Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201909
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:1516201909.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobkyne: F. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytomN.XXXX/X,W.,zastúpenáadvokátskoukanceláriou:LawService,s.r.o.,sosídlomNaStráž3/223,
Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným: 1. B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., 2.
P.. H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. I., I. I Co. S., O., 3. P.. Y. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XX/XX, T. D., 4. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., 5. P. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXXX/XX, H., 6. W. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., 7. P.. U. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, všetci zast.: JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom Dončova 1443/5,

Ružomberok, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1. MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, so
sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zast.: JUDr. Allan Böhm, Advokátska kancelária Böhm & Partners,
so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2. MH Invest II, s.r.o., IČO: 50 021 150, so sídlom Trnavská cesta
100, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária REDANT s.r.o., so sídlom Konventná 6, 811 03 Bratislava,
IČO: 53 682 581, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
OkresnéhosúduNitrač.k.18C/115/2016-545zodňa28.októbra2021,vspojenísopravnýmuznesením
č. k. 18C/115/2016-609 zo dňa 6. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 7. rade a intervenientom v 1. a 2. rade na strane žalovaných p r i z n á
v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 12.02.2016 domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej v kat. úz. T., obec A., okres A., zapísanej Okresným úradom

A., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, parc.
č. XXX, druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.07.2015
bola uzatvorená kúpna zmluva ohľadom prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v kat. úz. T., zapísaných na LV č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere XXXX
m2. Návrh na vklad bol Okresnému úradu, katastrálny odbor doručený dňa 09.07.2015. Žalovaný od
zmluvy odstúpil, pričom svoje odstúpenie nijako nezdôvodnil, má za to, že odstúpenie nie je platné a
teda žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti.

1.2. Súd uznesením č. k. 18C/115/2016-105 zo dňa 04.12.2017 pripustil zmenu žaloby tak, aby súd
určil, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou pozemku registra "C" v katastrálnom území T., obec A.,
okres A. s parcelným číslom XXX/XXX, ostatné plochy o výmere XX m2 parcelným číslom XXX/XXXostatné plochy o výmere XXX m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo
dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-E v spojení s
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej

stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ho.

1.3. Súd uznesením č. k. 18C/115/2016-356 zo dňa 14.09.2019 pripustil vstup intervenientov na
strane žalovaných v 1 a v 2. rade. Voči rozhodnutiu bola podaná sťažnosť a súd uznesením č. k.
18C/115/2016-399, zo dňa 05.08.2019 sťažnosť žalobkyne zamietol.

1.4. Uznesením č. k. 18C/115/2016-411 zo dňa 14.01.2020 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5D/123/2019, nakoľko v priebehu sporu
žalovaný zomrel. Súd uznesením č. k. 18C/115/2016-492 zo dňa 11.01.2021 rozhodol, že súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 18C/115/2016 pokračuje s dedičmi po žalovanom (poručiteľovi), s B. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., P.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I., I. I Co. S., O., P.. Y.. U.

P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, T. D., U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, H., Bc. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, H. a P.. U. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, H., po právoplatnosti tohto uznesenia.

1.5. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

1.6. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zotrváva na žalobe v znení pripustenia
jej zmeny zo dňa 19.06.2019. Žalobkyňa má na danej žalobe naliehavý právny záujem, pričom s
právnym predchodcom žalovaných bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá spĺňala všetky hmotnoprávne
podmienky. Nedošlo však k jej zavkladovaniu, mali za to, že v tomto konaní sa vysporiadali aj s § 228

ods. 2, aj keď Okresný úrad nepovolil vklad mali za to, že ide o administratívne konanie. Zmluva je
platným právnym úkonom, následne prišlo k vyvlastneniu, pričom náhrada, ktorá je zložená v úschove
súdu nebola vyplatená kvôli prebiehajúcemu súdnemu konaniu, pričom tieto skutočnosti sú známe aj
z iných obdobných konaní. Konanie o úschove prebieha na konajúcom súde pod sp. zn. 12U/4/2016.
Na Krajskom súde v Nitre prebieha správne konanie pod sp. zn. 11S/260/2016, pričom výsledok tohto

konania má vplyv na toto konanie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že nie je preukázaná neplatnosť
kúpnej zmluvy, pričom tieto tvrdenia zo strany žalovaných neboli preukázané, preto navrhla, aby súd
žalobe vyhovel. K predkupnému právu štátu poukázala na § 603 ods. 3 Obč. zákonníka, ako i § 70 ods.
1, 2 katastrálneho zákona.

