Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117217057
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1117217057.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: Š.C. A.,

N.. XX. XX. XXXX, A. C. Č.. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, práv. zast.: SHM PARTNERS s.r.o.,
Svätoplukova č. 28, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova č.
11, 010 11 Žilina, práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 04 Bratislava pod spisovou značkou II/2015-69 zo dňa 20. 03.
2017.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 06. 2017, doručenou súdu dňa 29. 06. 2018 domáhal zrušenia
rozsudku, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
Rajská č. 15/A, 811 04 Bratislava pod spisovou značkou II/2015-69 zo dňa 20. 03. 2017.

2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom
procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v

súdnom spise.

3. Žalobca (Š. A.) uviedol, že dňa 22. 12. 2015 podal voči žalovanému (Prima banka Slovensko, a.s.)
na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaný
zaplatil 1.900,35 Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej
úrokovej sadzby v porovnaní s inými bankami, z dôvodu vyrúbenia sankčného poplatku za predčasné
splatenie úveru vo výške 1.900,35 Eur a taktiež z dôvodu následnej škody na strane žalobcu a vzniku

bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dopustil niekoľko pochybení, ktoré mali za
následok porušenie ustanovení zák. č. 335/2014 Z. z. najmä pokiaľ ide o odopretie možnosti žalobcu
vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný totižto vo svojom vyjadrení zo dňa 16.
03. 2017 vzniesol námietku premlčania. Následne bolo uvedené podanie žalovaného dňa 20. 03.
2017 doručené právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby k nemu zaujal stanovisko v lehote 30 dní.
Stály rozhodcovský súd namiesto vyčkania za stanoviskom žalobcu k námietke premlčania, vydal dňa

20. 03. 2017 a teda ešte pred uplynutím 30-dňovej lehoty rozsudok, ktorým bez ďalšieho vyhovel
námietke premlčania žalovaného, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalším dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku je to, že rozhodcovský súd neumožnil v rámci dokazovania vykonať
žalobcomnavrhnutýdôkaz,atopokiaľideovýsluchsvedkyneV..F.B..Stályrozhodcovskýsúdnamiestonariadenia pojednávania a riadneho vykonania dokazovania predčasne vydal rozsudok, čím sa dopustil
porušenia zák. č. 335/2014 Z. z.

4. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24. 08. 2017 (č. l. 131-135) vyplýva žiadosť, aby súd žalobu
zamietol. Rozhodcovský súd postupoval podľa čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku, nakoľko mal
za vyjasnené všetky okolnosti konania. Keďže súd námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú,
pristúpil k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Súd umožnil žalobcovi zúčastniť sa konania, až do
času splnenia podmienok pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Navrhovaná svedecká výpoveď preto

nemohla ovplyvniť preukázaný dátum začatia a plynutia premlčacej doby. Súd nebol povinný nariadiť
pojednávanie (§ 34 ods. 1 zák. a čl. 17 ods. 4 rokovacieho poriadku). Pre účely posúdenia premlčania
nároku súd aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v súlade s
judikatúrou.

5. Z obsahu žaloby zo dňa 22. 12. 2015, podanej na Stály rozhodcovský súd pod č. II/2015-69 (č. l.

93-101) vyplýva žiadosť žalobcu, aby mu žalovaný zaplatil 1.900,35 Eur spolu s úrokom z omeškania
z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej úrokovej sadzby v porovnaní s inými bankami, z dôvodu vyrúbenia
sankčného poplatku za predčasne splatenie úveru vo výške 1.900,35 Eur a následnej škody na strane
žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca pripojil zmluvu o poskytnutí
úveru, uzavretú medzi ním a žalovaným (č. l. 102-108,109,110). V zmysle štatútu

Stáleho rozhodcovského súdu bol za rozhodcu ustanovený rozhodca A. F., ktorá dňa 28. 12. 2015
vyzvala žalovaného o doručenie žalobnej odpovede. Výzva bola doručená Prima banke
Slovensko, a. s. dňa 30. 12. 2015. Podaním zo dňa 14. 01. 2016 žalobca podal návrh
na nariadenie ústneho pojednávania, v rámci ktorého navrhol výsluch svedkyne V.. F. B.. Súd následne
toto podanie dňa 25. 01. 2016 doručil žalovanému.

