Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. marec 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204736
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7919204736.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Mesto Sečovce, Nám. sv.

Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce, IČO: 00 331 899, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Vrábeľ,
advokát, so sídlom Hlavná 70, 040 01 Košice, proti žalovanej: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
X, XXX XX W., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd podielové spoluvlastníctvo Mesta P. a S. B., rod. U. k nehnuteľnostiam parcele registra „C“
evidované na katastrálnej mape parc. č. 1983/1 - orná pôda o výmere 19 m2, parc. č. 2099/22 - trvalý
trávny porast o výmere 124 m2 a parc. č. 2099/38 - trvalý trávny porast o výmere 25 m2 a nehnuteľnosti
parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu a to parcelné číslo 914/8, orná pôda o výmere 263

m2 vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P., okres A. z r u š u j e.

II/ Nehnuteľnosti parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 1083/1 - orná pôda o výmere 19
m2, parc. č. 2099/22 - trvalý trávny porast o výmere 124 m2 a parc. č. 2099/38 - trvalý trávny porast o
výmere 25 m2 a nehnuteľnosti parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu, a to parc. č. 914/8
- orná pôda o výmere 263 m2 vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P., okres A. sa
prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu.

III/ Žalobca je povinný uhradiť žalovanej za náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vo výmere 215,50 m2
sumu 2.968 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV/ Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 18.10.2019 podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal zrušenie podielového
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku parcela registra E KN číslo 914/8, druh pozemku: orná
pôda, o výmere 431 m2, nachádzajúci sa v okrese A., v obci P., k. ú. P., vedeným Okresným úradom A.,

katastrálny odbor, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX a túto prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu. Žalobca je povinný titulom finančného vyporiadania zo zrušenia podielového spoluvlastníctva
strán sporu zaplatiť žalovanej v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, sumu 1073,19 Eur.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
pozemku - parcela registra „E“, parcelné číslo 914/8, druh pozemku: orná pôda, výmera 431
m2, spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/2 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/2, nachádzajúcej sa v

katastrálnom území P., okres A., obec P., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom A., katastrálny odbor (ďalej len ,,nehnuteľnosť“). Na časti nehnuteľnosti je postavená
miestna komunikácia, ktorá podľa evidencie žalobcu bola vybudovaná ešte v roku 1985 a v súčasnosti
má názov ,,Ulica D.“. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2016 previedla žalovaná svojspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti tretej osobe L. N. bez toho, aby ho žalobcovi ako druhému
spoluvlastníkovi ponúkla na odkúpenie jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná porušila predkupné právo
žalobcu, preto žalobca dňa 05.02.2019 zaslal L. N. žiadosť o stanovisko k návrhu na vyporiadanie

spoluvlastníckeho vzťahu. L. N. na žiadosť žalobcu nereagoval, následne však bola na LV č. XXXX
vyznačená plomba a žalobca po nahliadnutí do spisu na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor
dňa 22.05.2019 zistil, že žalovaná ako pôvodná predávajúca uzatvorila s L. N. ako pôvodným kupujúcim
Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2016, ktorá bola v Časti B: Vlastníci a iné oprávnené
osoby zapísaná ako titul nadobudnutia pod Z-961/2019 na žalovanú ako pôvodnú predávajúcu.

Uznesením č. 63/2019 zo VI. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v P. konaného dňa 06.06.2019 bola
schválená kúpa spoluvlastníckeho podielu žalovanej za kúpnu cenu 1073,19 Eur, t. j. za 4,98 Eur/
m2. Žalobca zaslal žalovanej dňa 12.06.2019 Ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná
reagovala na ponuku listom zo dňa 28.06.2019, v ktorej uviedla, že cenová ponuka žalobcu ju neoslovila
a navrhla odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti od žalobcu. Žalobca zaslal žalovanej
Ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu zo dňa 12.08.2019, v ktorej opätovne ponúkol odkúpenie

jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a bližšie špecifikoval aj z čoho vychádzal pri určení
výšky cenovej ponuky. Poukázal tiež na miestnu komunikáciu, ktorá je na nehnuteľnosti vybudovaná
a z tohto dôvodu nie je možné, aby žalobca odpredal žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca
zároveň žalovanú vyzval, aby navrhla cenu, za ktorú je ochotná predať jej spoluvlastnícky podiel.
Žalovaná v liste zo dňa 02.09.2019 nenavrhla cenu, za ktorú by bola ochotná svoj spoluvlastnícky podiel