1.7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd žalobu žalobkyne zamietol
a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. Ak by aj súd nepovažoval kúpnu zmluva za
neplatný právny úkon, poukázal na to, že nebol splnený následný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva teda vklad, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Ku dňu určenia žalobkyne za vlastníka
nehnuteľnostiatokudňuvyvlastneniabolokonanieovkladezastavené.Poukázalnakonanievedenéna

Krajskom súde v Nitre 11S/76/2016, keď týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu
odboru opravných prostriedkov, ktorý vyhovel odvolaniu žalobkyne. Následne Okresný úrad A. zamietol
odvolanie žalobkyne a Krajský súd v Nitre správnu žalobu zamietol. Návrh na vklad bol zamietnutý, čo
bolo potvrdené. Zároveň namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nakoľko tu ide o
vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou MH INVEST II.

1.8. Právny zástupca intervenienta v l. rade na strane žalovaných na pojednávaní uviedol, že
sa pridržiava všetkých písomných podaní, predovšetkým podania zo dňa 10.08.2018. Poukázal
predovšetkým na absenciu naliehavého právneho záujmu, zároveň poukázal na nemožnosť vyhovenia
takejto žalobe, nakoľko v čase vyvlastnenia právny predchodca žalovaných nebol už vlastníkom spornej

nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa de facto domáha vyplatenia vyvlastňovacej náhrady, pričom má za to,
že zvolila nesprávny procesný postup. Konajúci súd rozhodoval už asi v 8 obdobných konaniach, išlo
obdobné veci, kde žalobcom bol či už pán A., alebo Poľnohospodárska pôda, tieto konania sú už
právoplatneskončené,pričomžalobybolizamietnuté.Majúvedomosťiotom,žebolipodanéidovolania,
pričom má takú informáciu, že rozhodoval NS SR v obdobnej veci, pričom dovolanie bolo odmietnuté. S

poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol a zároveň priznal intervenientovi nárok
na náhradu trov konania.1.9. Právny zástupca intervenienta v 2. rade na strane žalovaných žiadal, aby súd žalobu zamietol
a priznal intervenientovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danej veci
absentuje naliehavý právny záujem. Právny predchodca žalovaných nebol vlastníkom nehnuteľnosti

ku dňu vyvlastnenia, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR 1Cdo/36/2020, ktorý dovolanie odmietol,
keď v rozhodnutí je konštatované, že v obdobnej veci žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo,
neprebehlo vkladové konanie, obnovilo sa vlastníctvo pôvodného vlastníka, pričom žalovaný, resp.
právny predchodca žalovaných previedol vlastníctvo na spoločnosť MH INVEST. Čo sa týka náhrad za
vyvlastňovacie konanie prebieha na súde konanie o úschovách, pričom ide o vzťah medzi zložiteľom

a príjemcom. Žalobkyňa vlastnícke právo nikdy nenadobudla, pričom vlastnícke právo je založené na
princípe konštitutívnosti. Žalobkyňa takýmto rozhodnutím nedisponuje, pričom dňa 08.07.2015 vzniklo
zákonné predkupne právo štátu, poukázal na konanie, ktoré sa viedlo na Krajskom súde v Nitre
11S/114/2016, kde v rozhodnutí je konštatovaná dodatočná nemožnosť splnenia. Išlo o rozhodnutie NS
SR v tejto veci 8SžRk 5/2018.

