Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215203397
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215203397.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 34 575 951 proti žalovanému: R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
- W. L., T. XX/XX, o zaplatenie 4266,17 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4266,17 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 4000,- eur od 29.1.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti 17,90 % úroku ročne od 29.1.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 24,48 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
nezaplatenejistinyvovýške4000,-eur,úrokuvovýške262,53eur,úrokuzomeškaniavovýške4,24eur,
s úrokom vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4000,- eur od 29.1.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4000,- eur a z nezaplatených
úrokov vo výške 262,53 eur od 29.1.2013 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Uplatnenýnárokžalobcaodôvodniltým,žežalovanémunazákladeÚverovejzmluvyč.5776z20.9.2012

poskytol peňažné prostriedky vo výške 4000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať
v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný
splatiť do 16.9.2022. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnil, a tak žalobca prípisom z 15.1.2013 vyzýval žalovaného k predčasnému splateniu úveru v lehote
do 28.1.2013. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému k 28.1.2013 predstavovala sumu 4334,73 eur, ktorá
pozostávala z istiny úveru vo výške 4000,- eur, úroku vo výške 262,53 eur a úrokov z omeškania vo
výške 4,24 eur. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil za dôkaz zmluvu, výpis z účtu, výzvu na

predčasné splatenie úveru, upomienky a sadzobník poplatkov, ktoré dôkazy aj pripojil k žalobe.

2. Súd dňa 8.9.2016 otvoril pojednávanie v spore s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného žalobcu a okrem prednesu žalovaného vykonal v spore dokazovanie oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.

Žalovaný na pojednávaní vo veci uviedol, že úver čerpal, avšak ho platiť nevedel a potom na to aj

zabudol.3. Súd postupom podľa § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy
avšak je sporný nárok žalobcu na zmluvný úrok uplatnený od 29.1.2013. V rámci predbežného právneho
posúdenia veci súd uviedol, že sa mu javí, že základ nároku žalobcu z úverovej zmluvy je daný.

4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v

predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa
jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou
úpravouspotrebiteľskýchzmlúv,predpisomlexspecialis.Súdtedavzťahúčastníkovkonaniaposudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52

a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5.Súdmalzvykonanéhodokazovania preukázané,žemedzižalobcomažalovanýmboladňa20.9.2012
uzavretá Úverová zmluva č. 0000000000005776, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 4000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými anuitnými

splátkami po 72,31 eur, splatnými v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. anuitnej
splátky bol 15.10.2012 a splatnosť úveru bola určená na 16.9.2022, pri fixnej úrokovej sadzbe do
splatnosti vo výške 17,9% ročne, pri RPMN 20,66% a priemernej RPMN vo výške 19,59%, pri celkovej
sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 8916,- eur, pri poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur
mesačne.

Žalobca upomienkou z 22.10.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 72,39 eur a
upomienkou z 19.11.2012 ho vyzval na úhradu sumy dlhu vo výške 145,1 eur.

Prípisom z 15.1.2013 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru, keď rozhodol o

predčasnejsplatnosticeléhoúveru.Žalovanéhosúčasnevyzvaluhradiťzostatokúveruspríslušenstvom
do 28.1.2013.

Pokiaľ žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ani po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru nerealizoval žiadnu úhradu, potom celkový dlh titulom dlžných splátok (istiny úveru, úroku z úveru,

vrátane poplatku za správu úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania z
dlžných splátok a predčasne zosplatnenej istiny úveru, predstavuje úhrnom sumu 4266,17 eur, ktorá
podľa žalobcu pozostáva zo sumy dlžnej istiny vo výške 4000,- eur, zo sumy dlžného úroku vo výške
262,53 eur, a úroku z omeškania s úhradou ktorých sa žalovaný dostal do omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ,

vyčísleného žalobcom vo výške 4,24 eur.

6. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany
sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,90% ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal
nepreukázaným nárok žalobcu na 17,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 29.1.2013
až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len
do splatnosti úveru, v danom prípade do splatnosti predčasne zosplatneného úveru dňa 28.1.2013,

pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou
ktorého sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcom bol vyčíslený sumou vo výške 262,53 eur, bol
žalobcovi prisúdený v sume 4266,17 eur. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv.
anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok
a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou

Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu
Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky
soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úrokuz úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí
lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania.
keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše,

je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 28.1.2013 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť
úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu
súd návrh žalobcu v časti osobitne žalovaného 17,90% úroku z úveru od 29.1.2013 do zaplatenia

nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu
v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146
z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v
súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola
právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Obdobne, z dôvodu
zákazuanatocizmu,súdzamietolajnávrhžalobcuvčasti8%úrokuzomeškaniazosumynezaplateného

úroku vo výške 262,53 eur od 29.1.2013 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania)
z úroku.

7. Predčasne zosplatnený úver bol podľa prípisu žalobcu z 15.1.2013 splatný v lehote do 28.1.2013,
a tak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy dlhu z úverovej istiny vo výške 4000,- eur

až po jej márnom uplynutí, teda od 29.1.2013. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 4000,- eur vznikol žalobcovi od márneho
uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 15.1.2013 (od 29.1.2013) aj nárok na žalobcom
požadovaný 8% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne
žalovateľný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,

a to od 29.1.2013 až do zaplatenia.

8. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (62,24%), pričom
neúspech žalobcu v časti 17,90% úroku (vyčísleného do 8.9.2016 sumou 2587,40 eur) a úroku z
omeškania je úspechom žalovaného (37,76%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o

náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že
v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu (62,24% - 37,76%)
24,48% náhradu trov konania.

9. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.