Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218612
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114218612.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, proti žalovaným: 1/ V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. č. XXX, 2/ C. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B., prechodne bytom B., ul. E. O. č. XX, o zaplatenie
7.990,50 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu voči žalovanej 2/ z a m i e t a .
Žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

Znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková, bytom Liptovský Mikuláš, Dubová 493/5, zapísaná v zozname
znalcov a tlmočníkov sa predkladateľov MS SR pod ev. č. 913231 má nárok na náhradu znaleckého v
plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.6.2014 domáhal pôvodne voči žalovaným v rade 1/ až 3/ zaplatenia
istiny 8.145,60 EUR spolu s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 12.2.2014 vo
výške 914,34 EUR, úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 8.145,60 EUR od 13.2.2014
do zaplatenia titulom nesplateného úveru.

2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie istiny 155,00 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 155,10 EUR od 13.2.2014 do zaplatenia, súd konanie uznesením
zo dňa 10.3.2016, č.k. 14C/234/2014-125 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.1.2017, č.k.
14C/234/2014-213 konanie zastavil. Zároveň uznesením č.k. 14C/234/2014-215 z 30.1.2017 zastavil
konanie voči pôvodnej žalovanej v 2/ rade Mgr. H. H., nar. X.X.XXXX, bytom B., ul. K. č. XXXX/XX.

3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok Zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1/ a 2/
rade (pôvodne žalovaná v 2/ rade) mali uzatvoriť dňa 9.6.2005 Zmluvu č. 362759663 ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe uvedenej Zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1/ a 2/ rade peňažné prostriedky. Vyslovil názor, že
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507

Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov avšak v konaní si uplatňuje len splátky v počte 60 splatné od 20.6.2010 do 20.5.2015, ktorésa stali splatné 12.2.2014, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Tvrdenia neskôr korigoval
vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím.

4. Na nariadenom pojednávaní žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, žiadne iné
skutočnosti neuviedol. Žalovaný 1/ uviedol, že všetko zabezpečoval pán Ján V. z Považskej Bystrice.
On prišiel do banky, pravdepodobne bez prítomnosti žalovaných 2/ a 3/ a všetko podpísal, aby tam
nemusel chodiť viac krát. Suma 300.000 Sk na základe úveru mu bola poskytnutá. Úver splácal asi rok,
potom ho prestal splácať pre nedostatok prostriedkov. Na listy nereagoval, pretože mu ich chodilo veľa.

5. Pôvodná žalovaná 2/, manželka žalovaného 1/ H. H. uviedla, že o žiadnej zmluve nemala vedomosť
a ani ju neuzatvárala. Dozvedela sa o nej až z listov žalobcu. Napriek tomu sa ju snažila splácať, po
12.2.2014 ju už asi nesplácala.

6. Žalovaná 2/ uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by zmluvu podpisovala, alebo že by bola v banke.

Bola len v Považskej Bystrici a nie v Púchove. Mala už jeden spor s p. V.om. Ručenie určite neprevzala.
V. im tiež vybavoval úver, ktorý mala s mužom, možno listinu zobrali odtiaľ.

7. Rozsudkom č.k. 14C/234/2014-243 zo dňa 29. júna 2017 zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť
žalobcovi istinu 8.904,84 Eur spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.990,50 Eur od

13.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením niektorého zo
žalovaných v rozsahu plnenia zaniká záväzok druhé zo žalovaných. Zároveň zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Znalkyni priznal nárok na
náhradu znalečného v rozsahu 50% voči žalobcovi a v rozsahu 50% voči žalovanej v rade 2.