2.1. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným (a čo do označenia právnych zástupcov
žalobkyne a intervenienta v 2. rade opravným uznesením opravovaným) rozsudkom Okresný súd Nitra
ako súd prvej inštancie podanú žalobu žalobkyne zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe
navzájom rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 7. rade ako aj intervenientom v 1. a 2. rade na strane
žalovaných priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S poukazom na vyjadrenia strán sporu a
obsah spisu súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

2.2. Dňa 08.07.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako kupujúcou a právnym

predchodcom žalovaných ako predávajúcim ohľadom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcejsavkat.úz.T.,obceA.,okresA.,nehnuteľnosťzapísanánaLVčísloXXXX,parc.reg."E",
parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol
doručený Okresnému úradu A., odbor katastrálny dňa 09.07.2015. Právny predchodca žalovaných od
zmluvyodstúpilanásledneboladňa18.03.2016uzatvorenákúpnazmluvamedziprávnympredchodcom

žalovaného a spoločnosťou MH Invest s.r.o., ktorý bol ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností
(kúpna zmluva č. XXXXX/XX/XXXX/T./XXX/XXXX). O. o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe
uvedenej kúpnej zmluvy bolo vedené pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa 31.07.2015. Dňa 21.06.2016 bola
uzatvorená kúpna zmluva medzi MH Invest s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim,
o.i. predmetom prevodu bola i parc. č.XXX/XXX ostatné plochy o výmere XX m2 a parc. č. XXX/

XXX ostatné plochy o výmere XXX m2. Dňa 18.8.2016 Okresný úrad A., odbor výstavby a bytovej
politiky vydal Rozhodnutie č. OU-NR-E o vyvlastnení na základe návrhu spoločnosti MH Invest s.r.o.,
pričom účelom návrhu bolo vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaných na LV číslo
XXXX kat. úz. T., pre "Vybudovanie strategického parku", kat. úz. P., N., T., D., N., C.. Predmetom
vyvlastnenia bola i parc. č. XXX/XXX-ostatné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXX/XXX-ostatné plochy

o výmere XXX m2. Dňa 10.10.2016 bolo vydané rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ho -
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne
proti predmetnému rozhodnutiu. Ako vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa
19.06.2017 vlastníkom parcely č. XXX/XXX o výmere XX m2, ostatné plochy a parc. č. XXX/XXX o
výmereXXXm2,ostatnéplochybolaspoločnosťMHInvest,s.r.o..Spoukazomnavyjadreniastránsporu

nebolaspornákatastrálnaidentifikácianehnuteľností,ktorésúpredmetomsporu.Zrozhodnutívydaných
v konaní 12U/4/2016 súd zistil, že bol dňa 16.11.2016 podaný návrh spoločnosťou MH Invest, s.r.o. na
prijatie sumy, príjemca bola uvedená spoločnosť MH Invest II, s.r.o.. Uznesením Okresného súdu Nitra
z 26. marca 2019 pod sp. zn. 12U/4/2016 súd rozhodol o prijatí zložiteľa spoločnosti MH Invest s. r. o.,
IČO: 36 724 530 pre príjemcu MH Invest II, s. r. o., IČO: 50 021 150 do úschovy sumu 1.682.830,92 eur.

Uznesením 12U/4/2016-104, zo dňa 10.02.2021 súd nevyhovel žiadosti spoločnosti Poľnohospodárska
pôda s.r.o. a žiadosti F. P. o vydanie predmetu úschovy. Rozhodnutie nie je právoplatné. Zo spisu
11S/114/2016 súd zistil, že Krajský súd v Nitre rozsudkom 11S/114/2016-90, zo dňa 08.11.2017 zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č.
Vo XX/XXXX-X/To: OU-NR-E k: Q zo dňa 23.03.2016 a vrátil na ďalšie konanie Okresnému úradu A..

Voči rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť, Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
zamietol.3.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu a s poukazom
na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 126 ods. 1, § 133 ods.
2 a § 575 ods. 1), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z.

