Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201068
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111201068.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Coryn, s.r.o. so sídlom Jesenná
8, 080 05 Prešov, IČO: 36 510 645, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom
Jesenná 8, 080 05 Prešov p r o t i žalovaným: 1/ K. N. so sídlom H. XX, XXX XX N., zastúpeného
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 2/ Slovenská republika
- I. I. XX, XXX XX D., o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a
2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/11/2011-859 zo dňa 26.06.2014, rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29C/11/2011-978 zo dňa 04.02.2015 a uzneseniu Okresného súdu Prešov

č.k. 29C/11/2011-1052 zo dňa 12.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 12.345,96 Eur s úrokom
z omeškania a to v časti nad sumu 5940,68 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.900,54
Eur od 26.1.2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,14 Eur od 1.2.2013
do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.037,58 Eur s úrokom z

omeškania a to v časti nad sumu 980,45 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 973,83 Eur
od 26.1.2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,62 Eur od 1.2.2013 do
zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

V prevyšujúcej časti, s výnimkou výroku o trovách konania, rozsudok potvrdzuje.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 29 C 11/2011-859.

Zrušuje uznesenie č.k. 29 C 11/2011-859-1052.

Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

Priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi
12.345,96 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.261,79 eur od 26.01.2011 do zaplatenia a

s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 84,17 eur od 01.02.2013 do zaplatenia. Žalovaného v 2.
rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.037,58 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.023,69 eur
od 28.01.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,89 eur od 01.02.2013
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnutév lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa
žalobcadomáhavočižalovanýmv1.a2.radevydaniabezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepozemkov
v jeho vlastníctve, a to za obdobie od 18.01.2007 do 29.03.2008 a od 30.03.2010 do 17.01.2011, a

to vo výške 59.115,11 eur voči žalovanému v 1. rade a vo výške 7.307,72 eur voči žalovaným v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne. Jedná sa o neoprávnené užívanie nehnuteľností vedených na LV č.
XXXXX, a to parciel KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, na ktorých sú umiestnené stavby
pozemnej komunikácie, autobusovej zastávky, chodníka a parkoviska. Tieto stavby boli v minulosti
zriadené bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu a takisto terajší vlastník nesúhlasí, aby na jeho

pozemkoch boli akékoľvek cudzie stavby. Žalovaný v 1. rade ako právny predchodca žalovaného v 2.
rade nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona a dopustil sa obmedzenia vlastníckeho práva v
rozpore so zákonom ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, zastávky, parkovisko a chodníky,
pred výstavbou tieto nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na preukázané
vlastníctvo žalovaného v 1. rade k stavbám odbočovacia niké, nástupišťu, zastávky, asfaltovej plochy

slúžiacej ako verejné parkovisko, je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností XXXX/X, XXXX/,X XXXX/X a XXXX/X voči žalovanému v 1. rade daný v súlade so závermi
znaleckého posudku č. X/XXXX v rozsahu 189 m2 za odbočovaciu niké, 140 m2 za nástupište, 14
m2 za zastávku a 784 m2 ako asfaltovú plochu využívanú ako verejné parkovisko. Zároveň nebolo
preukázané, že žalovaný v 1.rade je pasívne legitimovaným subjektom v spore o náhradu za užívanie

časti nehnuteľnosti vyznačenej ako diel I cestný svah o výmere 530 m2 z dôvodu nepreukázania
vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade k cestnému svahu, keďže tento v súlade s ustanovením § 8
ods.2 vyhl. č. 35/1984 Zb. tvorí súčasť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, ale nie je súčasťou
verejných parkovísk, stavieb zastávok, prípadne nástupišť. Súčasne nebola preukázaná dôvodnosť
uplatnenej žaloby voči žalovanému v 1.rade za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu označenej

ako diel H ostatná plocha o výmere 310 m2 a to umiestnením stavby bez právneho dôvodu vo vlastníctve
žalovaného v 1.rade.Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia užívania časti nehnuteľnosti
označenej ako zostatková plocha o výmere 476 m2 zo strany žalovaného v l. rade. Voči žalovanému v
2.rade je žaloba o náhradu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X o výmere 302
m2 dôvodná v časti vyznačenej ako diel E o výmere 87 m2 asfaltová cesta tvoriacej súčasť komunikácie