8. Súd konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
ku dňu jej uzavretia (9.6.2005) vrátane formy a základných náležitostí, teda bola platná a účinná,
na základe zmluvy veriteľ plnil na účet žalovaného v 1/ rade ako dlžníka. Splatnosť úveru bola do
20.5.2015, dohodnutá výška splátky 4.090,- Sk čo predstavuje 135,76 eur a splátka bola splatná do
20 dňa v mesiaci. Suma uplatnených splátok do 24.1.2014, t.j. 44 predstavovala 7.990,50 eur zhodne

s vyčíslením žalobcom. Súd vychádzal zo skutočnsoti, že k zosplatneniu úveru došlo preukázateľne
až dňa 24.1.2014, čím vznikol žalobcovi nárok na vrátenie nesplatenej istiny spolu so splatnou sumou
úrokov a následne po odstúpení nárok na úroku z omeškania. Pokiaľ žalovaná v 2/ rade namietala
platnosť dohody o ručení za úver žalovaného v 1/ rade z dôvodu, že zmluvu neuzavrela, súd vychádzal
zo znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou vo svojom posudku č. 53/2016,

ktorá konštatovala, že podpis na dohode o ručení zo dňa 9.6.2005 je pravým podpisom žalovanej v 2/
rade C. H.. Súd nezistil ani iné skutočnosti nasvedčujúce neplatnosti ručiteľského prehlásenia a preto
žalovanú v 2/ rade zaviazal podľa § 303 Obch. zák..

9. Na základe odvolania žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Žiline uznesením

č.k. 7Co/348/2017 zo dňa 14.3.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zaviazal žalovaného v
rade 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.904,84 Eur spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 7.990,50 Eur od 13.02.2014 do zaplatenia ponechal nedotknutý, vo zvyšnej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že žalovaná v rade 2/ nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že dohodu o ručení

nepodpísala a žiadnymi relevantnými dôkazmi túto skutočnosť nevyvrátila, a ani závery znaleckého
posudku. To že bola na materskej dovolenke, práceneschopná nepreukazuje, že takúto zmluvu nemohla
podpísať. Taktiež nepreukázala, že sa malo jednať o úvery pre p. V.a a v prípade ak určité osoby konajú
tak, že si z banky zoberú úver a finančné prostriedky z tohto úveru poskytnú tretej osobe sa nič nemení
na právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom úverovej zmluvy a prípadného ručiteľa k tejto zmluve.

Zdôraznil však, že sa jedná o spotrebiteľský spor s osobitným postupom a uložil mu povinnosti podľa
§ 290 osobitne s poukazom na ust. § 295 CSP v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu. Zdôraznil,
že v preskúmavanej veci si žalobca uplatnil pohľadávku, ktorá mu bola postúpená pôvodným veriteľom
- Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý subjekt je bankou. Postúpenie pohľadávky bankou na nebankový
subjekt je upravený v ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách. V tejto súvislosti poukázal na

to, že súd prvej inštancie napriek vyššie citovanému ustanoveniu neskúmal u žalobcu hmotnoprávnu
podmienku - jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, teda či mu bola platne postúpená
sporná pohľadávka, či v rámci procesu postúpenia pohľadávky bol dodržaný postup upravený v ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Následkom týchto pochybení odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvejinštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ a uložil súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať s aktívnou
vecnou legitimáciou žalobcu. Zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania a trovách znaleckého
dokazovania, nakoľko tieto sú závislé od výsledku rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006, zákon

sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru [1) napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 2 písm. b) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov] na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu,
13. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
14. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

15. Podľa ust. § 263 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 432/2004 Z. z. účinnom od 01.10.2004 do 31.12.2010,
strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s
výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304,
§ 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384,
386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, §

509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a,
675, § 676 ods. 1 a 711, 720, 725, 729 a 743.
16. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
17. Podľa ust. § 304 ods. 2 ObZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti

alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
18. Podľa ust. § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

19. Podľa ust. § 311 ods. 1 ObZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
20. Podľa ust. § 365 ObZ v znení do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa..

21. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ustanovenia
o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného

záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365)
a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1.
februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.23. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa cit. ust. § 49a OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon
je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke
nerobí právny úkon neplatným.

25. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
27. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
31. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom
od 25.11.2004 do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného

predpisu [13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.
32. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa ust. § 216 ods.1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

34. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Žalobca s poukazom na výzvu súdu k preukázaniu aktívnej legitimácie pri postúpení pohľadávky
uviedol, že podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Zdôraznil, že podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môžebanka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Zdôraznil, že z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že
zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku.

Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne
identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia
požije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Podľa ustanovenia § 89
ods. 1 zákona o bankách Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na
území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe

v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode
v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na
predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s
bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného
používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka

zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci
jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej
banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od
zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak
z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu

a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu
najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. Nakoľko ustanovenie
§ 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.

8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené
možno konštatovať, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky a svoj názor podopreli názorom

Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016 ako aj podľa dôvodovej
správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB podľa ktorej v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe
vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi,

ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok.

37. Uviedol, že správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku,
možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia, podľa ktorého dané právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.” Zmyslom
citovaného ustanovenia je len vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku,
s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú

pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká.

38. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 podľa ktorého
„Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnulegitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To

by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

39. Žalovaná zotrvala na pojednávaní na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, najmä opätovne
zdôrazňovala, že ručiteľské vyhlásenie nepodpísala. Poukazovala pritom na rozhodnutie vo veci
6C/109/2012 bez konkrétneho vyvodenia skutkových tvrdení či poukazov na vykonané dokazovanie.

40. Pokiaľ žalovaná 2/ poukazovala na konanie sp.zn. 6C/109/2012, súd musí zdôrazniť, že rozsudkom
č.k. 6C/109/2012-220 síce bol nárok General Factoring a.s. zamietnutý, avšak nie z dôvodu neplatnosti
zmluvy či zániku nároku, ale z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Ak žalovaná 2/ namietala
neplatnosť predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. 0362698952 zo dňa 17.03.2005, a to z dôvodu,
že mala byť uvedená zo strany žalovaného 1/ do omylu, súd túto argumentáciu žalovanej neprijal, a

to z dôvodu, že právne významný omyl žalovanej by v zmysle ust. § 49a OZ, teda omyl spôsobujúci
neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade spornej zmluvy o splátkovom úvere), prichádzal do úvahy
len vtedy, ak by tento omyl vyvolala druhá zmluvná strana, t. j. SLSP, alebo by o ňom musela vedieť. V
danom prípade je nepochybné, že tomu tak nebolo a omyl mal na strane žalovanej 2/ vyvolať žalovaný
1/, t. j. rovnaká zmluvná strana. V uvedenom kontexte súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČSR spis. zn. 3Cz 69/74 zo dňa 06.12.1974.

41. Pri opätovnom posúdení nároku postupom uloženým súdom druhej inštancie súd vyzval žalobcu na
preukázanie podmienok postúpenia pohľadávky (nezosplatneného úveru) aj s poukazom na súdnu prax
a závery Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu v konaní 7 Cdo 26/2017. V danom konaní dovolací

súd vyslovil názor, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

42. Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo
žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8,
v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke

(ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad
rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení
riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než

90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8
bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez
významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie

preukazujúcejtzv.životprávnehovzťahu(resp.pohľadávky)aúpravutýkajúcusasamotnéhobankového
tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).

43. Napriek výzve žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca, teda SLSP a.s. vyzvala pred
postúpením pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 4.11.2009 dlžníka a ručiteľa na

splnenie pohľadávky.

44. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzvebanky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

45. Tak ako konštatoval dovolací súd a v súlade s jeho postupom zhodne rozhodujú aj odvolacie súdy,
súd nezistil naplnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky daných ust. § 92 ods. 8 prvá veta
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

46. Žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z tvrdenej právnej skutočnosti, že ako

postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 podľa cit. ust. §
524 OZ od SLSP ako pôvodného veriteľa a postupcu nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom
vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. 362759663 spolu s jej príslušenstvom a právami
s ňou spojenými (vrátane zabezpečenia). Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/, túto
žalobca vyvodzoval z ich dlžníckeho záväzku podľa cit. ust. § 497 ObZ a vo vzťahu k žalovanej 2/, a

pasívnu legitimáciu žalobca vyvodzoval z jeho ručiteľského záväzku podľa cit. ust. § 303 ObZ, z ktorého
žalovanej 2/ vyplynula povinnosť poskytnúť veriteľovi plnenie peňažného záväzku v prípade neplnenia
žalovaného 1/.

47. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa SLSP

ako banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkom - žalovanému 1/ (pôvodne aj voči jeho manželke). Z
tohto dôvodu je potrebné v súvislosti s postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky
postúpiť pohľadávku za podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Aj napriek tomu, že dotknuté cit. ust. § 92 ods. 8 je systematicky zaradené v 14. časti zákona č.
483/2001 Z. z. upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie je možné vykladať ho zužujúco

len v rovine povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinností banky na jej
právne úkony vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by
súd takýto výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené
postupovanie „neukončených“ („živých“) úverov jej klientov bez ich súhlasu a vedomia na iné subjekty,
čím by nepochybne nemohol byť naplnený účel dotknutého ust. § 92 ods. 8, a to je ochrana klienta banky

a bankového tajomstva. Výkladu súdu nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
ust. § 92 ods. 7), ktorá doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Rovnako vo
všeobecnosti neobstojí ani prípadný argument, že OZ v dotknutých ustanoveniach upravujúcich inštitút
postúpenia pohľadávky neobsahuje obmedzenie oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi

na iný subjekt (obdobne ani zákon č. 258/2001 Z. z., či zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže úpravu podľa
cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je v tomto prípade potrebné považovať za právnu úpravu
špeciálnu (lex specialis) vo vzťahu k príslušným ustanoveniam OZ (lex generalis). Z cit. ust. § 92 ods.
8 tak možno vyvodiť, že banka je oprávnená (môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba
tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient

(dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto
časti svojho peňažného záväzku voči banke.

48. K rovnakému záveru okrem citovaného rozhodnutia NS SR č.k. 7 Cdo 26/2017, o obsahu a zmysle
právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dospel napr. aj

Krajský súd v Bratislave v uznesení spis. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015 [„Z ust. § 92 ods. 8
zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpeniasvojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia

pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská
sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“], Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 4Co/145/2014-341
zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015

[„Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto
dôkaz nepredložil, a to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky

je neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie
peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“] a Krajský
súd v Žiline v rozsudkoch č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa
17.05.2016, č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016,

č. k. 6Co/257/2016-230 zo dňa 25.01.2017 [v zmysle tohto: „Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že
banková pohľadávka (alebo jej časť) môže byť postúpená, ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej
(2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k
inštitútu cesie.... Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudky Krajského súdu
v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014..., viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, napr. spis. zn. 6Co/674/2015, 6Co/46/2016)] a o ktorých rozhodnutiach má súd
vedomosť zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP). Súd sa tak s odkazom na plejádu či už citovaných,
alebo len označených rozhodnutí odvolacích súdov nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktoré mala

podporiť ním označená rozhodovacia činnosť súdov prvej inštancie, teda súdov nižšieho stupňa.(čl. 2
ods. 2 CSP).

49. Pokiaľ žalobca poukazoval na odlišnú dohodu podmienok postúpenia pohľadávky v ust. bodu 18.14.
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokSLSP(ďalejlen„VOP“),podľaktoréhomalklient(dlžník)výslovne

súhlasiť s tým, že „Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez
ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky

voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.“, súd na toto vyhlásenie
klientažalovanýchneprihliadal,keďžeajvprípadeexistencietakéhotoustanoveniaVOP(keďžežalobca
ich obsah nepreukázal), by bolo potrebné považovať túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 4
OZ. Na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SLSP a žalovanými ako dlžníkom založený predmetnou