- § 137 písm. c/ a § 255 ods. 1) a s poukazom na citované ustanovenie § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015
Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ako aj s
poukazom na všeobecné úvahy k vlastníckemu právu a k podmienkam úspešnosti určovacej žaloby,
odôvodnil nasledovne:

3.2. Súd sa v danej veci prioritne zaoberal tým, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalobe, tak
ako súd pripustil jej zmenu. Súd mal za to, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko
vyhovenímžalobybysanezmeniloprávnepostaveniežalobkyneaniejeanizrejméaképrávnedôsledky
by malo mať prípadné vyhovenie žaloby. Nebolo sporné, že žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo
spätne (ku okamihu vyvlastnenia). Žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP sa však určuje, či tu právo je alebo
nie je, či tu právo v minulosti bolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku. Žalobkyňa nemôže mať

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu
po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností, nemôže
byťžalobkyňazapísanáakovlastníkpredmetnejnehnuteľnosti,t.j.nemôženadobudnúťvlastníckeprávo
k predmetnému pozemku. Zároveň súd poukazuje, že žalobkyňa žalobou s daným určovacím petitom
nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva alebo neistoty v jej právnom vzťahu. Ak by sa

mala vyplácať náhrada za nehnuteľnosť, v tom prípade by mala byť podaná žaloba na plnenie, ktorá
má prednosť pred určovacou žalobou.

3.3. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju

žiadna zo strán nenamieta, zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

3.4. Súd sa zaoberal tým, či je daná pasívna legitimácia žalovaných, resp. čo bola daná pasívna
legitimácia právneho predchodcu žalovaných. V tomto smere súd poukazuje na znenie § 4 ods.
1 katastrálneho zákona (zákon číslo 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), podľa ktorého
práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad),
záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (záznam) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v

katastri (poznámka). Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra je formou zápisu práv k
nehnuteľnostiam. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra
o povolení tohto vkladu. Zmena vlastníka je viazaná na vklad (zápis) do katastra nehnuteľností, pretože
práve zápisom sa zverejňuje kto je novým vlastníkom nehnuteľností. Súd mal za to, že nie je daná
pasívna legitimácia žalovaných, resp. nebola ani ich právneho predchodcu, ktorý nie sú vlastníkmi

nehnuteľností a ani v čase Rozhodnutia o vyvlastnení 18.08.2016 nebol právny predchodca žalovaných
vedený ako vlastník nehnuteľností, nakoľko dňa 18.03.2016 uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou
MH Invest, s.r.o.. Teda ani v čase vyvlastnenia nebol právny predchodca žalovaných vlastníkom
nehnuteľností. Vzhľadom na účinky vyvlastnenia v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z. nemá na predmetné
konanie vplyv správne konanie vedené na Krajskom súde v Nitre uvádzané žalobkyňou. Ani úspech

žalobkyne v správnom konaní by nepriniesol zmenu v právnom stave ohľadne nehnuteľností, keďže
vzhľadom na vyvlastnenie by už nebolo možné žalobkyňu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti. Vo
vzťahu § 228 ods. 2 CSP, ktorá by mala podľa názoru žalobkyne osvedčovať pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných, súd uvádza, že táto síce pôsobí aj voči neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti a prioritne
má upozorňovať na to, že v prebiehajúcom konaní môže byť určené vlastnícke právo osoby, ktorá si dala

poznámku zapísať a prípadné pozitívne rozhodnutie sa bude vzťahovať aj neskorších vlastníkov, avšak
v tomto konaní žalobkyňa nežiada dosiahnutie zápisu jej osoby ako vlastníka do katastra nehnuteľností,
ale ide jej o vyplatenie náhrady za pozemok. Poznámka má význam len vtedy, ak dôjde na základe
rozhodnutia k zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností. V danej veci aj v prípade pozitívnehovýroku žalobkyňa nikdy nemôže byť ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností, preto nie je toto
ustanovenie na danú vec aplikovateľné a teda žalovaným nesvedčí pasívna vecná legitimácia (ako
vlastník nehnuteľnosti je aktuálne vedená iná osoba). Zároveň súd poukazuje, že pred rozhodnutím

správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho právo na základe tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu
predkupné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, a to priamo zo zákona dňom schválenia
návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 08.07.2015. Následne plnenie dohodnuté v
kúpnej zmluve sa stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť právneho predchodcu žalovaných plniť
zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým zanikol aj záväzok. Pretože záväzok zanikol,