6. Dňa 26. 01. 2016 bola doručená súdu zo strany právneho zástupcu žalovaného žiadosť o predĺženie
lehoty na podanie vyjadrenia. Súd následne toto podanie doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.
01. 2016 resp. dňa 01. 02. 2016.

7. Dňa 10. 02. 2016 bola do spisu založená kópia žaloby zo strany žalobcu: Ochranca práv spotrebiteľov,
občianske združenie voči žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pri udelení povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory
Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie, ktorá bola doručená Krajskému súdu v
Bratislave (č. l. 78-82), vrátane oznámenia ochrancu práv spotrebiteľa zo dňa 11. 11. 2015 (č. l. 77).

8. Dňa 10. 02. 2016 bol súdu doručený návrh na prerušenie rozhodcovského konania zo
strany žalovaného a to v nadväznosti na konanie iniciované Občianskym združením Ochranca práv
spotrebiteľov (č. l. 75-76). Súd uvedené podanie následne doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa
15. 02. 2016.

9. Dňa 17. 03. 2016 žalobca opätovne požiadal súd o nariadenie ústneho pojednávania vrátane výsluchu
svedkyne V.. F. B. (č. l. 72) a súčasne doručil vyjadrenie k návrhu žalovaného na
prerušenie konania s tým, aby súd rozhodcovské konanie neprerušoval (č. l. 71). Podanie žalobcu bolo
doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19. 09. 2016 (č. l. 70).

10. Dňa 01. 04. 2016 bola súdu doručená kópia uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/144/2014, ktorým Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného - povolenie
č. SRS 003 zo dňa 15. 04. 2015 a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej
(č. l. 69).

11. Dňa 01. 04. 2016 právny zástupca žalovaného navrhol doplniť dokazovanie o
listinné dôkazné prostriedky: Oznámenie Občianskeho združenia Ochranca práv spotrebiteľa o odklade
vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR a uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Dňa 14. 09.
2016 súd doručil tieto dôkazy právnemu zástupcovi žalobcu.

12. Dňa 28. 09. 2016 bolo doručené súdu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, v
rámci ktorého nesúhlasil s prerušením konania, ktoré považoval za snahu oddialiť splnenie žalovanéhopokiaľ ide o povinnosť zaplatiť dlžnú sumu. Dňa 03. 10. 2016 bolo toto vyjadrenie doručené právnemu
zástupcovi žalovaného.

13. Na základe uznesenia súdu zo dňa 14. 10. 2016 (č. l. 62) bola žalobcovi uložená povinnosť, aby
v lehote 15 dní s návrhom na nariadenie ústneho pojednávania uviedol súdu tvrdenia (s ich presnou
špecifikáciou) a dôkazy, ktorých preukázanie a vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje a to pokiaľ
ide o výsluch svedkyne V.. F. B.. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20. 10.
2016.

14. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03. 11. 2016 (č. l. 60) vyplýva, že svedkyňa V.. F.
B. je pracovníčkou v Tatra banke a. s., ktorá poskytovala žalobcovi finančné prostriedky na predčasné
vyplatenie úveru, ktorá mala preukázať, že pri podávaní žiadosti o vyčíslenie zostatku úveru a žiadosti o
predčasnésplatenieúveru kurčenémudňuniejepotrebnédožiadostiuviesť,akouformou
bude predčasné splatenie úveru uskutočnené pokiaľ ide o žiadosť žalovaného podať novú žiadosť o

vyčíslenie zostatku úveru a žiadosť o predčasné splatenie úveru z dôvodu zmeny zdroja finančných
prostriedkov. Dňa 10. 11. 2016 bolo toto vyjadrenie doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

15. Súd na základe uznesenia zo dňa 31. 01. 2017 nariadil pojednávanie na deň 22.
02. 2017, v rámci, ktorého malo dôjsť k vykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne Mgr. F. B. navrhnutej

žalobcom s tým, aby žalobca zabezpečil účasť tohto svedka na pojednávaní. Uznesenie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02. 02. 2017 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 03. 02. 2017.

