Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1216206272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcov: 1. N.. L. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. XXX/X, U., 2. N.. O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/X, U., obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: UNIMED, spol. s
r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, zastúpenému JUDr. Miroslavou Tencerovou,

advokátkou so sídlom Hurbanovo námestie 5, Bratislava, o zaplatenie 27.154,92 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/69/2016-145 zo dňa 28.02.2018,
takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.52C/69/2016-145zodňa28.02.2018
v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 52C/69/2016-145 zo dňa 28.02.2018 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 15.534,94 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4. 945,54 Eur od 23.04.2013 až do zaplatenia, a s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 10.589,4 Eur od 19.06.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 14,40%.

2. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 27.154,92 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom vzniknutých nákladov na
odstránenie skrytých vád nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorú dňa 15.02.2013
uzavreli ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v samotnej žalobe, pričom celková
kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá v sume 180.000 Eur. Žalobcovia dňa

08.04.2013 zistili, že predmet kúpy má skryté vady, o ktorých ich žalovaný neinformoval pred
podpisom kúpnej zmluvy, ani pri odovzdaní a prevzatí prevádzaných nehnuteľností. V
kúpnej zmluve žalovaný ako predávajúci prehlásil, že mu nie sú známe také vady, poškodenia predmetu
kúpnej zmluvy, právne alebo faktické vady, záložné práva ani iné ťarchy, na ktoré by mal žalobcov ako
kupujúcich upozorniť pred podpisom zmluvy, aby ich neuviedol do omylu. Písomným podaním zo dňa
16.04.2013 si žalobcovia uplatnili u žalovaného reklamáciu vád predmetu prevodu, uplatnenie nárokov

zo skrytých vád a žiadosť o zľavu z kúpnej ceny na nasledujúce vady: 1) štyri odkvapové
rúry domu sú zavedené len tak do zeme bez toho, aby bola dažďová voda odvedená do kanalizácie
alebo iného odvodňovacieho systému, 2) domu chýba odvodňovací systém, žumpa alebo trativod, 3)drenážne múry, ktoré by mali odvádzať prebytočnú vodu z háld zeminy za múrmi sú zrejme osadené
nesprávne alebo sú poškodené, 4) oporný múr je postavený nesprávne, nakoľko podľa statika má mať
pri jeho výške 4 metre pri základe šírku 2,5 metra, pričom má len 0,4 metra šírku po celej výške. V

reklamácii žalobcovia uviedli presnú špecifikáciu a kalkuláciu nákladov na
odstránenie skrytých vád nehnuteľnosti, ktorá bola spolu vo výške 5.475,54 Eur. Na reklamáciu reagoval
žalovanýdňa03.05.2013tak,žesaodvolalnaklauzulu„akovecistojaaležia“,neakceptovalreklamáciu
žalobcov a odmietol im poskytnúť zľavu z kúpnej ceny a uhradiť nevyhnutné náklady. Dňa 11.
06. 2013 sa uskutočnilo rokovanie zmluvných strán, pričom si žalobcovia uplatnili nároky vyplývajúce

z novozistených vád nehnuteľností, ktoré pozostávali z nákladov za novú omietku rodinného domu,
ktorá už bola kupujúcim realizovaná a ktorú bude potrebné odstrániť pri prerobení fasádneho obkladu
(zateplenia)vcelkovejsumezaprácuamateriálvovýške5.519,04Eurarealizovaniefasádnehoobkladu
tak, ako bol deklarovaný v technickej správe k energetickému certifikátu vypracovanému v decembri
2012 znalkyňou Ing. Alenou Slivkovou, a teda do stavu, v akom sa predmet kúpy mal nachádzať v čase
prevodu v celkovej sume 16.160,34 Eur, t. j. práca 10.589,40 Eur a materiál 5.570,94 Eur. Žalobcovia si

dňa 11. 06. 2013 voči žalovanému písomne uplatnili tieto vady nehnuteľností v celkovej sume 21.679,38
Eur. Žalovaný k tomu uviedol, že nemá presvedčivé dôkazy o existencii vytknutých vád a oprávnenosti
nárokov z vád v uplatnenej výške a do dňa podania žaloby neposkytol žalobcom požadovanú zľavu
z kúpnej ceny a neuhradil nevyhnutné náklady na odstránenie vád nehnuteľností. Vo veci zistených a
reklamovaných vád - nefunkčnosť odvodu zrážkovej vody a nesprávnemu zhotoveniu oporného múru

rodinného domu v obci U.a žalobcovia pridržiavajú odborného vyjadrenia Ing. Karola Harváneka, ktoré
je citované v podanej žalobe. Na odstránenie vyššie opísaných skrytých vád nehnuteľností žalobcovia
ako kupujúci už vynaložili, resp. musia vynaložiť dodatočné finančné prostriedky, s ktorými
pri kúpe nehnuteľností nerátali. Celkové náklady na odstránenie vád nehnuteľností, ktoré si žalobcovia
u žalovaného uplatnili vo forme zľavy z kúpnej ceny a vo forme nevyhnutných nákladov,

ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, predstavujú celkovú sumu
27.154,92 Eur. Po obhliadke reklamovaných vád nehnuteľností sa žalovaný vyjadril k reklamácii tak,
že neuznáva reklamované vady a odmieta uspokojiť uplatnené nároky žalobcov. Ak sa na predaných
veciach, v tomto prípade nehnuteľnostiach, dodatočne vyskytli vady, na ktoré žalovaný neupozornil
žalobcov, bez ohľadu na to, či o nich vedel alebo nie, nakoľko ide o zodpovednosť objektívnu, t. j. o

zodpovednosť predávajúceho bez ohľadu na zavinenie, avšak vec bude i s touto vadou upotrebiteľná,
majú žalobcovia právo na zľavu z dojednanej kúpnej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vád a na
úhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s uplatnením práv zo zodpovednosti za
vady. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcom sumu 27.154,92 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobcov na
zaplatenie sumy vo výške 27.154,92 Eur a reklamácie uplatnené zo strany žalobcov považuje za
neopodstatnené, reklamované vady neuznáva v celom rozsahu, o čom žalovaný informoval žalobcov
vo svojich vyjadreniach k uplatneným reklamáciám. V zmysle kúpnej zmluvy žalobcovia vyhlásili, že

pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy sa oboznámili so stavom predmetu tejto kúpnej zmluvy, prevádzané
nehnuteľnosti poznajú z osobnej obhliadky, súčasný stav prevádzaných stavieb zodpovedá ich veku a
prevádzanú nehnuteľnosti kupujú v stave, v akom stoja a ležia. Z opakovaných prehliadok predmetných
nehnuteľností bol žalobcom dobre známy ich faktický stav a boli si vedomí, že sa jedná o novostavbu, ku
ktorej boli predložené všetky doklady ku kolaudácii a kolaudácia bola pre žalobcov zo strany žalovaného

aj riadne zabezpečená. Namietané nedostatky tak nemožno považovať za vady a už vôbec nie za
skryté vady, nakoľko žalobcovia mali detailnú vedomosť, v akom stave sa rodinný dom nachádza.
Práve preto pristúpili na zmluvné ustanovenie, podľa ktorého prevádzané nehnuteľnosti kupujú v stave,
v akom stoja a ležia. Skutočnosť, že žalobcovia kupujú nehnuteľnosti v danom stave, im bola dobre
známa a bola zohľadnená v kúpnej cene. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy nadobudol

žalovaný v dražbe, ktorá bola vykonaná v zmysle Oznámenia o dražbe
uverejnenej dňa 04. 02. 2011 v Obchodnom vestníku č. 24D/2011, kde je takisto uvedené, že predmet
dražby sa draží tak ako stojí a leží, pričom táto skutočnosť je uvedená aj na ďalších súvisiacich
listinách. Žalovaný upozornil žalobcov na všetky skutočnosti jemu známe a relevantné,
pričom venoval maximálnu pozornosť a obozretnosť na stav predávaných nehnuteľností, rovnako bola

žalobcom poskytnutá absolútna súčinnosť a ústretovosť, na dôkaz čoho žalobcovia svojim podpisom
slobodne a vážne prejavili vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti v stave, v akom stoja a ležia a
podpísali predmetnú kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva bola žalobcami po obsahovej, formálnej, ale najmä
právnej stránke konzultovaná a pripomienkovaná zo strany právneho zástupcu žalobcov a ustanovenieo stave nehnuteľností bolo v pripomienkovom konaní akceptované bez výhrad. Uvedené je podstatnou
skutočnosťou, nakoľko žalobcovia konali slobodne a vážne, a v plnej miere je zohľadnená zmluvná
voľnosť v občianskoprávnych veciach. Žalovaný upozorňuje na porušenie § 506 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktoré porušili žalobcovia svojim unáhleným odstránením údajných vád nehnuteľností, ktoré
nebolomožnépreskúmaťvtakomstave,vakombolapredmetomprevoduvlastníckehopráva.Žalobcom
bola poskytnutá zľava z kúpnej ceny s prihliadnutím na titul nadobudnutia nehnuteľností žalovaným.
Žalobcovia neskúmali s náležitou odbornou starostlivosťou, či predmetné vady sú vadami alebo nie
a sami nerešpektovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je právne neprípustné, aby

žalobcom bola poskytnutá primeraná zľava z kúpnej ceny, ktorá sa rovná sume všetkých nákladov, ktoré
žalobcovia vynaložili, lebo to subjektívne považovali za potrebné a urgentné, pričom nie všetky náklady
vedia bližšie špecifikovať a niektoré vedia stanoviť len približným odhadom. V podaniach žalobcov
absentuje akýkoľvek bližší popis vady, z ktorého by bolo zrejmé, ako sa vada správa, či jej v dôsledku
dochádza k znehodnoteniu nehnuteľností, či sa jedná o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, či
v dôsledku správania sa vady určitým spôsobom došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností a ak áno, k

akému a v akom smere, či je možné vyjadriť znehodnotenie nehnuteľností určitou sumou a podobne.