žalobkyňanemohlanikdynajehozákladenadobudnúťvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam,
a tak nemôže byť ich vlastníkom ani ku dňu jeho vyvlastnenia. Ak po uzavretí kúpnej zmluvy a pred
rozhodnutím právneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je
správnyorgánpovinnýnatotopredkupnéprávoprihliadať.Uvedenáskutočnosťnespôsobujeneplatnosť
zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Na
základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.

3.5. Vzhľadom k úspechu žalovaných, intervenienta v 1. rade na strane žalovaných, intervenienta v
2. rade na strane žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a priznal žalovaným, intervenientovi v 1. rade na strane žalovaných, intervenientovi v 2. rade na
strane žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak,
aby súd vyhovel jej žalobe tak, ako súd prvej inštancie jej zmenu pripustil, t. j., aby určil, že bola výlučným

vlastníkom označených pozemnoknižných nehnuteľností ku dňu ich vyvlastnenia, pričom požadovala aj
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázala na ust. § 365 ods. 1
písm. b/ a f/ ako aj na uts. § 365 ods. 2 CSP k uzneseniu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
ktoré má vadu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nepripustil jej návrh na zmenu žaloby, že odôvodnenie

súdu je nedostatočné a nepresvedčivé a že súd nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho
záujmu a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto i nesprávne
právne posúdil, keď rozhodnutie je logicky rozporné a arbitrárne s dôsledkom porušenia jej práva na
súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd na jednej strane dospel k záveru o
nedostatku naliehavého právneho záujmu, následne posudzoval pasívnu vecnú legitimáciu a nakoniec

vec posudzoval meritórne poukazujúc na vznik dodatočnej nemožnosti plnenia. Prvoinštančný súd
vôbec nevenoval pozornosť predloženým dôkazom k tomu, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť
náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti, kto je ich vlastníkom, keďže
náhradu za vyvlastnenie nebolo možné vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti nebolo právoplatne
skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného

pozemku. Poukazovala na ust. § 8 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď z rozhodnutia o vyvlastnení
jasne vyplýva, že jeho účastníkmi bola ona i M. N., ku ktorej argumentácii sa súd nevyjadril a jeho
záver o tom, že sa nerieši aktuálna otázka je arbitrárnym, keď je zrejmé, že finančné prostriedky
reálne do úschovy súdu zložené boli a doposiaľ nedošlo k ich vyplateniu. Pokiaľ súd poukazuje
na zrušené rozhodnutie o vklade, zdôrazňuje to, že správny orgán nemá právomoc rozhodovať o

vlastníckom práve, keď práve preto, že jej vlastnícke právo nebolo akceptované, domáha sa určenia
vlastníctva, resp. určenia vlastníctva ku dňu vyvlastnenia. Súd v občianskoprávnom konaní nie je
viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne, a to
vrátane posudzovania predbežnej otázky, keď na druhej strane nie je oprávnený posudzovať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, na základe ktorých malo byť nadobudnuté vlastníctvo; výnimku v

tomto smere predstavuje rozhodnutie katastra o povolení vkladu, keďže vklad sa chápe ako súčasť
vlastníctva zapísaného v katastri. Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu, rozhodnutie o vklade
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy; je potrebné rozlišovať záväzkovoprávne
a vecnoprávne účinky, pričom záväzkovoprávne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať, aby si
strany splnili svoje povinnosti zo zmluvy, keď vecnoprávne účinky sa zas prejavujú zápisom do katastra

