Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/135/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213133
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5716213133.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: VÝTAHY RENOVALIFT,
s.r.o., so sídlom Žižkova 601/42, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 261 63 331, vo veci organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby: VÝTAHY RENOVALIFT, s. r. o. podnik zahraničnej osoby, s adresou
miesta činnosti Hlavná 448, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, zastúpeného zástupcom RYBÁR
advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 01 Martin, IČO: 00 365 327, v konaní
o zaplatenie 45.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo výroku II. a III., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo výroku II.,
ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., podľa
ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu22.857,-Eursúrokomzomeškania8,05%ročnezosumy22.857,-Eurod17.5.2016dozaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia žalobu
zmietol. Výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť mu sumu 45.000,- Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2016 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy
konania na tom skutkovom tvrdení, že na základe písomnej Zmluvy č. 331100815 zo dňa 18.9.2015
sa zaviazal vykonať kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu lôžkového výťahu v budove 8. pavilónu
v Univerzitnej nemocnici Martin (ďalej len „UNM“) a všetky súvisiace činnosti, nevyhnutné k realizácii

diela na kľúč a odovzdanie výťahu, vrátane skúšky autorizovanou osobou a zaškolenie personálu
do obsluhy v zmysle platnej legislatívy. Žalovaný sa zaviazal prevziať predmet plnenia a zaplatiť
cenu podľa Čl. 4 tejto zmluvy. Medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo (ďalej
len „ZoD“) v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na žiadosť žalobcu zo dňa 26.2.2016vykonalaspoločnosťE.I.C.Engineeringinspectioncompanys.r.o.,Prešov,záverečnúinšpekciuavydala
záverečný protokol o posúdení určeného výrobku S2016/00433/EIC COV/ZZ podľa čl. 7.5 STN EN ISO/
IEC 17062/2013 zo dňa 3.3.2016 a bol vydaný ES CERTIFIKÁT O ZHODE S2016/0043/EIC COV/ZZ

z 3.3.2016. Následne žalobca vydal dňa 4.3.2016 na predmet ZoD vyhlásenie o zhode. Dňa 2.3.2016
bolo vykonané zaškolenie dozorcov výťahu (povinnosť zo ZoD, Čl. 2). Dňa 16.3.2016 sa uskutočnilo
preberacie konanie. Žalobca predmet zmluvy riadne predviedol, neboli zistené vady, ktoré by bránili
užívaniu predmetu zmluvy. V súlade so zmluvou bol podpísaný preberací protokol podľa Čl. 7 ZoD, z
obsahu ktorého je zrejmé, že dielo bolo vykonané riadne, v rozsahu podľa špecifikácie v zmluve, boli

odovzdané špecifikované doklady, vykonané požadované skúšky. Objednávateľ (žalovaný) podpisom
potvrdil, že dielo zodpovedá zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu zmluvy, je v požadovanej kvalite
a takéto dielo od zhotoviteľa (žalobcu) aj preberá. S odkazom na Čl. 7, bod 7.9 ZoD žalobca uviedol,
že žalovaný neodmietol prevzatie diela pre vady. Skúška autorizovanou osobou bola vykonaná za
účasti referentky žalovaného P. X., žiadne vady, ktoré by bránili bezpečnej prevádzke výťahu, neboli
zistené. Žalovaný osvedčil skutočnosť, že dielo bolo riadne vykonané a žalovaným prevzaté. Po riadnom

prevzatí diela žalovaný predložil žalobcovi Odborné stanovisko č. 2706/2/2016 zo dňa 18.4.2016,
vypracované Technickou inšpekciou, a.s., Bratislava - pracovisko Banská Bystrica (ďalej „TI“), vydané
podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2016 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Inšpektor
vykonal inšpekciu dňa 26.4.2016, t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní preberacieho protokolu dňa
16.3.2016 za stavu zariadenia, ktorý už žalobcovi po riadnom odovzdaní nebol známy. V odbornom

stanovisku bolo zistených inšpektorom niekoľko nedostatkov (bod 2.1 až 2.22) a na záver zhodnotené,
že nebolo možné zariadenie vyskúšať. Žalobca v podaní zo dňa 19.5.2016 k odbornému stanovisku
uviedol podstatné vecné dôvody, na základe ktorých sa závery TI javia ako neudržateľné a najmä
nehodnoverné. Odborné stanovisko bolo vystavené v Banskej Bystrici dňa 18.4.2016 a v tom istom
dokumente je uvedený dátum vykonania skúšky dňa 26.4.2016, čo vzbudzuje dojem, že uvedené

nedostatky boli vystavené pred vykonaním skúšky. Väčšina nedostatkov je bezpredmetná, nebráni
bezpečnej prevádzke predmetu zmluvy. Riaditeľ pobočky Technickej inšpekcie, a.s. v Banskej Bystrici
na podnet žalobcu informoval žalobcu, že po jeho preskúmaní bude v prípade potreby vydané nové
stanovisko, v ktorom bude zohľadnený skutočný stav výťahu. Z uvedeného nebolo zrejmé, aký stav
výťahu bol zohľadnený v Odbornom stanovisku č. 2706/2/2016 zo dňa 18.4.2016. Žalobca v podaní

zo dňa 19.5.2016 opakovane upozorňoval na nezákonnosť posúdenia, aj na viaceré právne a vecné
nedostatky predmetného odborného stanoviska, opakovane neúspešne sa domáhal zjednania nápravy
jeho zrušením. Žalobca požiadal o stanovisko Národný Inšpektorát práce Košice ako nadriadený orgán.
Podľa stanoviska č. NIP ORIP/BEZ/2016/4558 2016/12263 zo dňa 20.7.2016 bolo možné jednoznačne
ustáliť, že TI nebola oprávnená v tomto štádiu vykonať takéto posúdenie a vydať dotknuté odborné

stanovisko. Navyše trpí právnymi vadami čo do jeho obsahu a formy a je v ďalšom neupotrebiteľné.
Tiež TI v tejto súvislosti potvrdila, že nimi vypracovaný návrh trpí formálnymi nedostatkami, ide o
zatiaľ pracovný návrh, na právne úkony nespôsobilý. Zdôraznil, že tento „zatiaľ pracovný návrh“, je
opatrený pečiatkou a podpisom zodpovedného inšpektora oprávneného konať za Technickú inšpekciu,
a.s.. Stanovisko je vydané s odkazom na nesprávne ustanovenie zákona, tento bol vypracovaný bez

vedomia žalobcu a bez kompletnej predpísanej dokumentácie. Žalobca v súlade s Čl. 5 a 6 veta druhá
ZoD dňa 17.3.2016 vystavil daňový doklad s č. OF 20160146 na sumu 54.000,- Eur s DPH, splatný
dňa 16.5.2016. Žalobca sa domáha úhrady fakturovanej ceny diela vo výške bez DPH, t.j. 45.000,-
Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný práve na základe Odborného stanoviska č. 2706/2/2016
zo dňa 18.4.2016, zatiaľ pracovný návrh, odmieta nedôvodne uhradiť žalobcovi cenu za vykonané

dielo. Žalobca má voči žalovanému splatnú peňažnú pohľadávku titulom neuhradenej ceny diela, úrok
z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 18Cb/214/2016-44 zo dňa 27.2.2017 potvrdil
uzatvorenie ZoD s predmetom, ako ho opísal žalobca v žalobe. Uviedol, že preberacie konanie dňa

16.3.2016 neprebehlo tak, ako to uviedol žalobca, o čom navrhol
vykonať dôkaz výsluchom svedkyne P. X.. Pre pochybnosti o bezpečnom užívaní výťahu žalovaný
požiadal Technickú inšpekciu, a.s. ako oprávnenú osobu na overovanie technických zariadení z hľadiska
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o vykonanie kontroly výťahu. Technická inšpekcia, a.s. po
posúdení súvisiacej dokumentácie a fyzickej prehliadke podala podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona

č. 124/2006 Z.z. odborné stanovisko, v ktorom konštatovala nedostatky špecifikované v bodoch 2.1.
až 2.22., že zariadenie splní požiadavky bezpečnosti technických zariadení po odstránení uvedených
nedostatkov. Vzhľadom na závažnosť nedostatkov nie je možné zariadenie vyskúšať. O tom navrhli
vypočuť inšpektora J.. W. M.. Žalovaný odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. zaslal žalobcovia vyzval ho na ich odstránenie listom zo dňa 19.5.2016, listom zo dňa 10.6.2016 informoval právneho
zástupcu žalobcu a v záujme vyriešenia vzniknutej situácie ponúkol možnosť osobného stretnutia za
účasti zástupcov žalovaného, dodávateľa a vedenia spoločnosti Technická inšpekcia, a.s.. Žalovaný

zastával názor, že nedostatky zistené Technickou inšpekciou, a.s. sú tak závažné, že predmet zmluvy
nie je možné vyskúšať a ani ho uviesť do prevádzky. Nesprávny dátum 18.4.2016, ktorý predchádza
vykonaniu posúdenia dňa 26.4.2016, žalovaný vysvetlil tak, že ide o formálny nedostatok, ktorý
neznižujevierohodnosťobsahovejstránkystanoviska.Technickáinšpekcia,a.s.vydalaopravnéodborné
stanovisko, v ktorom opravila dátum vydania na deň 26.4.2016 a žalobcovi bolo zaslané listom zo dňa

2.9.2016. Žalovaný uviedol, že Technická inšpekcia, a.s. bola oprávnená v tom čase vydať dotknuté
odborné stanovisko, s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 zákona č. 124/2006
Z.z., v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, teda
žalovaný ako prevádzkovateľ technického zariadenia je oprávnený požiadať oprávnenú osobu (v tomto
prípade Technickú inšpekciu, a.s.) na overovanie bezpečnosti technických zariadení, o vykonanie

kontroly zariadenia kedykoľvek, kedy je zariadenie umiestnené v jeho priestoroch. Technická inšpekcia,
a.s. ako štátna organizácia zriadená na posudzovanie technických zariadení je povinná objednávku
prijať a takúto kontrolu vykonať. Žalovaný poukázal na § 6 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3 zákona č.
124/2006 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že nedostatky zistené Technickou inšpekciou, a.s. boli zistené
aj kontrolou Inšpektorátu práce Žilina na podnet žalovaného, v protokoloch č. IZA-49-12-2.2/P-A 23-16

a IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016, ako aj iné nedostatky, ktoré bránia riadnemu užívaniu
predmetu zmluvy, na ktorú skutočnosť navrhol vypočuť inšpektorov práce J.. M. V. a J.. W. M.. Žalovaný
listom zo dňa 30.8.2016 požiadal žalobcu o odstránenie vád, špecifikovaných v uvedených protokoloch.
Listom zo dňa 2.9.2016 informoval právneho zástupcu žalobcu, bolo mu zaslané odborné stanovisko
Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 26.4.2016. Žalobca bol na odstránenie zistených vád diela opakovane

vyzývaný, tieto neodstránil, odstránil iba vady uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí výťahu
pod por. č. 4, 5, 6. V dňoch 28.11.2016 a 16.12.2016 bola na podnet žalovaného vykonaná inšpekcia
spol. TÜV SÜD Slovakia s.r.o., pobočka Banská Bystrica, účelom ktorej bolo plnenie požiadaviek
bezpečnosti technických zariadení vykonaním vizuálnej prehliadky výťahu. Podľa inšpekčnej správy,
ev. č. 2764/30/16/ZT/IS/L bolo zistených 32 nedostatkov so záverom, že výsledky skúšky nevyhovujú

požiadavkámVyhláškyMPSVRSRč.508/2009Z.z.aSTNN81-1+A3:2010,očomnavrholvýsluchQ.Y.,
inšpektora TÜV SÜD Slovakia s.r.o.. Žalovaný uviedol, že výťah nebol nikdy spustený do prevádzky, ani
používaný, o čom navrhol vypočuť svedkyňu P. X., jeho zamestnankyňu. Dielo nebolo riadne vykonané
a vykazuje viaceré nedostatky, pre ktoré nebolo a ani nemôže byť vôbec užívané. Z uvedeného žiadal
žalobu zamietnuť.

4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia, a to v odsekoch 34., 35., 36., 37., 38., 39., okresný súd
uviedol podstatné časti písomného vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, v odsekoch 40. až 47.
odôvodnenia podstatné stanoviská žalovaného, uvedené v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu
na č.l. 188 a nasl. spisu.

5. V ďalších odsekoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to 50.-92. a 96. - 102. okresný súd
podrobne popísal vykonané dôkazné prostriedky, a to výsluchy strán, svedkov, znalcov, listiny, znalecké
posudky.

6. K procesnému postupu v odseku 87. odôvodnenia okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa
17.1.2018 právny zástupca žalobcu doručil Znalecký posudok č. 02/2018 na preukázanie, že úkony
subjektov vo vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti predmetu ZoD od Technická inšpekcia, Inšpektorát
práce alebo Ústav súdneho inžinierstva, TÜV, nemohli byť vykonané z dôvodu, že výťah neprešiel zo
štádia výroby do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto úkony vykonať a považoval označené

dôkazy za nezákonné. Okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní dňa 29.11.2017 po poučení podľa
§ 153 CSP uložil stranám lehotu 15 dní na predloženie alebo označenie ďalších dôkazov. Predložený
znalecký posudok na pojednávaní dňa 17.1.2018 bol zo dňa 2.1.2018, t.j. nebol ani zadaný v lehote, v
ktorejmalžalobcaoznačiť/doložiťdôkazy,apretookresnýsúdnatentodôkazpostupompodľa§153ods.
2 CSP neprihliadal, keďže pre jeho rozsah by to vyžadovalo odročenie pojednávania. K úplnosti okresný

súd uviedol, že na okolnosti, ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom preukázané, ako to vyplývalo z
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, nešlo o relevantný dôkaz, s ohľadom na § 193
poslednávetaCSP,pretožepredloženýznaleckýposudoknebolzákonompredpokladanýmrozhodnutím
príslušného orgánu o nezákonnosti úkonov označených subjektov. Pokiaľ nebolo vydané zákonompredpokladaným postupom rozhodnutie o nezákonnosti úkonov označených subjektov, bolo možné
odborné stanoviská ako dôkaz v spore vykonať podľa § 206 CSP, lebo posudzovali také skutočnosti,
na ktoré bolo treba odborné znalosti. Subjekty, ktoré tieto stanoviská vydali, sú odborne spôsobilými

osobami na podanie odborného vyjadrenia vo vzťahu k posudzovanej skutočnosti - (ne)vadnosti diela.
Z rovnakého dôvodu okresný súd nevykonal dokazovanie podľa návrhu právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní dňa 14.2.2019, výsluchom znalca F..

7. Okresný súd ďalej v odsekoch 94. a 95. odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní dňa

10.10.2018 navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie na vyčíslenie hodnoty výťahu s vadami,
ktoré boli zistené OPO a potvrdené výsluchom svedkov, ktorý návrh právny zástupca žalobcu namietol
vzhľadom k uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania vo vzťahu k žalobcovi. Okresný súd pripustil
dokazovanie podľa návrhu žalovaného, lebo právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.10.2018
namietal cenu určenú v znaleckom posudku ÚSI ŽU Žilina podľa ponuky OTIS, že nezohľadňuje práve
odstránenie tých vád, ktoré znalec vytýkal v znaleckom posudku, čo znalec potvrdil (ods. 91., 92.

odôvodnenia). Tento návrh žalovaného bol relevantný k predmetu prejednávanej veci a súčasne sa
nepriečil ust. § 153 CSP, lebo nešlo o situáciu, že žalovaný mohol tento návrh na dokazovanie urobiť
skôr. Išlo teda o inú situáciu ako pri návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 17.1.2018 (ods. 87. odôvodnenia
rozsudku).

8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 536 ods. 1, 2,
§ 548 ods. 1 veta prvá, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2, § 564 veta prvá, § 436 ods. 1 písm. b), § 439
ods. 1, 4 Obchodného zákonníka a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby žalobcu a
jej čiastočnej nedôvodnosti tak, ako vyplývalo z výrokov I. a II. napadnutého rozsudku.

9. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu č. 331100815 zo dňa 18.9.2015 podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ZoD“ alebo ,,zmluva“). Predmet ZoD, cena za dielo a jej splatnosť,
nebolimedzistranamisporné.Žalobcaodovzdalžalovanémudielodňa16.3.2016,očomzmluvnéstrany
spísali preberací protokol. Cena diela dohodnutá v Čl. 5 zmluvy bola podľa Čl. 6 ZoD v spojení s ust. §

548 ods. 1 Obchodného zákonníka splatná v lehote 60 dní od vystavenia faktúry. Ku dňu rozhodovania
žalovaný nezaplatil cenu diela vyúčtovanú vo faktúre č. OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa
16.5.2016.

10. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný uplatnil voči žalobcovi nároky z vád diela podľa § 436

ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka cez ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka listom zo dňa
19.05.2016 (č.l. 77 spisu), ktorým žiadal odstrániť vady v preberacom protokole - Protokol o odovzdaní
a prevzatí výťahu (č.l. 13 spisu, ods. 59 odôvodnenia rozhodnutia) a v odbornom stanovisku - Odborné
stanovisko č. 2706/2/2016 vydanom Technickou inšpekciou, a.s., Bratislava s dátumom vykonania a
posúdenia 26.4.2016 (č.l. 75 spisu, podrobne uvedený v ods. 64. odôvodnenia rozsudku). Žalobca vady

ku dňu rozhodovania okresného súdu neopravil, žalovanému vzniklo v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného
zákonníka zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu (§ 439 ods. 1
Obchodného zákonníka), ak by vady neboli odstránené.

11. Pri určení výšky zľavy okresný súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 001/2018, vypracovaného

znalcom J.. J. K.. Ak právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.2.2019 namietal, že spôsob
výpočtu nie je použiteľný pre toto konanie, k tomu okresný súd uviedol, že znalec na pojednávaní dňa
14.2.2019 vysvetlil, prečo použil daný spôsob stanovenia hodnoty výťahu. Okresný súd z uvedeného
vychádzal, nakoľko išlo o posúdenie takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a zákon v ust.
§ 209 CSP nevylučuje vykonať súkromný znalecký posudok, t.j. bez toho, aby znalecké dokazovanie

nariadil súd, lebo pokiaľ žalovaný už dal vypracovať znalecký posudok, v ktorom boli zodpovedané
relevantné otázky pre prebiehajúce súdne konanie, bolo namieste, aby bol tento znalecký posudok
použitý aj v súdnom konaní a vykonávaný a hodnotený ako znalecký posudok. Okresný súd konštatoval,
že žalobca nepredložil, ani nenavrhol vykonať prípadne kontrolný znalecký posudok na zodpovedanie
otázky - hodnoty diela s vadami, resp. že dielo nemá vady, pre ktoré žalovaný uplatnil nároky z vád.

12. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný navrhol a predložil Znalecký posudok č. 001/2018 (odsek
115.odôvodneniarozsudku)právepreto,žežalobcanamietalhodnotudielaaškodu,ktorážalovanémuv
súvislosti s vadami na diele vznikla, podľa doplnenia v Znaleckom posudku č. 132/2017, ktorý vypracovalÚstav USI ŽU v Žiline, keď znalec W. na pojednávaní dňa 10.10.2017 vysvetlil, z čoho pri určení tejto
hodnoty vychádzal, k cene opravy vypovedal, že mali len cenovú ponuku od OTIS a na základe tejto
stanovili výšku škody. Ku konkurenčným ponukám znalec vypovedal, že ústav postupoval v zmysle

štandardného postupu, ústav nie je oprávnený si vytvárať iniciatívne dôkazy, preto jedinú ponuku od
spoločnosti OTIS zobral za relevantnú a použil ju pri výpočte škody, pričom táto sa netýka len vytýkaných
vád, pretože sú tam aj prvky, ktoré chce táto spoločnosť vymeniť, aj keď sú z pohľadu znalca funkčné.
Znalec vypovedal, že „Momentálne tá hodnota diela na základe jednej cenovej ponuky firmy OTIS je
hodnota diela 20.527,- Eur“, ako základná hodnota diela je stanovená na základe zmluvy, a to 45.000,-

Eur znížená o cenovú ponuku firmy OTIS, ktorú predložil žalovaný ako nevyhnutné náklady potrebné
na odstránenie vád alebo uvedenie výťahu do prevádzky (odsek 92. odôvodnenia rozsudku). Na tomto
pojednávaní žalobca namietal, že išlo iba o jednu ponuku konkurenčnej firmy OTIS, ktorá už je neplatná,
naviac naceňuje komponenty, ktoré sú na výťahu dobré a nie sú vyznačené ako vadné, preto tento
postup označil za neprijateľný, čo naznačil aj znalec. Ak by sa súd chcel ďalej uberať zistením výšky,
čo žalobcovi nenáleží, musel by byť ďalší dôkaz, zrejme ako doplnok. Žalobca tvrdil, že dielo nemá

vady a v tomto smere je procesná aktivita na strane žalobcu. Okresný súd pripustil návrh na ďalšie
znalecké dokazovanie na vyčíslenie hodnoty výťahu s vadami, pretože predloženie dôkazného návrhu
až na pojednávaní bolo dôvodné, ak bolo bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania, čo bol aj daný prípad, v ktorej súvislosti poukázal na odseky 94., 95.
odôvodnenia rozsudku.

13. Okresný súd uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré dielo má v čase jeho
odovzdania podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že dielo malo vady (§ 560
ods. 1 Obchodného zákonníka). Dôkazy, ktoré v súvislosti so svojou obranou produkoval žalovaný, sa
týkali diela, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného podľa ZoD zo dňa 18.9.2015, preukázali, že dielo

malo vady, ako ich uviedli subjekty, ktoré vykonávali odbornú prehliadku diela na základe požiadavky
žalovaného, a to Technická inšpekcia, a. s. (odsek 64. odôvodnenia), Inšpektorát práce Žilina (odseky
66., 68. odôvodnenia), TÜV SÜD Slovakia s.r.o. (odsek 70. odôvodnenia), ÚSI ŽU Žilina - ZP (odseky
71., 72., 77., 80. odôvodnenia), Znalecký posudok č. 001/2018 vypracovaný znalcom J.. J. K., W.. (odsek
83. odôvodnenia), ktoré boli dotvrdené aj výsluchom osôb, ktoré na základe obhliadky v predmetných

dokumentoch vady uviedli. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že vyššie uvedené dôkazy
(špecifikované v odseku 117. odôvodnenia), ktoré preukázali vadnosť diela, boli získané nezákonne. V
kontexte vykonaného dokazovania okresný súd nemohol vychádzať len z certifikátu o zhode, na ktorý
sa odvolával žalobca v súvislosti s tvrdením, že dielo bolo vykonané riadne, pretože dôkazy, ktoré doložil
žalovaný (špecifikované v odseku 117. odôvodnenia), boli vyhotovené po vydaní certifikátu o zhode, a

týmito bolo preukázané, že dielo malo vady, ktoré existovali už pri odovzdávaní diela, keď aj svedok W.
vypovedal, že v strojovni nie je upevnený obmedzovač a má byť upevnený (odsek 86. odôvodnenia) a
certifikát bol napriek tomu vydaný. Okresný súd zhodnotil, že žalobca za tieto vady zodpovedá podľa
§ 560 ods. 2 Obchodného zákonníka.

14. K argumentácii žalobcu, že dôkazy označené v odseku 117. odôvodnenia boli získané nezákonne,
okresnýsúdpoukázalajnaodpoveďznalcavZnaleckomposudkuč.001/2018,ževzmyslezáverečného
protokolu o posúdení určeného výrobku ako príloha č. 2 posudku, tento v čl. 1.16 a 1.28 certifikátmi
deklaruje kvalitu dodaného materiálu na rekonštrukciu a modernizáciu výťahu, že pôvod nedostatkov
zistených na výťahu pravdepodobne nebude v kvalite materiálu. Výrobca určeného výrobku posudzuje

pred uvedením tohto výrobku na trh zhodu jeho vlastností s technickými požiadavkami ustanovenými
technickými predpismi, výrobca určeného výrobku môže uviesť na trh len taký výrobok, ktorý spĺňa
všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Teda žalobca preberá zodpovednosť za svoj
výrobok, že spĺňa všetky platné technické požiadavky stanovené v príslušných právnych predpisoch,
ktoré sa na výrobok vzťahujú a že bol pri posúdení jeho zhody dodržaný stanovený postup.

15. K námietke žalobcu, že znalci v znaleckom posudku len prebrali vady od Technickej inšpekcie,
Inšpektorátu práce, TÜV SÜD, okresný súd na návrh žalobcu vypočul znalcov, ktorí vypracovali
predmetné znalecké posudky, ktorí na námietky a položené otázky žalobcom sa neodklonili od
záverov znaleckých posudkov (odsek 91. a nasl., 96. a nasl. odôvodnenia). Zároveň poukázal na

to, že znalecké posudky boli vyhotovené po vydaní Odborného stanoviska č. 2706/2/2016 Technická
inšpekcia, a.s. (odsek 64. odôvodnenia), protokolov - Inšpektorát práce Žilina, Protokol zo dňa 18.8.2016
č. IZA-49-12-2.2/P-A 23-16, Protokol Inšpektorátu práce č. IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016
(odsek 66., 68. odôvodnenia) a inšpekčnej správy (odsek 70. odôvodnenia rozsudku) a oba znalecképosudky potvrdili tam uvedené vady diela. Práve v kontexte vykonaného dokazovania - závermi odborne
spôsobilých osôb, okresný súd dospel k záveru, že nebolo dôvodné vychádzať pri posudzovaní vád
diela len z listiny, na ktorú sa odvolával žalobca, ES certifikát o zhode zo dňa 3.3.2016 (odsek 60.

odôvodnenia), Záverečný protokol o posúdení určeného výrobku (odsek 61. odôvodnenia), na základe
ktorých bolo vydané Osvedčenie zo dňa 2.3.2016 (odsek 62. odôvodnenia), lebo následné prehliadky
odborne spôsobilých osôb s príslušnými odbornými znalosťami na posudzovanie predmetného diela, vo
svojichposudkoch,protokoloch,správachavznaleckýchposudkoch,zhodneuviedlivadydiela(subjekty
špecifikované v odseku 117. odôvodnenia).

16.Okresnýsúdzvýraznil,žesámnemôžehodnotiťsprávnosťodbornýchzáverovvyjadrenýchznalcom,
môže len výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré
vyplynuli z iných dôkazov. Hodnoteniu súdom nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti. Okresný súd hodnotil presvedčivosť posudkov čo do ich úplnosti vo vzťahu k zadaniu, ktoré
bolo predmetom znaleckého dokazovania, odôvodnenia znaleckých nálezov a v neposlednej miere ich

súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný. Žalobcovi, ktorý mal pochybnosti o
správnosti znaleckých posudkov, znalci k jeho výhradám podali na pojednávaní vysvetlenie. Pokiaľ
žalobca so závermi znaleckých posudkov nesúhlasil, tak nenavrhol na preukázanie bezvadnosti diela,
prípadne jeho hodnoty s vadami, vykonať kontrolný znalecký posudok a nešlo o situáciu, kedy súd bez
návrhu môže vykonať dôkaz (§ 185 ods. 2 CSP). Podľa názoru okresného súdu, znalci výhrady žalobcu

k znaleckým posudkom dostatočným spôsobom na týchto pojednávaniach vysvetlili.

17. Pokiaľ žalobca navrhol dokazovanie znaleckým posudkom na pojednávaní dňa 17.1.2018, tak
okresný súd poukázal na dôvody, pre ktoré na tento dôkaz neprihliadal, a ktoré vyjadril v odseku 87.
odôvodnenia. Z rovnakého dôvodu pri aplikácii § 153 CSP neprihliadal na dôkazy predložené na záver

pojednávania dňa 14.2.2019, a to vychádzajúc z dátumov predložených listín - 7.12.2018, 20.1.2019,
9.1.2019, 14.6.2018.

18. Okresný súd zopakoval, že žalobca nepreukázal, že dôkazy, ktoré žalovaný na preukázanie vád
diela predložil, boli získané nezákonne. Doplnil, že zákonnosť vyhotovenia znaleckého posudku ÚSI ŽU

preukázalo aj stanovisko MS SR v liste zo dňa 10.8.2018 (odsek 82. odôvodnenia), ktorým oznámilo
žalobcovi vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý predložil žalovaný v spore od ÚSI ŽU Žilina, že
znalecký ústav smel vykonať znaleckú činnosť v požadovanom rozsahu. Pokiaľ išlo o dodržanie právnou
úpravou ustanovených náležitostí znaleckého posudku, ministerstvo nezistilo také skutočnosti, ktoré by
opodstatňovali začatie správneho konania, preto nebolo začaté správne konanie vo veci prejednania a

zistenia zodpovednosti zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, podnet
sa preto odkladá a ministerstvo v tejto veci neuskutoční žiaden ďalší procesný postup. Vo vzťahu k
dôkazom od subjektov špecifikovaným v odseku 117. odôvodnenia rozsudku, okresný súd poukázal na
správu Krajskej prokuratúry Žilina, Národného inšpektorátu práce (odsek 78., 79. odôvodnenia) s tým,
že rozhodnutie podľa § 193 posledná veta CSP, v súvislosti s predloženými dôkazmi žalovaným, ku

dňu svojho rozhodnutia preukázané nemal. Okresný súd zhodnotil, že nebolo preukázané, že žalovaný
predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by zadovážil tak, že by pri tom došlo k porušeniu
práv fyzickej alebo právnickej osoby.

19. Okresný súd skonštatoval, že žalobca tvrdenie o tom, že dielo nemá vady, nepreukázal, na svoje

tvrdenie neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz. Ani výsluchom svedkov a znalcov, ktorí na základe
obhliadky uviedli vo svojich stanoviskách, správach a znaleckých posudkoch zistené vady, sa tvrdenie
žalobcu o bezvadnosti diela nepotvrdilo. Okresný súd poukázal na to, že žalobca pri ich výsluchu
namietal viaceré nimi zistené vady. Napr. pri vade, že nie je inštalované zábradlie na strane protiváhy,
že nejde o vadu, lebo toto má byť namontované až vtedy, ak je vzdialenosť nad 300 mm - toto ani

subjekty, ktoré predmetnú vadu zistili, nepopreli. Podstatným bolo to, že žalobca vzdialenosť do 300 mm
nepreukázal. Na pojednávaní dňa 14.2.2019 žalobca vypovedal na otázku znalca, že túto nemeral, len
uviedol, že je menšia - 270 mm, čo však nepreukázal. Aj keď svedok W. vypovedal, že „Neviem kde
to merali. Ja čo som meral, tak som väčšiu vzdialenosť ako 0,3 m nezistil“, vyznelo to pre okresný súd
nepresvedčivo, keď vypovedal aj to, že ak by zistil nedostatky, ktoré ohrozujú používateľov v kabíne

alebo servisných technikov, určite by certifikát nebol vydaný a že takéto nedostatky sám nezistil, súčasne
alevypovedal,ževstrojovniniejeupevnenýobmedzovačažemábyťupevnený(odsek86.odôvodnenia
rozsudku) a napriek tomu bol certifikát vydaný. Ani výpoveď svedka Y. na pojednávaní dňa 17.1.2018(odsek 89. odôvodnenia) vo vzťahu k tejto vzdialenosti nebolo možné vyhodnotiť tak, že by ňou bola
preukázaná vzdialenosť menšia ako 30 cm, keď žalobca sám vypovedal, že túto nemeral.

20. K vade (že nie je inštalované zábradlie na strane protiváhy, že nejde o vadu, lebo toto má byť
namontované až vtedy, ak je vzdialenosť nad 300 mm) okresný súd poukázal aj na rozpor vo výpovedi
žalobcu. Na pojednávaní dňa 14.2.2019 vypovedal, že ju nemeral (odsek 98. odôvodnenia), vypovedal,
že je 270 mm. Na pojednávaní dňa 25.4.2018 predložil výkresovú dokumentáciu a vypovedal, že z
tejto vyplýva vzdialenosť 240 mm. Na pojednávaní dňa 17.1.2018, že je 28 cm. V kontexte ďalšieho

dokazovania podľa listín špecifikovaných v odseku 117. odôvodnenia rozsudku a výsluchu svedka V. na
pojednávanídňa25.4.2018malokresnýsúdpreukázanúexistenciutejtovady,lebosvedokV.vypovedal,
že predmetnú vzdialenosť meral a bola väčšia ako 300 mm, potom už nebolo relevantné zistiť, koľko
presne nad 300 mm, lebo hranica 300 mm bola určujúca pre (ne)inštalovanie zábradlia. Pokiaľ na
pojednávaní dňa 25.4.2018 žalobca preukazoval túto vzdialenosť podľa výkresu, že je 240, tak svedok
V. na pojednávaní tento dôkaz výkresom vyvrátil, lebo vypovedal, že túto vzdialenosť meral a bola nad

300 mm. Samotný výkres potom nepreukázal tvrdenie žalobcu, že predmetná vzdialenosť je menšia ako
300 mm, lebo ju sám nemeral a podstatná bola skutočná, odmeraná vzdialenosť.