16. Dňa 20. 02. 2017 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v rámci ktorého navrhol
odročiť pojednávanie nariadené na deň 22. 02. 2017, nakoľko o povolení výpovede svedkyne V.. F.

B. rozhoduje zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti. Z tohto dôvodu žalobca požiadal súd o
uvoľnenie vyššie navrhnutej svedkyne na výsluch v tejto sporovej veci (č. l. 54). Dňa 24. 02. 2017 bolo
toto podanie žalobcu, doručené právnemu zástupcovi žalovaného (č. l. 52).

17. Súd na základe uznesenia zo dňa 20. 02. 2017 (č. l. 51) odročil pojednávanie s tým,

že nový termín mal byť určený dodatočne a to rozhodcovským uznesením.

18. Súd na základe uznesenia zo dňa 27. 02. 2017 (č. l. 44) uložil žalobcovi, aby v lehote
15 dní oznámil súdu identifikačné údaje svedkyne V.. F. B. uvedením trvalého bydliska, resp. adresy
na doručovanie zamestnávateľa a adresy pracoviska tejto osoby. Uznesenie bolo doručené právnemu

zástupcovi žalobcu dňa 01. 03. 2017.

19. Dňa 17. 03. 2017 bola súdu doručená kópia podania žalobcu, pokiaľ ide o žiadosť o
prešetrenie postupu Prima banky Slovensko zo stany NBS (č. l. 43).

20. Taktiež 17. 03. 2017 bolo doručené súdu vyjadrenie žalovaného k celému sporu, v rámci ktorého
vzniesol voči nárokom žalobcu námietku premlčania (č. l. 33-37). Uvedené podanie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20. 03. 2017 spolu s oznámením, že k podaniu žalovaného sa môže
vyjadriť v lehote 30 dní (č. l. 32).

21. Dňa 20. 03. 2017 právny zástupca žalobcu oznámil súdu identifikačné údaje svedkyne V.. F. B. (č.
l. 30). Podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 27. 03. 2017 (č. l. 29).

22. Stály rozhodcovský súd na základe rozsudku zo dňa 20. 03. 2017 žalobu zamietol (č. l. 24-27).
Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 16. 03. 2017,

doručenom rozhodcovskému súdu dňa 17. 03. 2017, vzniesol námietku premlčania a domáhal sa, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (bod 27 odôvodnenia). Súd na základe zistených skutočností a zákonných ustanovení mal za
preukázané, že pohľadávka žalobcu, spočívajúca v nároku na náhradu škody vo výške zaplateného
poplatku 1.900,35 Eur a v nároku z bezdôvodného obohatenia a to zaplatenie poplatku

vo výške 1.900,35 Eur nemožno priznať z dôvodu premlčania v zmysle ust. § 106 ods. 1 a § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože si žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď
sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď sa
žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.23.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žerozhodnutierozhodcovskéhosúdujenesprávne
a nezákonné z dôvodu porušenia zákona č. 335/2014 Z. z., ako aj ústavných princípov práva

na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Žiadal zrušiť rozhodnutie rozhodcovského súdu z dôvodu
uvedeného v žalobe a síce z dôvodu, že rozhodcovský súd nevytýčením pojednávania a nevypočutím
navrhnutej svedkyne, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, nepridržal sa ustanovení
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rovnako súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k
podaniu žalovaného zo dňa 16. 03. 2017 a bez toho, aby súd vyčkal na uplynutie 30-dňovej lehoty na

vyjadrenie, vo veci rozhodol. Uvedeným konaním bol porušený zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, a taktiež neboli dodržané princípy kontradiktórnosti súdneho konania, právo strany sporu
vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam a dôkazom, ktoré boli v konaní predložené. Výsluch svedkyne V..
F. B., ako aj vyjadrenie sa žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 16. 03. 2017 by boli spôsobilé
zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu tak v otázke premlčania, ako aj v otázke oprávnenosti nároku.
V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR je rozhodcovský súd ako súd rozhodujúci o právach a

povinnostiach sporových strán viazaný Ústavou SR. Medzi základné práva na spravodlivý súdny proces
patrí aj právo a možnosť vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom a tvrdeniam. Toto právo
bolo konaním rozhodcovského súdu porušené. Bez ohľadu na riešenie problematiky premlčania mal
právny zástupca žalobcu za to, že sú v tomto konaní dané dôvody podľa § 45 zák. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

24. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nie je štandardným konaním o opravnom prostriedku, ale jeho cieľom je napraviť vážne
vady, ktoré mohli mať vplyv na výsledok sporu. Toto je osobitne zdôraznené pri dôvodoch na zrušenie
rozhodcovského rozsudku uvádzaných v § 45 ods. 1 písm. f), g) a l) zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Jediným dôvodom vydania rozhodcovského rozsudku bolo posúdenie nároku
ako premlčaného. Rozhodcovsky súd posúdil nárok ako premlčaný správne tak, ako to vyplýva z
konštantnej judikatúry pri výklade § 52 ods. 2 OZ. Z tohto dôvodu nemohlo mať žiadne pochybenie
rozhodcovského súdu vplyv na výsledok sporu a ani na vykonanie dôkazov svedeckou výpoveďou,
vrátaneuskutočneniapojednávania.Podľa§34ods.1zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní

a podľa čl. 17 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodcovský súd nebol povinný rozhodnúť
o nariadení pojednávania. Rovnako nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani to, že
žalobcanemalčasovúmožnosťsavyjadriťkvyjadreniužalovaného,ktorývzniesolnámietkupremlčania.
Tento postup je správny a vyplýva z čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) (t.j. žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť

sa spotrebiteľského konania) nie je daný, keďže žalobca sa konania zúčastnil, podával k veci vyjadrenia
a procesné návrhy, a v nadväznosti na tieto jeho tvrdenia žalovaný vzniesol námietku premlčania,
ktorej rozhodcovský súd vyhovel. Rozhodcovský súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia preto, že na
základe námietky premlčania mal dostatočne vyjasnené skutkové aj právne okolnosti. Preto jeho postup
považuje žalovaný za správny a má zato, že tu nie je daný žiadny dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozhodnutia. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že princíp kontradiktórnosti má vyplývať z
Ústavy SR a preto ho musí rešpektovať aj rozhodcovský súd uviedol, že konanie pred rozhodcovským
súdom neprebieha rovnako ako pred všeobecným súdom. Okrem zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a primeranom použití všeobecného predpisu o konaní pred
súdmi,rozhodcovskýsúdpostupujepredovšetkýmpodľasvojhorokovaciehoporiadku,ktorýmôžeprávo

vyjadriť sa ku konkrétnym návrhom upraviť odlišne, ako je to vo všeobecných právnych predpisoch.
Takéto ustanovenie rokovacieho poriadku je legitímne a strana rozhodcovskej zmluvy je ním viazaná. Z
tohto dôvodu pokiaľ rozhodcovsky súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, ktorej predtým dal možnosť
zúčastniť sa rozhodcovského konania, neporušil žalobcom namietané právo na spravodlivý proces.

25. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona
možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1)
vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na
určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

26. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom 4) a
spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základespotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3
môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

27. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom
doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba") na stály
rozhodcovský súd.

28. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi

stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

29. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne
pojednávaniealebočikonaniebudepísomné.Stályrozhodcovskýsúdmôženariadiťústnepojednávanie
aj na návrh účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania.

30.Podľa§45ods.1zák.č.335/2014Z.z.,účastníkspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o
ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a
uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) ai) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

32. Podľa § 70 zák. č. 335/2014 Z. z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani
ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

33. Podľa čl. 4 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, spory medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (ďalej
len ,,spotrebiteľský spor") rozhoduje Rozhodcovský súd vždy podľa predpisov Rozhodcovského súdu
účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

34. Podľa čl. 10 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, žalovaný je povinný doručiť
žalobnú odpoveď Rozhodcovskému súdu najneskôr do 30 dní od doručenia žaloby.

35. Podľa čl. 10 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, tajomník bezodkladne zabezpečí
odoslanie žalobnej odpovede ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.

36. Podľa čl. 10 ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, v žalobnej odpovedi má žalovaný
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, ako aj uviesť iné skutočnosti
a návrhy, ktoré považuje za potrebné.