odpredať a opätovne žiadala uvedenie účelu, na ktorý by žalobca ako výlučný vlastník v budúcnosti
nehnuteľnosť využíval. Žalobca sleduje verejnoprospešný účel a preto navrhol súdu, aby prihliadol
na účelné využitie nehnuteľnosti, na ktorej je vybudovaná miestna komunikácia, ktorá zabezpečuje
vstup k rodinným domom a ktorá má slúžiť obyvateľom mesta. Z ustanovenia §142 ods. 1 tretej vety
Občianskeho zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci je, že ide o rozdelenie ,,dobre možné“. Táto podmienka nie je
naplnená obyčajnou faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci,
ale tiež funkčným opodstatnením takého rozdelenia. Žalobca tiež poukazál na to, že žalovaná nemá
a ani v minulosti nemala záujem udržať si vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo preukazuje uzavretie
kúpnej zmluvy ešte v r. 2016, ktorou svoj spoluvlastnícky podiel previedla na tretiu osobu.

3. Žalobu s prílohami súd doručoval žalovanej, ktorá ich prevzala dňa 18.11.2019. Dňa 04.12.2019
žalovaná doručila súdu vyjadrenie v ktorom uviedla, že žalobca Mesto P. odvádza svoj vlastnícky
podiel 1-inu k parcele reg. EKN č. 914/8 o výmere 431 m2, kat. úz. P. síce na základe zápisu pri
ROEP v roku 2005 v prospech Mesta P., bez delimitačného protokolu podľa zákona č. 138/1991 Zb.

Citovaná parcela bola pôvodne zabratá štátom (vraj na základe údajného rozhodnutia ONV v A. čís.
výst. 6228/1960 v PKV vl. č. 2702) Anne G., naposledy bytom P. (babka žalovanej), preto žalovaná má
pochybnosti o zákonnosti právneho aktu zabratia jej majetku, teda aj o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu
v tomto konaní. Vzhľadom na to, že žalovanej matka vycestovala do zahraničia v r. 1949, žalovaná
nedisponuje s citovaným rozhodnutím bývalého ONV A. a nie je v jej možnosti zabezpečiť takúto

listinu, ktorou by sa preukázala vecná legitimácia žalobcu, preto navrhuje súdu, aby zaviazal žalobcu na
predloženie listiny súdu a preukázanie vecnej legitimácie v tomto konaní ako žalobca k predmetu žaloby.
Žalovaná má vážne pochybnosti o oprávnenosti vlastníctva žalobcu v 1-ine a o postavení žalobcu v
tomto konaní, pretože v minulosti bývalé MNV mohli nadobúdať takto majetok štátu iba do dočasného
užívania, ak príslušné štátne orgány nerozhodli inak alebo ak to nevyplývalo zo zákona. Iba pri trvalom

užívaní majetku štátu bývalým MNV bolo možné delimitovať majetok (podiel 1-inu k predmetu žaloby)
z vlastníctva štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Delimitácia parcely reg. „E“ č. 914/8 podľa
zákona č. 138/1991 Zb. v prospech Mesta P., nie je preukázaná. Bývalému MsNV P. nie je právny
nástupca súčasné Mesto P.. Od pochybného vedenia vlastníckeho podielu 1-ina k parc. reg. „E“ č.
914/8 v prospech Mesta P., cit. pozemok bol nerušene užívaný do r. 2018 ako „miestna komunikácia“

pre vlastníkov okolitých stavebných pozemkov v súlade s územných plánom mesta bez výhrad okolitých
vlastníkov stavebných pozemkov. Žalovaná L.. B., r. U. sa stala podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine k
parc. reg. „E“ č. 914/8 v katastrálnom území P. v konaní 14D/329/2015 po L. U. (r. G.). Je pravdou, že v
roku 2016 L.. Z. B. previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1-inu k parc. reg. „E“ č. 914/8 na L. N., vlastníka
pozemku parc. reg. CKN č. 2099/11 a okolie v katastrálnom území P.. Začiatkom roka 2019 vlastník