21.Pokiaľžalobcatvrdil,ževýpoveďamisvedkovboliniektorévadyvyvrátené,takokresnýsúdvykonané
dokazovanie takto nevyhodnotil. K vade podľa bodu 14. a 15. (a to 14. Časti výplne vyvažovacieho

závažia výťahu nie sú zaistené vo svojej polohe, čo nie je v súlade s čl. 8.18.1 písm. a) STN EN
81-1+A3:2010; 15. Jazdná dráha vyvažovacieho závažia nie je v priehlbni výťahovej šachty oddelená
priehradkou, čo nie je v súlade s čl. 5.6.1 STN EN 81-1+A3:2010) Inšpekčnej správy, ev. č. 2764/30/16/
ZT/IS/L zo 16.12.2016 svedok Q. Y. (odsek 89. odôvodnenia) nepotvrdil argumentáciu žalobcu o tom, že
uvedené rieši analýza rizík, keď vypovedal, že v analýze rizík boli uvedené len všeobecné požiadavky

rizika, ktoré sú uvádzané bežne u každého výťahu a nič konkrétne. Na otázku okresného súdu svedok
nepotvrdil, že analýza rizík by kompenzovala prípadne iný nedostatok, ktorý svedok zistil pri obhliadke.
Trval na tom, že bola uvedená len veľmi všeobecne, že napr., ak bolo v rámci analýzy rizík urobené
opatrenie žltočiernym šrafovaním, nebolo ďalšie upozornenie, napr. tabuľka, že šrafovanie (ako vyplýva
z č.l. 207 spisu) nepostačuje ako náhradné opatrenie nedostatku pod bodom 15. TÜV správy. Svedok

vysvetlil, že protizávaž nespĺňa požiadavky bezpečnosti v plnom rozsahu. Žalobca, ktorý poprel tvrdenie
svedka, na preukázanie ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložil a ani neoznačil. V rovine tvrdenia,
bez preukázania zostala argumentácia žalobcu vo vzťahu ku všetkým jeho námietkam k dokazovaniu
vykonanému tak, ako bolo vyjadrené v odseku 117. odôvodnenia rozsudku.

22. Okresný súd ďalej poukázal na to, že svedok V. na pojednávaniach dňa 15.2.2018 a 25.4.2018
(odsek 90. odôvodnenia) sa dostatočne vyjadril k výhradám žalobcu vo vzťahu k vadám, ktoré zistil
a uviedol v protokoloch (odsek 66., 68 odôvodenia). Žalobca tvrdenie, že obmedzovač rýchlosti je
privarený, nepreukázal - o tom nepredložil dôkazy. Svedok aj vysvetlil funkciu obmedzovača rýchlosti,
prečo nemôže byť voľne položený. Dôkazy, ktoré predložil žalovaný, túto, aj iné vady ním tvrdené

preukázali (odsek 64., 66., 68., 70., 71., 83. odôvodnenia). Svedok V. práve k tejto vade vypovedal,
že obmedzovač nadvihol, teda nebol pripevnený skrutkami, nebol privarený ako to tvrdil žalobca,
pričom žalobca o tomto svojom tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Tvrdenie žalobcu, že
obmedzovač rýchlosti bol zavarený, vyvrátila aj výpoveď znalca na pojednávaní dňa 14.2.2019 zhodne
s výpoveďou svedka V., lebo aj znalec s ním pohol (znalec J. K., odsek 99. odôvodnenia). Ak žalobca

namietal výpoveď svedka V. k bodu 8., že toto sám nevyskúšal, tak svedok V. opísal spôsob, akým bolo
vyvažovacie závažie zložené z jednotlivých dielov a na argumentáciu žalobcu, že v strede mohol byť
kolík, túto možnosť vylúčil, keď vypovedal: ...„Nie je tam žiadny kolík, je to dosť nadvihnuté“. K bodu
3. Protokolu „nie je inštalovaná zábrana protiváhy“ svedok vypovedal, že z vlastnej skúsenosti môže
potvrdiť, že zabezpečovacie opatrenia ako upozornenia - na argumentáciu žalobcu o analýze rizík -

nepostačujú v takýchto situáciách. Majú byť opatrenia technické, ktoré by zabránili možnému styku s
protiváhou. Doplnil, že analýzu rizík akceptuje, ale neakceptuje to, že by sa ohradenie riešilo analýzou
rizík, označením tabuľkami a šrafovaním bez technického riešenia. K vade - nie je napevno inštalovaný
rebrík v priehlbni výťahovej šachty, žalobca na pojednávaní dňa 25.4.2018 vypovedal, že pracovník
môže mať nejaký hák na jeho zdvihnutie, potom sám pripustil, že tento rebrík neupevnil.

23. Okresný súd uviedol, že svedok J.. M. pripustil riešenie nedostatku bodu 2.4 v jeho Stanovisku zo
dňa 26.4.2016, že ho môže riešiť analýza rizík, ale svedok túto analýzu nemal (odsek 88. odôvodnenia),
a preto nemohol vyhodnotiť, či relevantne rieši tento nedostatok. Svedkovia V. a Y. vypovedali, že nie jedostačujúca na zistené vady. Svedok M. na pojednávaní 17.1.2018 (ods. 88.) vysvetlil, prečo urobil dve
stanoviská a potvrdil dátum vykonania kontroly 26.4.2016. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to,
že oprava dátumu z pôvodného 18.04.2016 bola vysvetlená aj v odpore (odsek 27. odôvodnenia).

24. Pre preukázanie, či dielo malo vady v čase jeho odovzdania, bolo pre okresný súd rozhodné, že
vyššie uvedené vady, ako aj ďalšie, pre ktoré žalovaný uplatnil nároky z vád, zistili viaceré subjekty, ktoré
výťah kontrolovali a na výťahu súčasne neboli preukázané zásahy tretím subjektom po jeho odovzdaní.

25. Pokiaľ žalobca namietal vady vytknuté v protokole - nerovnosť podlahy v strojovni, že úprava
v strojovni nebola súčasťou ZoD, okresný súd vychádzal z obsahu predmetu ZoD, Prílohy č. 1 a
z opisu zákazky na č.l. 447 spisu mal preukázaný rozsah diela, ktorým bola preukázaná zmluvná
povinnosť žalobcu zo ZoD: úprava ostení a prahov šachtových dverí + náter, úprava strojovne a prístupu
do strojovne, vysprávky a nátery v šachte, priehlbni a strojovni, demontáž zostávajúceho zariadenia
(výťahu), dovoz a likvidácia demontovaného materiálu a stavebnej sute.

26. K námietke žalobcu, že žalovaný neodmietol protokolárne prevziať dielo (odsek 57. odôvodnenia),
okresný súd uviedol, že podľa Čl. 7 bod 7.9 zmluvy tak mohol urobiť, ak by vady a nedorobky,
brániace bezpečnej prevádzke výťahu, boli zrejmé z revíznej správy, zo skúšky zariadenia vykonanej
autorizovanou osobou. Z dokladov, ktoré žalobca žalovanému pri prevzatí diela odovzdal, však uvedené

nevyplývalo.Následnežalovanýpostupompodľa §562ods.1Obchodnéhozákonníka„podľamožnosti
čo najskôr po odovzdaní predmetu diela“ zariadil prehliadku odbornou osobou, pri ktorej odborné
osoby zistili všetky zrejmé vady diela. E-mailom zo dňa 29.4.2016 zaslanom žalobcovi (odsek 75.
odôvodnenia), bolo preukázané, že k 29.4.2016 už bola žalovaným zabezpečená prehliadka diela
odbornou osobou, lebo svedkyňa X. túto skutočnosť žalobcovi predmetným e-mailom oznámila. Z

e-mailu vyplývalo, že telefonovala žalobcovi už skôr. K námietke žalobcu o nesplnení notifikačnej
povinnosti žalovaným bez zbytočného odkladu, keď kontrola, ktorú vykonal inšpektor, bola až dňa
26.04.2016 (mesiac po podpísaní preberacieho protokolu dňa 16.03.2016), okresný súd poukázal na
ustanovenie § 562 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá objednávateľovi predmet diela prezrieť
alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní, teda nie bez zbytočného

odkladu. Splnenie tejto povinnosti, podľa možností čo najskôr po odovzdaní, žalovaný preukázal. E-
mail zo dňa 29.4.2016 preukázal, že k 29.4.2016 bola prehliadka zabezpečená, čo pani X. žalobcovi
predmetným e-mailom oznámila a telefonovala žalobcovi aj skôr, ale žalobca telefón nedvíhal. Žalovaný
zabezpečil prehliadku diela s odbornou starostlivosťou, podľa názoru okresného súdu, podľa možnosti
čo najskôr po odovzdaní predmetu diela a bez zbytočného odkladu po zistení vád (§ 562 ods. 2

písm. b) Obchodného zákonníka), tieto žalobcovi oznámil e-mailom zo dňa 18.5.2016. Okresný súd
zhodnotil, že žalovaný ich nemohol oznámiť skôr, ako bola vykonaná prehliadka podľa § 562 ods.
1 Obchodného zákonníka, ani skôr, ako boli výsledky žalovanému písomne oznámené, lebo tieto
skutočnosti sám ovplyvniť nemohol. Žalovaný nemohol ovplyvniť dátum vykonania tejto prehliadky, ani
vyhotovenie písomnej správy o jej výsledku. K splneniu notifikačnej povinnosti žalovaným podľa § 562

ods. 2 Obchodného zákonníka okresný súd vychádzal aj z výpovede svedkyne X. na pojednávaní dňa
17.1.2018, ktorá vypovedala, že obratom po doručení stanoviska od Technickej inšpekcie v Banskej
Bystrici toto zaslala žalobcovi. Zároveň okresný súd poukázal aj na to, že v oznámení netreba uviesť
aj konkrétne nároky vyplývajúce z vád, keď nároky z vád môže uplatniť objednávateľ aj neskôr po
oznámení, k čomu došlo listom žalovaného zo dňa 19.5.2016 (odsek 65. odôvodnenia rozsudku).

Okresný súd odkázal na ust. § 526 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré neukladá objednávateľovi
pri plnení jeho povinností v zmysle tohto zákonného ustanovenia oznámiť zhotoviteľovi, že zariadil
predmetnú kontrolu, ako to žalobca žalovanému vytýkal vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu.

27. Okresný súd z vyššie uvedených záverov zaviazal žalovaného na zaplatenie časti ceny diela podľa

výroku I. vyúčtovanej vo faktúre č. OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa 16.5.2016 podľa
Čl. 6 ZoD v spojení s ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. v lehote 60 dní od vystavenia
faktúry, lebo ku dňu rozhodovania žalovaný cenu diela zo ZoD zo dňa 18.9.2015 nezaplatil. Vo
zvyšku žalobu zamietol, lebo žalovanému (nesprávnosť v odôvodnení žalobcovi) vznikol nárok podľa
§ 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to do doby odstránenia vád zadržať časť ceny, lebo bolo

preukázané, že žalobca vady, ktorých opravu žalovaný žiadal, ku dňu rozhodovania neodstránil (odseky
113., 114. odôvodnenia rozsudku). K výške zľavy okresný súd poukázal na stanovisko vyjadrené v
odsekoch 115., 116. odôvodnenia rozsudku a doplnil, že nemôže nahrádzať znalca a hodnotiť odbornú
správnosť znaleckého posudku. Súdu prislúcha hodnotiť znalecký posudok len z hľadiska vyhodnoteniaosoby znalca, skutočnosti, či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci a či zodpovedá
skutočnostiam, ktoré znalcovi na posúdenie boli určené, ako aj logiku posudku. Z hľadiska uvedených
kritérií okresný súd nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mal mať pochybnosti vo vzťahu

k odborným záverom znaleckých posudkov. Okresný súd požadované príslušenstvo, a to úrok z
omeškania priznal podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z., s tým, že doba omeškania bola v súlade s Čl. 6 ZoD v spojení s § 548 ods. 1
Obchodného zákonníka.

28. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom za stavu,
že úspech sporových strán bol približne rovnaký, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. Okresný súd Martin dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/214/2016-715 zo dňa 17.4.2019 výrokom
I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia
povinnosti zaplatiť mu sumu 45.000,- Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
17.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Euranahradiťtrovykonania.Vzhľadomnato,ževrozsudkuč.k.18Cb/214/2016-676zodňa14.februára

2019 nerozhodol o časti predmetu konania, a to opomenul rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v súlade
s § 225 ods. 1, 2 CSP tento rozsudok doplnil, a to dopĺňacím rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 17.4.2019. Za aplikácie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením
vlády SR č. 21/2013 Z.z. skonštatoval, že nakoľko v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného

s úhradou sumy vo výške 22.857,- Eur, na zaplatenie ktorej ho zaviazal rozsudkom vyhláseným na
pojednávaní dňa 14.2.2019 a žalobcovi bol taktiež priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania,
okresný súd mal za to, že omeškanie bolo preukázané, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu
paušálnychnákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvcelomrozsahu,t.j.vsume40,-Eur.Dopĺňací
rozsudok bol doručený stranám sporu (doručenky na č.l. 718, 720 spisu), proti nemu nebolo podané

odvolanie, a nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2020.

30. Proti rozsudku okresného súdu č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019, a to jeho výroku
II., ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá
a vo výroku III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, v zákonnej

lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f),
g), h) CSP. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť uzatvorenia písomnej
zmluvy o dielo, cena za dielo a jej splatnosť, odovzdanie a prevzatie diela na podklade písomného
protokolu zo dňa 16.03.2016, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu diela vyúčtovanú vo faktúre č.
OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa 16.5.2016 ani sčasti. Čo sa týka rozsahu dojednaného

predmetu diela, žalobca popieral žalovaným tvrdený rozsah predmetu diela (stavebné práce). Žalobca
poukázal na to, že súd prvej inštancie kvalifikoval obranu žalovaného ako uplatnenie nárokov z vád diela
v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka cez § 564 Obchodného zákonníka, listom zo dňa
19.5.2016, ktorým žiadal odstrániť vady uvedené v preberacom protokole a uzavrel, že žalobca vady
ku dňu rozhodnutia neodstránil, a teda žalovanému vzniklo zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by

zodpovedala jeho nároku na zľavu z ceny diela, ak by vady neboli odstránené.

31. Žalobca v prvom rade namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaným. Uviedol, že žalovaný
pred začatím súdneho konania, ale ani v priebehu súdneho konania, právne ani skutkovo kvalifikovaným
spôsobom neuplatnil nároky voči žalobcovi ako nároky z vád. Podľa žalobcu bolo preukázané, že ku

dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v Preberacom protokole zo dňa 16.03.2016
boli odstránené, a tieto žalovaný ani nevytýkal. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené vady (odsek 64.
odôvodnenia) bolo preukázané, že tieto vzhľadom na ich povahu boli/mali byť zistiteľné (ak boli dané) už
pri preberaní diela dňa 16.03.2016 (výsluch svedkyne X. - „ak by bol pri odovzdaní diela technik, zistil by
tie nedostatky“). Výsluchom žalobcu, svedka W., svedkyne X., ktorá sa za žalovaného osobne zúčastnila

preberacieho konania ako osoba splnomocnená - poverená k tomuto úkonu, bolo preukázané, že výťah
bol za jej prítomnosti predvedený, preskúšaný a neboli zistené žiadne vady neskôr žalovaným vytýkané.
Objednávateľ dielo prevzal a podpisom na protokole zo dňa 16.03.2016 aj potvrdil, že dielo zodpovedá
zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu zmluvy, je v požadovanej kvalite, bez vád. Ak teda boli danévady, tieto museli byť/mali byť zistiteľné vzhľadom na ich povahu už pri preberaní diela dňa 16.03.2016 a
žalovanýmvytýkanévpísomnomprotokolezodňa16.03.2016,aktakneurobilžalovaný,takokresnýsúd
nemohol zo zákona priznať žalovanému práva z vád diela. Ak žalovaný poveril pani X. k prevzatiu diela,

táto bola nesporne na takýto úkon spôsobilá a mala postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 562 ods.
2 písm. b) Obchodného zákonníka). Naviac, odborné stanovisko Technická inšpekcia, a.s. vypracovala
dňa 26.04.2016, t.j. keď ňou bola inšpekcia vykonaná. Podľa žalobcu vady, resp. nedostatky predmetu
diela, ktoré konštatovala Technická inšpekcia, boli žalovanému v tento deň nesporne známe. Žalovaný
tieto oznámil žalobcovi až dňa 19.05.2016. Žalobca dal do pozornosti zákonnú požiadavku uplatnenia

vád bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal žalovaný ako objednávateľ zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti pri prehliadke podľa§ 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že na strane
žalovaného podľa žalobcu nenastali objektívne prekážky, ktoré by bránili splneniu si tejto povinnosti
(Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Tdo/32/2012, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 32/2007). Žalovaný teda
neuplatnil svoje nároky zo zodpovednosti za vady riadne a včas. Podľa žalobcu, doplnenie o kľúčikové
ovládače bolo v tomto smere právne irelevantné, tieto neboli súčasťou predmetu zmluvy o dielo, keďže

boli žalovaným objednávané samostatne.