37. Podľa čl. 10 ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, ak žalovaný neoznámi svoju
žalobnú odpoveď v lehote uvedenej v odseku 1 tohto článku, tak Rozhodcovský súd pokračuje v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení
žalobcu.

38. Podľa čl. 17 ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, ak
spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebieha formou písomného konania, môže rozhodca nariadiť
ústnepojednávanienazákladevlastnéhouváženia,akpovažujepísomnostipredloženévpriebehutohto
konania za nedostačujúce pre rozhodovanie vo veci samej.

39. Podľa čl. 19 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd vykonáva
dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhodne na základe
vlastného uváženia s prihliadnutím na prínos jednotlivých dôkazov k objasneniu sporu o výbere
navrhnutých dôkazov a o spôsobe ich vykonania.

40. Podľa čl. 22 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd pristúpi k
vyhláseniu alebo k vydaniu rozhodcovského rozsudku až po tom, čo usúdi, že všetky okolnosti spojené
so sporom sú dostatočne vyjasnené.

41. Zákon č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní vo svojej siedmej časti v § 45 ods. 1 uvádza

dôvody, pre ktoré môže účastník rozhodcovského konania žalobou, podanou na príslušnom súde, sa
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako dôvody uviedol: b) ako účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania mu nebolo umožnené
sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, d) v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. a uvedený

nedostatokmoholmaťvplyvnavýsledoksporu,f)stályrozhodcovskýsúdnenariadilústnepojednávanie,
hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne a z okolností uvedených v
návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez
ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto
pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že

stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo
neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnychpredpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a l)
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Žalobca v súvislosti s ust. § 45 ods. 1 písm. b) uviedol, že ako účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniamuneboloumožnenézúčastniťsanaspotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,
najmä tým že stály rozhodcovský súd nenariadil termín pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd
nariadiťvzmyslesvojhouzneseniazodňa20.02.2017.Žalobcatakbezpochybnostísúdupreukázal,že
stály rozhodcovský súd sa vydaním rozsudku zo dňa 20. 03. 2017 bez nariadenia termínu pojednávania

dopustil porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. b), čo žalobca preukázal najmä obsahom rozhodcovského
uznesenia č. II/2015-69 zo dňa 20. 02. 2017 (č. l. 51), na základe ktorého rozhodcovský súd ústne
pojednávanie vytýčené na deň 22. 02. 2017 o 13.00 hod. odročil, pričom nový termín pojednávania mal
byť určený rozhodcovským uznesením doručeným účastníkom konania. V tomto prípade však namiesto
určenia nového termínu pojednávania došlo dňa 20. 03. 2017 k prekvapivému vydaniu rozhodcovského
rozsudku a to bez toho, aby mal žalobca čo i len možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa

16. 03. 2020, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené práve v deň vydania rozhodcovského
rozsudku, t.j. dňa 20. 03. 2017. Žalovaný k takémuto postupu rozhodcovského súdu uviedol, že mu to
umožňoval rokovací poriadok, podľa ktorého, rozhodcovský súd pristúpi k vyhláseniu alebo k vydaniu
rozhodcovského rozsudku až po tom, čo usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne
vyjasnené (čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku). Podľa názoru súdu však k takémuto prekvapivému

postupurozhodcovskéhosúduneboldôvodatojednak sprihliadnutímnaobsahvýrokovej
časti uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 20. 02. 2017 (žalobca mal právo reálne očakávať, že
vo veci bude nariadený nový termín, ktorého sa bude môcť zúčastniť) a taktiež s prihliadnutím na
skutočnosť, že doterajší priebeh rozhodcovského konania pred vydaním rozsudku, v rámci ktorého
žalobca navrhoval výsluch svedkyne Mgr. F. B. ani náznakom nenasvedčoval tomu, aby rozhodcovský

súd ukončil proces prakticky zo dňa na deň a to bez toho, aby súd v rámci dokazovania nevypočul
svedkyňu B., ktorej účasť mal žalobca zabezpečiť na pojednávaní dňa 22. 02. 2017. V prípade, ak by
bol žalobca v spore pasívny, nevyjadroval by sa k vyjadreniam žalovaného a nenavrhoval by vykonanie
dôkazných prostriedkov na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, bolo by možne uvažovať o postupe
rozhodcovského súdu podľa § 34 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. (súd nenariadi ústne pojednávanie,