4.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciepreukázané,žezvýpisuzlistuvlastníctvač.743zo
dňa 14. 04. 2016 vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto sporovej veci patria do vlastníctva
žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1/1, s titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou medzi stranami tohto

sporu. Z kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi uzavretej dňa
15. 02. 2013 vyplýva, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v žalobe a kúpna cena
bola stanovená na sumu 180.000 Eur vrátane DPH. Z podania žalobcov adresovaného žalovanému zo
dňa 16.04.2013 vyplýva, že žalobcovia reklamovali vady predmetu prevodu - nehnuteľnosti a
uplatnenie nárokov zo skrytých vád nehnuteľnosti a žiadali o zľavu z kúpnej ceny, pričom kalkulácia

nákladov na odstránenie skrytých vád nehnuteľnosti bola vo výške 5.475,54 Eur. Z podania
žalovaného adresovaného žalobcom zo dňa 03. 05. 2013 vyplýva, že žalovaný neuznal reklamáciu vád
predmetu prevodu v celom rozsahu a z toho dôvodu im ani nemôže poskytnúť zľavu z kúpnej ceny.

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 499, § 501, § 507, § 588, § 596, § 597, §

598, § 599 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku žalobcov voči žalovanému z hľadiska správnosti uplatnenia nároku na
zľavu k kúpnej ceny, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok sa
viaže k režimu kúpnej zmluvy, ako záväzkového vzťahu, ktorý strany sporu uzatvorili a preto je potrebné

aplikovať na daný právny vzťah všeobecné ustanovenie o vadách v zmysle ustanovenia §
507 Občianskeho zákonníka v spojení s osobitným ustanovením § 597 Občianskeho zákonníka, ktoré
rieši nárok kupujúceho pri skrytých vadách. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ ide o obranu
žalovaného ako predávajúceho a síce, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu v čl. III. bod 1
obsahuje vyhlásenie žalobcov ako kupujúcich, že sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy riadne oboznámili

so stavom predmetu kúpnej zmluvy, prevádzané nehnuteľnosti poznajú z osobnej obhliadky súčasný
stav prevádzaných nehnuteľností zodpovedá ich veku a prevádzané nehnuteľnosti kupujú v stave v
akom stoja a ležia a teda, že žalovaný nemá žiadnu zodpovednosť za vady predanej
nehnuteľnosti nie je dôvodná a nemá oporu v judikatúre. Ustanovenie § 501 Občianskeho zákonníka
nie je možné aplikovať na veci individuálne určené, čo nepochybne nehnuteľnosť rodinný dom, ktorý

bol predmetom prevodu je. Preto aj takéto zmluvné dojednanie nemá žiadny vplyv na zodpovednosť
žalovaného za skryté vady, ktorá je zodpovednosťou objektívnou a nemožno sa jej žiadnym zmluvným
dojednaním a ani s poukazom na ustanovenie § 501 Občianskeho zákonníka zbaviť.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané a ustálené, že žalobcovia ako

kupujúci po zistení skrytej vady v zákonnej lehote listom zo 16.4.2013 doručenom žalovanému ako
predávajúcemu 22.4 2013 uplatnili tieto vady a správne s nimi spojili nárok na zľavu kúpnej ceny, ktorú
požadoval v sume 5 475,54 eur. Žalovaný odmietol zľavu z kúpnej ceny akceptovať najskôr s odkazom
na § 501 Občianskeho zákonníka a neskôr s poukazom na nepreukázanie skrytých vád. Tvrdenie
žalovaného, že mu nebolo umožnené vykonať ohliadku skrytých vád súd prvej inštancie považuje za

účelovéanepreukázanétvrdenie,nakoľkozobsahuspisujezrejmé,žežalovanýpoobdržaníreklamácie
dňa 22.4.2013 a uplatnení si zľavy žalobcom listom z 5.3.2013 oznámil, že nárok zo zodpovednosti za
skryté vady neuznáva s poukazom na § 501 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie bolo
premietnuté v čl. III bod 1 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný ničím v sporenepreukázal svoje tvrdenia, že by mal v záujme vady namietané žalobcami obhliadnuť, zdokumentovať
a že by žalobcov za týmto účelom žiadal o umožnenie prístupu k nehnuteľnosti v konkrétnej lehote a
že by mu žalobcovia tento prístup neumožnili. Za takéhoto skutkového stavu nemožno preto žalobcom

vytýkať, že pristúpili k odstráneniu týchto vád, čo podľa žalovaného viedlo k znemožneniu preukázania
ich existencie.

8. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na listinné dôkazy založené v spise
považuje existenciu skrytých vád nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia vo vzťahu k žalovanému namietali

za preukázanú. Pokiaľ ide o reklamáciu zo dňa 16.04.2013 súd prvej inštancie uvádza, že ako je
zrejmé zo žaloby žalobcovia si uplatnili zľavu z kúpnej ceny z reklamovaných vád (odvody dažďovej
vody a spevnenie oporného múru) vo výške 4 945,54 Eur. Žalovaný ničím nespochybnil ani nenamietal
žalobcami uplatnenú výšku primeranej zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalobcovia odvodili od odborného
odhadu spôsobilej osoby v tejto sume. Súd prvej inštancie preto považuje za preukázanú tak skrytú
vadu (odvodnenie pozemku a odvod dažďovej vody a zosilnenie oporného múru) ako aj výšku nákladov

na ich odstránenie určenú relevantným spôsobom. Preto nárok žalobcov na zľavu z kúpnej ceny vo
výške 4 945,54 Eur považuje za dôvodný. Súd prvej inštancie vo vzťahu k reklamácii zo 11.6.2013,
ktorá v časti nároku na zľavu z kúpnej ceny zahŕňala aj cenu prác a materiálu omietky nepovažuje
za dôvodný nárok žalobcu na zľavu z kúpnej ceny v časti omietka vo výške 5570,94 Eur, nakoľko
z obsahu spisu (kolaudačné rozhodnutie, ZP k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti na účely jej kúpy,

ako aj z obsahu žaloby vyplýva, že k skrytej vade na zateplení (hrúbka zateplenia) došlo práve v
súvislosti s dokončením fasády - t. j. v čase keď žalobcovia pristúpili k realizácii omietky, ktorá v čase
kúpy na dome nebola a aj zo znaleckého posudku vyplýva, že cena nezahŕňa omietku, ktorá v čase
uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu na dome nebola. Žalobcovia preto nemajú právny nárok
uplatniť si zľavu z kúpnej ceny za omietku (práce a materiál) keďže táto v čase kúpy na dome nebola

a preto nemôže mať povahu skrytej vady, za ktorú zodpovedná predávajúci. V tejto časti súd prvej
inštancie považuje spochybnenie nároku žalovaným za dôvodné a stotožňuje sa s argumentáciou a
dôkazmi žalovaného, že už znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti kalkuloval
v tým, že na dome ešte nie je natiahnutá omietka. Preto časť zľavy z kúpnej ceny rovnajúcu sa sume
za materiál omietky a práce na omietke vo výške 5570,94 Eur súd prvej inštancie nepovažuje za

dôvodnú a opodstatnenú. Preto súd prvej inštancie nárok žalobcov v tejto časti zamietol. Ďalej súd
prvej inštancie sumu 5519,04 Eur, ktoré si žalobcovia uplatnili ako náhradu nevyhnutných nákladov
za pôvodnú omietku a nanesenú žalobcami pred zistením nezrovnalostí v zateplení), po nanesení
ktorej zistil skrytú vadu v hrúbke zateplenia a ktorú preukazuje faktúrou vystavenou dňa 17.05.2013
zamietol ako právne nedôvodný nárok. Súd prvej inštancie uvádza, že náhrada nevyhnutných nákladov

zahŕňa len tie náklady, ktoré žalobcovi bezprostredne vznikli v súvislosti s uplatneným nárokov z vád
(napr. výdavky na právne zastúpenie, znalca, odborný posudok a pod.) k týmto nárokom nesporne
nepatrí nárok na cenu prác a materiálu na omietku nanesenú na stavbu pred zistením skrytej vady.
Súd prvej inštancie nemal dôvod posúdiť tento nárok ani titulom inej právnej kvalifikácie ako škodu,
nakoľko žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o tom, že škoda skutočne vznikla. Preto súd

prvej inštancie nárok žalobcov v tejto časti zamietol. Vo zvyšku nároku súd prvej inštancie považuje
reklamáciu z 11.6.2013 za dôvodnú, nakoľko žalovaný reklamáciu nespochybnil, nepreukázal, že by
mal záujem o ohliadku a žalobcovia mu v nej zabránili, ničím nespochybnil ani nepreukázal tvrdenie
o neexistencii skrytej vady - t. j. ničím nespochybnil tvrdenie a dôkazy žalobcu, že skutočná hrúbka
zateplenia 50 mm nezodpovedá hrúbke podľa tepelného certifikátu kvalifikovanej osoby, deklarujúceho

