Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/243/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404120025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1404120025.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa:
Správcovské bratislavské družstvo, Drobného 27, Bratislava, IČO: 35803843, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Viera Malinowska, s.r.o., Brnianska 43, Bratislava, proti odporcovi: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00169731, zastúpený JUDr. Jozef Drvár, advokát,
Belinského 16, Bratislava, o zaplatenie 6.166,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia I. Y. a spol. sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.12.2004 domáhali, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 6.166,13 eur s prísl. titulom dlhu z konečného vyúčtovania fondu prevádzky,
údržby a opráv domu, ktorý vyplýva z potvrdenia zo dňa 15.3.2002.

Návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na u. P. R.
10, 12 v Bratislave. Na základe zmluvy o výkone správy č. 25/2001 uzavretej v zmysle § 8 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov medzi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a Správcovským bratislavským družstvom , Drobného
27, Bratislava, IČO: 358 03 843 vykonáva správca od 1.1.2002 správu tohto objektu. Do 31.12.2001
vykonával správu objektu odporca. V zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. bol odporca povinný nevyčerpané
prostriedky určené na údržbu a opravy domu, bytu a nebytového priestoru v dome previesť na fond
prevádzky, údržby a opráv domu (ďalej len FPÚO), ktorý bol pre navrhovateľa zriadený na samostatnom
bankovom účte a vedie ho v zmysle čl. III bod 4.1 písm. a/ zmluvy o výkone správy správca. Dňa
2.10.2001 odporca uznal nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravy domu, bytov a nebytových
priestorov v dome k 31.12.2000 ako svoj dlh voči navrhovateľovi. Zároveň sa v uznaní dlhu zaviazal,
že tvorba a čerpanie fondu FPÚO za obdobie od 1.1.2001 do 31.10.2001 bude predmetom konečného
vyúčtovania, ktoré spracuje do 30.12.2001. Keďže odporca lehotu na konečné vyúčtovanie nedodržal,
správca, ako mandatár odporcu vyhotovil na základe dokladov k ročnej účtovnej závierke odporcu za
rok 2001 dňa 15.3.2002 potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní FPÚO, v ktorom potvrdzuje
stav vzájomných záväzkov a pohľadávok ku dňu ukončenia správy odporcom vo výške 6.166,13 eur.
Konečné vyúčtovanie bolo zrealizované 12.3.2003 a na jeho základe vznikol odporcovi dlh s výškou
uvedenou v potvrdení z 15.3.2002.

Podaním zo dňa 31.5.2006 navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne navrhli zámenu
navrhovateľa.