- cesty I. triedy I/68, ktorý je podľa § 3d ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. vo vlastníctve štátu a ako diel H
cestný svah o výmere 99 m2 s poukazom na ust. § 8 vyhl.č. 35/1984 Zb., podľa ktorého súčasťami ciest
podľa § 8 ods.2 vyhl.č. 35/1984 Zb. sú okrem iného aj cestné svahy. Pokiaľ ide o časti nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu KNC XXXX/X o výmere 302 m2 vyznačenej znaleckým posudkom X.. S. D. č. X/
XXXX ako diel F chodník - zámková dlažba o výmere 81 m2 a ako diel G asfaltový chodník o výmere

35 m2 v danom prípade zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno tvrdenia, že ide o stavby
vo vlastníctve žalovaného v l. alebo v 2.rade. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby
stavby chodníkov nadobudol do vlastníctva žalovaný v l. rade ich výstavbou, rozhodnutím o umiestnení
stavby zo dňa 25.8.1995 pod č. ŽP ÚR XXXX/XX-Bš vydaným Obvodným úradom životného prostredia
v spojení so stavebným povolením zo dňa 13.10.1995 (č.l. 364) a povolením užívania stavby zo dňa

30.8.1996 (č.l. 374). Vlastníctvo žalovaného v l. rade nie je podľa názoru súdu možné vyvodiť ani zo
zmluvy o odovzdaní hmotného investičného majetku do správy č. XX/XX zo dňa 14.5.1997, ktorou mal
žalovaný v l. rade odovzdať do správy obchodnej spoločnosti zástavkové niké MHD a SAD na ulici C.
v N., niké pri NsP a pri reštaurácii I., vrátane chodníkov, parkoviská a prístreškov, nakoľko z uvedenej
zmluvy nevyplýva, že predmetom odovzdania správy uvedeného hmotného investičného majetku vo

vlastníctve žalovaného v 2.rade, boli konkrétne chodníky umiestnené na parcele vo vlastníctve žalobcu
(KNC XXXX/X). Žalobca zároveň nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2.rade v tomto spore
vo vzťahu k uvedeným stavbám chodníkov. Žalovaný v 2.rade je síce vlastníkom stavby - cesty I.
triedy I/68 čiastočne umiestnenej na parcele XXXX/X, avšak súčasťami ciest I. triedy nie sú podľa
§ 8 vyhl.č. 35/1984 Zb. priľahlé chodníky, ktoré tvoria súčasť iba miestnych komunikácií. Vlastníctvo

žalovaného v l. rade k predmetným stavbám nebolo preukázané ani rozhodnutím Ministerstva vnútra
SR č. SD/2-2624/1991 zo dňa 30.7.1991, ktorým došlo k zaradeniu uvedeného úseku, pôvodne
ako miestnej komunikácie do cestnej siete ciest I. triedy. Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku
premlčania proti uplatnenému nároku. Súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky postupoval
podľa občianskoprávnej úpravy premlčania a nie podľa úpravy obchodnoprávnej, nakoľko predmetom

sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu územnosprávnej jednotky alebo inej
verejnoprávnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb, ale ide o nároky vyplývajúce z vlastníctva
stavby umiestnenej na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie uzavrel, že nepremlčaný v dvojročnej
premlčacej dobe je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.03.2010do 19.01.2011. Súd prvého stupňa zohľadnil, že premlčacia doba nespočívala po dobu, kedy žalobca
podal žalobu na súd, ale v konaní riadne nepokračoval, pretože nezaplatil súdny poplatok. Súd uviedol,
že pri určovaní výšky náhrady za užívanie nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Technickej

univerzity v J., č. XX/XXXX, v ktorom bola určená výška nájmu metódou porovnávania, nakoľko pri
takomto výpočte sa rešpektujú trhové vplyvy a nejde o metódu závislú len od hodnoty úrokovej miery
ECB, ktorá je v súčasnej dobe takmer nulová, so snahou o oživenie ekonomického vývoja po recesii.
Znalecký ústav vo svojom posudku poukázal na nepresnosti znaleckých posudkov vypracovaných v
rámci súdneho konania X.. S. C., ako aj znaleckou organizáciou a konštatoval, že znalecká organizácia

