Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200331
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612200331.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová,v právnej veci žalobcu: V.. Z. X., narodený
X.X.XXXX, bytom v H., M. X, štátny občan Slovenskej republiky proti žalovanému: S.. C.. Z. N., narodený
XX.X.XXXX, bytom vo Q. Z. I., G. X, štátny občan G. M. T., o zaplatenie 12 000,- Eur, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2012-88 zo dňa 17.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 4C/6/2012-88 zo dňa 17.9.2014 z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky, uznesením č.k. 4C/6/2012-88 zo dňa 17.9.2014 zastavil konanie a vyslovil,
že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súdprvejinštancie rozhodovaložalobe,ktorousažalobcadomáhazľavyzkúpnejcenynehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v obci W., okres I., zapísanej na LV č. XXXX, a ktorú mu predal žalovaný podľa
podmienok písomnej zmluvy z 15.1.2010.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v tejto veci nie je daná medzinárodná

príslušnosť Okresného súdu Malacky v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000
o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj
Nariadenie Brusel I). Vychádzal zo zistenia, že žalovaný je občanom Spolkovej republiky Nemecko, kde
má aj bydlisko. Žalovaný právomoc slovenského súdu konať v predmetnej veci namietol. Na posúdenie
právomoci súdu na konanie aplikoval súd prvej inštancie všeobecné ustanovenia Nariadenia Brusel I
(založené na zásade bydliska žalovaného - zásada „actor sequitur fórum rei" - žalobca sleduje miesto

súdu žalovaného), keď vylúčil osobitnú právomoc upravenú v Oddiele 2. v článku 5, 6 a 7 Nariadenia,
ktoré sa na uplatnený nárok (zaplatenie kúpnej ceny) nevzťahujú, pretože žalobcom uplatnený nárok
nemožno posúdiť ani ako nárok na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu ani nárok na náhradu
škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom, rovnako miesto zmluvného
plnenia nebolo v inom členskom štáte. Zároveň súd vylúčil výlučnú právomoc upravenú v Oddiele 6. v
článku 22 Nariadenia Brusel I pretože predmetom konania nie sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo

nájom nehnuteľnosti, v ktorých prípadoch by právomoc na konanie mali súdy členského štátu, v ktorom
sa nehnuteľnosť nachádza. Z obsahu kúpnej zmluvy, ktorá tvorí právny základ predmetu sporu ani
nevyplynulo, že by si jej účastníci dojednali voľbu právomoci, ktorá by sa pre prípad takéhoto dojednania
stala pre nich výlučnou. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, preto
súd prvej inštancie konanie zastavil a zároveň vyhlásil, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc
konať v prejednávanej veci.4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a žiadal zrušenie uznesenia s tým, že
je daná právomoc slovenského súdu na konanie. Uviedol, že námietka žalovaného o nedostatku
právomoci je nedôvodná, pretože z kúpnej zmluvy vyplýva dohoda strán sporu o tom, že zmluva a

právne vzťahy z nej vyplývajúce sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostanými všeobecne
záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Poukázal na to, že je právne nemožné, aby
nároky z predmetnej kúpenej zmluvy rozhodoval súd v Spolkovej republike Nemecko podľa slovenských
zákonov.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),

rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379,
§ 380 ods. 1 zákona CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania

podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a

námietkypredostretéžalobcomvodvolacomkonaníbolopreskúmaniesprávnostipostupuarozhodnutia
súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky konať v predmetnej veci v
zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000, o príslušnosti a
uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

9. Dňom 10.1.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie EP a Rady č 1215/2012 o príslušnosti a uznávaní
a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I bis), ktoré
sa použije v zmysle článku 66 odsek 1 tohto Nariadenia na konania začaté po 10.1.2012. Právomoc
slovenského súdu v danej veci je preto potrebné posúdiť podľa Nariadenia Brusel I.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že uznesením č.k. 4C/6/2012-68 zo dňa 26.3.2012 bol žalovaný,
fyzická osoba súdom prvej inštancie vyzvaný k tomu, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný písomným
podaním z 21.5.2012 súdu prvej inštancie oznámil, že z dôvodu jeho bydliska v Spolkovej republike
Nemecko namieta právomoc slovenského súdu konať v predmetnej veci.