zmluvou o splátkovom úvere sa bez akýchkoľvek pochybností primerane vzťahovala úprava podľa cit.
ust. § 52 a nasl. OZ, a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy ust. § 52 ods. 1 OZ definovalo
spotrebiteľskú zmluvu, ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti OZ a zmluvu podľa ust. § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu

na uzavretie zmluvy. Neznamená to však, že by v danom prípade nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, a to
vzhľadom k tomu, že táto predmetná zmluva o splátkovom úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa cit. ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, teda že bez najmenších
pochybností išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol. Potom v zmysle cit. ust. § 23a ods. 2 zákona č.

634/1992 Zb. sa na túto zmluvu vzťahujú primerane ust. § 52 a nasl. OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z..

50. V zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná (§ 52 ods. 1 OZ) asúčasne(kumulatívne)ktoráspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
vneprospechspotrebiteľa.Súdvdanomprípadedospelkzáveruonaplneníobochpodmienokapotrebe
deklarovať (v prípade jej existencie) neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky podľa ust. bodu 18.14.

VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. (neprijateľnosť obsahovo totožnej zmluvnej podmienky SlSp
tunajší súd judikoval už v rozsudku č. k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015 potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, v rozsudku č. k. 6C/177/2014-83
zo dňa 06.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa
17.05.2016, rozsudkom č. k. 6C/117/2013-87 zo dňa 22.01.2016 potvrdenom rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, rozsudkom č. k. 6C/285/2013-172 zo dňa
01.03.2016 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016).

51. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a to
že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ
nemohol individuálne ovplyvniť, nepochybne plynie už len zo samotného faktu, že táto zmluvná

podmienka mala byť obsiahnutá vo vopred SLSP predformulovaných VOP, ktoré boli účinné od
01.08.2002 (ako sa to udáva v čl. V. bod 2 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, t. j. ešte pred jej
uzavretímdňa17.03.2005)aktoréakoneoddeliteľnúsúčasťzmluvnýchpodmienokzmluvyosplátkovom
úvere bol nútený dlžník ako aj ručiteľ prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou - SLSP
ako veriteľom.

52. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, t.
j. že spôsobovala (v prípade jej existencie) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme
obchádzala už uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do

31.12.2008 ods. 7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník žalovaný) už vopred pri
samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok
bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu
osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo
sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp.

prevod záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp.
prevod záväzku, voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto
úprava práv a povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SLSP) a spotrebiteľa zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

53. Vzhľadom k vyššie uvedenému nenaplneniu podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SLSP postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu bez jeho súhlasu,
súd hľadel na dvojstranný právny úkon SLSP a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok v časti
postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ako na (absolútne) neplatný právny úkon urobený v
rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd totiž prihliada

bez toho, aby to strana sporu namietala, teda z úradnej povinnosti (ex officio). Na základe neplatného
právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od
žalovanej 2/ ako ručiteľa uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.

54. Súd preto žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. V súvislosti s úspechom žalobcu voči žalovaného 1/ konštatovanom rozsudkom č.k.
14C/234/2014-243 zo dňa 29. júna 2017, keď odvolací súd ponechal napadnutý rozsudok nedotknutý v
časti, ktorou žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 8.904,84 Eur spolu s 8,25% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 7.990,50 Eur od 13.02.2014 do zaplatenia, priznal žalobcovi voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.58. Nakoľko v spore po podanom odvolaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná 2/, súd jej podľa §
255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žabcovi v plnom rozsahu.

59. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

60. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

61. Nakoľko v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a znalecký posudok predložený súdu
po účinnosti CSP, žalovaný ako spotrebitelia boli oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku pričom
vykonanie znaleckého dokazovania navrhli žalovaní (pôvodne v 2/ a 3/ rade), ktorí boli vo svojich
nárokoch voči žalobcovi plne úspešní, súd uložil žalobcovi nahradiť znalkyni trovy znaleckého
dokazovania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).