ale rozhodne, že konanie bude iba písomné) v spojení s čl. 17 ods. 4 Rokovacieho poriadku (ak
spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebieha formou písomného konania, môže rozhodca nariadiť
ústnepojednávanienazákladevlastnéhouváženia,akpovažujepísomnostipredloženévpriebehutohto
konania za nedostačujúce pre rozhodovanie vo veci samej). V tomto prípade bol žalobca v spore aktívny
(rovnako ako žalovaný), žalobca sa vyjadroval k vyjadreniam žalovaného a navrhoval súdu vykonanie

dôkazných prostriedkov na preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov s tým, že dňa 31. 01. 2017 súd
vo veci aj nariadil ústne pojednávanie na deň 22. 02. 2017, ktoré bolo odročené z dôvodu nemožnosti
žalobcu zabezpečiť účasť svedkyne B.. Žalobca teda preukázal, že rozhodcovské konanie nemalo
charakter len písomného konania, ale bolo v ňom minimálne jedenkrát nariadené aj ústne pojednávanie.
Žalobcovi preto vzniklo legitímne očakávanie, že súd po odročení pojednávania dňa 20. 02. 2017 nariadi

vo veci nový termín pojednávania, na ktoré predvolá aj svedkyňu B.. Po doručení vyjadrenia žalovaného
dňa 17. 03. 2017 však súd namiesto nariadenia nového termínu ústneho pojednávania, dňa 20. 03.
2017 vydal rozsudok, ktorý vôbec nezohľadňoval prípadné argumenty žalobcu k námietke premlčania a
ktorý už vonkoncom nekorešpondoval s doterajším priebehom dokazovania.

43. Žalobca v súvislosti s ust. § 45 ods. 1 písm. d) uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo
v súlade s ust. zák. č. 335/2014 Z. z., najmä tým, že stály rozhodcovský súd nevytýčil nový termín
pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20. 02. 2017 vytýčiť,
resp. stály rozhodcovský súd znemožnil žalobcovi vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16. 03.
2017 napriek uloženiu 30-dňovej lehoty na vyjadrenie s tým, že uvedené nedostatky mali jednoznačne

vplyv na výsledok sporu, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o
postup rozhodcovského súdu v súvislosti s vydaním uznesenia zo dňa 20. 02. 2017 o odročení
termínu pojednávania a o nariadení nového termínu pojednávania, a vydaním rozsudku zo dňa 20.
03. 2017 bez nariadenia termínu pojednávania, žalobca preukázal, že rozhodcovský súd sa takýmto
neštandardným postupom dopustil porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. d). Neštandardnosť takéhoto

postupu je bližšie ozrejmená v predošlom odseku (odsek 42.). Ďalšie pochybenie rozhodcovského
súdu spočívalo v tom, že rozhodcovský súd dňa 20. 03. 2017 doručil právnemu zástupcovi žalobcu
vyjadrenie žalovaného zo dňa 16. 03. 2017 (č. l. 33- 37), ktoré obsahovalo aj námietku premlčania. Z
oznámenia rozhodcovského súdu zo dňa 17. 03. 2017 pritom vyplýva, že žalobca sa môže k uvedenýmdokumentom vyjadriť v lehote 30 dní od ich doručenia. Paradoxne, stály rozhodcovský súd na jednej
strane dňa 20. 03. 2017 umožnil žalobcovi, aby sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril
k námietke premlčania uplatnenej žalovaným, no na druhej strane, rozhodcovský súd ešte v ten istý

deň (t.j. 20. 03. 2017) vydáva rozhodcovský rozsudok, ktorým zamietol uplatnený nárok žalobcu s
odôvodnením, že je premlčaný. Takýmto zrýchleným postupom rozhodcovský súd jednoznačne zmaril
právo žalobcu vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16. 03. 2017 a to aj z hľadiska prípadnej
opodstatnenosti námietky premlčania. Žalovaný obhajoval postup rozhodcovského súdu tvrdením, že
mu to umožňoval rokovací poriadok súdu (čl. 17 ods. 4 v spojení s čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku).