Uznesením zo dňa 17.8.2007 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajších navrhovateľov
(jednotlivých spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. P. R. 10, 12 v
Bratislave) vstúpil ako navrhovateľ Správcovské bratislavské družstvo, Drobného č.27, Bratislava, IČO:
35 803843.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že odporca bol do 31.12.2001 správcom tohto
bytového domu, ale faktickú správu domu vykonával navrhovateľ a to na základe mandátnej zmluvy zo
dňa 15.2.2001 uzatvorenej medzi SBD BA IV a SBD. V praxi to znamenalo, že navrhovateľ vo februári
2001 vo svojom mene otvoril samostatný bankový účet domu, kde navrhovateľ bol jeho majiteľom
a mal ním dispozičné právo a na tento účet č. XX.XX.XXXX všetci vlastníci bytov platili mesačné
zálohové platby. Bytový dom aj po odchode zo správy odporcu k 31.12.2001 si ponechal pôvodný účet
č. XX.XX.XXXX a novým správcom sa stal navrhovateľ, ktorý aj dovtedy s účtom disponoval. Zostatok
na účte domu k 31.12.2001 bol 354.998,18,-Sk, a tieto finančné prostriedky si bytový dom vzal k
novému správcovi. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca bytovému domu P. R. 10, 12 nepreviedol finančné
prostriedky nie je pravdivé. Z obsahu žaloby vyplýva, že Ing. Q. v tom čase ako štatutár odporcu,
dňa 2.10.2001 vystavil uznanie dlhu k 31.12.2000, pričom z neho vyplýva, že odporca uznal dlh voči
bytovému domu k 31.12.2000 vo výške 315.613,55,-Sk, ktorý sa zaviazal zaplatiť do 31.10.2001
nedôvodne, lebo v uznaní dlhu sa uvádzali len stavy účtovnej evidencie, bez toho, aby boli zohľadnené
nedoplatky. Stav nedoplatkov k 31.12.2000 bol v sume 229.365,-Sk. Je však zrejmé, že sumy uvedené
v uznaní dlhu boli podkladom aj pre vystavenie potvrdenia z 15.3.2002 a konečného vyúčtovania
z 12.3.2003 opäť Ing. Q.om (dnes štatutárom navrhovateľa), preto taktiež nemôžu byť dôvodné. Z
vecnoprávneho hľadiska teda odporca namieta skutočnosť, že v listine ,,uznanie dlhu“ nie sú zohľadnené
nedoplatky vlastníkov v sume 229.365,-Sk k 31.12.2000 a preto uznaná suma ako dlh odporcu nikdy
nevznikol. Zároveň pri kontrole účtovnej evidencie v súvislosti s údajmi uvádzanými v návrhu bolo
zistené, že účtovný stav fondu údržby a opráv k 31.12.1999 t.j. konečný stav bol v sume -1.996,56-Sk
s počiatočný stav k 1.1.2000 bol nesprávne uvádzaný v sume + 64.167,45,-Sk.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o výkone správy č. 25/2001
a dodatkom k nej, výpisom z LV č. XXXX, uznaním dlhu zo dňa 2.10.2001, potvrdením o konečnom
vyúčtovaní zo dňa 15.3.2002, konečným vyúčtovaním zo dňa 12.3.2003, výpisom z Obchodného registra
zo dňa 31.5.2006, zostavou výsledkov ročného vyúčtovania odporcu zo dňa 21.12.2007, zápisnicou
odporcu zo dňa 6.9.1996, znaleckým posudkom č. 0003/2001 zo dňa 7.11.2001, mandátnou zmluvou
zo dňa 15.2.2001 a 27.3.2002, zostavou výsledkov ročného vyúčtovania bytov za rok 2001 odporcu,
zápisnicou č. 05/2000 zo zasadania komisie odporcu pre cash flow konanej 29.12.2000, zostavou
výsledkov ročného vyúčtovania odporcu za rok 2000 zo dňa 7.4.2008, bankovými výpismi z U. banky,
a.s., listinou - Tvorba a čerpanie fondu za objekt 0950, sumárom preplatkov vlastníkov, výpisom z účtu
navrhovateľa, vyúčtovaniami nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených, ako aj ostatným
obsahom spisu, vypočul zástupcov účastníkov, svedkyne Ing. I. K. a I. I. a po poučení podľa § 120 ods.
4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy č. 25/2001 zo dňa 2.10.2001 vykonáva správu
bytového domu na ul. P. R. 10, 12 v Bratislave od 1.1.2002. Do 31.12.2001 vykonával správu bytového
domu odporca. Dňa 2.10.2001 odporca uznal nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravy domu,
bytov a nebytových priestorov v dome vo výške 315.613,55,-Sk ako svoj dlh voči vlastníkom bytov
a nebytových priestorov ku dňu 31.12.2000. Zároveň v uznaní dlhu uviedol, že tvorba a čerpanie Q.
od 1.1.2001 do 30.10.2001 bude predmetom konečného vyúčtovania, ktoré spracuje do 30.12.2001.
Keďže v určenej lehote nebolo konečné vyúčtovanie spracované, navrhovateľ ako mandatár odporcu
vyhotovil na základe dokladov k ročnej účtovnej závierke odporcu za rok 2001 dňa 15.3.2002 potvrdenie
o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu za objekt, v ktorom potvrdzuje stav vzájomných pohľadávok
ku dňu skončenia správy vo výške 185.760,77-Sk ako dlh, ktorý mu vznikol v súvislosti s ukončením
správy ku dňu 31.12.2001.