pri výpočte hodnoty nájmu použila nesprávnu hodnotu predpokladanej návratnosti investície 20 rokov,
pričom s poukazom na krátkodobé trvanie zmlúv o nájme podľa metodiky mali použiť minimálnu
dĺžku, v danom prípade 15 rokov. Taktiež vychádzal z nesprávneho ekonomického faktora pôsobiaceho
na všeobecnú hodnotu nájmu, a to dátumu prevodu, kedy boli započítané medziročné zmeny cien
nehnuteľností podľa portálu NBS, ktorú sú však stanovené spoločne pre stavby a pozemky a nie sú
preukázateľnými, najmä pri vývoji cien pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného, priznal žalobcovi proti

žalovanému celkovo sumu 12.345,96 eur a proti žalovanému v 2. rade 2.037,58 eur. Poukázal na
to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z náhrady za
obdobie od 28.12. do 29.03. vo výške 9 % ročne od 29.03.2010 do zaplatenia a z náhrady za obdobie
od 18.01.2007 do 29.03.2008 a od 30.03.2010 do 17.01.2011 vo výške 9 % ročne od 17.01.2011 do
zaplatenia a z náhrady za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011 vo výške 8,75 % ročne od 27.12.2012

do zaplatenia. Keďže žalobca nepreukázal doručenie výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za výzvu považoval doručenie žaloby realizované žalovanému
v 1. rade 24.01.2011 a žalovanému v 2. rade 26.01.2011 a za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011
doručením návrhu na rozšírenie žaloby žalovaným v 1. a 2. rade dňa 30.01.2013, a preto uplatnený úrok
z omeškania z náhrady za obdobie od 30.03.2010 do 17.01.2011 vo výške 9 % ročne priznal žalovanému

v 1. rade od 26.01.2011 do zaplatenia a voči žalovanému v 2. rade od 28.01.2011 do zaplatenia a z
náhrady za obdobie od 18.01.2011 do 19.01.2011 od 01.02.2013 do zaplatenia.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie
odôvodnil tým, že už vo svojom vyjadrení namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a poukázal na to, že

pôvodne parcely boli súčasťou pozemnoknižných parciel, zapísaných vo vložke č. XXX. k. ú. N., na
mene K. K., rod. D.. K. K. sa v období od 05.02.1974 do 05.08.1974 vysťahovala do O. na základe
vycestovacej doložky. Podmienkou udelenia vycestovacej doložky bolo, aby občan, ktorý legálne
migroval do cudziny, podpísal renunciačné vyhlásenie. Podľa vedomostí žalovaného v 1. rade si K.
K., ani jej právny nástupcovia neuplatnili reštitučný nárok. Ďalším dôvodom, kedy vec prechádzala

do vlastníctva štátu bolo aj to, že občan zdržiavajúci sa v cudzine, nehnuteľnosť zanechal na území
republiky a prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Prechod majetku na štát bol ex lege a nezávisel
od toho, čo i uvedená skutočnosť bola zapísaná v evidencii nehnuteľností. Prejednaním dedičstva po
nebohej K. K. bol obídený zákon a zásada lex specialis derogat lex generalis. Právny predchodca
žalobcu tak nenadobudol v súlade so zákonom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Poukázal na to,

že spoločnosť Cartes, s.r.o., nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom posudzovanej veci kúpnou zmluvou
z 22.01.2006 previedla na spoločnosť Marced, s.r.o., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený
28.11.2006. Spoločnosť Marced, s.r.o previedla predmetné nehnuteľnosti na Coryn, s.r.o. so sídlom
Prešov. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 20.12.2006. Predávajúca spoločnosť Cartes, s.r.o.
a kupujúca spoločnosť Coryn, s.r.o sú spojené prostredníctvom osoby konateľa N. S.. Spoločnosť