zateplenie v hrúbke 80 mm. Žalovaný ničím nespochybnil žalobcami uplatnenú výšku primeranej zľavy
z kúpnej ceny, ktorú žalobcovia odvodili od odborného odhadu spôsobilej osoby na sumu 10 589,4
Eur. Súd prvej inštancie preto považuje preukázanú tak skrytú vadu (hrúbka zateplenia) ako aj výšku
zľavy z kúpnej ceny určenú relevantným spôsobom. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
považuje za žalobcami preukázanú a nespornú výšku uplatnenej zľavy z kúpnej ceny z reklamácie zo

dňa 16.04.2013 vo výške 4 945,54 Eur a z reklamácie zateplenia vo výške 10 589,4 Eur. Žalovaný
predmetnú výšku okrem všeobecných tvrdení, že ide o kalkuláciu nákladov na odstránenie vád, ničím
relevantne nespochybnil t. j. neuviedol v akej konkrétnej výške je táto kalkulácia nesprávna a pod. a aká
je prípadne správna výška nákladov potrebných a primeraných na odstránenie zistených vád. Preto súd
prvej inštancie celkom priznal žalobcom voči žalovanému zľavu z kúpnej ceny vo výške 15 534,94 Eur.

Ďalej súd prvej inštancie sumu 530 Eur, ktoré si žalobcovia v žalobe uplatnili ako náhradu nevyhnutných
nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, vo výške 90 Eur
náklady na statika, 140 Eur náklady na prepravu zariadení a 300 Eur iné drobné náklady celkom vo
výške 530 Eur považuje za nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti opäť uvádza, že náhrada nevyhnutnýchnákladov definovaná a žalobcami uplatnené v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka zahŕňa len tie
náklady, ktoré žalobcom bezprostredne vznikli v súvislosti s uplatneným nárokov z vád. Ide o nároky,
ktoré nemožno stanoviť odborným odhadom a ich existenciu sú žalobcovia povinní preukázať dôkazmi o

ich skutočnom vynaložení. K týmto nárokom patria aj vyššie uvedené nároky, avšak žalobcovia ich výšku
súduničímnepreukázali,aninepredložiližiadnedôkazyoichúhrade.Pretosúdprvejinštanciežalobcom
ichnáhraduvovzťahukžalovanému(ktorýexistenciuavýškunárokovžalobcovspochybňoval)nemohol
priznať a v tejto časti nárok žalobcov zamietol. Žalovaný sa so zaplatením peňažného dlhu dostal do
omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobcom aj zákonný úrok z omeškania. Súd prvej inštancie preto

žalobcom priznal aj úrok z omeškania z priznaných súm za žalobcami požadované obdobie v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok plynutia
omeškania žalovaný ničím nespochybnil. Nakoľko si však žalobcovia uplatnili úroky z omeškania v
nesprávnej výške, vo zvyšnej časti požadovanú výšku úrokov z omeškania súd zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcom patrí proti žalovanej pomerná
náhrada trov konania v rozsahu 14,40 %.

9. Proti rozsudku v časti výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a
navrhol odvolaciemu súdu, aby vyhovel odvolaniu žalovaného a žalobcom nárok nepriznal a zároveň,
aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

10. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval o výške primeranej
zľavy z kúpnej ceny takým spôsobom, že túto zľavu považuje za identickú s nákladmi na odstránenie
vady, pričom medzi týmito dvoma kategóriami môže byť podstatný rozdiel. Z uvedeného dôvodu
by mala primeraná zľava z kúpnej ceny zodpovedať rozdielu medzi všeobecnou hodnotou veci

bez vád a všeobecnou hodnotou veci so zistenými vadami, pričom primeranosť má zodpovedať aj
povahe a rozsahu vady. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v dražbe,
a nemohol dôkladne poznať jej stav, poskytol žalobcom ako kupujúcim zľavu z kúpnej ceny vo
výške 10.000 Eur. Z tohto dôvodu bola do zmluvy zapracovaná klauzula, na ktorej sa účastníci
vzájomne dohodli, že nehnuteľnosť sa predáva v stave, v akom sa nachádza a teda že predávajúci

nezodpovedá za prípadné vady. Kúpna zmluva bola žalobcami po obsahovej, formálnej, ale najmä
právnej stránke konzultovaná a pripomienkovaná. O všetkých skutočnostiach žalovanému známych
boli žalobcovia informovaní, bolo im možné niekoľkokrát nehnuteľnosť obhliadnuť, kúpnu zmluvu
žalobcovia konzultovali a pripomienkovali so svojim právnym zástupcom a na základe pravdivo
opísaného skutkového stavu prevereného opakovanými osobnými návštevami žalobcami spolu s

odborne spôsobilou osobou, žalobcovia slobodne, vážne, zrozumiteľne, bez nátlaku, či uvedenia do
omylu prejavili svoju vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu v stave v akom „stoja a
ležia“. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcov neboli vymienené žiadne vlastnosti, pričom vlastnosti
nehnuteľnosti sú obvyklé a túto je možné použiť podľa jej určenia na bývanie bez toho, aby tento
účel bol ovplyvnený vadami, ktoré žalobcovia namietajú. Žalovaný upozorňuje na porušenie § 506