pozemku parc. reg. CKN č. 1986, a to MUDr. M. T. (býva vedľa sv. M. N.) prejavil údajnú nespokojnosť,
že p. N. užíva časť pozemku vo vlastníctve 1-iny Mesta P., napriek tomu, že v tom čase p. M. N. od
r. 2016 bol spoluvlastníkom v l/2-ine parc. reg. „E“ č. 914/8 v katastrálnom území P.. V záujme
riešenia užívacích vzťahov iba pre MUDr. M. T. žalobca odmietol akékoľvek dohody s M. N., ktorý navrholžalobcovi, že prevedie darom celý vlastnícky podiel 1-inu na Mesto P. s tým, že mu žalobca umožní
nájomnou zmluvou užívať za náhradu, podľa stanovených podmienok vo VZN Mesta P., plochu 11x3 m
z parc. reg. „E“ č. 914/8 v katastrálnom území P., na Ul. D.. Žalobca nemá záujem riešiť užívací vzťah

vo verejnom záujme, chce žalobou riešiť iba nespokojnosť MUDr. M. (hoci M. N. v tom čase od r. 2016
do mája r. 2019 bol platným spoluvlastníkom, žalobcovi užívací stav nevadil od r. 1995 do mája r. 2018,
t.j. 23 rokov). Žalovaná a M. N. napokon uzavreli dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy (z r. 2016),
žalovaná (predávajúca) následne vrátila M. N. celú kúpnu cenu.
Žalobca pristúpil k podaniu žaloby iba v záujme MUDr. M. T. a nie vo verejnom záujme mesta, ako

tvrdí v žalobe. Je potrebné konštatovať, ak by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, ako
to navrhuje žalobca, vo veci užívacích vzťahov by sa nič podstatné nezmenilo, pretože p. N. L., ako
občanovi Mesta P. predsa nemožno zabrániť prechádzať cez parcelu reg. „E“ č. 914/8, prípadne, aby
jeho klienti sa zastavili na verejnej miestnej komunikácií. Žalovaná navrhla súdu, aby zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetu žaloby v celom rozsahu odmietol (zastavením
konania) z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, prípadne navrhla žalobu zamietnuť s

prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa a aj z týchto dôvodov:
a/ Mesto P. od vedenia ako spoluvlastník k pozemku parc. reg. EKN č. 914/8 v podiele 1-iny nejavilo
záujem o kúpu podielu 1-iny pred nadobudnutím vlastníctva žalovanou L.. B. S.,
b/ Súčasný záujem o podiel 1-inu L.. B. prejavuje záujem nie z vlastnej vôle, ale vôle MUDr. M., aby
p. N. bol obmedzovaný užívať „miestnu komunikáciu“, ako prístupovú cestu k jeho pozemku parc. reg.

CKN č. 2099/11 v katastrálnom území P..
c/ Uvedeným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva „záujmy“ MUDr. M. sa
nepominú, pretože p. N. verejnú komunikáciu bude užívať naďalej.
d/ Ak by sa aj zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo podľa návrhu žalobcu tým sa vytvorí
priestor na neoprávnené zasahovanie do práva L. N. užívať parcelu reg. „E“ č. 914/8 v katastrálnom

území P. obmedzene alebo nastane situácia neprimeraného obmedzenia práva M. N., čo vyvolá ďalší
súdny spor medzi žalobcom a susedmi čo žalovaná nepovažuje za správne,
e/ Vzhľadom na spoločenské postavenie MUDr. M. T. (lekár) a M. N. (iba opravár) aj súčasne vážne sa
zasahuje do práv M. N. vedením Mesta P., resp. poslancami prijatím nespravodlivých uznesení, ktorými
vedenie Mesta P. bude opäť viazané, ako v prípade uznesenia mestského zastupiteľstva č. 63/2019