Takúto argumentáciu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, ktorá je v logickom rozpore s čl. 10
ods. 1, 2, 3, 4 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o právo žalovaného vyjadriť sa k žalobe žalobcu. Je
ťažké si predstaviť situáciu, že by rozhodcovský súd neakceptoval 30-dňovú lehotu na poskytnutie
vyjadrenia žalovaného k žalobe. Súd považuje za absolútne neprijateľnú situáciu, ak by rozhodcovský
súd v ten istý deň doručil písomnosť žalovanému (s poskytnutím 30-dňovej lehoty na vyjadrenie podľa
čl. 10 ods. 1) a súčasne by vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že ústne

pojednávanie nebolo potrebné, nakoľko všetky okolnosti prípadu mal súd vyjasnené a to bez toho, aby
sa žalovaný v 30-dňovej lehote aj skutočne vyjadril. Obdobná situácia nastala v rozhodcovskom konaní
avšak z opačného uhľa pohľadu, kde poškodenou stranou bol žalobca, ktorého súd ukrátil o možnosť
aspoň vyjadriť sa k dôvodnosti námietky premlčania, s ktorou dovtedy žalovaný absolútne neoperoval.
Aj keď rokovací poriadok neobsahuje ustanovenia o tom, ako má rozhodcovský súd postupovať pri

doručovaní vyjadrenia žalovaného žalobcovi, s prihliadnutím na ust. § 70 zák. č. 335/2014 Z. z.
použitieštatútu,rokovaciehoporiadkuaostatnýchpredpisovstálehorozhodcovskéhosúdunesmieviesť
k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Z tohto dôvodu, ak rozhodcovský súd nevyčkal za
vyjadrením žalobcu v 30-dňovej lehote, uvedenej v oznámení zo dňa 17. 03. 2017, vydaním rozsudku
dňa 20. 03. 2017 rozhodcovský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na

zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.

44. V súvislosti s ust. § 45 ods. 1 písm. f) žalobca uviedol, že stály rozhodcovský súd nenariadil
ústne pojednávanie, hoci žalobca jeho nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne V.. F. B.
a z okolností uvedených v návrhu na výsluch svedkyne vyplývala potreba jeho nariadenia a samotný

rozhodcovskýsúdvzmyslesvojhouzneseniazodňa20.02.2017malpojednávanienariadiť,pričomtoto
pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca v tejto súvislosti preukázal, že žalobou zo dňa 22.
12. 2015, podanou na Stály rozhodcovský súd sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.900,35
Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej úrokovej sadzby v porovnaní s inými
bankami,zdôvoduvyrúbeniasankčnéhopoplatkuzapredčasnésplatenieúveruvovýške1.900,35Eura

následnej škody na strane žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Podaním
zo dňa 14. 01. 2016 žalobca navrhol súdu, aby nariadil ústne pojednávanie, v rámci ktorého navrhol
výsluch svedkyne V.. F. B.. Dňa 17. 03. 2016 žalobca opätovne požiadal súd o nariadenie
ústneho pojednávania vrátane výsluchu svedkyne V.. F. B. (č. l. 72). Na základe uznesenia súdu zo dňa
14. 10. 2016 (č. l. 62) bola žalobcovi uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní s návrhom na nariadenie

ústneho pojednávania uviedol súdu tvrdenia (s ich presnou špecifikáciou) a dôkazy, ktorých
preukázanie a vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne
V.. F. B.. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03. 11. 2016 (č. l. 60) vyplýva, že svedkyňa V..
F. B. je pracovníčkou v Tatra banke a. s., ktorá poskytovala žalobcovi finančné prostriedky
na predčasné vyplatenie úveru, ktorá mala preukázať, že pri podávaní žiadosti o vyčíslenie zostatku

úveru a žiadosti o predčasné splatenie úveru k určenému dňu nie je potrebné do žiadosti
uviesť,akouformoubudepredčasnésplatenieúveruuskutočnenépokiaľideožiadosťžalovanéhopodať
novú žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru a žiadosť o predčasné splatenie úveru z dôvodu zmeny zdroja
finančných prostriedkov. Súd na základe uznesenia zo dňa 31. 01. 2017 nariadil pojednávanie na deň
22. 02. 2017, v rámci, ktorého malo dôjsť k vykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne V.. F. B. navrhnutej