Zástupca odporcu poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľom predložený uznávací
prejav (uznanie dlhu) zo dňa 2.10.2001 so stavom k 31.12.2000, podpísaný Ing. Q.om a Ing. Opaterným,
konajúcimi za odporcu, odporca neuznáva, keď odporca tvrdí, že uznaný záväzok (dlh) odporcu ku dňu
31.12.2000 ani k 2.10.2001 v deklarovanej výške neexistoval a ani nemohol existovať z objektívnych
dôvodov (napr. existencia nedoplatkov - 229.365,-Sk a ďalšie). Nejedná sa o perfektný uznávací prejav,
uznanie dlhu nie je nijako označené, nenachádza sa v evidenciách odporcu, ktorý ho dôrazne odmieta a

neakceptuje. Ďalej uviedol, že je nulitné potvrdenie SBD zo dňa 15.3.2002 o tom, že údajne je odporca
dlžníkom vlastníkom, majúcim status veriteľa. Navrhovateľ po 31.12.2001 nebol oprávnený zastupovať
odporcu na základe mandátnej zmluvy (ako to preukázateľne realizoval) a vydávať v mene a za odporcu
ako mandanta žiadne písomné potvrdenie, pretože prestalo byť po 31.12.2001 mandatárom a stal
sa na zmluvnom základe originálnym správcom bytového domu na ul. P. R. 10, 12 v Bratislave, a
navrhovateľ evidentne konal v rozpore s objektívnou realitou a oprávnenými záujmami odporcu. V čase
jeho vyhotovenia ešte nebolo spracované ročné vyúčtovanie za rok 2001 a neboli vrátené preplatky
vlastníkom v bytovom dome, čo je zrejmé z existujúcich listinných dôkazov dokladujúcich reálny stav.
Uviedol, že navrhovateľ v rozpore s mandátnou zmluvou nevykonával ako mandatár správu na účet
odporcu, ako mandanta, ale na svoj účet (navrhovateľa) zriadený vo februári 2001 v U. banke, a.s. kde
vlastníci poukazovali v roku 2001 ich peňažné plnenia. Pri zriadení uvedeného účtu v U. banke, a.s.
boli naň predisponované peňažné prostriedky z účtu odporcu, čo nie je zohľadnené, dôkazy o tom sú v
dispozícii navrhovateľa. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku.
Akcentoval, že povinnosť odporcu podľa uznania dlhu - spracovať do 31.12.2001 ,,konečné finančné
vyúčtovanie FPÚO“ neobstojí, pretože nositeľom tejto zmluvne prevzatej povinnosti bol podľa mandátnej
zmluvy samotný navrhovateľ, ktorý ju evidentne nesplnil riadne a včas, nedôvodne jej splnenie požaduje
od odporcu. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa o tom, že údajne ,,Konečné vyúčtovanie bolo zrealizované
12.3.2003. Na základe tohto vyúčtovania vznikol odporcovi voči navrhovateľovi dlh, výška ktorého je
totožná s výškou uvedenou v potvrdení zo dňa 15.3.2002“ uviedol, že odporca kategoricky odmieta jeho
dôvodnosť.

Z uznania dlhu zo dňa 2.10.2001 je zrejmé, že v tomto uznaní odporca uznáva, že ku dňu 31.12.2000
predstavoval zostatok fondu bytového domu na ul. P. R. 10, 12 v Bratislave sumu 315.613,55,-Sk a túto
sumu sa zaviazal previesť na účet vlastníkov predmetného bytového domu vedený navrhovateľom č.ú.
2635430177 v peňažnom ústave U. banka, a.s. do 31.10.2001.