z 06.06.2019, ktorým obchádzajú vlastné vnútorné VZN z r. 2015, pretože stanovili kúpnu cenu od
žalovanej vo výške 4,98 Eur/m2, teda celkovú kúpnu cenu na sumu 1073,19 Eur, pričom samotné VZN
Mesta P. z r. 2015 stanovuje podľa cenovej mapy predaj pozemku mestom pre iné osoby minimálne vo
výške 13 až 25 Eur/m2 a nie 4,98 Eur/m2, ale kúpu chcú iba za uvedenú sumu, pritom je nesporné, že
ide o miestnu komunikáciu aj podľa územného plánu Mesta P. a sa posudzuje pozemok nie podľa druhu

pozemku podľa údajov katastra, ale podľa skutočného využitia (Nález ÚS II 108/2018). Ak súd dospeje k
záveru, že žalobu nemožno odmietnuť a ani prihliadnuť na dôvody osobitného zreteľa, až potom navrhla
žalovaná prihliadnuť na uvádzané VZN Mesta P. z r. 2015 aj súčasne platného s cenovou mapou, kde
v prílohe sa má nachádzať aj cenová mapa Mesta P. pre prípad predaja pozemkov Mestom P. pre iné
osoby a v súlade s cenovou mapou Mesta P. stanoviť náhradu za jej vlastnícky podiel.

4. Žalobca dňa 27.12.2019 doručil súdu repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenie žalovanej, že žalobca
odvádza svoj vlastnícky podiel 1-inu k parcele registra „E“ parcelné číslo 914/8 katastrálne územie P. /
ďalej iba „parcelné číslo 914/8“/ o výmere 431 m2 k.ú. P. na základe zápisu ROEP v roku 2015, nie
je správne. Z výpisu z LV č. XXXX pod B1/ je zrejmé, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

predchodcom žalobcu k parcele č. 914/8 bola darovacia zmluva zo dňa 02.09.1960 a rozhodnutie ONV
A. číslo výst. 6228/60. Z rozhodnutia Okresného úradu A., katastrálny odbor č. X 141/2018/kz zo dňa
10.07.2018 vyplýva, že ten pristúpil k oprave chýb na LV č. XXXX a LV č. XXXX z dôvodu chybne
(duplicitne) zaevidovanej výmery parcely č. 914/8 pôvodne vo výmere 705 m2, kde má byť správne
výmera 431 m2 a na LV č. XXXX má byť správne výmera 799 m2, ktorej zodpovedá výmera týkajúca

sa parciel registra „C“ č. 1967, 1968 a 1969. Z odôvodnenia rozhodnutia OÚ A., katastrálny odbor
číslo X 141/2018/kz ďalej vyplýva, že parcela v evidencii nehnuteľnosti (EN) č. 914/226 bola vytvorená
geometrickým plánom č. 761-80/75, ktorý bol súčasťou listiny danej na zápis do katastra - kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi L. U., rod. G. ako odpredávateľom časti parcely mpč. 914/8 a Čsl. štátom
v zastúpení MNV v P. zo dňa 11.05.1977 za účelom vytvorenia nových stavebných pozemkov. Aj táto

skutočnosť osvedčuje, že nadobudnutie vlastníckeho práva ku parcele č. 914/8 MNV v P. (predchodca
žalobcu) a následne jej nadobudnutie do majetku žalobcu bolo zo zákona č. 138/1991 Zb. ku dňu
jeho účinnosti dňa 01.05.1991 podľa § 2 ods. 7 cit. zákona. Keďže k prechodu vlastníctva na žalobcu
k parcele č. 914/8 došlo priamo zo zákona, je námietka žalovanej o absencii delimitačných protokolovirelevantná a účelová. Žalobca tiež poukazuje, že žalovaná vo veci netvrdí, že je výlučným vlastníkom
parcely č. 914/8, takže platí zákonom dané pravidlo podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny
zákon) „údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“. Podľa § 7 písm. c)

Katastrálneho zákona, kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, „údaje o vlastníkoch
nehnuteľností“.Podľa§78ods.1Katastrálnehozákonazápisyprávvykonanédo31.12.1992preukazujú
pravdivosť skutočnosti v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 78 ods. 2 Katastrálne zákona
zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa zák. č. 265/1992 Zb. sa považujú za zápisy práv k
nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto zákona. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia „Podľa tohto zákona sa

zapisujú aj práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uzavretých pred l. januárom 1993, ak nebol podaný
návrh na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaná do podania žaloby uznávala vlastníctvo žalobcu k
parcele č. 914/8 v podiele 1, ktorý na rozdiel od žalovanej je aj výlučným vlastníkom stavby „miestnej
komunikácie“ (podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb.) nachádzajúcej sa na parcele č. 914/8 a na parcele
reg. „C“ 3581/1. S poukazom na ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. nositeľom dôkazného bremena na
preukázanie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v konaní vo veci je žalovaná. Tvrdenie žalovanej,

