Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606205307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5606205307.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so
sídlom W., F. XX, proti povinnému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 1 049,59 Eur
s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom W., N. XX pod pôvodnou sp.zn. EX 516/2006, na základe odvolania oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/624/2006-38 zo dňa 21.04.2011, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
zastavil exekúciu, keď v exekučnom konaní zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa
04.05.2006 nie je formálne vykonateľný, keď tento nebol doručený povinnému v súlade so Zákonom
o rozhodcovskom konaní a O.s.p.. Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá povinnosť doručiť žalobu
a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného
doručovania. Preto možno v rozhodcovskom konaní použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých

podmienok možno považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke nemusel dozvedieť.
Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručenie do vlastných rúk, ale odkazuje na O.s.p.,
preto pri doručovaní zásielky do vlastných rúk musí byť dodržaný postup podľa § 47 ods. 2 O.s.p.. V
danom prípade tomu tak nebolo, pretože z predloženej fotokópie zásielky o doručovaní rozhodcovského
rozsudku bolo zistené, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o
opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Uvedené súd skúmal

v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a to vzhľadom na to, že
skúmať, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je možné v každom
štádiu exekučného konania. O náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov pôvodnému súdnemu
exekútorovi uložil oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému (po zmene osoby
súdneho exekútora) náhradu trov exekúcie nepriznal.

Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Ako žalobné body uviedol,
že oprávnený neposkytuje úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť
oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom
na základe zmlúv o úvere uzatvárané v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh
zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak túto zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenia súdu o

neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, uviedol, že zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,25% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že porušízmluvné podmienky. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové
vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Nakoniec poukázal
na to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutom v §

44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej EP) stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora
vykonaním exekúcie môže iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Keďže v danej veci už bolo vydané
poverenie, exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol už predmetom preskúmania zo strany súdu pri

rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, ktorý súd uznal za súladný so zákonom. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p.

a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolacie námietky nereagujú na základný dôvod, pre ktorý
došlo k zastaveniu exekúcie, ktorým je formálna nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu riadneho

nedoručenia rozhodcovského rozsudku povinnému. Oprávnený v odvolaní namietal posúdenie úverovej
zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a tvrdenie
súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Odvolací
súd však poznamenáva, že takéto argumenty sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádzajú,
preto takéto námietky uvedené v odvolaní nemôžu mať relevanciu. Keďže tieto námietky nereagovali

na skutkové zistenia a právne posúdenie veci uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súd ich
nemohol uznať ako dôvodné a spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci.

Jedinou odvolacou námietkou, ktorá reaguje na dôvody uvedené v napadnutom odvolaní, je námietka,
že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Oprávnený zaujal právny názor, že keďže

bolo už vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, týmto došlo k preskúmaniu
exekučného titulu súdom a jeho uznaniu za súladný so zákonom. Preto súd v ďalšom štádiu konania,
t.j. pri vydaní napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, už nemal opätovne posudzovať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to ani v zmysle § 44 ods. 2 EP. Krajský súd k tejto námietke uvádza,
že v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP skúma exekučný súd, či

má návrh všetky náležitosti, či je pripojený exekučný titul s vyznačenou doložkou vykonateľnosti a či
tento exekučný titul spĺňa požiadavky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Ak v tomto štádiu konania
má súd zato, že tieto podmienky sú splnené, vydá poverenie, ktoré však nie je súdnym rozhodnutím.
V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Z uvedeného vyplýva,

že podmienka vykonateľnosti exekučného titulu (a to aj rozhodcovského rozsudku) je nevyhnutným
predpokladom na vykonanie exekúcie vo všetkých jej štádiách. Skúmanie tejto podmienky teda nie
je obmedzené len na štádium pred vydaním poverenia. Ak teda exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
konania zistí, že exekučný titul nie je vykonateľný, t.j. podrobí ho určitému prieskumu ohľadne tejto
skutočnosti, je jeho povinnosťou na uvedenú skutočnosť prihliadnuť ako na jednu zo základnú z

procesných podmienok vedenia exekučného konania v zmysle § 251 ods. 4 v spojení s § 103 O.s.p..
Súd preto nepochybil, keď v štádiu konania po vydaní poverenia skúmal vykonateľnosť exekučného
titulu. Preto tento odvolací dôvod nedôvodný.

Pritomzáveryprvostupňovéhosúduotom,žeexekučnýtitulniejeformálnevykonateľný,nebolizostrany

odvolateľa žiadnym argumentom namietané ani spochybnené. Súd preto nepreskúmaval napadnuté
rozhodnutie čo do dôvodov týkajúcich sa jeho právneho názoru ohľadne formálnej nevykonateľnosti
exekučného titulu, keďže je viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré sa tejto otázky netýkali.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..

Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Povinný a
súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im ju súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.