Cartes, s.r.o. prevádzala nehnuteľnosti opísané v bode 2 kúpnej zmluvy za sumu 4.246 515 Sk,
následne tieto predala spoločnosti Coryn, s.r.o. za sumu 8.166 375 Sk. S pohľadom na skutočnosť,
že spoločnosť Cartes, s.r.o. a Coryn, s.r.o. boli prepojené jednou osobou spoločníka a konateľa a
že v priebehu 4 dní stúpla kúpna cena za nehnuteľnosť o takmer 100 % bolo potrebné, aby súd
túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí reflektoval. Zo zmluvy, ktorou žalobca nadobudol predmetné

nehnuteľnosti vyplýva, že prevádzané pozemky nie sú zaťažené žiadnym vecným bremenom, záložným
právom, inou povinnosťou, nájomnou zmluvou, žiadnou právnou alebo faktickou vadou. Zo všetkých
týchto okolností vyplýva, že žalobca vedel o skutočnostiach, že na prevádzaných nehnuteľnostiach sú
stavby a uvedené nehnuteľnosti kupoval aj s týmito obmedzeniami. Výkon vlastníckeho práva žalobcu,
pokiaľ žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na právne

úkony uzatvárané medzi spoločnosťami Cors, s.r.o., ComproTrade, s.r.o., Poneco, s.r.o. dohodu medzi
žalobcom a spoločnosťou ComproTrade, s.r.o., z ktorej vyplýva, že žalobca uznal platnosť kúpnej
zmluvy uzavretej 02.09.2009 a zaviazal sa, že nebude spochybňovať vlastnícke užívacie alebo iné
právo kupujúceho k sporným pozemkom. Účastníci platnej kúpnej zmluvy sú až do rozhodnutia o vkladevlastníckeho práva viazaní svojimi zmluvnými prejavmi, je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca,
ktorývdohodeourovnanínespochybnilvlastníckenárokyspoločnostiComproTrade,s.r.o.,malnárokna
bezdôvodné obohatenia sa za obdobie od 30.03.2010 do 19.01.2011. Práve konanie žalobcu bolo tým

dôvodom, že aj napriek uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 02.09.2009 došlo ku vkladu vlastníckeho práva
až 20.01.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Pochybenie

rozsudku vidí v tom, že súd posudzoval bezdôvodné obohatenie ako nezaplatené nájomné, pričom
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájom predstavuje dočasné užívanie. V prípade cestou
zastavaného pozemku ide o trvalý záber v líniovej stavbe a takýto pozemok nie je reálne zo strany
žalovanej v 2. rade uvoľniť, vypratať, resp. vydať. Žalovaný v 2. rade nepoberá nájom, ani iné úžitky
za užívanie cestou zastavaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Uviedol, že zo strany
žalovaného v 1. rade, že v čase prípravy a realizácie výstavby cesty, žalovaný v 2. rade, ani jej

právny predchodcovia neboli investormi predmetnej komunikácie. Pôvodne išlo o miestnu komunikáciu.
Až administratívnosprávnym aktom, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 30.07.1991 bol predmetný
úsek existujúcej miestnej komunikácie zaradený do cestnej siete prvej triedy. Žalovaný v 2. rade
mohol v konaní jedine preukázať, kedy sa stal správcom predmetnej komunikácie. Nemohla preukázať
vysporiadanie pozemkov v čase, kedy malo dôjsť k výstavbe samotnej komunikácie, keďže sa žiadnym

spôsobom nepodieľala na jej prvotnej výstavbe. Prvostupňový súd nezisťoval kedy bola vybudovaná
pôvodná miestna komunikácia. Obmedzil sa len na konštatovanie, že žalovaný v 2. rade je podľa
§ 3d ods. 1 zákona 135/1961 Zb. vo vlastníctve štátu a v správe Mestskej správy ciest. Zásadný
vplyv na rozsah oprávnení žalobcu ako vlastníka zastavaného pozemku i z hľadiska posudzovania v
súlade s dobrými mravmi by malo byť zistenie, či si takéto práva odvodené od zastavania pozemku