nehnuteľností. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval tie ustanovenia
hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa na danú právnu situáciu vzťahujú, § 559 ods. 1 a § 568 OZ. Pokým
by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre úschovu finančných prostriedkov
neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému (MH Investu II, s.r.o.), keď z rozhodnutia ovyvlastnení je zrejmé, že k vyplateniu náhrady nedošlo, teda táto otázka je stále aktuálna. Účastníkmi
vyvlastňovacieho konania bola ona, i právny predchodca žalovaných práve v dôsledku prebiehajúceho
konania, z ktorého dôvodu nemôže obstáť záver, že na požadovanom určení naliehavý právny záujem

nemá. V návrhu na zmenu žaloby špecifikovala, prečo nie je možné v konaní určiť vlastnícke právo s tým
účinkom, aby bolo spätne do katastra nehnuteľností zapísané, avšak je potrebné určiť, kto vlastníkom ku
dňu vyvlastnenia bol, s ktorou argumentáciou sa súd vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie súdu by mohlo
vyriešiť spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí;
práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Súd vychádzal čo sa týka právneho posúdenia otázky

vlastníctvalenzúdajovkatastra,keďonapoukázalananáslednéprevodyanaust.§228ods.2CSP,keď
otázku vlastníctva je oprávnený riešiť len súd a to i v prípade, keď titul (kúpna zmluva) preukazuje právo
inej osoby než „modus“. Vyplatenie kúpnej ceny nemá a ani nemôže mať na posudzovanie naliehavého
právneho záujmu vplyv, pretože tu existuje náhrada za vyvlastnenie, ktorá doposiaľ vyplatená nebola.
Ďalšou zmluvou bol založený nový hmotnoprávny vzťah medzi ďalšími subjektmi. Otázku naliehavého
právnehozáujmutedaprvoinštančnýsúdnesprávneprávneposúdil,keďprávnypredchodcažalovaných

ako nevlastník pozemku nemohol realizovať ďalší prevod. Odopretie súdnej ochrany a teda popretie
samej podstaty základného práva na súdnu ochranu vyplýva zo skutočnosti, že súd rozhodol o žalobe
bez skúmania jej podstaty. Za vecne nesprávne považuje i posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie
s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP. Ak by bol právoplatný rozsudok o určenie vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti v tomto konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP záväzný i pre spoločnosť

MH Invest s.r.o. a spoločnosť MH Invest II, s.r.o., nemožno žalobu zamietnuť z dôvodu, že na
požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá, nakoľko skutočnosť, či je spoločnosť MH Invest
II, s.r.o. stranou v konaní nie je v tomto prípade relevantná. Relevantné je len posúdenie otázky, či
má ona naliehavý právny záujem na určení voči žalovanému, ktorý má, lebo s ním uzatvorila platnú
zmluvu. S ohľadom na uvedené celkom nezmyselne vyznieva pribratie intervenienta do konania, v tomto

smere sa jedná o nesprávny procesný postup, nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne
posúdenie a tiež o arbitrárnosť (svojvôľu) v rozhodovaní. Za nesprávne považuje aj právne posúdenie
predkupnéhoprávaštátu,keďzákononiektorýchopatreniachneobsahujeosobitnúúpravupredkupného
práva, teda súd sa nevysporiadal s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ohľadom predkupného
práva. Zákon o niektorých opatreniach hovorí len o okamihu vzniku predkupného práva, pričom však

osobitne neupravuje obsah a oprávnenia s tým spojené. S ohľadom na uvedené je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, keď záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné
splniť aj po dohodnutej dobe, na čom nič nemení ani skutočnosť, že štát si predkupné právo uplatnil.
V zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ možno predkupné právo upravené v ustanoveniach § 602 a nasl. OZ
označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a preto použiteľnú všade tam, kde zákonom

ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti
tohto ustanovenia budú tieto ustanovenia aplikovateľné aj na prípady zákonného predkupného práva.
Dôležitouskutočnosťoutiežje,žepredkupnéprávoštátuzostávazachovanéajvočinadobúdateľovi,keď
toto v čase uzavretia zmluvy neexistovalo a teda sa nemôže jednať o zakázanosť pôvodného predmetu
záväzku. Nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa

jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia, teda dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo
vylúčená.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrovali žalovaní, ako aj intervenienti na ich strane.