že pozemok parcela č. 914/8, t.č. už parcela reg. „C“ č. 2099/22 a parc. č. 2099/38 bola vlastníkmi
okolitých pozemkov nerušene užívaná do roku 2018, na ktorej je časť stavby miestnej komunikácie v
súlade s územným plánom bez výhrad, nie je pravdivé. Vlastník susedného pozemku p. N. L., ktorého
pozemok má hranicu s parc. „C“ 2099/22 - časť miestnej komunikácie na Ružovej ulici dlhodobo používa
túto miestnu komunikáciu na odstávku a vykonávanie opráv osobných motorových vozidiel priamo na

tejto komunikácii a koná tak v rozpore so zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon). Nespokojnosť občanov z Ružovej ulice k hromadným odstávkam áut a vykonávaniu opráv na
prístupovej komunikácii k rodinným domom vyjadril najmä vlastník susednej nehnuteľnosti p. J. M. a
ďalší sused pán M. Žalovaná opakovane porušuje povinnosti pri hospodárení spoločnou vecou, keď
najprv nezákonne bez súhlasu žalobcu ako spoluvlastníka parcely č. 914/8 previedla svoj vlastnícky

podiel k tejto parcele v celosti na tretiu osobu p. N. M. a následne po spätnom získaní podielu 1
do svojho vlastníctva bez súhlasu žalobcu uzatvorila s p. N. ako nájomcom dňa 04.06.2019 nájomnú
zmluvu na dlhodobý prenájom 20 rokov časti pôvodnej parcely reg. „E“ 914/8 vo výmere 25 m2, ktorej
zodpovedá pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcela re. „C“ 2099/38. Na parcele reg. „C“, parc.
č. 2099/22, parc. č. 2099/38 zapísané na LV XXXX ako aj na parcele reg. „C“ č. 3581/1 zapísanej

na LV č. XXXX sa nachádza stavba „miestna komunikácia“ vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorú
žalobca nadobudol do vlastníctva na základe zák. č. 135/1961 Zb.. Žalovaná uzatvorením nájomnej
zmluvy s treťou osobou bez súhlasu žalobcu nezákonne zasiahla do vlastníckych práv žalobcu ako
výlučného vlastníka stavby „miestnej komunikácie“. Žalobca podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 135/1961 Zb.
je povinný odstraňovať závady v zjazdnosti a schodnosti miestnych komunikácií. Podľa § 3d ods. 5

cit. zákona žalobca vykonáva správu miestnych komunikácií medzi činnosti, ktoré patrí najmä údržba,
oprava a rekonštrukcie miestnej komunikácie. K nerušenému výkonu správy miestnej komunikácie je
vo verejnom záujme potrebné, aby vlastník stavby (miestna komunikácia) bol aj výlučným vlastníkom
pozemku. Žalobca sa opakovane pokúšal o dobrovoľné usporiadanie vlastníckych práv k predmetu
sporu, avšak bezúspešne. Poukazujeme na dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou. Žalovaná

vo veci predložila dôkazy na čl. 34 až 40 súdneho spisu, ktoré neboli predložené finančnej a stavebnej
komisii žalobcu, čo nič nemení na skutočnosti, že návrh p. N. nemohol byť akceptovaný pre rozpor
so zák. č. 135/1991 Zb., o čom bol p. N.k písomne vyrozumený. Poukazujeme na dôkaz list zo
dňa 05.02.2019. Podľa VZN č. 5/2015 Zásady hospodárenia s majetkom mesta, ktoré sú verejne
dostupné na internetovej stránke mesta a ktorých podstatnú časť doložila žalovaná v konaní vo veci

vyplýva, že cena kúpy pre nadobudnutie nehnuteľnosti do majetku žalobcu je uvádzaná orientačne a
na túto skutočnosť bola žalovaná upozornená v liste s ponukou zo dňa 12.08.2019. Žalobca zároveň
v predmetnom vyjadrení vzhľadom na zmeny a skutočností, ktoré nastali po podaní žaloby a ktoré sa
týkajú výmery miestnej komunikácie, najmä jej upresnenie už iba v registri „C“ podľa nových parcelných
čísiel podal návrh na zmenu žalobného návrhu, resp. jeho upresnenie, kde sa predmet sporu bude týkať

výlučne už iba miestnej komunikácie.