uplatňuje pôvodný vlastník alebo jeho právny nástupca. Žalobca získal vlastníctvo k pozemkom, od
ktorých odvíja nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase a stave, kedy už bolo dlhodobo
zastavané komunikáciou. Znamená to, že kupoval nehnuteľnosti, ktorých rozsah užívania bol zásadne
a dlhodobo predurčený existenciou stavby komunikácie. Hodnota takto zastavaného pozemku a rozsah
jeho užívania boli preto zásadne limitované už existujúcou stavbou komunikácie. Takýto nový vlastník

pozemku nadobudol pozemok už s obmedzených rozsahom v práve. Naviac už v čase kúpy si bol
vedomý toho, že ide obmedzenie dlhodobé až trvalé. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že ak by z jeho
strany malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, oprávnený by bol právny predchodca žalobcu, ktorý
vlastnil predmetné pozemky v čase, kedy došlo k začatiu výstavby. Toto právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia by bolo premlčané. Nesúhlasil aj so spôsobom akým súd pristupoval k určeniu výšky

náhrady. Prvostupňový súd ustanovil znalca X. C., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok, znalec
stanovil výšku nájmu. Na námietky žalobcu voči znaleckému posudku X.. C. súd nariadil uznesením
z 03.12.2013 kontrolné znalecké dokazovanie a poveril organizáciu Znalci, s.r.o. na vypracovanie
znaleckého posudku. Ani s týmto kontrolným posudkom sa žalobca nestotožnil a dal si vyhotoviť
Technickou univerzitou v J. ďalší znalecký posudok. Podľa objednávky žalobcu mali byť pozemky

ohodnotené akoby neboli zastavané. Znalec určil hodnotu nájmu na 13,63 eura/m2/rok a znalec napodiv
nenašiel pochybenie v odbornom posudku X. C., ktorý posudok robil tiež na základe požiadavky žalobcu.
Paradoxne našiel pochybenie v posudkoch nezávislých znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky
na základe poverenia súdu. Už spochybnenie kontrolného znaleckého posudku v časti, že znalecká
organizácia nesprávne použila dobu predpokladanej návratnosti 20 rokov a nie 15 rokov svedčí o jeho

neobjektívnosti. V prípade žalovanej v 2. rade ide o jednoznačne pozemky bez aktívneho ekonomického
výnosu. V takýchto prípadoch je obdobie návratnosti stanovené dokonca až na 25 rokov, čo používajú
aj iné znalecké organizácie. V znaleckom posudku aj vo svedeckej výpovedi svedok zdôvodňoval
pochybenie kontrolného znaleckého posudku argumentom, že ide o nájmy krátkodobé, pričom všetky
znalecké posudky počítali nájom za obdobie už minimálne od roku 2007. Ani v posudku Technickej

univerzity ani vo svedeckej výpovedi nebolo zdôvodnené kedy je nájom krátkodobý, v akom časovom
rozsahu. Napriek tomu, súd sa priklonil a vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na
základe objednávky a požiadaviek žalobcu a žalovaný v 2. rade ho nepovažuje za objektívny a nezávislý.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to voči výroku, ktorým bola
žaloba zamietnutá nad priznanú sumu 12.345,96 eur a voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad
priznanú sumu 2.037,58 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nepostupoval v súlade so zákonom,
keď nepriznal žalobcovi nárok na náhradu za všetky pozemky, ktoré nemohol v žalovanom obdobípoužívať, keď vzťah medzi účastníkmi neposudzoval ako obchodnoprávny, ale občianskoprávny, v
dôsledku čoho neaplikoval štvorročnú, ale dvojročnú premlčaciu dobu. Poukázal na to, že chodník je
miestnou komunikáciou 4 triedy a súčasťami miestnej komunikácie sú aj priľahlé chodníky, verejné

parkoviská. Cestný pozemok tvorí teleso miestnych komunikácií a cestné pomocné pozemky. Telesom
miestnychkomunikáciíjeohraničenévonkajšímihranamisvahovcestnýchnásypov.Súpretoirelevantné
námietky súdu prvého stupňa, keď uviedol, že cestný svah tvorí súčasť miestnych komunikácií, ale nie
je súčasťou verejných parkovísk, že nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej žaloby voči žalovanému
v 1. rade za užívanie nehnuteľnosti označenej ako H - ostatná plocha o výmer 310 m2 a že z

vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby stavby chodníkov nadobudol do vlastníctva žalovaný v 1.
rade výstavbou. V rozpore so zákonom súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok za diely H, I, F a G.
Diel H je nevyasfaltovaná rovná plocha, ktorá je súčasťou plochy parkoviska, diel I je svah o výmere
530 m2, ktorý je súčasťou miestnej komunikácie, diel F je chodník zo zámkovej dlažby o výmere 81
m2 a jedná sa o miestnu komunikáciu a diel G asfaltový chodník, je miestnou komunikáciou 4 triedy.
Na zostatkovej ploche sa nachádza jednak cestný pomocný pozemok a zvyšná plocha je pozemkom

nepravidelného tvaru, bez prístupu, ktoré sú pre žalobcu nevyužiteľné, a to z dôvodu stavby parkoviska.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR 4 ÚS 214/04 a uviedol, že skutočnosť, že žalobca podniká s
nehnuteľnosťami, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie, je súdu dobre známa. Skutočnosť,
že na danú vec je potrebné aplikovať obchodnoprávny režim, vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR 4Cdo/90/2013. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením
odborného vyjadrenia č. X/XXXX X.. C., znaleckého posudku XX/XXXX X.. C., znaleckého posudku č. X/
XXXX znaleckej organizácie Znalci, s.r.o. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX Technickej univerzity v J..

6. Z odborného vyjadrenia X. C. č. X/XXXX vyplýva, že výška všeobecnej hodnoty nájmu bola určená
metódou polohovej diferenciácie, počíta s návratnosťou investície 15 rokov a výšku všeobecnej hodnoty
nájmu vyčíslila na 372,59 Sk/m2 v roku 2007. Zo znaleckého posudku X.. C. č. XX/XXXX vyplýva, že pri
určení ceny všeobecnej hodnoty nájmu metódou polohovej diferenciácie, návratnosti investície 20 rokov,

výška všeobecnej hodnoty nájmu za rok 2010 a 2011 činila 5,043 eura/m2/rok. Zo znaleckého posudku
znaleckej organizácie Znalci, s.r.o. č. 6/2014 vyplýva, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je
návratnosť investície 20 rokov, cena za 1m2 za roky 2010 a 2011 bola 6,5 eura/m2/rok. Zo znaleckého
posudku Technickej univerzity J. č. XX/XXXX vypracovaného porovnávacou metódou a metódou
polohovej diferenciácie a pri návratnosti investície 15 rokov vyplýva, že cena nájmu za 1m2/rok činí

13,50 eura/m2/rok.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny s výnimkou výšky bezdôvodného obohatenia. Súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol čo sa týka základu nároku, keď

ustálil, že žalobcovi vzniklo voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj čo sa týka
stanovenia obdobia, za ktoré je táto náhrada nepremlčaná. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
správne a výstižné odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
taktiež správne v časti určenia rozsahu, za akú výmeru nehnuteľností má žalobca právo na náhradu voči
žalovanýmv1.a2.rade.Ajvtomtosmeresaodvolacísúdstotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancie.

Po zopakovaní dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že pri určovaní výšky bezdôvodného
obohatenia je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalci, s.r.o.. Odvolací
súd zopakoval dokazovanie ohľadom výšky všeobecnej hodnoty nájmu za dané pozemky a vychádzajúc
zo stavu kedy po vykonaní týchto znaleckých posudkov pred súdom prvej inštancie nebol návrh na
doplnenie dokazovania, je potrebné v závislosti od skutkových zistení vyplývajúcich z týchto znaleckých

posudkov vo veci rozhodnúť. Podstatná pre určenie výšky nároku je stanovenie, z akej doby návratnosti
investície je potrebné vychádzať pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že čím
dlhšia doba sa zoberie do úvahy, tým nižšia ročná suma nájomného bude žalobcovi určená. Znalecké
posudky nariadené súdom vychádzali z doby návratnosti investície 20 rokov, znalecké posudky, resp.
znalecký posudok a odborné vyjadrenie predložené žalobcom vychádzali z doby návratnosti investície

