku súdu, prečo nechce chodiť k mame uviedol, že nevie ako to

povedať, ale že proste nechce.

8. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona
) alebo po začatí konania, ktoré sa začína
bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona ), pred

vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či
existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie
sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z

rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.12. Súd sa dôkladne oboznámil s celým obsahom spisu a po vyhodnotení vyjadrení sa oprávnenej,
povinného, ako aj z názoru a správania sa maloletého H., dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu
rozsudku č.k. 25P/103/2017-658 zo dňa 07.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č.k. 20CoP/55/2019-793 zo dňa 11.09.2019, nie sú splnené zákonné podmienky. Z vykonaného
dokazovania je síce zrejmé, že nedochádza k riadnemu plneniu vykonateľného rozhodnutia v časti
úpravy styku matky s maloletým, avšak z vyjadrení otca, matky, aj maloletého vyplýva, že matka sa s
maloletým stretáva (viď. napr. vyjadrenie matky zo dňa 06.05.2021 alebo 17.09.2021). Súd má za to, že
zo spisu nevyplýva, že by otec bránil maloletému v styku s matkou. Maloletý sám odmieta pravidelné

stretávanie s matkou, čo potvrdil pri výsluchu priamo na súde. Rovnako tak sám uviedol, že otec mu
nikdy v styku s matkou nebránil, dokonca sa vyjadril, že ho otec za matkou posiela, avšak on nemá
záujem tam chodiť. Maloletý stretnutia s matkou neodmieta, avšak chce ich realizovať podľa toho,
ako to vyhovuje jemu, prípadne po vzájomnej dohode priamo s ňou. Súd je toho názoru, že na takto
prejavený názor maloletého je potrebné prihliadať. Súd pri rozhodovaní s poukazom na cit. ust. zákona,
vyhlášky a dohovoru musí brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa

môže v závislosti od jeho povahy a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča a výkon rodičovských práv
a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom, pričom nútený výkon rozhodnutia
by mohol mať výrazne negatívny dopad na maloleté dieťa, jeho psychiku, ako aj na samotný vzťah
maloletého k matke, ktorý je aktuálne relatívne stabilizovaný. Súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by
bolo možné viesť proti otcovi ako povinnému nútený výkon rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s tvrdením

matky, ktorá označila otca za rozhodujúci prvok, pre ktorý sa nerealizoval jej styk s maloletým, a to
najmä s prihliadnutím na prezentovaný názor maloletého, ktorý je už vo veku (12 rokov), kedy je schopný
jasne a zrozumiteľne prejaviť svoje želania pri realizácii styku s matkou. Z vyjadrení rodičov, ako aj z
vyjadrenia maloletého je zrejmé, že maloletý je s matkou v pravidelnom kontakte, chce s ňou tráviť čas,
avšak v tomto smere preferuje predovšetkým vzájomnú dohodu a nie striktné vynucovanie si stretnutí.

Súd je toho názoru, že na takto prejavený názor maloletého je potrebné prihliadať a k jeho želaniam
pristupovať empaticky. Súd má za to, že jedinou prekážkou v aktuálnej rodinnej situácii sú vzájomné
konfliktné vzťahy rodičov. V nadväznosti na to, súd opätovne odporúča obom rodičom, aby sa snažili
čo najskôr zlepšiť vzájomnú komunikáciu a napraviť narušené vzťahy, pretože od tohto sa odvíja ďalší
priaznivý vývoj ich spoločného dieťaťa. Súd kladne hodnotí snahu oboch rodičov riešiť ich problematickú

rodinnú situáciu účasťou na psychologickom poradenstve a snahou zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu,
čo už nepochybne prinieslo svoje výsledky, keďže od podania návrhu na výkon rozhodnutia sa zmenili
pomery v tom smere, že maloletý navštevuje matku, aj keď v čase mimo rozhodnutím upraveného styku,
keď mu to vyhovuje. Vo svetle týchto skutočností preto nie je možné nariadiť a viesť výkon rozhodnutia,
keďže vynucovanie realizácie styku, aj s ohľadom k jednoznačne prezentovanému názoru maloletého,

by mohlo priniesť len opätovné zhoršenie vzťahu medzi matkou a maloletým, čo by jednoznačne nebolo
v ich záujme.

13. Súd dáva do pozornosti v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), že použitie
donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce a je

odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti
Českej republike, rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije,
aktívnebránistykudruhéhorodičasdieťaťom.Inájevšaksituácia,kedyrodič,sktorýmdieťažije,vstyku
druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným
je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda

ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. V. proti Českej republike,
rozsudok z 18. júla 2006, ods. 112). Podľa ESĽP je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch
kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom
a neempatickým rodičom (napr. S. proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).

14. Súdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostinávrhmatkyakooprávnenejzamietol,atozdôvodu,
že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by otec ako povinný bránil matke v styku s maloletým a
že by z jeho strany dochádzalo k mareniu výkonu rozhodnutia ohľadne úpravy styku v zmysle vyššie cit.
rozsudku. K styku matky s maloletým dochádza, aj keď nie pravidelne podľa vykonateľného rozhodnutia
alebo podľa matkiných predstáv. Realizovaný styk maloletého s matkou však momentálne najvernejšie

reflektuje vôľu maloletého.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).