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobcovia porušili svojim unáhleným odstránením údajných vád
nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nebolo možné preskúmať v takom stave, v akom bola predmetom prevodu
vlastníckeho práva. Žalovaný k odkvapovým rúram a ich zavedeniu do zeme uviedol, že takéto riešenie
nie je neobvyklé, odkvapové rúry nemusia byť vyvedené do kanalizácie, a často sa to ani neodporúča.
Aj v tomto prípade sa nejednalo o vadu, avšak aj v prípade, ak mal súd opačný názor, bolo potrebné

posúdiť, či v dôsledku toho vôbec došlo alebo mohlo dôjsť k poklesu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a
vakomrozsahu,vakejvýške.Knákladomnazatepleniežalovanýpoukazujenasvojetvrdeniauvádzané
na pojednávaniach súdu, že hrúbka zateplenia polystyrénom 5 cm alebo 8 cm v praxi nevykazuje reálny
rozdiel v užívaní ani v spotrebe. Preto sa nemôže jednať o vadu, nakoľko nedochádza k žiadnej faktickej
zmene vlastností nehnuteľnosti. Priznanie zľavy z kúpnej ceny vo výške kalkulovaných nákladov na

odstránenie údajných vád nie je primerané, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, ktorá vychádza z
rozdielu hodnoty veci bez vád a hodnoty veci s vadami. Náklady na opravu totiž v niektorých prípadoch
môžu prevýšiť aj celkovú hodnotu veci, pričom vec môže byť plne upotrebiteľná a funkčná aj s prípadnou
vadou. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že súd túto otázku nesprávne právne posúdil.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, zákonný a vydaný v súlade so skutkovým aj právnym stavom veci a s
vykonaným dokazovaním. Žalobcovia považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné a jeho tvrdenia
a argumenty za nepreukázané a účelové. Obrana žalovaného v spore bola právne irelevantná anepreukázaná. V prvom rade úplne odmietal svoju zodpovednosť ako scudziteľa za vady nehnuteľnosti.
Aplikácia klauzuly „ako vec stojí a leží“ žalovaným, jeho odmietanie zodpovednosti za vady, neobstojí,
nakoľko vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom s týmto právnym názorom

žalobcovsavplnomrozsahustotožnilajsúdprvejinštancie.Ustanovenie§501Občianskehozákonníka,
ktorým žalovaný odôvodňoval svoju obranu v spore a na základe ktorého odmietal svoju zodpovednosť
zavady,neboloaniejemožnépoužiťnaindividuálneurčenéveci.Žalobcoviapretožiadajú,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobcom priznal nárok na náhradu trov
konania.

12. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené žalovanému, ktorý svoje oprávnenie repliky nevyužil.

13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje

to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,
ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení
a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim

pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne
existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne a právne správny, je výsledkom

vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v
odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je
súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

15. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale
nepreukázané. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok
žalobcov na zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny.

16. Žalobcovia si v spore uplatňovali nárok na zľavu z kúpnej ceny im predanej nehnuteľnosti titulom

zodpovednosti žalovaného za vady predanej veci. Súd prvej inštancie im čiastočne vyhovel, keď mal za
preukázanú existenciu vád v čase predaja rodinného domu žalovaným žalobcom.

17. Zodpovednosť za vady je prípadom objektívnej zodpovednosti. Vadné plnenie primárne predstavuje
porušenie záujmu oprávnenej osoby na bezvadnom plnení v podobe vady prenechanej veci.

Zodpovednosť za vady nastupuje bez ohľadu na mentálny postoj povinnej osoby k výsledku svojho
protiprávneho konania, bez ohľadu na jej zavinenie, ako aj bez ohľadu na vedomostné okolnosti povinnej
osoby týkajúce sa existencie vady veci. Nie je teda podstatné, že zmluvná strana poskytujúca vadné
plnenie o vadách veci nevedela ani nemohla vedieť. Občiansky zákonník pri zodpovednosti za vady
neupravuje žiadne liberačné dôvody, teda ak zodpovednosť raz nastúpila, nie je vôbec možné sa jej

zbaviť. V § 499 až 510 OZ sú obsiahnuté všeobecné ustanovenia zodpovednosti za vady. Ustanovenia
týkajúce sa zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch sú vo vzťahu k všeobecnej úprave
ustanoveniami osobitnými. Špeciálne § 596 až § 600 OZ pri kúpnej zmluve majú potom prednosť pred
všeobecnou úpravou.