15 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na charakter zástavby nehnuteľnosti žalobcu je
potrebnévychádzaťzdlhšejdobynávratnostiinvestície,pretožezastavaniepozemkužalobcujetrvalého
charakteru a aj keď reálne tento stav netrvá ešte dlhšie ako 15 rokov, perspektívne bude trvať aj dlhšie
ako 15 rokov. Preto odvolací súd vychádzal zo sumy všeobecnej hodnoty nájmu 6,50 eura/m2/rok.Žalobcovi voči žalovanému patrí náhrada za celkovú výmeru 1.127 m2, voči žalovanému v 2. rade
za 186 m2, a to za obdobie od 30.03.2010 do 19.01.2011. Pri určovaní splatnosti jednotlivých náhrad
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne určil splatnosť

za jednotlivé obdobia od 25.01.2011 a 31.01.2013. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok
vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 12.345,96 eura, a to iba nad
sumu 5.940,68 eur tak, že v tejto časti žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti bol rozsudok potvrdený.
Rovnako vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol rozsudok zmenený v časti nad zaplatenie sumy 980,45
eur s príslušenstvom tak, že bola žaloba v tejto časti zamietnutá. K odvolacím námietkam žalovaného

v 1. rade odvolací súd uvádza, že síce v konaní tvrdil, že pôvodná vlastníčka nehnuteľností podpísala
renunciačné vyhlásenie, avšak takéto vyhlásenie nebolo v konaní predložené. Potreba podpísania
renunciačného vyhlásenia nevyplývala zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z podstaty tohto
inštitútu vyplýva, že je nevyhnutné tento úkon (vyhlásenie o tom, že sa osoba vzdáva svojho majetku
pre prípad vycestovania z republiky) predložiť. Takéto dôkazy v konaní neboli preukázané, a preto
správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zápisy v pozemkovej knihe boli správne, pretože

nebol preukázaný opak. Neovplyvňuje uplatnený nárok v tomto konaní skutočnosť, že medzi žalobcom
a jeho právnymi predchodcami dochádzalo k rôznym právnym úkonom. Správne súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že vlastníctvo žalobcu trvalo v čase, kedy bol ako vlastník v Katastri nehnuteľností
zapísaný, aj keď prejavil vôľu nehnuteľnosť previesť na ďalší subjekt a vkladové konanie trvalo dlhšie
ako bežný čas. K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade odvolací súd poukazuje na to, že pre vznik

bezdôvodnéhoobohatenianiejepotrebnézavineniezostranysubjektu,ktorýsabezdôvodneobohacuje,
v obdobných prípadoch bolo viackrát judikované, že bezdôvodne sa obohacuje aj ten, kto bezplatne
užíva veci, za užívanie ktorých by inak musel platiť. Nie je podstatné, že žalovanej v 2. rade nebol
účastníkomprávnychvzťahovprivýstavbepredmetnýchkomunikácii,ktorévsúčasnostispravuje.Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia nepatrí len pôvodnému vlastníkovi, keďže sa jedná o nároky bez

ohľadu na zavinenie patrí aj neskorším nadobúdateľom nehnuteľností. K odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza, že správny bol vzťah medzi účastníkmi posúdený ako vzťah občianskoprávny a nie
vzťah obchodnoprávny. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu nemôže byť podnikateľská činnosť
k predmetným pozemkom, pretože tieto nie je možné využívať na podnikateľské účely. To, že žalobca
uplatňuje práva vlastníka a žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľností,

je len výkonom práv vlastníka, nie podnikateľskou činnosťou, aj keď inak je nepochybné, že žalobca ako
právnická osoba je podnikateľským subjektom. Nie všetky úkony podnikateľského subjektu však súvisia
s podnikaním danej osoby, ako v tomto prípade, keď žalobca len vykonáva práva vlastníka k svojmu
majetku. Rozsah užívania nehnuteľností vyplynul z vykonaných dôkazov, pokiaľ žalobca spochybňuje
skutkové závery súdu prvej inštancie, tieto vyplývajú z vykonaných dôkazov a bolo úlohou žalobcu

navrhnúť dôkazy svedčiace o opaku, žalobca tak však neurobil.