32. Čo sa týka výšky zľavy z ceny diela, súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky zľavy zo
Znaleckého posudku č. 001/2018, vypracovaného J.. K., pričom svoje úvahy rozviedol len v dvoch
odsekoch bez náležitého a logického vysvetlenia s odkazom na obsah uvedeného znaleckého posudku.

Žalobca poukázal na to, že nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú
by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je
rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Znalec J.. K. takúto hodnotu (zľavu) vo
svojom znaleckom posudku neurčil, takáto znalecká úloha mu ani nebola zadaná. Znalecký posudok
je pre stanovenie výšky zľavy z ceny diela nepoužiteľný, právne irelevantný, znalec sa teda ani

nezaoberal hodnotou diela s vadami, výškou nákladov potrebných vynaložiť na opravu diela. Z obsahu
tohto znaleckého posudku, výsluchu znalca na pojednávaní, úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu výťahu po rekonštrukcii a modernizácii k 30.8.2018, znalec posudzoval tento výťah ako výťah
bez závad, štandardne prevádzkovaný s pravidelnými skúškami, revíziami po 2,5 roku štandardnej
prevádzky. Suma 22.857,03 Eur, ktorú určil znalec J.. K., teda predstavuje všeobecnú hodnotu výťahu

bez vád ku dňu 30.8.2018 po 2,5 ročnej štandardnej prevádzke. Z obsahu napadnutého rozsudku
nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k sume 22.143,- Eur, keď v tomto smere neposkytol žiadne
vlastné odôvodnenie a v tomto smere je napadnutý rozsudok nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.
Naviac, znalecký posudok J.. K. trpí viacerými nedostatkami, na ktoré žalobca poukázal v písomnom
vyjadrení zo dňa 12.02.2019, ako aj na pojednávaní dňa 14.2.2019. Podľa žalobcu J.. K. nebol

oprávnený vykonať takéto znalecké dokazovanie, nemá oprávnenie k posudzovaniu výťahov a jeho
pôsobnosť je obmedzená len na pracoviská Ministerstva obrany a ozbrojených síl SR. J.. K. nemal
všetky potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, resp. existovali doklady, ktoré mu
žalovaný nepredložil a ktoré by, ako sám uviedol, boli relevantné pre jeho znalecké skúmanie. J.. K.
použil pri vypracovaní znaleckého posudku staré, neplatné právne predpisy a STN bez náležitého a

zrozumiteľného vysvetlenia. Pochybenia pri výpočte - aplikácii použitého vzorca pre stanovenie výšky
všeobecnej hodnoty výťahu, nezahrnutie mimoriadnej výbavy výťahu.

33. Ďalej žalobca poukázal na to, že všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania okresný súd s
odkazom na vyhlásenú sudcovskú koncentráciu konania zamietol, pričom žalobcovi vytkol dôkaznú

nečinnosť ohľadne skutočností, na preukázanie ktorých bol však povinný žalovaný, a to existencia vád,
zľava. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 nariadil znalecké dokazovanie, ktoré sa
bez vysvetlenia neuskutočnilo, resp. žalovaný si dal vypracovať nový znalecký posudok, podľa názoru
žalobcu z dôvodu, že bolo potrebné zo strany žalovaného reagovať na stav dôkaznej núdze, keďže sa
ukázalo, že závery znaleckého posudku USI č. 132/2017 a jeho doplnku č. 1 po výsluchu znalca J.. W.

sú neudržateľné, nepresvedčivé, nepoužiteľné. Samotný znalec J.. W. uviedol, že vychádzal pri výpočte
výšky škody - hodnoty diela s vadami len z jednej cenovej ponuky konkurenčnej firmy, už neplatnej,
na podklade ktorej chcela firma vymieňať aj komponenty bez vád - nedokázal potom s úplnou istotou
a jednoznačne na otázky odpovedať. Súd prvej inštancie tento znalecký posudok v časti výšky zľavy
už neuvádzal. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri určení výšky zľavy aplikoval nepoužiteľný znalecký

posudok, ktorý bol vypracovaný na úplne iný účel, pričom svoj postup vôbec nevysvetlil. Takýto postup
podľa žalobcu je neprípustný, zmätočný, v rozpore s právom na spravodlivý proces, keď súd prvej
inštancie neposkytol stranám sporu riadne, logické odôvodnenie výpočtu výšky zľavy z ceny diela.34. K existencii vád diela žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie uzavrel, že bolo preukázané,
že dielo má vady a žalobca svoje tvrdenie, že dielo nemá vady, nepreukázal. Podľa žalobcu dôkazná
povinnosť a povinnosť tvrdenia ohľadne existencie vád diela bola na strane žalovaného, v ktorom

smere okresný súd poukázal na predložené písomné protokoly, znalecké posudky a výpovede osôb.
Žalobca uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané a prevzaté na podklade
písomného protokolu zo dňa 16.03.2016. Žalovaný si mal uplatniť nároky z vád diela listom zo dňa
19.5.2016, ktorým žiadal odstrániť vady uvedené v preberacom protokole a v odbornom stanovisku
TI, a.s. zo dňa 18.4.2016 (v rozsudku sa pojednáva o odbornom stanovisku TI zo dňa 26.4.2016).

Rovnako bolo preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v preberacom
protokole zo dňa 16.03.2016 boli odstránené (výsluch svedkyne X.), žalovaný tieto už ani v konaní
nevytýkal. Žalovaným tvrdená existencia vád diela v nadväznosti na uplatnený nárok z vád diela bola
teda ohraničená závermi Technickej inšpekcie, a.s.. Podľa žalobcu žalovaný podpisom preberacieho
protokolu zo dňa 16.03.2016 potvrdil, že dielo zodpovedá zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu
diela, je v požadovanej kvalite. Žalobca pri odovzdaní diela za účasti E.I.C. Engineering inspection

company s.r.o. dielo pred žalovaným preskúšal, predviedol a vydal ES certifikát o zhode zo dňa
03.03.2016, záverečný protokol o posúdení určeného výrobku a osvedčenie zo dňa 02.03.2016 a
kompletnú sprievodnú dokumentáciu k výťahu. Z uvedeného nesporne vyplýva, že predmet zmluvy
spĺňal všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú, tzn., že jeho skutočné vlastnosti zodpovedali
ustanoveným technickým požiadavkám na takýto výrobok. Považoval za možné konštatovať, že dielo

pri jeho odovzdaní nemalo vady vytýkané v odseku 64. rozsudku, čo potvrdil svedok W. a svedkyňa X..
Žalobca zdôraznil, že pri odovzdaní diela, jeho preskúšaní, zapnutí, bola z odborne spôsobilých osôb
prítomná len E.I.C. Engineering inspection company s.r.o.. TI, a.s., IP ZA, TÜV SÜD, ÚSI ŽU, ani J..
K. výťah nepustili, nemali v prevádzke, niektoré nimi tvrdené vady však možno objektívne zistiť, len ak
je výťah pustený.

35. Čo sa týka Technickej inšpekcie, a.s., inšpektor TI výsledky svojej inšpekčnej činnosti zhrnul v
Odbornom stanovisku zo dňa 18.04.2016 a v Odbornom stanovisku zo dňa 26.04.2016, ktoré stanoviská
majú rôzny obsah a nachádzajú sa v spise. Okresný súd bez vysvetlenia bral do úvahy len stanovisko zo
dňa 26.04.2016. Žalovaný však listom zo dňa 19.05.2016 žiadal žalobcu odstrániť vady uvedené TI, a.s.

v Odbornom stanovisku zo dňa 18.04.2016. J.. M. ako relevantné uviedol stanovisko zo dňa 26.4.2016,
teda žalovaný vo svojom liste zo dňa 19.05.2016 označil nesprávne stanovisko TI, a.s.. Z obsahu e-
mailu TI, a.s. zo dňa 25.7.2016, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu TI, a.s. považovala toto
(obe už vypracované, podpísané a odoslané) odborné stanovisko len za pracovný návrh, ktorý nie je
možné používať na právne úkony. Takéto odborné stanovisko spochybnené jeho samotným autorom sa

následne stalo podkladom pre protokoly IP ZA, TÜV SÜD a znalecké posudky ÚSI ŽU a J.. K., ktoré v
podstate len kopírovali TI konštatované nedostatky.

36. K jednotlivým tvrdeným nedostatkom žalobca poukázal na to, že svedok W. sa na pojednávaní
dňa 17.01.2018 k jednotlivým tvrdeným nedostatkom v rozsahu protokolu TI, a.s. vyjadril tak, že takéto

závadynezistil,resp.tietoboliriešenévzmysleprávnychpredpisovnáhradnýmiopatreniami.Výsluchom
osôb za OPO a znalcov boli ich závery spochybnené, resp. vyvrátené, čím sa súd prvej inštancie
nezaoberal, vyberal len stanoviská, ktoré boli v prospech žalovaného, resp. len časti výpovedí svedkov,
vytrhnuté z celku. Žalobca uviedol, že nebolo sporné, že ak je vzdialenosť medzi hranou kabíny a stenou
šachtymenejako300mm,niejepotrebnénainštalovaťzábradlienastraneprotiváhy.Súdprvejinštancie

venoval v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadreniu žalobcu viac priestoru ako odôvodneniu výšky
zľavy z ceny diela, resp. výsluchu svedka J.. M., ktorý za TI prvý vykonal ohliadku, vyhotovil protokol,
na podklade ktorého mal žalovaný vykonať reklamáciu. Žalobcov postoj v tomto smere bol od počiatku
nemenný, inštalácia takéhoto zábradlia nebola potrebná z dôvodu, že vzdialenosť bola menšia ako 300
mm, a preto nebol daný tento nedostatok. Podľa žalobcu nebolo dôležité to, či to meral žalobca, ale

skutočnosť, či to meral žalovaný, resp. ním privolané inšpekčné orgány, nakoľko žalovaný tvrdil, že
malo byť namontované zábradlie na strane protiváhy, vytýkal žalobcovi tento nedostatok, teda žalovaný
tvrdil, že je to viac ako 300 mm. Bolo preukázané, že žalovaný, ani ním prizvané odborne spôsobilé
osoby toto nemerali. Jediný kto to mal merať, ale nie presne na mm, bol svedok V., avšak koľko
skutočne nameral pri vzdialenosti 300 mm, ak nemeral presne na mm, už neuviedol. Pokiaľ súd prvej

inštancie tvrdil, že žalobca nemeral, nepreukázal menej ako 300 mm, jedná sa o neprípustné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu, nesprávny výklad dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdenia. V konaní
bolo preukázané, že tvrdený nedostatok „v šachte nie je nainštalovaná zábrana“ je možné v súlade s
právnymi predpismi riešiť náhradným opatrením - „analýza rizík“, pričom súd prvej inštancie v tomtosmere citoval len záver svedka Y. a nezmienil sa o záveroch zostávajúcich OPO a znalcov, ktorí súhlasili
s aplikáciou náhradného opatrenia (svedok W., svedok V., J.. K.). K tvrdenej vade „nie je napevno
inštalovaný rebrík v priehlbni výťahovej šachty“ súd prvej inštancie citoval len niektoré, v prospech

žalovaného, časti Zápisnice z pojednávania zo dňa 25.4.2018, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Žalobca
poukázal na STN, podľa ktorých nemusí byť rebrík napevno inštalovaný, ale môže byť použitý rebrík
pohyblivý, upevnený retiazkou, v ktorej súvislosti poukázal na tvrdenie svedka V., ktorý uviedol, že pri
ohliadke bol rebrík položený na zemi, žalobca tvrdil, že ho upevnil retiazkou a poukázal na dobu od
odovzdania diela a ohliadku vykonanú V.. Okresný súd uvedené neuviedol a skutočnosti vytrhnuté z

kontextu vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie z vád, ktoré
žalovaný mal vytýkať, si vybral v podstate len štyri, u ktorých vytrhával z kontextu vyjadrenia svedkov,
žalobcu, zostávajúce tvrdené nedostatky, žalobcom prezentovaná obrana, ktorou vyvrátil dôvodnosť
týchto námietok žalovaného, zostala nepovšimnutá. Okresný súd neuviedol žalobcovi, na základe akých
vlastných úvah, dôkazov, skutkových tvrdení, túto jeho obranu vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal procesné pochybenia okresného súdu, ak uzavrel, že
žalobca nepreukázal, že dôkazy označené v odseku 117. odôvodnenia, ktoré preukazujú vadnosť diela,
žalovaný získal nezákonne. Žalobca uviedol, že od počiatku produkoval skutkové a právne tvrdenia
o tom, že OPO ani znalci nemohli vykonať kontrolu tohto výťahu a takto získané dôkazy sú v konaní
nepoužiteľné, v ktorom smere predložil aj znalecký posudok a navrhol výsluch znalca F.. Okresný súd

nielenže tento znalecký posudok neprijal z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale J.. F. odmietol
vypočuť k žalobcom tvrdeným skutkovým a právnym dôvodom nezákonnosti, neprijateľnosti týchto
listinných dôkazov, k čomu nič neuviedol. Rovnako sa okresný súd nevysporiadal s listinným dôkazom -
stanoviskom NIP Košice zo dňa 20.07.2016, preukazujúcim nezákonnosť týchto stanovísk OPO. Pokiaľ
išlo o vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina, okresný súd v rozsudku uvádza len stanovisko od svedka V.,

avšak neuvádza obsah rozhodnutia KP ZA, ktoré dňa 25.4.2018 predložil žalobca. Žalobca ďalej uviedol,
že Doplnenie č. 2 k znaleckému posudku ÚSI ŽU mu nebolo doručené a o tomto nemá vedomosť. Súd
prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 29.11.2017 s odkazom na § 153 CSP vyhlásil sudcovskú
koncentráciu konania, avšak lehoty okresným súdom stanovené žalobca považoval za zmätočné, keďže
nebolo zrejmé, kedy končí lehota na predkladanie dôkazov. V ďalšom priebehu konania sa však ukázalo,

že listinné dôkazy (odsek 117. odôvodnenia) sú nepostačujúce na konštatovanie existencie vád diela
a výšky zľavy z ceny diela a súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 upustil od
sudcovskej koncentrácie a na návrh žalovaného nariadil v prospech žalovaného znalecké dokazovanie
na zodpovedanie otázky, na ktorú už zodpovedali znalci z ÚSI ŽU. Takýto postup súdu prvej inštancie
žalobca považoval za neprípustný, nemajúci oporu v právnom predpise, v ktorej súvislosti poukázal na

vyhlásenie uskutočnené v písomnom podaní zo dňa 12.2.2019, resp. na pojednávaní dňa 10.10.2018.
Pripomenul, že súd prvej inštancie práve s poukazom na vyhlásenú sudcovskú koncentráciu odmietol
na žalobcom predložený znalecký posudok J.. F. prihliadať, pričom bolo zrejmé, že vo veci sa budú
vykonávať ďalšie pojednávania bez ohľadu na znalecký posudok J.. F., ako aj vykonať výsluch znalca
J.. F., prihliadať na ďalšie listiny. Takýto nerovný meter súd prvej inštancie aplikoval na strany konania v

podstate v priebehu celého súdneho konania, na čo žalobca upozornil aj v podanej námietke zaujatosti.

38. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky
formulované v ust. § 220 ods. 2 CSP v napadnutej časti, čo v konečnom dôsledku vedie k porušeniu
práva na spravodlivý proces a založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol

rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. zmeniť a žalobe v tejto časti v celom rozsahu
vyhovieť.Akoprílohudoložildoplnenieodvolaniažalobcom(č.l.728-731spisu),vktorombolosamotným
žalobcom zaujaté stanovisko k jednotlivým odsekom odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom o.i.
zotrval na tvrdení, že splnil všetky povinnosti, ku ktorým ho zaväzuje Smernica č. 95/16/EC Európskeho
parlamentu a Rady a ako aj Nariadenie vlády č. 571/2001, na výťah existuje platný európsky certifikát

vydaný nestranným orgánom a pri skúške boli prítomní zástupca žalovaného, aj inšpektor vykonávajúci
posúdenie zhody. Pokiaľ okresný súd nevzal do úvahy žalobcom predkladané stanoviská oprávnených
orgánov, a vzal do úvahy stanoviská subjektov, ktoré neboli oprávnené vykonávať kontroly, nepostupoval
správne.

39. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22.05.2019
(č.l. 747-751 spisu). Odvolanie žalobcu žalovaný považoval za nedôvodné. K jednotlivým dôvodom
odvolania žalobcu uviedol nasledovné. K námietke žalobcu k nesplneniu notifikačnej povinnosti
žalovaným, žalovaný s odkazom na ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že zabezpečilprehliadku diela s odbornou starostlivosťou, podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní diela a bez
zbytočného odkladu po zistení vád, t.j. ihneď po doručení písomného vyhotovenia odborného stanoviska
TI, a.s., tieto žalobcovi oznámil najskôr e-mailom zo dňa 18.5.2016 spolu s fotodokumentáciou a

následne listom zo dňa 19.5.2016, ktorý bol zároveň vyzvaný na odstránenie zistených nedostatkov.
Žalovaný tak postupoval v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný listom zo dňa
30.8.2016 požiadal žalobcu aj o odstránenie závad predmetného zariadenia zistených zo strany
Inšpektorátu práce Žilina, špecifikovaných v Protokole č. IZA-49-12-2.2/P-A 23-16 zo dňa 18.8.2016
a v Protokole č. IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016, a to najneskôr v termíne do 9.9.2016.

Zároveň listom zo dňa 2.9.2016 o tejto skutočnosti informoval aj zástupcu žalobcu, ktorému bolo
zaslané aj doplnené Odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 26.4.2016. Žalobca bol na
odstránenie zistených nedostatkov - vád diela opakovane vyzývaný, avšak nepristúpil k odstráneniu ani
jedného nedostatku zisteného týmito orgánmi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si jednak listom zo
dňa 19.5.2016, ako aj listom zo dňa 30.8.2016 kvalifikovaným spôsobom uplatnil voči žalobcovi svoje
nároky z vadného plnenia v súlade s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v spojení s § 439

ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý neurčuje formálne ani obsahové náležitosti takéhoto podania, a
preto považoval vady diela za riadne a včas uplatnené, čo bolo potvrdené aj súdom prvej inštancie.

40. Tvrdenie žalobcu, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v Preberacom
protokole zo dňa 16.3.2016 boli odstránené a že žalovaný tieto v konaní nevytýkal, nepovažoval za

pravdivé. Uviedol, že v písomných vyjadreniach upozorňoval na to, že žalobca neodstránil ani všetky
vady uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí výťahu, čo potvrdila aj svedkyňa X. pri výsluchu dňa
17.1.2018. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom svojej zamestnankyne X. výťah prebral, nakoľko jej bol
pri preberaní výťahu odovzdaný certifikát o zhode a záverečný protokol o posúdení výťahu vydaný E.I.C.
Engineering inspection company s.r.o.. Podľa Čl. 7 bod 7.9 zmluvy o dielo bolo dôvodom na neprevzatie

predmetuzmluvyzistenietakýchvádanedorobkov,ktorébrániabezpečnejprevádzkevýťahuauvedená
skutočnosť je zrejmá z revíznej správy, zo skúšky zariadenia vykonanej autorizovanou osobou. Z
dokladov, ktoré žalobca žalovanému pri prevzatí diela odovzdal, toto nevyplývalo. Vychádzajúc z ust. §
562 Obchodného zákonníka, ako aj z pochybností o bezpečnom užívaní výťahu, plniac si povinnosti,
ktoré žalovanému ako zamestnávateľovi vyplývajú z § 9 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3

zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení najmä s § 4, 5 NV č. 392/2006 Z.z. a prílohou č. 1 a 2 tohto nariadenia,
žalovaný požiadal Technickú inšpekciu, a.s. ako odborne spôsobilú osobu o vykonanie kontroly výťahu,
nakoľko išlo o vyhradené technické zariadenie, ktorého prehliadka si vyžadovala odborné znalosti o tejto
problematike. Žalovaný teda postupoval s odbornou starostlivosťou. TI, a.s. vykonala obhliadku výťahu
dňa 26.4.2016, čo potvrdil aj svedok Šitek, na základe objednávky zo dňa 18.4.2016, avšak žalovaný

nemohol oznámiť zistené nedostatky žalobcovi skôr, nakoľko nemal k dispozícii písomné vyhotovenie
odborného stanoviska a jeho vyhotovenie nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zároveň e-mailom zo
dňa 29.4.2016 okrem iného upovedomil žalobcu, že predmet zmluvy bol posúdený inou oprávnenou
právnickou osobou. Žalovaný mal za to, že vady diela boli uplatnené včas, v súlade s ust. § 562 ods.
1 Obchodného zákonníka.

41. K výške zľavy z ceny diela žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, z
akých skutočností vychádzal pri určení výšky zľavy z ceny diela a pri určení povinnosti zaplatiť časť
ceny za dielo, ktorou zaviazal žalovaného. V konaní boli vady diela preukázané a žalobca ich do dňa
rozhodovania súdu neodstránil, aj keď nároky z vád boli zo strany žalovaného uplatnené u žalobcu

v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, teda žalovanému vzniklo v zmysle § 439
ods. 4 Obchodného zákonníka zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku
na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Išlo teda o právo objednávateľa jednostranným úkonom
zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady zhotoviteľa tým, že zadrží časť ceny diela, ktoré sa
v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady

prostredníctvom zľavy z ceny diela, ktorú v tomto prípade určil súd (rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14Cob/98/2011).

42. K vadám diela a k jednotlivým tvrdeným nedostatkom žalovaný uviedol, že listinnými dôkazmi,
ktoré do konania predkladal, preukázal, že dielo má vady. Tieto boli potvrdené aj výsluchmi, pričom

všetci inšpektori zhodne skonštatovali, že pôvod zistených nedostatkov je v montáži výťahu. Znalec W.
uviedol, že zistené vady spočívajú v montáži výťahu, dielo je nedokončené a aj znalec K. konštatoval,
že pôvod špecifikovaných nedostatkov je v nízkej kvalite vykonaných stavebných, montážnych a
elektroinštalačných prác. Z uvedeného vyplýva, že dielo nebolo riadne vykonané, t.j. má vady, pre ktorénemohlo byť žalovaným používané odo dňa jeho odovzdania. Žalovaný zdôraznil, že výťah nebol nikdy
žalovaným používaný aj s poukazom na odborné závery inšpekčných orgánov, ktoré boli bezodkladne,
ako ich mal k dispozícii, oznamované žalobcovi. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti inšpekčných správ

žalovaný uviedol, že TI, a.s. aj TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., sú oprávnené právnické osoby, ktoré majú
v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. oprávnenie vydané NIP, pričom ich činnosť spočíva
v overovaní požiadaviek bezpečnosti technických zariadení tak, ako je to bližšie špecifikované v ust.
§ 14 ods. 1 tohto zákona. Zároveň sú aj certifikačnými orgánmi aj notifikačnými orgánmi, t.j. osobami
poverenými na vykonávanie posudzovania zhody pri uvádzaní určených výrobkov, ktorými sú aj výťahy,

na trh, teda sú odborne spôsobilými osobami na posudzovanie výťahov ako určených výrobkov.
Ich odborné stanoviská neboli do rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne zrušené príslušnými
orgánmi. Aj zo záznamu o kontrole NIP, ktorý je súčasťou spisu je zrejmé, že vykonanou kontrolou zo
strany IP ZA neboli zistené porušenia právnych predpisov v nadväznosti na predmet kontroly, t.j. IP
ZA bol oprávnený vykonať trhový dohľad aj inšpekciu práce, týkajúcu sa predmetného výťahu. V tejto
súvislosti poukázal aj na výpoveď J.. V., inšpektora IP. Zároveň poukázal na to, že TI, a.s., Inšpektorát

práce Žilina, ako aj TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., ako aj obidvaja znalci sa vo väčšine nedostatkov, ktoré
zistili a uviedli vo svojich písomných správach a posudkoch, ako aj vo svojich výpovediach, zhodli. S
poukazomnavyjadreniasvedkovaznalcov,akoajnanedostatkyavyjadreniauvádzanévichpísomných
stanoviskách a posudkoch v nadväznosti na predmet zmluvy o dielo bolo preukázané, že dielo - výťah
nebolo dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1 zmluvy

a prílohy č. 1 k zmluve, teda žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie celkovej ceny za dielo. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo
894/1998. Pokiaľ žalobca bol na odstránenie zistených nedostatkov - vád diela opakovane vyzývaný,
avšak k odstráneniu ani jedného nedostatku zisteného týmito orgánmi nepristúpil a tieto neodstránil,
žalovanému vzniklo v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka zádržné právo k časti ceny diela,

ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Žalovaný mal za to, že
zistené nedostatky boli dostatočne určité a boli jasne pomenované a svedčia o tom, že dielo nebolo
riadne vykonané a že ku dňu odovzdania nespĺňalo technické ani bezpečnostné požiadavky kladené
na technické zariadenia - výťahy príslušnými záväznými technickými právnymi predpismi a technickými
normami. Zároveň bolo preukázané, že tieto vady bránia používaniu výťahu a ich pôvod spočíva

v montáži výťahu vykonávanej žalobcom, teda, že dielo je nedokončené a nemohlo byť žalovaným
používanéododňajehoodovzdania,pričomnazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniabolomožné
ustáliť, že tieto vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.

43. Žalovaný považoval za nie bez významu to, že predmetné zariadenie - výťah je určený na prevádzku

v zdravotníckom zariadení, kde vzhľadom k rozsahu a závažnosti konštatovaných vád diela nie je možné
vôbec dielo užívať, keďže by mohla byť ohrozená bezpečnosť prepravovaných osôb, čo za žiadnych
okolností nie je možné pripustiť.

44. K Odbornému stanovisku TI, a.s. zo dňa 18.4.2016 a 26.4.2016 žalovaný poukázal na svoje

predchádzajúce písomné vyjadrenia a uviedol, že oprava stanoviska zo dňa 18.4.2016 spočívala len v
oprave dátumu jeho vydania a doplnenia predloženej dokumentácie a dokladov zo strany UNM, ktorá v
nijakom prípade neznižuje jeho vierohodnosť. V opravenom stanovisku sú uvedené rovnaké nedostatky
ako v pôvodnom dokumente zo dňa 18.4.2016, ktorý bol žalobcovi zaslaný najskôr e-mailom zo dňa
18.5.2016 a následne listom zo dňa 19.5.2016. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný v liste zo

dňa 19.5.2016 označil nesprávne stanovisko TI, a.s..

45. Tvrdenie žalobcu, že IP ZA, TÜV SÜD, ÚSI a J.. K. v podstate len kopírovali odborné stanovisko
TI, a.s., žalovaný považoval za zavádzajúce. Inšpektor V. z IP ZA vypovedal, že stanovisko videl
a porovnával si ho so skutočnosťou a na základe vlastných zistení vypracoval protokol. Inšpektor

TÜV SÜD uviedol, že nemal k dispozícii toto stanovisko, vykonal obhliadku výťahu a vypracoval
vlastné stanovisko o zistených nedostatkoch. Rovnako aj znalci vykonali obhliadku výťahu, vyhotovili
fotodokumentáciu, potvrdili vady výťahu, ktoré predtým zistili inšpektori OPO a IP ZA a na základe toho
formulovali závery vo svojich posudkoch, pričom vo svojich výpovediach sa neodklonili od záverov v
znaleckomposudku.Žalovanýsanestotožnilstvrdenímžalobcu,žeokresnýsúdvodôvodnenírozsudku

vyberal len stanoviská svedkov, ktoré sú v prospech žalovaného, resp. len časti výpovedí svedkov
vytrhnuté z kontextu. Mal za to, že okresný súd vykonané dôkazy, či už listinné, ako aj výpovede
svedkov a znalcov hodnotil objektívne, nestranne, každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
v súlade s § 191 CSP. Z rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.Pokiaľ žalobca namietal procesný postup súdu, tak žalovaný mal za to, že k procesným pochybeniam
zo strany súdu prvej inštancie nedošlo. Podľa názoru žalovaného, neprijatie žalobcom navrhnutého
znaleckého posudku J.. F., ako aj listín predložených na pojednávaní dňa 14.2.2019, okresný súd

dostatočne odôvodnil v odsekoch 87. až 123. odôvodnenia. K nariadenému znaleckému dokazovaniu na
pojednávaní dňa 10.10.2018, kedy okresný súd upustil od sudcovskej koncentrácie, žalovaný odkázal
na písomné vyjadrenia zo dňa 18.10.2018 a 17.1.2019, ako aj na odsek 116. rozsudku. Čo sa týka
stanoviska NIP Košice zo dňa 20.7.2016, žalovaný mal za to, že toto má len odporúčací charakter, nie
záväzný a ako sa v ňom ďalej uvádza, je spracované na základe informácií poskytnutých žalobcom

prostredníctvom právneho zástupcu, prípadné ďalšie okolnosti, ktoré súvisia s danou problematikou
a ktoré neboli spomenuté žalobcom, môžu zmeniť jeho povahu. Z uvedeného preto nemožno z neho
jednoznačne vyvodiť, že preukazuje nezákonnosť stanovísk OPO, tieto neboli do rozhodnutia okresného
súdu právoplatne zrušené.

46. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval na strany konania nerovný

meter. Bol názoru, že súd prvej inštancie postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnej zo sporových strán
nebolonadŕžanéaobjektívneboliposúdenévšetkyskutočnostizávažnéprerozhodnutievoveci.Navyše
o zaujatosti zákonnej sudkyne na námietku žalobcu rozhodol Krajsky súd v Žiline uznesením sp. zn.
14Ncb/1/2018tak,ženiejevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniavtejtoveciaževpostupezákonnej
sudkyne v prejednávanom prípade neboli zistené také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za

nezákonné alebo za svojvoľné a krajský súd tak nezistil žiaden spôsobilý skutkový dôvod pre námietku
zaujatosti. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil
aj správny právny názor, ktorý aj náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil v súlade s § 220
ods. 2 CSP. Rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Navrhol
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdiť ako vecne správny.

47. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07.06.2019
prostredníctvom zástupcu (č.l. 757-760 spisu). Žalobca zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
Zdôraznil, že dotknuté dielo - výťah bol riadne predvedený, odovzdaný a vyskúšaný, tento bol plne
funkčný a zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky a taktiež neboli zistené žiadne vady,

ktoré by bránili bezpečnej prevádzke výťahu. Vykonanie diela teda zodpovedalo výsledku určenému
v predmetnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Inšpektor TI, a.s. poverený vykonaním
kontroly vykonal inšpekciu dňa 26.04.2016, t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní Preberacieho protokolu
zo dňa 16.03.2016 za stavu zariadenia, ktorý už žalobcovi po riadnom odovzdaní nebol známy a
rovnako táto kontrola bola vykonaná bez vedomia žalobcu. Žalobca bol názoru, že ak teda boli dané

vady, tieto museli byť/mali byť zistiteľné vzhľadom na ich povahu už pri preberaní samotného diela
dňa 16.03.2016 a žalovaným vytýkané v písomnom protokole. Žalovaný neuplatnil svoje nároky zo
zodpovednosti za vady diela riadne a včas, a preto mu nie je možné priznať práva z vád diela. K nároku
na zľavu z kúpnej ceny žalobca zvýraznil, že znalec J.. K. takúto hodnotu/zľavu vo svojom Znaleckom
posudku č. 001/2018 neurčil a takáto úloha mu nebola ani zadaná. Znalecký posudok J.. K. je pre

stanovenie výšky zľavy nepoužiteľný a právne irelevantný. Úlohou znalca nebolo určiť zľavu z ceny
diela, ale stanoviť všeobecnú hodnotu výťahu po rekonštrukcii a modernizácii k 30.08.2018. Znalec
posudzoval tento výťah ako výťah bez závad, štandardne prevádzkovaný s pravidelnými skúškami,
revíziami po 2,5 roku štandardnej prevádzky. Žalobca dodal, že v nadväznosti na to, že Ústav súdneho
inžinierstva v Žiline nedokázal určiť zľavu z ceny diela, pristúpil žalovaný k takémuto určeniu všeobecnej

hodnoty diela k 30.08.2018. Takýto postup považoval za neudržateľný. Podľa žalobcu predmetný
znalecký posudok trpí viacerými nedostatkami, na ktoré poukázal, pričom znalec nemal všetky potrebné
doklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie pri určení výšky zľavy aplikoval
nepoužiteľný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na úplne iný účel, pričom svoj postup vôbec
nevysvetlil. Takýto postup považoval za neprípustný, v rozpore s právom na spravodlivý proces. Čo sa

týka vád diela, žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného a jeho tvrdenia považoval za zavádzajúce,
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti mal za to a rovnako aj z odporu podaného
žalovaným zo dňa 13.06.2017 a z výpovede p. X. vyplývalo, že predmet zmluvy - výťah doposiaľ
nie je a ani nebol uvedený do prevádzky. Z príslušných právnych predpisov je zrejmé, že do doby
uvedenia do prevádzky je výťah určeným výrobkom podľa Nariadenia vlády č. 571/2001 Z.z. pričom