18. Zo znenia § 499 OZ vyplýva, že určujúcim časovým okamihom zodpovednosti za vady je čas plnenia
zmluvy. To znamená, že zodpovednosť povinnej osoby sa vzťahuje na tie vady, ktoré existovali v čase
plnenia zmluvy, a to bez ohľadu na to, že vec má vlastnosti výslovne vymienené, alebo obvyklé, že ju
možno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy, alebo podľa toho čo účastníci dojednali a že nemá
právnevady.VpôsobnostiOZsazavadupovažujenedostatokatribútovuvedenýchv§499OZ.Faktické

vady predstavujú fyzické nedostatky viaznuce na veci, ktoré vec znehodnocujú, pričom môže ísť o
nedostatky kvality, množstva, hmotnosti, miery, ako aj vady balenia a dokladov. Vlastnosti veci, ktoré nie
sú určené v zmluve musia byť obvyklé; obvyklé vlastnosti sú také, ktoré sa pri danej veci všeobecne
očakávajú.19. Pri kúpnej zmluve pritom ustanovenie § 596 OZ vyslovene ukladá predávajúcemu povinnosť
upozorniť kupujúceho na vady veci, o ktorých predávajúci vie. Ak predávajúci kupujúceho v rozpore s §

596 OZ na vady veci neupozornil a v čase po uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol
kupujúci predávajúcim upozornený, teda ide o vady, ktoré existovali už v čase uzavretia zmluvy, má
kupujúci nároky upravené v § 597 OZ, pričom jedným z týchto nárokov, je aj nárok na primeranú zľavu z
kúpnej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ustanovenie § 597 ods. 1 OZ sa však nevzťahuje
len na prípady, kedy predávajúci neupozorní kupujúceho na vady, o ktorých vie, ale aj na prípady, keď

ide o vady, ktoré vyšli dodatočne najavo nielen pre kupujúceho, ale aj pre predávajúceho a na ktoré
predávajúci kupujúceho ani nemohol upozorniť, pretože o nich nevedel. Toto ustanovenie však postihuje
len takú vadu, ktorá existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, no najavo vyšla až následne. Musí
teda ísť o takú vadu, ktorá nebola pri predaji pozorovateľná a prejavila sa až neskôr. Zodpovednosť
predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na
zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť a nie je preto rozhodujúce, či o vade vedel alebo nevedel.

Akpotomvyjdedodatočnenajavovada,naktorúpredávajúcikupujúcehoneupozornil,mákupujúciprávo
napr. aj na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny, ako si to uplatnili aj žalobcovia v danom prípade.
Primeraná zľava z dojednanej kúpnej ceny má pritom zodpovedať povahe a rozsahu vady. Rozsahu
zníženej ceny musí byť vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, výška zľavy bude
závisieť najmä od povahy vady a rozsahu vady, do akej miery táto vada komplikuje používanie danej

veci, rozsahu zníženia funkčných vlastností veci, ďalšej použiteľnosti, životnosti či vzhľadu veci, ceny
potrebných opráv a pod. Posúdenie primeranosti zľavy je otázkou právnou a v prípade sporu je vecou
úvahy súdu, pričom pri stanovení výšky zľavy sa spravidla prihliada k predpokladanej cene opravy.

20. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia

si dôvodne uplatnili nárok zo zodpovednosti za skryté vady kúpenej veci v rozsahu spolu súhrnne
15.534,94 Eur. V danom prípade neobstojí námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
vychádzal pri určení výšky zľavy z ceny opráv, ale malo ísť o rozdiel medzi všeobecnou hodnotou veci
bez vád a s nimi. Takéto určenie zľavy z ceny požadované žalovaným nevyplýva zo žiadneho záväzného
právneho predpisu.

21. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov závisí výška zľavy z kúpnej ceny na povahe a rozsahu
vady vzhľadom k dojednanej kúpnej cene veci, na znížení funkčných vlastností veci alebo jej estetickej
hodnoty, na ďalšom možnom spôsobe a rozsahu užívania veci, na cene nutných opráv veci a iných
obdobných hľadiskách. Úvaha provinštančného súdu, že hlavným hľadiskom pre určenie primeranej

zľavy z kúpnej ceny je v danom prípade výška nákladov potrebných na odstránenie vád na veci,
zhora uvedenému výkladu neodporuje, pretože súd prvej inštancie na základe svojej úvahy urobil
právny záver o výške primeranej zľavy z dohodnutej ceny (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
26Co/29/2020). Je na súde prvej inštancie, aby stanovil hľadiská pre určenie zľavy z kúpnej ceny s
ohľadom na individuálny charakter každej posudzovanej veci, t. j. aby vymedzil hypotézu ust. § 597

ods. 1 OZ pre každý konkrétny prípad zvlášť. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci konštatoval, že
zľava zodpovedajúca nákladom na odstránenie vád nehnuteľností - odvody dažďovej vody a spevnenie
oporného múru a nezrovnalosti v zateplení, zodpovedá nákladom na ich odstránenie. Odvolací súd
zhodne s prvoinštančným súdom, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že pri určovaní výšky
zľavy z titulu vady nehnuteľnosti - rodinného domu, bolo dôvodným postupovať podľa nákladov na

odstránenie predmetných vád, ktoré zodpovedá sume 15.534,94 eur.