Z potvrdenia zo dňa 15.3.2002 je zrejmé, že odporca potvrdzuje, že výška dlhu, ktorý mu vznikol v
súvislosti s ukončením zmluvy o výkone správy bytového domu na ul. P. R. 10, 12 v Bratislave ku dňu
31.12.2001 predstavuje sumu 185.760,77,-Sk.

Z tabuľkového prehľadu zostatkov fondu údržby a opráv jednotlivých bytových domov, ktorý bol dňa
12.3.2003 podpísaný Ing. K., ekonómkou odporcu a Ing. Q.om, predsedom predstavenstva odporcu
vyplýva zostatok bytového domu P. R. 10, 12 (riadok 83) vo výške 185.760,77,-Sk.

Svedkyňa Ing. I. K. uviedla, že u odporcu pracovala s menšou prestávkou do roku 2003,
zastávala funkciu ekonomickej námestníčky. Uviedla, že tvorba a čerpanie fondu opráv predstavovalo
odsúhlasenie každej jednej faktúry, ktorá sa mala uhradiť a bola uhradená. Na základe zadania
predsedu SBD BA IV vypracovala tabuľku, ktorá je súčasťou súdneho spisu a v ktorej na základe
podkladov, ktoré mala k dispozícii a to, dokladov účtovníctva, bankových výpisov, faktúr vyčíslila
zostatok fondu opráv predmetného objektu sumou 185.760,77,-Sk.

Svedkyňa I. I. vypovedala, že od roku 1994 do 2001 pracovala u odporcu ako vedúca oddelenia
nájomného. Od roku 2001 pracuje u navrhovateľa ako obchodná riaditeľka. Uviedla, že fond opráv je
jediný, ktorý si vlastníci v plnej výške prenášajú od jedného správcu k druhému. V predmetnej veci
nevyčerpané finančné prostriedky fondu opráv predstavujú sumu 185.760,77,-Sk.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu
ukončenia správy odporcu k 30.9.2001, správca je povinný najneskôr do 31.mája nasledujúceho roka
predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä
o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných
významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Ak správca skončí svoju činnosť, je povinný
30 dní pred jej skončením , najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, t.j.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty
vynútiteľného práva.

Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova
„mohlo“ a nie ,,mohol“). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 1997, sp. zn. 3
Obo 44/97).

Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, keď teda je actio
nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že oprávnený
nevedel o svojom práve. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Pre vzájomný
vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Ak márne uplynula
aspoň jedna z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Ako bolo vyššie uvedené, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojitej
(kombinovanej) premlčacej dobe, t.j. v subjektívnej a objektívnej (§ 107 ods. 1, 2 Obč. zák.). Pre
počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa ten, na úkor koho
bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade preukázateľne dozvie o tom, že došlo
na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe povinného. Pre začiatok trojročnej
objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne (fakticky) došlo. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je uplatnená
námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.

V prejednávanej veci je predmetom sporu zaplatenie sumy 185.760,77,-Sk/6.166,13 eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi sumou -354.998,18,-Sk a sumou zostatku na účte prevádzky, údržby a opráv
ku dňu 31.12.2001, t.j. ku dňu, keď odporca ukončil výkon správy predmetného bytového domu vo výške
531.836,35,-Sk a sumou 8.922,-Sk za úhradu dodávateľských faktúr z obdobia správcovskej činnosti
odporcu. Tieto jednotlivé nároky bolo potrebné posudzovať samostatne, nakoľko všetky nepredstavujú
zostatok na účte prevádzky, údržby a opráv ku dňu zániku správy vykonávanej odporcom (niektoré z
nich majú iný právny základ).

Pokiaľ ide o nárok vo výške 531.836,35,-Sk ako zostatok na účte prevádzky, údržby a opráv ku dňu
31.12.2001 súd uvádza, že tieto finančné prostriedky sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome. Aktívna vecná legitimácia odporcu v spore vyplýva z ust. §
8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Navrhovateľ v tomto prípade koná pred súdom za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.