platí, že na výťahy, ktoré neboli uvedené do prevádzky (používania) sa nevzťahuje vyhláška č. 508/2009
Z.z., a teda nie je možné na nich posúdiť stav bezpečnosti OPO podľa ustanovenia § 14 ods. 1
písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z.. Táto skutočnosť zostala zo strany konajúceho súdu nepovšimnutá,
s ktorou sa okresný súd nevysporiadal. Žalobca pri odovzdaní diela za účasti E.I.C. Engineeringinspection company s.r.o. dielo pred žalovaným preskúšal, predviedol, vydal ES certifikát o zhode zo
dňa 03.03.2016, záverečný protokol o posúdení určeného výrobku a osvedčenie zo dňa 02.03.2016 a
kompletnú sprievodnú dokumentáciu k výťahu. Z uvedeného vyplýva, že predmet zmluvy spĺňal všetky

technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú, tzn., že jeho skutočné vlastnosti zodpovedali ustanoveným
technickým požiadavkám na takýto výrobok. Dielo pri jeho odovzdaní nemalo vady vytýkané v odseku
64. rozsudku. Žalovaným tvrdená existencia vád diela v nadväznosti na uplatnený nárok z vád diela je
ohraničená závermi Technickej inšpekcie, a.s.. Skutočnosť, že odborné stanoviská Technickej inšpekcie,
a.s. majú rozdielny obsah, bola zo strany žalobcu bezpečne preukázaná, naviac sám žalovaný v

podaní zo dňa 22.05.2019 stanovisko TI zo dňa 26.04.2016 označuje ako doplnené. Ako je zrejmé z
obsahu e-mailu TI, a.s. zo dňa 25.07.2016, adresovaného zástupcovi žalobcu, táto považovala obe,
už vypracované, podpísané a odoslané odborné stanoviská len za pracovný návrh, ktoré nie je možné
používať na právne úkony. Takéto odborné stanovisko sa následne stalo podkladom pre protokoly a
znalecké posudky, ktoré v podstate len kopírovali TI konštatované nedostatky. TI, a.s., IP ZA, TÜV SÜD,
ÚSI ŽU, ani J.. K. výťah nepustili, nemali v prevádzke, niektoré nimi tvrdené vady však možno objektívne

zistiť, len ak je výťah pustený. K uvedeným nedostatkom konštatovaným oprávnenými právnickými
osobami žalobca poukázal na písomné podania, odvolanie, ako i položené otázky pri výsluchoch týchto
osôb. Podľa žalobcu súd prvej inštancie z vád, ktoré žalovaný mal vytýkať, si vybral v podstate len štyri,
u ktorých vytrháva z kontextu vyjadrenia svedkov, žalobcu, zostávajúce tvrdené nedostatky a žalobcom
prezentovaná obrana zostala nepovšimnutá.

48. Žalobca ďalej vo vzťahu k námietke zaujatosti doplnil, že hoci krajský súd konštatoval, že táto
nie je dôvodná, rovnako v predmetnom uznesení poukázal krajský súd na to, že v tejto námietke boli
uvedené skutočnosti, ktoré podľa žalobcu mohli vyvolať pochybnosti o nestrannosti zákonnej sudkyne.
Bez ohľadu na to, že s týmito okolnosťami sa krajský súd nestotožnil, nie je možné konštatovať, že by zo

strany žalobcu išlo o námietku zjavne nedôvodnú, a preto žalobcovi ani neuložil pokutu. Žalobca uviedol,
že už v podstate v podanej žalobe poukazoval na skutočnosť, že dotknuté OPO (TI, TÜV, IP) neboli
oprávnené vykonať takéto kontroly a ich výsledky - protokoly sú v konaní nepoužiteľné, nezákonné,
v ktorom smere predložil znalecký posudok znalca F.. Zároveň predložil súdu listinné dôkazy - listy
adresované Európskej komisii so žiadosťou o poskytnutie stanoviska, teda predložil dôkazy, ktoré boli

vyhotovené a zaslané EK v priebehu súdneho konania, týkajú sa požiadavky o výklad, s ktorými sa
okresný súd nepovažoval za potrebné ani oboznámiť. Z uvedeného v súlade s § 366 písm. d) CSP
predložil ako dôkaz list (úradný preklad) notifikačného orgánu E.I.C. Engineering inspection company
s.r.o., Prešov, adresovaný Európskej komisii dňa 05.04.2019 a následnú odpoveď EK Generálne
riaditeľstvo, ktoré nemohol predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko boli vyhotovené a

zaslané treťou osobou po vyhlásení rozhodnutia súdom prvého stupňa. Z týchto listinných dôkazov bola
preukázaná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu, ktoré produkoval od počiatku súdneho
konania, na podporu ktorých predložil znalecký posudok znalca F. a navrhol jeho výsluch. Súd vykonanie
týchto dôkazov bez ďalšieho zamietol. Je teda aj Európskou komisiou konštatované, že EIC ako
notifikačný orgán v prejednávanej veci postupoval lége artis, v súlade so Smernicou 2014/33/EÚ. Pokiaľ

teda iné oprávnené právnické osoby vo veci konali (i v prípade konania v súlade s harmonizovanou
normou),šlitaknadrámectejtosmernice,čojevzmyslestanoviskaEKneprijateľné.Zotrvalnapodanom
odvolaní. Zároveň priložil ako prílohy doplnenie vyjadrenia žalobcu a úradný preklad listu EIC zo dňa
05.04.2019 a následnú odpoveď EK.

49. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.06.2019 (č.l.
784-790 spisu). Uviedol, že s poukazom na vyjadrenia svedkov, znalcov, ako aj na nedostatky a
vyjadrenia uvádzané v ich písomných stanoviskách a posudkoch, v nadväznosti na predmet zmluvy o
dielo bolo preukázané, že dielo - výťah nebolo dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu
zmluvyvzmysleČl.2ods.2.1zmluvyaprílohyč.1kzmluve.TI,a.s.,InšpektorátpráceŽilina,akoajTÜV

SÜD Slovakia, s.r.o., ako aj obidvaja znalci sa vo väčšine nedostatkov, ktoré zistili a ktoré uviedli jednak
vo svojich písomných správach a posudkoch, ako aj vo svojich výpovediach, zhodli. Zistené nedostatky
sú dostatočne určité a boli jasne pomenované a svedčia o tom, že dielo nebolo riadne vykonané a ku
dňu odovzdania nespĺňalo technické ani bezpečnostné požiadavky kladené na technické zariadenia -
výťahy príslušnými záväznými technickými právnymi predpismi a technickými normami. Zároveň bolo

preukázané, že tieto vady bránia používaniu výťahu a ich pôvod spočíva v montáži výťahu vykonávanej
žalobcom, teda že dielo je nedokončené. Z výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť, že vady
vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Tak ako žalovaný uviedol, vady diela boli uplatnené včas
v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že mu nebol známy stav zariadenia -výťahu v období od podpísania preberacieho protokolu, t.j. od 16.3.2016 do vykonania inšpekcie TI, a.s.
dňa 26.4.2016, žalovaný považoval za účelové. Žalobca mal aj po podpísaní preberacieho protokolu
a odovzdaní výťahu prístup k výťahu, čo potvrdila aj svedkyňa X. a musel mu byť známy aj stav tohto

zariadenia.Odmietoltvrdeniežalobcu,žeprotokolyInšpektorátupráceŽilinavznikliúčelovo.Kžalobcom
tvrdenej nezákonnosti inšpekčných správ žalovaný opätovne uviedol, že TI, a.s., ako aj TÜV SÜD
Slovakia s.r.o. sú oprávnené právnické osoby, ktoré majú oprávnenie vydané NIP, pričom ich činnosť
spočíva v overovaní požiadaviek bezpečnosti technických zariadení tak, ako je špecifikované v § 14
ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.. Ich odborné stanoviská neboli do rozhodnutia súdu prvej inštancie

právoplatne zrušené príslušnými orgánmi, ani nebolo vydané rozhodnutie o ich nezákonnosti. Dal do
pozornosti znenie ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 264/1999 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017, v
zmysle ktorého bol výťah na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí výťahu dňom 16.3.2016 uvedený
z etapy výroby do etapy prevádzky, čo potvrdil aj inšpektor IP ZA J.. V.. Aj zo záznamu o kontrole NIP,
ktorý je súčasťou spisu, je zrejmé, že vykonanou kontrolou zo strany IP Žilina neboli zistené porušenia
právnych predpisov v nadväznosti na predmet kontroly. Mal za to, že TI, a.s., IP Žilina, ako aj TÜV SÜD

Slovakia, s.r.o. boli oprávnené vykonať posúdenie predmetného výťahu a ich závery možno považovať
za právne relevantné. Žalovaný zdôraznil, že aj s poukazom na odborné závery týchto inšpekčných
orgánov výťah nebol nikdy používaný. Podľa žalovaného okresný súd dostatočne zdôvodnil, z akých
skutočností vychádzal pri určení výšky zľavy z ceny diela. Odmietol tvrdenie žalobcu, že znalecký
posudok bol do konania predložený z dôkaznej núdze, ale naopak z dôvodu hospodárnosti. Nesúhlasil

s tvrdením žalobcu, že výsluchmi znalcov a položenými otázkami na znalcov zo strany žalobcu bolo
vyvrátené, že dielo malo vady. V tejto súvislosti poukázal na opis vád J.. W., J.. K.. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že niektoré vady možno objektívne zistiť, len ak je výťah pustený. Toto tvrdenie považoval za
subjektívny názor žalobcu. Neprijatie žalobcom navrhnutého znaleckého posudku J.. F., ako aj listín
predložených na pojednávaní dňa 14.2.2019 okresný súd náležite zdôvodnil. Pokiaľ žalobca spolu s

vyjadrením ako dôkaz predložil list notifikačného orgánu E.I.C. Engineering inspection company s.r.o.
zo dňa 5.4.2019 a následnú odpoveď EK Generálne riaditeľstvo, s odvolaním sa na ust. § 366 písm. d)
CSP, tak tento dôkaz zo strany žalobcu je predložený po uplynutí lehoty na odvolanie, teda v rozpore
s § 366 CSP. Naviac, odvolanie žalobcu je datované dátumom 9.5.2019, teda jeden mesiac po podaní
žiadosti na EK, z čoho možno usudzovať, že už pri podávaní odvolania mal žalobca vedomosť o tom, že

certifikačný orgán takúto žiadosť podal a mohol ho predložiť už v odvolaní proti rozsudku. Z predloženej
žiadosti o stanovisko, ani zo stanoviska EK nie je zrejmé, o aký konkrétny certifikát o zhode sa jedná.
Žiadosť obsahuje len otázky všeobecného charakteru, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. TI, a.s.,
TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., IP ZA, tak ako to vyplýva z ich písomných stanovísk, posudzovali predmetný
výťah obhliadkou, nevydávali certifikát o zhode, nerobili skúšku zariadenia a postupovali v súlade s

príslušnoulegislatívouSR,pričomopakEKvosvojomstanoviskunekonštatuje.Vtejtosúvislostizároveň
poukázal na ust. § 193 CSP. Uvedený predložený dôkaz zo strany žalobcu považoval za neprípustný,
predložený po zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd naň neprihliadal.

50. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v

podaní zo dňa 03.07.2019 (č.l. 796-797 spisu). Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo
dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1. zmluvy a prílohy
č. 1. Vykonanie diela zodpovedalo výsledku určenému v predmetnej zmluve uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným. Podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná neexistencia žalovaným tvrdených vád, čo spôsobilo, že žalovaný bol nútený požiadať až

päť subjektov na posúdenie stavu diela. Žalovaným povolané odborne spôsobilé osoby a znalci však
na pojednávaní už produkovali rozdielne skutkové tvrdenia k existencii a povahe žalovaným tvrdených
vád diela, tieto závery sú plné vzájomných rozporov, vyznievajú nehodnoverne. Výpoveďami týchto
osôb bolo preukázané, že v podstate len kopírovali závery prvej žalovaným povolanej vo veci činnej
odborne spôsobilej osoby - TI, a.s.. To, že odborné stanoviská TI, a.s., TÜV SÜD Slovakia s.r.o. v

konaní predložené žalovaným neboli zrušené, neznamená, že tieto sú lege artis. Naviac, Slovenská
národná akreditačná spoločnosť vydala stanovisko, že certifikát EIC je vydaný v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky. Nesúhlasil žalobca s tvrdením žalovaného, že výťah bol na podklade
Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.03.2016 uvedený z etapy výroby do etapy prevádzky,
ktorý názor vyslovil len J.. V. a je v rozpore s § 7a zákona č. 125/2006 Z.z.. Naopak, zástupca ÚSI

Žilina, zástupca TI, a.s., znalec J.. K., TÜV SÜD Slovakia konštatovali, že výťah sa do etapy prevádzky
nedostal. Sám žalovaný počas konania tvrdil, že výťah nepustil. Rovnako znalecký posudok znalca J..
F., ktorý okresný súd nepripustil, konštatoval, že výťah neprešiel do etapy prevádzky. Na túto podstatnú
okolnosť však okresný súd nezaujal žiadne stanovisko. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že NIP nezistil včinnosti IP ZA pochybenie, je potrebné uviesť, že NIP pri výkone tejto kontroly IP ZA neskúmal. Pokiaľ
súd prvej inštancie v časti výšky zľavy z ceny diela len odkázal na obsah znaleckého posudku, tak
nemôže byť v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočné, preskúmateľné,

ktorým postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenie žalovaného, že predloženie
znaleckého posudku J.. K. bolo z dôvodu hospodárnosti, považoval žalobca za nepresvedčivé. K
námietke žalovaného, týkajúcej sa listín predložených žalobcom ako príloha jeho vyjadrenia (list EIC
adresovaný EK dňa 5.4.2019, odpoveď EK), považoval za potrebné uviesť, že žalobca tieto listiny
nevyhotovil, ani nezasielal, tieto mu boli doručené EIC ako príloha e-mailu zo dňa 5.6.2019 a je teda

daný dôvod podľa § 366 písm. b) CSP. Žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia priložil e-mail zo dňa
5.6.2019 obsahujúci prílohy v anglickom jazyku.

51. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25.07.2019 (č.l.
809-810 spisu). Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že vykonaným dokazovaním bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností

preukázaná neexistencia žalovaným tvrdených vád. Naopak, v konaní bolo preukázané, že dielo - výťah
nebolo dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1. zmluvy
a prílohy č. 1 k zmluve, čo bolo potvrdené TI, a.s., Inšpektorátom práce Žilina, aj TÜV SÜD Slovakia,
s.r.o., ako aj oboma znalcami. Tieto odborne spôsobilé osoby, ktoré zároveň vykonali aj ohliadku výťahu,
sa vo väčšine nedostatkov zhodli a zároveň zhodne skonštatovali, že pôvod zistených nedostatkov je

v montáži výťahu, že dielo je nedokončené, že pôvod špecifikovaných nedostatkov je v nízkej kvalite
vykonaných stavebných, montážnych a elektroinštalačných prác. Podľa žalovaného pre predmetné
konanie nie je podstatné, či dielo prešlo z etapy výroby do etapy prevádzky, ale či má alebo nemá vady.
V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že dielo má vady, ktoré bránia používaniu výťahu a ich
pôvod spočíva v montáži výťahu vykonávanej žalobcom, teda, že dielo je nedokončené a nemohlo byť

žalovaným používané odo dňa jeho odovzdania a že vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.
Navrhol rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdiť ako vecne správny.

52. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.08.2019
(č.l. 822 spisu). Podľa žalobcu v konaní nebolo bezpečne preukázané, že dielo v čase odovzdania

malo vady brániace jeho riadnemu užívaniu a ich pôvod spočíval v montáži výťahu, teda tieto vznikli v
príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Nepreukázali to ani odborne spôsobilé osoby a znalci. Žalovaný
teda nepreukázal existenciu ním tvrdených vád. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výťah bol na
podklade Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.03.2016 uvedený z etapy výroby do etapy
prevádzky. Neboli splnené podmienky prechodu výťahu z etapy výroby do etapy používania podľa § 2

ods.1písm.h)zákonač.264/1999Z.z..Tentonázornemáoporuvovykonanomdokazovaní,jevrozpore
s listinnými dôkazmi ako znalecký posudok znalca J.. F., vyjadrenie NIP zo dňa 20.07.2016, vyjadreniami
znalcov a odborne spôsobilých osôb na pojednávaní v prejednávanej veci, ktorí konštatovali, že výťah
sa do etapy prevádzky nedostal. Uvedené je právne relevantné v súvislosti so žalobcom vznesenou
námietkou zákonnosti vykonaných skúšok TI, a.s., TÜV SÜD Slovakia, IP ZA, ÚSI Žilina a znalca J.. K.,

k čomu okresný súd nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich skutkových
a právnych tvrdeniach prezentovaných pred súdom prvej inštancie.

53. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 13Cob/165/2019-836 zo dňa 24.06.2020
rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo

výroku II., ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom
výroku III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, potvrdil. O nároku
na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2020.

54. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, a to podaním
zo dňa 27.08.2020, prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 420 písm. f) CSP.

55. Na základe vyvolaného dovolacieho konania žalobcom proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/165/2019-836 zo dňa 24.06.2020, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/85/2020-911
zo dňa 19. augusta 2021 bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/165/2019-836 zo dňa
24.06.2020zrušenýavecvrátenánaďalšiekonanie.Najvyššísúdkonštatoval,žežalobcaopodstatnene
namietal dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, pretože nedodržaním postupu podľa § 219 ods.1, 3 CSP odvolacím súdom, došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Okrajovo dovolací
súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s tým,
že žalobcovi nebolo doručené, resp. oznámené doplnenie Dodatku č. 2 k znaleckému posudku USI ŽU,

ktoré bolo do súdneho spisu predložené žalovaným, v dôsledku čoho nemal možnosť zaujať k tomu
svoje stanovisko.

56. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích
dôvodov žalobcu za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia

pojednávania, za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch II. a III. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387
ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

57. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/135/2021-931 zo dňa

23.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 04.07.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, s oznámením
miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronicky zástupcovi žalobcu do elektronickej schránky,
elektronicky na e-mail: T.@T. a žalovanému, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

58. Za viazanosti vyslovených záverov Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 2Obdo/85/2020-911 zo
dňa 19. augusta 2021 krajský súd procesne postupoval pri posúdení napadnutého rozsudku okresného
súdu v dotknutých výrokoch, a to v rozsahu a z dôvodov vyjadrených odvolateľom v podanom odvolaní.

Zároveň dodáva, že ak niektoré závery, okolnosti neurobil odvolateľ spornými vo vyvolanom odvolacom
konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané
závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.

59. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania,

ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalovaného, musí ísť o
súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, žalobca v podanom odvolaní namietal, že
rozsudok okresného súdu nespĺňa kritériá ust. § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že štruktúra
práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia

súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Po preskúmaní odvolaním napadnutého
prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí
v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké

je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké
skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na
vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu
normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké
právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k

žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia,
popísal vykonané dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, znalecké posudky, výpovede svedkov,
znalca. Okresný súd zdôvodnil aj to, prečo a ktoré dôkazy vykonal a ktorý z navrhnutých dôkazov
nie. Skonštatoval, ktoré skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah
dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala,

resp. nedokázala v rámci svojich tvrdení. Okresný súd uviedol aj to, ako vykonané dôkazy jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia zistený skutkový stav právne
posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých
okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver
riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy,

ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Krajský súd poukazuje
na to, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale aniprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03). Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný

súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu ako odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na
spravodlivý súdny proces. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
rovnako nemôže viesť k záveru o porušení jeho práva na spravodlivý proces.

60. V ďalšom odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach

odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 09.05.2019 (č.l. 722-727 spisu), a z nich
len z tých tvrdení a dôkazov, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie
ako i do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 CSP), za preukázanej splnenej poučovacej
povinnosti okresným súdom podľa ust. § 153, § 154 CSP, ktorá vyplývala z obsahu Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 29.11.2017 (č.l. 235 rub spisu). Z obsahu podaného odvolania bolo nepochybné,
že žalobca napadol výrok II. a závislý výrok III. rozsudku okresného súdu. Za stavu, že rozsudok

okresného súdu vo výroku I. a dopĺňací rozsudok neboli napadnuté odvolaním strán sporu, nemohli
sa stať predmetom preskúmavania odvolacím súdom (v tejto časti predmetné rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť).

61. Žalobca podaným odvolaním zo dňa 09.05.2019 tak stanovil kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku

posudzovania napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom. Za aplikácie ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP, z podaného odvolania žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo zrejmé,
že namietal nerovný prístup okresného súdu v rovine dokazovania, t.j. námietka procesného postupu
okresného súdu a vo vecnej rovine nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, že
dielo, ktorého zhotoviteľom bol žalobca, malo v čase odovzdania vady, že žalovaný kvalifikovaným

spôsobom uplatnil nárok z vadného plnenia odstránením vád, k čomu zo strany žalobcu nedošlo, a
preto žalovanému nevznikla povinnosť platiť časť ceny diela, zodpovedajúca jeho nároku na zľavu z
ceny diela (ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka). V podstate žalobca v odvolaní zotrval na svojich
tvrdeniach (prostriedkoch procesného útoku), ktoré uvádzal v konaní pred okresným súdom. Vo vzťahu
k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že neboli relevantné a súhlasí so skutkovými závermi,

ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný
súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať.
Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo

dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení
aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného
súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva,

že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu v napadnutej časti, a
odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v

sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

62. V súlade s ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku
okresného súdu v napadnutej časti, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že v dostatočnom
rozsahu bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie potrebné tak na vyhodnotenie uplatneného

nároku žalobcu, ako aj obrany žalovaného. Ak v zmysle záveru krajského súdu bolo v dostatočnom
rozsahuvykonanédokazovanie,taknásledneodvolacísúdpriposudzovaníodvolacíchdôvodovžalobcu
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže
neboli zistené dôvody na zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania, ktoré prebehlo pred súdom prvej
inštancie. Pokiaľ krajský súd má za to, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pred

súdom prvej inštancie, tak potom nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, ak vytýkal okresnému
súdu, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, t.j. odvolací dôvod žalobcu vyjadrený v podanom odvolaní
v časti ,,Procesné pochybenia“, teda, že dôkazy označené v odseku 117. odôvodnenia boli získané
nezákonne, čo okresný súd zdôvodnil v odsekoch 118., 119., 124. odôvodnenia ako aj, že okresný súdnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to znalecký posudok
J.. F. a jeho výsluch. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z obsahu spisu, podľa ktorého z obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.11.2017 (č.l. 235-236) zistil, že okresný súd pojednávanie odročil,

pričom poskytol žalobcovi lehotu 15 dní na vyjadrenie sa k Dodatku k znaleckému posudku s tým,
že po doručení vyjadrenia a návrhov na dokazovanie bude uvedené zaslané žalovanému. Súčasne
poučil strany podľa § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, s tým že po uplynutí lehoty
na ďalšie dokazovanie a návrhy na dokazovanie nebude prihliadať. Na pojednávaní konanom dňa
17.1.2018 žalobca predložil krátkou cestou znalecký posudok J.. F., vo vzťahu ku ktorému žalovaný

poukázal na to, že objednávka na znalecký posudok je z 2.1.2018. Na to bolo konštatované okresným
súdom v uznesení, že objednávka bola zadaná 2.1.2018, teda znalecký posudok nebol zadaný ani
v lehote, v ktorej mal žalobca doložiť súdu svoje stanovisko a ďalšie dôkazy, ktoré mali vyvstať k
dokazovaniu, a na základe konštatovaného poučenia podľa § 153 CSP na tento dôkaz predložený na
pojednávaní neprihliadal. Vzhľadom na vykonané poučenie okresného súdu o sudcovskej koncentrácii
konania na pojednávaní dňa 29.11.2017, určenou lehotou 15 dní, a predloženie znaleckého posudku

žalobcom priamo až na pojednávaní dňa 17.1.2018 (zadaná objednávka na znalecký posudok dňa
2.1.2018), potom i krajský súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď z
dôvodu nie včasného predloženia tohto dôkazu naň neprihliadol. V súvislosti s uplatňovaním sudcovskej
koncentrácie krajský súd poukazuje i na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 530/2018, podľa ktorého keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa

vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany,
ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania, bude prihliadať. Krajský súd zároveň konštatuje, že okresný súd aj v odôvodnení svojho
rozsudku zdôvodnil, prečo nevykonal tieto dôkazy navrhnuté žalobcom, keďže bolo správne vyjadrené
aj to, že za stavu vykonaného dokazovania znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami, žalobcom

navrhnutý znalecký posudok, výsluch J.. F. nebolo možné považovať za relevantne navrhnutý dôkaz
žalobcomvovzťahukrozhodnutiuvoveci,akmalpodľažalobcupreukázaťokolnosti,žeúkonysubjektov
vo vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti predmetu ZoD od Technická inšpekcia, a.s., Inšpektorát práce
Žilina, alebo Ústav súdneho inžinierstva Žilina, TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., nemohli byť vykonané z
dôvodu, že výťah neprešiel zo štádia výroby do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto úkony

vykonať a považuje označené dôkazy za nezákonné. Súhlasí odvolací súd s okresným súdom, že vo
vzťahu k okolnostiam, ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom preukázané, nešlo o relevantný dôkaz
(ust. § 193 posledná veta CSP), pretože tento nebol zákonom predpokladaným rozhodnutím príslušného
orgánu (ods. 117. odôvodnenia). Nepochybne v danej skutkovej veci bola riešená pri uplatnenom nároku
žalobcu aj odborná otázka, pre zodpovedanie ktorej bol okresným súdom vykonaný celý rad dôkazov, a

tovyššieuvedenýchsubjektov,vovzťahukuktorýmnebolovydanézákonompredpokladanýmpostupom
rozhodnutie o ich nezákonnosti. Tieto odborné stanoviská posudzovali skutočnosti, na ktoré bolo treba
odborné znalosti. Subjekty, ktoré tieto stanoviská vydali, sú odborne spôsobilými osobami na podanie
odborného vyjadrenia vo vzťahu k posudzovanej skutočnosti, a to (ne)vadnosti diela.

63. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobcu. Tak strana žalobcu, ako aj strana žalovaného uplatňovala svoje práva za rovnakých
procesných podmienok, t.j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani
jedna zo sporových strán voči sebe nemala výhodu, resp. nevýhodu. Krajský súd po oboznámení sa
s postupom okresného súdu konštatuje, že obidvom stranám sporu boli vytvorené rovnaké podmienky

na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Ak však v priebehu konania na
spornú odbornú otázku - hodnota, ktorú malo dielo s vadami, vyvstala potreba jej zodpovedania,
pretože žalobca záver žalovaným doloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina
s doplnením namietal, potom nebolo možné uzavrieť, že následný návrh žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania k tejto otázke nebol včas, a pokiaľ okresný súd tento dôkaz vykonal, jeho

postup nebol v rozpore s ust. § 153 CSP. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd svoj procesný
postup primeraným, zrozumiteľným a akceptovateľným spôsobom zdôvodnil. Podľa odvolacieho súdu,
pri vyvodzovaní záverov okresný súd zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, ako aj právnu argumentáciu,
ktorá v konaní vyvstala a ktorá vyplývala tak z vyjadrení predložených žalobcom ako aj žalovaným.
Nebolo ani možné dospieť k záveru, že by dôkazy pred okresným súdom boli vyhodnocované

jednostranne. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu nebolo opory v priebehu a postupe konania súdom
prvej inštancie. Krajský súd dodáva, že obidve strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.64. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k vade konania,
pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods.
1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni

proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň sa
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
Krajský súd má za to, že v rozsahu návrhu strán bolo v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané
dokazovanie, preto krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil okresný súd za aplikácie ust.
§ 383 CSP.

65. Na základe vyššie uvedených odvolacích dôvodov v procesnej rovine nezistil krajský súd, že by boli
porušované okresným súdom základné procesnoprávne princípy. V súlade s Čl. 6 ods. 1 CSP žalobca
aj žalovaný mali zabezpečené v sporovom konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

66. Krajský súd má za to, že v podstate súhrn odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré sa vzťahovali na
tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania, je namieste
zhrnúť pod záver prijatý krajským súdom v tom, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým
stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní nárokov, resp. použitej obrany.

67. Pre posúdenie ďalších odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa názoru odvolacieho súdu bolo podstatné
vymedzenie žalobcom uplatneného nároku, ktorým sa domáhal zaplatenia fakturovanej ceny diela vo
výške bez DPH, t.j. 45.000,- Eur s príslušenstvom, podľa Zmluvy č. 331100815 zo dňa 18.9.2015

uzavretej so žalovaným, pretože dňa 16.3.2016 sa uskutočnilo preberacie konanie, podľa výsledkov
ktorého žalobca predmet zmluvy vykonal v požadovanej kvalite a takéto dielo od žalobcu žalovaný
preberal. Pokiaľ žalovaný odmietal zaplatiť cenu diela s odkazom na Odborné stanovisko č. 2706/2/2016
zodňa18.4.2016(vzneníopravyzodňa26.4.2016),vypracovanéTechnickouinšpekcioua.s.,Bratislava
- pracovisko Banská Bystrica (ďalej „TI“), t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní preberacieho protokolu

dňa 16.3.2016, tak žalobca upozorňoval na nezákonnosť posúdenia, aj na viaceré právne a vecné
nedostatky predmetného odborného stanoviska, pričom podľa stanoviska č. NIP_ORIP/BEZ/2016/4558
2016/12263 zo dňa 20.07.2016 bolo možné jednoznačne ustáliť, že TI nebola oprávnená v tomto štádiu
vykonať takéto posúdenie a vydať dotknuté odborné stanovisko. Žalobca tvrdil voči žalovanému splatnú
peňažnú pohľadávku titulom neuhradenej ceny diela, úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky.

68. Z obsahu spisového materiálu bolo odvolacím súdom zistené a medzi stranami ani nebolo sporné,
že dňa 18.9.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu č. 331100815 (č.l.
9-11 spisu), predmetom ktorej je ...kompletná rekonštrukcia a modernizácia lôžkového výťahu v budove

8. pavilónu v Univerzitnej nemocnici Martin a všetky súvisiace činnosti nevyhnutné k realizácii diela ,,na
kľúč“ a odovzdanie výťahu, vrátane skúšky autorizovanou osobou a zaškolenie personálu do obsluhy
budú v zmysle platnej legislatívy. Podrobný technický opis predmetu zmluvy tvorí prílohu č. 1, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Súčasťou je aj návod na obsluhu, certifikát zhody v zmysle platnej
normy STN EN 81-1+ A3 a EN 81-80 a kompletná užívateľská dokumentácia v slovenskom/českom

jazyku a potrebná technická servisná dokumentácia a záručný list k predmetu zmluvy. Dodávateľ sa
na základe tejto zmluvy zaviazal dodať objednávateľovi predmet zmluvy a vykonať činnosti podľa bodu
2.1 tejto zmluvy a previesť na objednávateľa vlastnícke právo k predmetu plnenia. Súčasne sa zaviazal
objednávateľ prevziať predmet plnenia a zaplatiť zaň zmluvne dohodnutú cenu podľa Čl. 4 tejto zmluvy.Podľa Čl. 4 bod 4.3. zmluvy dodávka sa považuje za splnenú dňom zápisničného prevzatia predmetu
zmluvy objednávateľom, v ktorom neboli uplatnené závady predmetu zmluvy, v zmysle bodu 4.1 a 4.2
tejto zmluvy, v mieste plnenia, ktoré potvrdí objednávateľ. V Čl. 7 bod 7.1 zmluvné strany dohodli spôsob

odovzdania predmetu plnenia zmluvy, s vymedzením, čo má zápis o odovzdaní a prevzatí predmetu
zmluvy obsahovať. V Čl. 9 bod 9.1 zmluvy bolo dohodnuté, že na predmet zmluvy v rozsahu podľa bodu
2.1 tejto zmluvy poskytuje dodávateľ záruku v dĺžke trvania min. 24 mesiacov, a z bodu 9.4 tohto článku
vyplývalo, že dodávateľ sa zaväzuje odstrániť reklamované vady počas celej záručnej doby. Nebolo
sporu o tom, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, o čom svedčil podpísaný Protokol o odovzdaní a

prevzatí výťahu zo dňa 16.3.2016 (č.l. 13 spisu), v ktorom bolo o.i. uvedené, že ....,,Objednávateľ svojím
podpisom potvrdzuje, že je mu známe, že dielo môže byť prevádzkované pokiaľ spĺňa všetky platné
právne predpisy...“, ako aj, že súčasne s technologickým zariadením prevzal pod bodmi 1.- 30. popísané
dokumenty. V časti „Súpis vád a nedorobkov“ boli popísané zistené nedostatky. Žalobca preberací
protokol zo dňa 16.3.2016 považoval za dôkaz o tom, že dielo riadne a včas vykonal.