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k
tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. V konaní medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli žalovaní úspešný

v rozsahu 91 %, žalobca v 9 %, nárok na náhradu trov konania vychádzajúc z čiastočného úspechu
žalovaného v 1. rade má žalovaný v 1. rade v rozsahu 82 % účelne vynaložených trov. Vo vzťahu žalobcu
a žalovaného v 2. rade žalovaný v 2. rade bol úspešný v 87 %, žalobca v 13 %, právo na nárok na
náhradu trov konania má žalovaný v 2. rade v rozsahu 74 % účelne vynaložených trov.

9. Uznesením č.k. 29C/11/2011-859 súd priznal znalečné znaleckej organizácii Znalci, s.r.o., Zámocká
5, Bratislava, a to v celkovej výške 891,17 eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že posudok je vypracovaný neodborne v
rozpore so zákonom a nebol vypracovaný v súdom určenej lehote na vypracovanie. Odborná hodnota
znaleckého posudku nespĺňa ani základné parametre odborného znaleckého posudku, keďže pri

stanovení všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti znalecká organizácia svojvoľne zmenšila výmery
ohodnocovaných pozemkov, t.j. nevychádzal z ich skutočných výmer uvedených v liste vlastníctva.
Neodbornosť znaleckého posudku spočíva aj v tom, že pri určení všeobecnej hodnoty nájmu znalecká
organizácia do vzorca na výpočet nájmu dosadila nesprávne číslo 20, keďže vyhláška 492/2004
stanovila pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok č. XX, resp. spravidla 15 rokov. Znalecká

organizácia si nesplnila súdom uloženú povinnosť vyjadriť sa k správnosti záverov odborného vyjadrenia
č. X/M. X.. C. a znaleckého posudku č. XX/XXXX X.. C.. Na záver poukázal na to, že znalecký posudok
nebol vypracovaný v súdom určenej lehote. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že
neprizná znalečné znaleckej organizácii Znalci, s.r.o..10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie o znalečnom a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Predložený znalecký posudok znaleckej organizácie spĺňa

parametre znaleckého posudku, to že s ním žalobca nesúhlasí, nemôže znamenať jeho neodbornosť.
Znalec vysvetlil, že v skutočnosti nezmenšil výmery parciel, ale pri výpočte zohľadňoval dobu nájmu.
Poukázal na to, že návratnosť investície 20 rokov v znaleckom posudku bola použitá správne a v
súlade s vyhláškou 254/2010, v dobe platnosti ktorej bol posudok vypracovaný. Je pravda, že znalecký
posudok nebol odovzdaný súdu v lehote, ktorú súd prvej inštancie určil, avšak znalecká organizácia od

začiatkukomunikovalasosúdom,žiadalaopredĺženiedobynavypracovanieznaleckéhoposudku,resp.
vyžadovala súčinnosť aj zo strany súdu. Prekročenie lehoty v danom prípade podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže spôsobiť krátenie odmeny znaleckej organizácie, pretože bolo vyvolané jednak zložitosťou
znaleckého dokazovania, ako aj potrebou doplnenia podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387
ods. 1 CSP.

11. Uznesením č.k. 29C/11/2011-1052 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
za odvolanie vo výške 740,50 eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
žalovaný v 1. rade. Uviedol, že v posudzovanej veci je predmetom konania pohľadávka súvisiaca s
chodníkom, parkoviskom a autobusovou zastávkou, ktoré slúžia na verejné účely. Ide o uplatňovanie

majetkového práva, ktoré súvisí nepochybne s použitím majetku mesta na verejné účely, súvisí teda so
zabezpečovaním verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu. Sú teda splnené podmienky
pre oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) poplatkového zákona.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že
konanie v danej veci súvisí so zabezpečovaním verejného a spoločensky prospešného záujmu, a preto
žalovaný v 1. rade je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o súdnych
poplatkoch. Z uvedených dôvodov odvolací súd toto rozhodnutie ako rozporné so zákonom zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.