6. Žalovaní v podanom vyjadrení žiadali potvrdenie napadnutého rozsudku s priznaním im náhrady trov
odvolacieho konania, keď rozsudok považujú za vecne správny a za vydaný po procesne bezchybnom
postupe súdu. Ust. § 137 písm. c/ CSP nepripúšťa riešenie určovacou žalobou otázky vlastníckeho
práva do minulosti, keď súd sa nedopustil nijakého pochybenia a keď sa okrem existencie naliehavého
právneho záujmu vyjadril aj k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne (?), keďže toto právne

posúdenie si nevyžadovalo ďalšie dokazovanie. Predmetom sporu v tomto prípade je existencia
vlastníckeho práva k pozemku v čase jeho vyvlastnenia, od čoho sa odvíja nárok na vyplatenie náhrady
za vyvlastnenie. Ust. § 228 ods. 2 CSP je iba výnimkou zo zásady, že výrok rozsudku zaväzuje len
strany, avšak nerieši otázku, medzi kým existuje spor o právo, keď žalobkyni nič nebránilo po prevode
vlastníctva navrhnúť zmenu strany sporu na strane žalovaného. Právne posúdenie otázky predkupného

práva štátu považujú za vecne správne, k čomu existuje bohatá judikatúra Najvyššieho súdu SR a za
ústavne akceptovateľnú ju považoval aj Ústavný súd SR.7. Intervenient na strane žalovaných v 1. rade rovnako žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keď rozsudok považuje za vecne správny a podané odvolanie považuje v celom rozsahu za
nedôvodné a účelové, keďže žiadne práva žalobkyne porušené neboli a nedošlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, naliehavý právny záujem žalobkyne
na podanej žalobe daný nie je a nespokojnosť žalobkyne s výsledkom sporu s nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia súdu stotožňovať nemožno. Zo žiadnej časti odvolania pritom nevyplýva, v čom konkrétne
bolo, resp. malo byť zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie nesprávne, nedostatočné
alebo neúplné. Nie je možné určovať právo v minulosti, od čoho sa odvíja neexistencia naliehavého

právneho záujmu a žalobkyňa v tomto smere žaluje nesprávne subjekty, pokiaľ chce určovať svoje
vlastníctvo k označenému momentu vyvlastnenia. Vznikom predkupného práva štátu došlo k dodatočnej
nemožnosti plnenia záväzku z uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď podľa jeho názoru pripustenie vstupu
intervenientov do konania na strane žalovaných nemôže predstavovať žiadnu vadu, ktorá by sa
akokoľvek negatívne odrazila na rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej.

8. Intervenient v 2. rade na strane žalovaných rovnako žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku s
priznaním mu náhrady trov odvolacieho konania, keď odvolacie argumenty považuje za nesprávne a
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie za vecne správne.

9. Žalobkyňa ako odvolateľka sa už k vyjadreniam k jej odvolaniu nevyjadrovala.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo

výroku vecne správne, pričom súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej protistrane žalobkyne priznal proti žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého sa bude následne konať
a rozhodovať na súde prvej inštancie.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

12. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
13. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedenékonštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.

IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

15. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ku
ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2915, uzatvorenou so
žalovaným s odôvodnením, že žalovaný neplatne odstúpil (úkonu bližšie nezdôvodnil) od zmluvy, preto

mu zostalo zachované vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V priebehu konania zmenil žalobu a domáhal
sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v čase jej vyvlastnenia, dôvodiac potrebou vyriešenia
otázky, koho vlastnícke právo malo byť vyvlastnené a komu potom vlastne náhrada za vyvlastnenie
patrí, keď má za to, že bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v čase jej vyvlastnenia; otázka vyriešenia
vlastníckeho práva v čase vyvlastnenia je teda de facto otázkou predbežnou pre posúdenie toho, komu
peňažný nárok za vyvlastnenie patrí.

16. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia nehnuteľnosti
je žalobou na určenie práva, preto žalobca musí v zmysle § 137 písm. c) CSP preukázať kvalifikovaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nejde o žalobu, pri ktorej naliehavý právny záujem
na určení nemusí preukazovať, pretože nejde o prípad, že by tento právny záujem vyplýval z osobitného

predpisu (§137písm. c) CSP, veta za bodkočiarkou). Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho
predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní, Zákonník práce, Exekučný poriadok). Zákon č.
282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neobsahuje žiadne zákonné (výslovné) zmocnenie alebo

oprávnenie na podanie určovacej žaloby. Zákon len v § 14 ods. 2 veta tretia odkazuje na možnosť
podania žaloby na preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní (o náhrade za vyvlastnenie),
teda nie na podanie žaloby riešiacej otázku vlastníckeho práva k predmetu vyvlastnenia.

17. Okrem uvedeného, ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda

medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva daný vždy“ (M. Števček a kol., Občiansky súdny poriadok, komentár,
nakladateľstvo C.H.Beck, 2. vydanie, komentár k § 80). Podobne „Naliehavý právny záujem
žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí
žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové.

Určovacia žaloba môže byť v tomto prípade prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného)
práva“ (M. Števček a spol., Civilný sporový poriadok, komentár, nakladateľstvo C.H.Beck, , rok 2016,
komentár k § 137). Súdna prax do 30. júna 2016 považovala za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. aj žalobu o určenie (spolu)vlastníckeho práva. Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej
prípustnosti takejto žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie

procesnej otázky, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
žalobcovho práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby“ (viď rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3
Cdo 56/2011). Ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný,

vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a aj k správnemu právnemu

záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci,
výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom o absencii naliehavého právneho záujmu, a preto nebolo
potrebné vec ďalej právne posudzovať.

19. Podľa rozhodnutia NS SR publikovanom pod R 22/2017 sp. zn. 5Cdo 548/2015 naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/ Civilného sporovéhoporiadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na
odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

20. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na
odvolacie dôvody žalobkyne poukazuje na to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa zásadne v
zmysle ust. § 133 ods. 2 OZ nadobúda až právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o povolení

vkladu vlastníckeho práva, bez ktorého rozhodnutia, ani v prípade existencie platnej kúpnej zmluvy
v čase jej podpisu, k zmene vlastníckeho práva (a účinnosti zmluvy v zmysle § 347 ods. 1 OZ)
nedochádza, teda nedochádza k vzniku vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy potrebných pre vznik
vlastníckeho práva. V danej veci ku vkladu vlastníctva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti/tiam
nesporne nikdy nedošlo a žalobkyňa touto žalobou nesleduje zosúladenie (aktuálnosť) zhody zápisy
vlastníctva vo verejnom registri so skutočným právnym stavom (zápis jej vlastníctva do katastra

nehnuteľností), ale ide jej len o riešenie vyplatenia náhrady z vyvlastnenia, teda o plnenie, ktoré sa
má riešiť žalobu na plnenie, keď v konaní o takejto žalobe sa otázka vlastníctva posúdi ako otázka
predbežná. Úlohou rozsudku o určení vlastníctva je v stave ku dňu rozhodovania súdu odstrániť
nesprávnosť zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností (právnu neistotu žalobcu k evidovanému zápisu)
a vytvoriť podklad pre zápis zodpovedajúci skutočnému (právnemu) stavu vlastníctva do katastra

nehnuteľností záznamom, nie teda riešiť predbežnú otázku pre možné uplatnenie iných (i keď od
vlastníctva sa odvíjajúcich) nárokov žalobkyne, a to naviac s obsahom žalovaných nie totožným pre
uplatnenie týchto (iných) nárokov (na plnenie). Ide teda v kontexte § 137 písm. c/ CSP o nedovolenú
žalobu (procesne nesprávne zvolenú) neslúžiacu k priamemu dosiahnutiu reálne sledovaného cieľa,
ktorú bolo potrebné už len z tohto dôvodu (bez ďalšieho posudzovania hmotného práva) zamietnuť.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).