5. V uvedenom podaní zo dňa 27.12.2019 žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c, d CSP, ktorýmsúdu navrhol, aby sa žalovaná zdržala
nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX k. ú. P. ako pozemky parcely reg. „C“ s

parcelným číslom 2099/22 trvalé trávne porasty o výmere 124 m2, parcelným číslom 2099/8 trvalé
trávnatý porast o výmere 25 m2 v podiele 1 a to v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia,
zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosť alebo družstva až
do právoplatného skončenia tohto konania. Uznesením č. k. 17C/53/2019-82 zo dňa 27.01.2020 súdnávrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 14.02.2020.

6. Vo vyjadrení zo dňa 03.04.2020 (č. l. 102 spisu) žalovaná opätovne namietala aktívnu legitimáciu
žalobcu v tomto konaní. V ďalšom k nájomnému vzťahu citovala ust. § 14 zákona č. 504/2003 Z. z. v
zmysle ktorého aj menšinový spoluvlastník je oprávnený bez súhlasu spoluvlastníka uzavrieť nájomnú
zmluvu. Znovu poukázala na to, že žalobcovi v tomto konaní nejde o verejný záujem.

7.Žalobcavovyjadrenízodňa06.05.2020(č.l.121spisu)uviedol,žežalovanánepreukázalanedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, pričom poukázal na predložené výpisy z LV č. XXXX, z ktorých je zrejmé,
že žalobca je tam zapísaný ako podielový spoluvlastník s podielom 1. Podľa pozemnoknižnej vložky
č. 1146 pod B2 je uvedené vlastnícke právo J. G. - L., rod. M. manželka L. G. - L. v 1 k majetkovej
podstate pod A. Podľa prehlásenia daného v Q. dňa 19.01.1949 vkladá sa vlastnícke právo pre Čsl. štát
v správe MNV v P. pod B2 v 1. Podľa darovacej zmluvy zo dňa 02.09.1960 a rozhodnutia ONV v A. číslo

vyst. 6228/60 odpisuje sa nová parcela č. 914/8 do novej vložky č. 2702 PKV, kde pod B2 sa zapisuje
vlastnícke právo Československému štátu v správe MsNV v P. v polovici. Priamo zo zákona č. 138/1991
o majetku obci ku dňu 01.05.1991 na žalobcu prešli veci z majetku Slovenskej republiky vyšpecifikované
v § 2 cit. zákona. Žalobca poukázal na LV č. XXXX, kde je uvedené, že žalovaná nadobudla vlastnícke
právo k parcelám v podiele 1 na základe osvedčenia o dedičstve 14D/329/15 zo dňa 16.09.2015 a

žalovanánepreukázala,žejevýlučnýmvlastníkomvpodiele1/1kpôvodnejparceleč.914/8vsúčasnosti
parcela reg. „C“ č. 2099/22 o výmere 124 m2, parcele č. 2099/38 o výmere 25 m2, parcele č. 1983/1 o
výmere 19 m2 ako aj parcele reg. „E“ č. 914/8 o výmere 263 m2. Žalovaná až po 42 rokoch pokojného
užívania pozemkov žalobcom, nenamietala vlastníctvo žalobcu. Žalobca tiež poukázal, že pri parcele
reg. C parcela č. 2099/22 o výmere 124 m2 a parcele č. 2099/38 o výmere 25 m2 druh pozemku trávnatý

porast tento údaj sa nezhoduje so skutočnosťou. V danom prípade ide o zastavané pozemku stavbou
miestnej komunikácie, preto je vylúčená aplikácia zák. č. 504/2003 Z. z.. Žalobca na základe znaleckého
posudku I.. S. A. č. 8/2020 určil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej v sume 1.030
Eur pri zrušení podielového spoluvlastníctva k parcelám reg. C č. 2099/22 o výmere 124 m2 a parcele
č. 2099/38 o výmere 25 m2.

8. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2020 žalovaná opätovne namietala aktívnu legitimáciu žalobcu a verejný
záujem. K znaleckému posudku ing. A. uviedla, že žalobca jej ponúka kúpnu cenu vo výške 4,98 Eur/
m2, pričom znalec určil rozsah vo výške 13,77 Eur/m2, ktorý je na dolnej hranici podľa VZN mesta P..
Nesúhlasila, aby predmetom vysporiadania bola iba parcela č. 2099/22 o výmere 124 m2 a parcele č.

2099/38 o výmere 25 m2, ale aj parcela č. 914/8 reg. „E“, t. č. parcela reg. C č. 2215 o výmere 262 m2.

9. V ďalších vyjadreniach strán sporu títo zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak ako je to obsiahnuté

v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.03.2022 a zistil tento skutkový stav veci:

11. Uznesením zo dňa 28.02.2022 súd pripustil zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcu doručeným
súdu 29.11.2021.

12. Podľa výpisu z LV č.XXXX k. ú. P., okres A., obec P., žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku, parcela reg. E, parc. č. 914/8, druh pozemku orná pôda o
výmere 431 m2, žalobca v podiele 1 a podiel žalovanej 1.

13. Z listov žalobcu adresovaných žalovanej zo dňa 12.06.2019, zo dňa 12.08.2019 vyplýva, že žalobca

žalovanú oslovil s možnosťou dohody ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
kde navrhol žalovanej odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 4,98 Eur/m2, pričom v
ďalšom liste žalobca vyzval žalovanú, aby sama žalovaná navrhla cenu, za ktorú je ochotná predať svoj
spoluvlastnícky podiel.

14. Žalovaná v listoch adresovaných žalobcovi zo dňa 28.06.2019 a 02.09.2019 uviedla, že žalobca
neuviedol na aký účel využitia žiada odkúpiť jej podiel a tiež, že cenová ponuka žalobcu ju neoslovila
pre nízku cenovú ponuku.15. Zo znaleckého posudku č. 8/2020 predloženého žalobcom, vyhotoveného znalcom I.. S. A. vyplýva,
že tento určil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej v sume 1.030 Eur za parcelu č.
2099/22 o výmere 124 m2 a parcelu č. 2099/38 o výmere 25 m2.

16. Žalovaná v konaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

17. Vecná legitimácia ako taká je stav, vyplývajúci z hmotného práva a je daná vtedy, ak jeden účastník
je subjektom práva a druhý na opačnej strane subjektom povinnosti. O aktívnu vecnú legitimáciu

navrhovateľa ide vtedy, ak mu patrí nárok, ktorý žalobou uplatňuje a pasívnu, ak odporca má skutočne
povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom navrhovateľ domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že navrhovateľ nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a odporca nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009).

19. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý
žalovaná zdôvodnila tým, že má vážne pochybnosti o oprávnenosti vlastníctva žalobcu v 1-ine, avšak
žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala.

20. V zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, sú údaje katastra,
medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch
nehnuteľností, hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie teda vyjadruje
právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde
najavo opak. V občianskom súdnom konaní môže súd riešiť prejudiciálne otázky. Posúdenie otázky

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci nie je otázkou uvedenou v § 193 CSP, ustanovenie ktorého
taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky predbežné. Preto je súd
oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne za splnenia podmienok uvedených v § 194 ods. 1 CSP, t. j. za
predpokladu, že o tejto otázke už nebolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie.