žalobcom s tým, aby žalobca zabezpečil účasť tohto svedka na pojednávaní. Dňa 20. 02. 2017 bolo súdu
doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v rámci ktorého navrhol odročiť pojednávanie nariadené
na deň 22. 02. 2017, nakoľko o povolení výpovede svedkyne V.. F. B. rozhoduje zamestnávateľ na
základe písomnej žiadosti súdu. Z tohto dôvodu žalobca požiadal súd o
uvoľnenie vyššie navrhnutej svedkyne na výsluch v tejto sporovej veci (č. l. 54). Z uvedeného vyplýva,

že v ďalšom priebehu dokazovania už rozhodcovský súd ďalej nepredvolal svedkyňu V.. F. B., ale
namiestotohorozhodcovskýsúddňa20.03.2017prekvapivovydalrozsudokatobeznariadenianového
termínu ústneho pojednávania a bez predvolania svedkyne V.. F. B., ktorej účasť na pojednávaní dňa
22. 02. 2017 mal zabezpečiť žalobca. Takýto zmätočný postup rozhodcovského súdu, ktorý predčasnýmvydaním rozsudku odoprel žalobcovi právo na výsluch svedkyne na pojednávaní za účelom zistenia
skutkového stavu a preukázania dôvodnosti žaloby, a bez toho, aby súd vyčkal za vyjadrením žalobcu k
námietke premlčania (prípadne na uplynutie 30-dňovej lehoty pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k námietke

premlčania), mal vplyv na výsledok sporu, čím žalobca preukázal dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v celom rozsahu.

45. Pokiaľ ide o ust. § 45 ods. 1 písm. g), žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v konaní nesprávne zistil
skutkový stav tým, že nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy (najmä tým, že dospel k nesprávnemu

záveru o premlčaní nároku žalobcu), nevykonal navrhované dôkazy (výsluch svedkyne V.. B.), pričom
toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca preukázal, že ak rozhodcovský súd predčasným
vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 20. 03. 2017 zmaril právo žalobcu vyjadriť sa k podaniu
žalovaného zo dňa 16. 03. 2017, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Rozhodcovský súd
pri vydávaní rozsudku tak nemohol zohľadniť prípadné vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania
žalovaného, čo mohlo mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu. Taktiež výpoveď svedkyne V.. B.

mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu vo veci samej. Uvedené nedostatky, ktoré svojím
postupom spôsobil rozhodcovský súd sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

46. Žalobca taktiež namietal, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo

jednoznačne vplyv na výsledok sporu. Žalobca v tomto konaní preukázal, že rozhodcovský súd vydal
rozsudok bez toho, aby reflektoval na prípadné argumenty žalobcu ako spotrebiteľa k námietke
premlčania. V dôsledku takého postupu rozhodcovského postupu došlo k porušeniu ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čím vznikol dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z. z.

47. Pokiaľ žalobca napadol rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o záver stáleho rozhodcovského súdu o premlčaní nároku, uvedený
dôvod korešponduje s tým, že súd bez ďalšieho nenariadil nový termín ústneho pojednávania, pričom
podľa uznesenia zo dňa 20. 02. 2017 tak mal učiniť. Vydanie rozsudku od stola dňa 20. 03. 2017 a to bez

toho, aby bola vypočutá svedkyňa V.. B., resp. bez toho, aby súd preskúmal prípadné argumenty žalobcu
k námietke premlčania, mohlo mať zjavne za následok nesprávne právne posúdenie celého sporu, čo
je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zák. č. 335/2014 Z. z.

48. Keďže dôvody v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zák. č. 335/2014 Z.

z. zakladajú právo účastníka rozhodcovského konania na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a žalobca ich opodstatnenosť v celom rozsahu preukázal, súd rozhodol tak, že napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu.

49. Súd v rámci dokazovania nezistil dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1

písm. c), e), j) a k) zák. č. 335/2014 Z. z. (§ 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.).

50. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci

odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu
bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.54. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania, súd preto
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1
CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.