11. Prejednávaná vec je vecou s medzinárodným prvkom, ktorý je daný miestom bydliska žalovaného
v členskom štáte Európskej únie, v Spolkovej republike Nemecko. Slovenská republika je členským
štátom Európskej únie a musí sa riadiť predpismi, ktoré Európska únia vydala, a ktoré Slovenská
republika svojím vstupom prevzala do svojho právneho poriadku. Súd prvej inštancie sa preto správne
v rámci skúmania podmienok konania zaoberal otázkou jeho medzinárodnej právomoci na prejednanie

a rozhodnutie tohto sporu v zmysle podmienok právomoci daných Nariadením Brusel I.

12. Pravidlá pre určenie právomoci sú v Nariadení Brusel I hierarchicky usporiadané. Základným
pravidlom pre určenie právomoci súdu je podľa článku 2 Nariadenia Brusel I bydlisko žalovaného.
Výlučná právomoc súdu je daná len vo veciach poistných, spotrebiteľských a individuálnych pracovných

zmlúv. Výnimkou je právomoc založená podľa článku 24 Nariadenia Brusel I a voľbou súdu v súlade s
článkami 13,17,21 respektíve 23 Nariadenia Brusel I, ktorú ale v predmetnej veci strany sporu (strany
zo záväzkového zmluvného vzťahu) neurobili. Námietka žalobcu, že strany sporu si dohodou v článku X
kúpnej zmluvy zvolili právomoc slovenského súdu právne neobstojí. Podľa článku X kúpnej zmluvy strán
sporu zo dňa 15.1.2010 sa zmluva a právne vzťahy z nej vyplývajúce riadia ustanoveniami zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi na území
Slovenskej republiky. Z výkladu obsahu tohto článku vyplýva dohoda zmluvných strán o rozhodnom
hmotnom práve, ktorým majú byť riešené právne nároky zo zmluvy, ale nie dohoda o právomoci súdu
Slovenskej republiky na konanie o nich. Občiansky zákonník otázku právomoci súdov nerieši a kvšeobecne záväzným právnym predpisom platným na území Slovenskej republiky, na ktoré odkazuje
dojednanie účastníkov predmetnej zmluvy patrí aj Nariadenie Brusel I, ktoré otázku právomoci súdu na
konanie o určitej veci záväzne pre Slovenskú republiku upravuje.

13. V hierarchii pravidiel pre určenie právomoci po pravidle všeobecnej, výlučnej právomoci a právomoci
dohodnutej nasleduje osobitná právomoc respektíve právomoc daná na výber upravená v článkoch 5
až 7 Nariadenia Brusel I. Podľa článku 5 bod 1 a), c) Nariadenia Brusel I platí, že osobu s bydliskom
na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde

podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je premetom žaloby. Právny základ sporu v danej veci vyplýva
zo zmluvy o kúpe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Slovenskej republike, teda miestom zmluvného
plneniajeSlovenskárepublika.Pravidloovšeobecnejprávomocizaloženémiestombydliskažalovaného
(článok 2 Nariadenia Brusel I) je doplnené v článku 5 bodu 1 Nariadenia Brusel I pravidlom o osobitnej
právomoci v zmluvných veciach, ktoré je odôvodnené existenciou väzby zmluvy a súdu, ktorý má o
spore rozhodovať (rozsudok Súdneho dvora EU z 3.5.2007 vo veci C-386/25, Color Drack GmbH proti

Lexx International Vertiebs GmbF, bod 22). Nárok na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny je nárokom zo
zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EU, v zmysle ktorej
musia byť ustanovenia Nariadenia Brusel I vykladané s ohľadom na jeho systematiku a cieľ. Takýto
záver sa vzťahuje aj na výraz „veci týkajúce sa zmluvy alebo nároky zo zmluvy v zmysle článku 5 bodu
1 písmeno a) Nariadenia Brusel I (rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 18.7.2013 vo veci C-147/12,

„OFAB, „Ostergötlands Fastigheter AB proti Frank Koot and Evergreen Investments BV, bod 27). Z toho
vyplýva, že osoba ktorá má bydlisko na území niektorého členského štátu môže byť v inom členskom
štáte žalovaná pokiaľ predmet sporu tvorí nárok zo zmluvy, na tom súde, ktoré je miestom zmluvného
plnenia a týmto miestom je v danej veci Slovenská republika. Tým je daná aj medzinárodná právomoc
súdov Slovenskej republiky.

14. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podmienky právomoci súdu Slovenskej republiky na
konanie v predmetnej veci čím zaťažil konanie procesnou vadou z dôvodu ktorého, odvolací súd
napadnuté uznesenie v zmysle § 389 písmeno a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, pretože konanie sa nekonči. O týchto
trovách rozhodne súd prvej inštancie v končenom rozhodnutí (§ 262 a nasl. CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 CSP).