21. Súd mal preukázané vlastníctvo žalobcu zo žalobcom predložených listinných dôkazov. Podľa listu
vlastníctvač.5076zodňa19.12.2019jezrejmé,žežalobcajeuvedenýakovlastníkspodielom1.Titulom
nadobudnutiavlastníckehoprávapredchodcomžalobcukparceleč.914/8boladarovaciazmluvazodňa
02.09.1960 a rozhodnutie ONV A. číslo vyst. 6228/60. Z rozhodnutia Okresného úradu A. katastrálny
odbor č. X 141/2018/kz zo dňa 10.07.2018 vyplýva, že ten pristúpil k oprave chýb na LV č. XXXX a

LV č. XXXX z dôvodu chybne, duplicitne zaevidovanej výmery parcely č. 914/8 pôvodne vo výmere
705 m2, kde má byť správne výmera 431 m2 a na LV č. XXXX má byť správne výmera 799 m2, ktorej
zodpovedá výmera týkajúca sa parciel registra C č. 1967, 1968, 1969. Parcela č. 914/226 bola vytvorená
geometrickým plánom č. 761-80/75, ktorý bol súčasťou listiny danej na zápis do katastra (kúpnej zmluvy
uzatvorenejmedziL.U.akoodpredávateľomčastiparcelympč.914/8aČsl.štátomvzastúpeníMNVvP.

zo dňa 11.05.1977 za účelom vytvorenia nových stavebných pozemkov. Žalobca je právnickou osobou
zriadenou podľa zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení. Zákonom č. 138/1991 Z. z. o majetku
obci ku dňu 01.05.1991 prešli na žalobcu veci z majetku Slovenskej republiky uvedené v § 2 cit. zákona.
S poukazom na uvedené súd mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
pozemku parcela, parc. č. 914/8 o výmere 431 m2. V ďalšom súd pristúpil k návrhu žalobcu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

22.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zrušenie a následné vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je možné len vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o
zrušení či vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, súd po absencii dohody podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka.

26.Keďževdanejvecikdohodemedzistranamisporu(podielovýmispoluvlastníkmi)nedošlo,kzrušeniu

a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.

27. Pri vyporiadaní súd rozhoduje postupom stanoveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
teda tak, že najprv skúma možnosť reálneho rozdelenia veci a len ak to nie je možné, alebo strany
dôvodne odmietajú takýto postup, prikročí k prikázaniu veci za náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom.

28. Súd poukazuje na to, že v konaní musí postupovať tak, že najskôr skúma možnosť reálneho
rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia
prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. S poukazom na uvedené skutkové

zistenia ohľadne predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce,
ich veľkosť, polohu, veľkosť spoluvlastníckych podielov využitie pozemku, ako aj obmedzenia dané
zákonom § 21 až 24 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ktorý zakazuje drobenie poľnohospodárskych pozemkov pod výmeru 2.000 m2, súd
dospel k záveru, že reálne rozdelenie (väčšiny) pozemkov nie je účelné a preto pristúpil k zrušeniu a

vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu.

29. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21.03.2022 po tom, čo súd pripustil zmenu žalobného návrhu, k tomuto
nemala námietky. Nesúhlasila iba s výrokom IV., aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu.

30. Súd preto rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v zmysle druhého
zákonom predpokladaného dôvodu a to prikázaním veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Súd
pritom prihliadal aj na veľkosť podielov a účelné využitie veci, ktoré zistil u žalobcu. Nakoľko záujem
o prikázanie do vlastníctva vyslovil žalobca, u ktorého je predpoklad riadneho obhospodarovania, súd

rozhodoltak,žepozemkyšpecifikovanévovýrokovejčastitohtorozsudkuprikázaldovlastníctvažalobcu
v podiele 1/1.

31. Súd pri určení primeranej náhrady za predmetné pozemky vychádzal z ceny navrhnutej žalobcom
podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 8/2020 (13,77 Eur/m2) a uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 2.968 Eur.
Povinnosť úhrady súd uložil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

32.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

33. Súdu nedá nad rámec uvedeného uviesť, že vyjadrenia žalovanej do času pokiaľ súd uznesením zo
dňa 11.10.2021 (č. l. 276-278) nepripustil zastúpenie žalovanej ňou zvoleným zástupcom JUDr. Pavlom
Pačutom, aby tieto odrážali skutočné oprávnené záujmy žalovanej.34. O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca bol v konaní úspešný, vznikol mu teda nárok na náhradu trov konania, avšak žalobca pred

súdom navrhol, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, preto súd aj vzhľadom
na predmet sporu o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

35. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.