Námietka premlčania uplatnená odporcom je podľa názoru súdu dôvodná. Keďže k ukončeniu správy
odporcom došlo 31.12.2001, bolo potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. účinný k
tomuto dátumu. Tento vo svojom ustanovení § 8 ods. 2 v prípade ukončenia správy okrem povinnosti
bývalého správcu predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať
všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, neukladal bývalému správcovi povinnosť
previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Odporca teda v čase ukončenia správy nemal zákonnú povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov
na účty nového správcu. Jeho povinnosť previesť tento zostatok teda nebol zákonnou povinnosťou
(povinnosťou vyplývajúcou zo zákona č. 182/1993 Z.z.), ale povinnosťou z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia (§ 451 Obč. zák. - titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže ukončením výkonu správy
odpadol dôvod spravovania majetku vlastníkov). Pri absencii zákonnej povinnosti bývalého správcu
previesť zostatok majetku vlastníkov na nového správcu, bolo potrebné predmetný vzťah posudzovať
podľa zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia.

Rovnako aj nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 8.922,60,-Sk napĺňa skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia, keď predstavuje nárok, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ho splnil za odporcu
( k plneniu došlo v období od 1.1.2002 do 28.2.2002), hoci povinnosť plniť mal odporca sám (§ 454 Obč.
zák.). V tomto prípade nešlo o povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov na nového správcu, ale
o prípad, kedy za bývalého správcu uhradil dodávateľské faktúry za poskytnuté služby (za teplo, vodu
a pod.) v období výkonu správy odporcu, samotný navrhovateľ, t.j. navrhovateľ plnil za odporcu, hoci
povinnosť plniť mal odporca. Ak teda navrhovateľ plnil za odporcu, hoci mal odporca plniť sám, došlo u
odporcu k získaniu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ dňom plnenia od 1.1.2002 do 28.2.2002.

V prejednávanej veci odporca opakovane namietal premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku.
Ako už bolo vyššie uvedené, vznesená námietka premlčania je podľa názoru súdu dôvodná. V tejto
súvislosti súd poukazuje na potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a
opráv za objekt 0950 P. R. 10, 12 v Bratislave zo dňa 15.3.2002 (čl. 16 spisu), ktoré presne vyčísľuje
navrhovateľom uplatnený nárok v jeho jednotlivých položkách (sú v ňom zahrnuté všetky jednotlivé
nároky tvoriace žalovanú sumu). Predmetné potvrdenie vypracoval a podpísal za odporcu samotný
navrhovateľ (Ing. X Q.), v tom čase ako mandatár odporcu na základe uzavretej mandátnej zmluvy. Z
toho je zrejmé, že navrhovateľ (bez ohľadu na plynutie objektívnej 3 - ročnej premlčacej doby, ktorá
začala plynúť 1.1.2012) sa subjektívne dozvedel o tom, že došlo na jeho úkor (resp. vlastníkov) k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, najneskôr dňom vystavenia predmetného potvrdenia
(15.3.2002). Prípadná neplatnosť tohto potvrdenia nemala vplyv na získanie vedomosti navrhovateľa o
existencii bezdôvodného obohatenia ani o osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila. 2- ročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku teda začala plynúť dňom 16.3.2002 a uplynula
dňom 15.3.2004. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 21.12.2004, teda oneskorene. Keďže odporca
sa premlčania dovolal, premlčané právo nebolo možné navrhovateľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná
veta Obč. zák.). K predĺženiu plynutia premlčacej lehoty nedošlo ani uznaním dlhu odporcom dňa
2.10.2001. Toto uznanie dlhu totiž nespĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka,
keďže z neho nevyplýva výška práve žalovanej sumy a nie je z neho zrejmý ani neuhradený zostatok.
Zároveň toto uznanie nezohľadňuje stav ku dňu skončenia správy odporcom, keď výška dlhu bola
vyčíslená ku dňu 31.12.2000. Po ukončení správy odporca žiadny dlh neuznal.

S poukazom na uvedené, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.