22. Ďalej neobstojí ani námietka žalovaného, že žalovaný tým, že kúpil dané nehnuteľnosti na dražbe,
nemohol vedieť o všetkých skrytých vadách a tak poskytol žalobcom ako kupujúcim zľavu z kúpnej ceny
10.000 Eur, a preto bola aj do kúpnej zmluvy zakomponovaná klauzula, že predávajúci predáva vec

ako „stojí a leží“ a s touto žalobcovia ako kupujúci vyjadrili svoj súhlas. Ustanovenie § 501 OZ dopadá
výlučne na veci určené úhrnne, teda „ako stoja a ležia“. Ide o ustanovenie, ktoré predstavuje špeciálnu
úpravu zmluvnej zodpovednosti za vady k veciam, ktoré sú v zmluve vymedzené úhrnne, teda bez
rozlíšenia vecí určených individuálne či druhovo a bez ohľadu na ich akosť, množstvo a váhu, s ktorými
sa nakladá ako s celkom. Umožnenie prevodu vecí určených individuálne alebo druhovo s doložkou

„ako stoja a ležia“ by odporovalo zmyslu zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci
a výrazne by znevýhodňovalo kupujúceho, nakoľko by nemohol uplatniť svoj nárok zo zodpovednosti za
vady. Pretože v danom prípade bolo kúpnou zmluvou prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
(rodinnému domu a pozemkom), teda k veciam určeným individuálne, je dopad ustanovenia § 501 OZna zodpovednosť za vady vylúčený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zv. 33 Cdo 1430/2010, nález
Ústavného súdu SR III. ÚS 48/2012-25). s týmto výkladom sa stotožňuje aj odvolací súd.

23. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že žalobcovia si nevymieňovali žiadne vlastnosti, ktoré mal
predmet kúpy mať, pričom vlastnosti nehnuteľnosti sú obvyklé a túto je možné použiť podľa jej určenia
na bývanie bez toho, aby tento účel bol ovplyvnený vadami, ktoré žalobcovia namietajú. Odvolací súd je
toho názoru, že je prirodzené, že kupujúci pri kúpe nehnuteľnosti - rodinného domu dôvodne očakávajú
ako jej obvyklú vlastnosť správne umiestnenie odvodov dažďovej vody a zateplenie materiálom

súhlasnýmstepelnýmcertifikátom.Ideotakévlastnostirodinnéhodomu,ktorésavšeobecneočakávajú.
V opačnom prípade ide jednoznačne o vady predávanej veci, ktoré znižujú jej použiteľnosť, resp. môžu
viesť k ďalšiemu poškodeniu. Preto žalobcovia si v kúpnej zmluve nemuseli vymieňovať vlastnosti, ktoré
sa od predmetu kúpy prirodzene očakávajú, a preto odvolací súd hodnotí aj túto námietku žalovaného
ako nedôvodnú.

24. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že žalobcovia porušili ustanovenie § 506
OZodstránenímvád,odstránenímktorýchnebolomožnénehnuteľnosťpreskúmaťvtakomstavevakom
tvorila predmet prevodu vlastníctva. Podstatné pre výsledok konania je, že žalobcovia uniesli bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Je normálne, že ak vada nehnuteľnosti spočívala v určitej nefunkčnosti
domu, bolo nevyhnutné, aby žalobcovia tento nedostatok spôsobujúci im nekomfort bývania odstránili

a nečakali na výsledok sporu, v ktorom sa ani nedomáhali odstránenia vád, ale nároku na finančné
plnenie, t. j. zľavy z dojednanej kúpnej ceny.

25. Žalovaný v odvolaní namietal aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tento odvolací
dôvod podľa § 365 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu
jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu
prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo

v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) CSP).

26. K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom

tomutoprávuzodpovedápovinnosťsúduvovecikonať arozhodnúť.Právonaspravodlivýsúdny
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS
50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov ,ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2013.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.
V prejednávanom prípade podľa odvolacieho súdu nebol neplnený žiaden z vyššie uvedených prípadov.

28. Odvolací súd k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t.
j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkovézistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z

hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že
uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP ide o stav, keď je možné
doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm.
d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní

pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. V prejednávanom prípade podľa názoru
odvolacieho súdu neexistujú žiadne prípustné prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku,
ktoré by mohli byť uplatnené v prejednávanom súdnom spore.

30. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací

dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový
stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento
nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod
nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne

závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci
vecne správne.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a

právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

32. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej
časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval
odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa

§ 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).