69. Podstatným, podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade bolo to, že zo zmluvne vymedzeného
predmetu diela vyplynulo, že jeho predmetom nebola len rekonštrukcia a modernizácia lôžkového
výťahu, ale i všetky súvisiace činnosti nevyhnutné k realizácii diela, ako diela ,,na kľúč“. To znamená,
že sa nebolo možné obmedziť len na to, že výťah (výrobok) ako taký spĺňa požadované parametre, čo
žalobca preukazoval doloženými certifikátmi, a výpoveďou svedka p. W. (č.l. 283 a nasl. spisu), ale i

na to, či došlo k vykonaniu všetkých súvisiacich činností (montáže) tak, aby bolo možné konštatovať
riadne vykonanie diela, zadefinovaného ako rekonštrukcia a modernizácia lôžkového výťahu ,,na kľúč“
takým spôsobom, že v celom rozsahu spĺňa všetky podmienky vyžadované z hľadiska bezpečnosti.
Predsa zhotoviteľ v zmysle § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonáva dielo na svoje náklady a
svoje nebezpečenstvo a je povinný zhotovovať predmet diela s odbornou starostlivosťou a samostatne.

70. Okresný súd sa pri dokazovaní zaoberal vo vzťahu k posúdeniu (ne)dôvodnosti žalobného nároku
tvrdeniami žalobcu v žalobe vo vzťahu k žalovaným namietanej vadnosti diela. K tomu, či vady diela
žalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd dostatočné dokazovanie, z ktorého
vyvodil nielen skutkové, ale i právne závery. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho posúdenia

splnenia notifikačnej povinnosti žalovaným odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník vo svojom ust.
§ 562 ods. 2 síce stanovuje povinnosť oznámiť zhotoviteľovi vady diela, avšak pre toto oznámenie
neurčuje žiadne formálne náležitosti. Z uvedeného je potrebné vyvodiť to, že význam tohto oznámenia
a funkcie tejto zákonnej povinnosti spočíva v tom, aby sa informácia o vadách dostala do dispozičnej
sféry zhotoviteľa a umožnila mu spätnú reakciu. Zákon dáva prednosť primárnej vzájomnej interakcii

oboch strán, pretože vady predmetu plnenia sú v prevažujúcej väčšine technickej povahy a ich sanácia
je predovšetkým vecou jednaní a dohody oboch zmluvných strán. Preto v situácii prejednávaného sporu,
kedy podľa zistení súdu prvej inštancie sa viedla ohľadne vád diela medzi žalobcom a žalovaným
komunikácia, korešpondencia, z ktorej jasne vyplynulo, že listiny zasielané žalovaným žalobcovi, a
to odborné stanoviská, protokoly obsahovali popis vád, bol záver okresného súdu o tom, že listiny

obsahujúce vady diela boli žalobcovi riadne a včas doručené, správny. Sám odvolateľ už v žalobe
potvrdil, že mu reklamácia s odkazom na popis vád podľa preberacieho protokolu a Odborného
stanoviska č. 2706/2/2016, s uplatneným nárokom na odstránenie vád zo dňa 19.5.2016 bola doručená,
na čo sám reagoval podaním zo dňa 19.5.2016. Pokiaľ bolo predložené Odborné stanovisko zo
dňa 26.04.2016, tak súhlasí odvolací súd s tým, že opravu dátumu z pôvodného 18.04.2016 na

26.04.2016 žalovaný ozrejmil v už odpore (odsek 27. odôvodnenia) a rovnako bola v priebehu konania
dostatočne vysvetlená svedkom J.. M., ktorý na pojednávaní dňa 17.1.2018 podľa obsahu Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 17.1.2018 (odsek 88., konkrétne na č.l. 285 rub a nasl. spisu) vysvetlil, prečo
urobildvestanoviskáapotvrdildátumvykonaniakontroly26.4.2016.Tentosvedokvrámciposudzovania
bezpečnosti technického zariadenia zotrval na tom, že vydali stanovisko, že výťah nie je schopný

prevádzky v danom stave, v ktorom sa momentálne nachádza, s tým, že po odstránení nedostatkov
by bolo možné výťah používať. Svedok uviedol, že ,,Sú tam také závažné nedostatky, pre ktoré nie je
možné tento výťah používať“..., pričom označil body 2.3, 2.4, 2.5, 2.7, 2.10, 2.11, 2.12, 2.13, 2.22 a
2.23 stanoviska, a uviedol možnosť rizika úrazu. K pôvodu nedostatkov svedok uviedol, že spočíva ...,,v
montáži výťahu“. Svedok Y., ktorý vypracoval Inšpekčnú právu, Evidenčné číslo 2764/30/16/ZT/IS/L

(č.l. 90-91 spisu), vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.1.2018 (konkrétne na č.l. 288-291 spisu)
súhlasil s tým, čo napísal v zápise, popísal aj to, že výťah nebol pustený, ale že závady, ktoré sú
popísané, sa dali zistiť vizuálnou kontrolou. K bodu 9. stanoviska (závada - otvory pre prechod lanka
obmedzovača rýchlosti cez podlahu strojovne nie sú olemované, čo nie je v súlade s čl. 6.3.6 STN EN81-1+A3:2010) uviedol, že ...,,zariadenie nezareaguje vtedy, keď zareagovať má a opačne zareaguje
vtedy, keď nemá“. K bodu 10 Stanoviska (na kladkách výťahového stroja, obmedzovača rýchlosti nie
sú vykonané opatrenia na zabránenie zranenia osôb, vypadnutiu uvoľnených lán z kladiek a vniknutiu

cudzích predmetov medzi lanko a kladku, čo nie je v súlade s čl. 6.3.5 STN EN 81-1+A3.2010) svedok
uviedol, že ...,,celé zariadenie obmedzovača rýchlosti nebolo upevnené riadne k podkladu“... ako aj,
že ...,,toto zariadenie obmedzovača rýchlosti musí byť upevnené na podklade, podlahe alebo na niečom
inom a nesmie sa hýbať“, ,,a toto sa hýbalo“. K bodu 14 Stanoviska (časti výplne vyvažovacieho závažia
výťahu nie zaistené vo svojej polohe, čo nie je v súlade s čl. 8.18.1 písm. a) STN EN 81-1+A3:2010)

svedok uviedol, že ,,protizávaž k betónovej časti sa môže zbortiť“. K bodu 15 Stanoviska (jazdná dráha
vyvažovacieho závažia nie je v priehlbni výťahovej šachty oddelená priehradkou, čo nie je v súlade s
čl. 5.6.1. STN EN81-1 +A3:2010) uviedol, že ...,,by som pri takomto nedostatku nevydal certifikát zhody,
lebo vyvažovacie závažie sa zbortí, lebo môžu tie časti z toho vyvažovacieho zariadenia vypadnúť.
Dôsledkom môže byť úraz“. Vo vzťahu k analýze rizík svedok uviedol, že tam boli uvedené všeobecné
požiadavky rizika, ktoré sú uvádzané bežne u každého výťahu, nič konkrétne. Na otázku súdu, ako

vznikli tieto nedostatky svedok uviedol ...,,,Jednoznačne pri montáži alebo pri inštalácii“. Z uvedených
zistení vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí, potom pokiaľ bol predmet diela odovzdaný dňa 16.3.2016
podľa preberacieho protokolu, čo strany nepopreli, za ktorým nasledovalo prvé odborné posúdenie
(26.4.2016), potom oznámenie vád, ktoré bolo vykonané listom zo dňa 19.5.2016, ktorému predchádzal
e-mail zo dňa 18.5.2016, bolo oznámením vykonaným včas, pretože boli vady oznámené v čase plynutia

záručnej doby a bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol žalovaný zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti, ktorú možno od neho požadovať, teda po doložení odborných stanovísk podľa ust. § 562
ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka (vady diela je nutné oznámiť najneskôr do dvoch rokov od
odovzdania predmetu diela). Okresný súd tak správne interpretoval a aplikoval ust. § 562 Obchodného
zákonníka o oznámení vád.

71. Za správne okresným súdom ustáleného stavu splnenej notifikačnej povinnosti žalovaného včas,
potom ak žalovaný uplatnil nárok z vád, t.j. požadoval odstránenie vád diela v zmysle § 564 Obchodného
zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka k termínu do 10.06.2016, k čomu
zo strany žalobcu nedošlo, správne okresný súd uzavrel, že do doby odstránenia vád žalovaný nebol

povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala nároku na zľavu, k čomu zameral a vykonal
dokazovanie v rozsahu relevantných návrhov strán sporu, a to k určeniu hodnoty, ktorú mal predmet
zmluvy s vadami. K otázke rozsahu vád tu boli vykonané výsluchy strán, svedkov, predložené odborné
stanoviská, protokoly, Znalecký posudok č. 132/2017 vypracovaný ÚSI Žilinskej univerzity, ktoré boli
zhodné v tom, že predmet zmluvy nie je vykonaný riadne, popísané vady bránia prevádzkovaniu

zariadenia, ako aj, že ide o vady, ktoré je možné odstrániť.

72. Krajský súd zvýrazňuje, že v danej veci, čo v konečnom dôsledku výslovne nerozporovali ani sporové
strany a čo vyjadril aj súd prvej inštancie, bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré boli potrebné
odborné znalosti, a to k určeniu hodnoty diela, ktoré má vady. V takomto prípade posudzovania odbornej

otázky súd nemôže sám nahradiť odborné závery znalca svojimi názormi, pretože nemá aprobáciu
pre posúdenie skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie žalobného nároku. Súd je však povinný
hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu, prípravy znaleckého
skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód používaných znalcom a spôsob

vyvodzovania záverov znalca. Ďalej krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak vzniknú pochybnosti o
záveroch v znaleckom posudku, súd sa musí pokúsiť ich odstrániť, v prípade nemožnosti vychádzať z
komplexnosti hodnotenia dôkazov vykonaných pred ním. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných
záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými
inýmidôkazmi.Hodnoteniunepodliehajúodbornéznaleckézáveryzhľadiskaichsprávnosti,súdhodnotí

lenpresvedčivosťposudku,pokiaľideojehoúplnosťvovzťahukzadaniu,kzásadámlogickéhomyslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 5 Cdo 188/2010). Pokiaľ aj v zmysle Čl. 15 CSP sa dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotia súdom
podľa jeho úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, ako aj, že žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, i za akceptácie ust. § 191 ods. 1 CSP, v prípade hodnotenia

výpovednej hodnoty dôkazov musí byť zrejmý (myšlienkový) postup súdu.

73. Pre zodpovedanie tejto odbornej otázky v konaní pred okresným súdom boli predložené súkromné
znalecké posudky (§ 209 CSP), a to Znalecký posudok č. 132/2017 s Doplnením č. 1 vypracovanýÚstavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého úlohou bolo posúdiť vykonanie
kompletnej rekonštrukcie a modernizácie lôžkového výťahu a vyčíslenie škody spolu s doplnením a
vzhľadom na námietku žalobcu k tomuto posudku následne Znalecký posudok č. 001/2018 vypracovaný

J.. J. K., W.., na posúdenie technického stavu a určenia všeobecnej hodnoty výťahu po rekonštrukcii a
modernizácii výťahu dodávateľa. Nepochybne znalecký posudok vypracovaný J.. J. K., W.. a znalecký
posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj „Ústav súdneho
inžinierstva“)boli2znalecképosudky,ktorédaliodpoveďnaodbornúotázkuvčastiposúdeniavykonania
kompletnejrekonštrukcieamodernizácielôžkovéhovýťahu,avšakvčastiurčeniahodnotydielasvadami

mali odlišné úlohy. Podľa Znaleckého posudku č. 132/2017 v znení Doplnenia č. 1 vypracovaného
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č.l. 208 - 219 spisu) náklady na opravu (vady)
boli vyčíslené na sumu 24 473 Eur bez DPH, t.j. 29 367,60 Eur s DPH. Okresný súd v odseku 118. v
spojení s odsekom 119., 121., 122., časť 137. odôvodenia dostatočne zdôvodnil, prečo zo znaleckých
posudkov a vyjadrení vychádzal, na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Znalecký posudok č.
001/2018 vypracovaný J.. J. K., W.. (č.l. 570-606 spisu) v časti III. Záver zodpovedal na otázku - určiť

všeobecnú hodnotu výťahu po rekonštrukcii a modernizácii, ktorý bol vysúťažený ako ,,Modernizácia a
rekonštrukcia na kľúč“ tak, že stanovil všeobecnú hodnotu zaokrúhlene na 22.857 Eur. Súhlasí odvolací
súd s postupom okresného súdu, ktorý pre určenie všeobecnej hodnoty diela, ktoré bolo predmetom
zmluvy, vychádzal z odborného posúdenia tejto otázky, a to záverov Znaleckého posudku č. 001/2018
vypracovaného J.. J. K., W.. (č.l. 570-606 spisu) vo väzbe na jeho vyjadrenia a stanoviská podľa obsahu

Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.2.2019 (č.l. 659-673 spisu), ktoré okresný súd popísal v odsekoch
96.-102. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ak žalobca hodnotil znalecký posudok z hľadiska odboru,
keď spochybnil jeho závery, tak uvádza odvolací súd, že pre takéto hodnotenie nemajú strany sporu a
ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu
súdom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhodnoteného postupom podľa ust. § 191

CSP, okresný súd správne v odseku 137. odôvodnenia zhodnotil, že žalovanému vznikol nárok do
odstránenia vád zadržať časť ceny plnenia vyúčtovanej žalobcom vystavenou faktúrou č. OF20160146
zo dňa 17.3.2016, a to v rozsahu rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou diela 45.000,- Eur bez
DPH a znalcom určenou všeobecnou hodnotou diela 22.857,03 Eur (ust. § 439 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Žalovanému teda nevznikla povinnosť platiť časť kúpnej ceny v sume 22.143,- Eur, keďže

nebolo preukázané a zo strany žalobcu ani tvrdené ich odstránenie.

74. Pokiaľ aj okresným súdom nebol celkom dodržaný procesný postup, teda bola zistená vada v
nedoručení Doplnenia č. 2 znaleckého úkonu č. 132/2017 (č.l. 384-386 spisu) Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline žalobcovi, čo žalobca v odvolaní namietal a poukázal na to

i Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení, tak táto procesná vada nemala za následok nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z toho, že obsahom
Doplnenia č. 2 znaleckého úkonu č. 132/2017 bolo len odstránenie formálneho nedostatku, t.j. doplnenie
o znaleckú doložku Znaleckého posudku č. 132/2017, ktorá sa nachádza pod bodom V. na č.l. 385 spisu.

75. K rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu sa
poukazuje na to, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, tak za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebol
povinný v konkrétnosti a detailnosti sa vyjadrovať ku všetkým odvolacím dôvodom žalobcu, ale len
k tým, ktoré mali pre vec podstatný a rozhodujúci význam v rámci posudzovania odvolacím súdom

a v podrobnosti bolo možné odkázať na vecne správne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku
okresného súdu. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie jeho rozsudku vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu zodpovedá ust. § 387 ods. 2 CSP, ako aj ust. § 387 ods. 3 posledná veta CSP. K rozsahu svojho
odôvodnenia krajský súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorejodvolacísúdnemusídaťodpoveďnakaždýargument

v odvolaní, len na tie, ktoré majú podstatný význam.

76. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli dôvodné, tieto boli
vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku uvedené
a zdôvodnené. Po preskúmaní veci krajský dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval

platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právneotázkyvkonanívznesenéabolovykonanédokazovanievsúladesprocesnýmizásadamiformulovanými
v CSP.

77. Krajský súd nezistil dôvody ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, ani na jeho zmenu, a to
v žiadnej z napadnutých výrokových častí rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom
konaní bolo rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku nároku na
zaplatenie sumy 22.143,- Eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá, potvrdené ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania

nebol osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci
samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady

trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia za
aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

79. Krajský súd samostatným výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú
náhradu trov dovolacieho konania. V danej veci, v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu a vyjadrením

žalovaného k odvolaniu žalobcu, krajský súd rozsudkom č.k. 13Cob/165/2019-836 zo dňa 24.06.2020
rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo výroku II., ktorým
vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., podľa
ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, potvrdil. O nároku na náhradu

trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. Vo vyvolanom dovolacom konaní mal žalobca úspech. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
2Obdo/85/2020-911 zo dňa 19. augusta 2021 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol, že o trovách dovolacieho konania
rozhodne odvolací súd v konečnom rozhodnutí. Bolo zrejmé, že v dovolacom konaní bol úspešný

žalobca,ktorémuvočižalovanémubolpriznanýnároknaplnúnáhradutrovdovolaciehokonania,ovýške
ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. K
výrokovej časti o náhrade trov dovolacieho konania krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa 19. novembra 2019, podľa ktorého ...„Základné ustanovenie o
nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu v

konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho
i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného

konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu
rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).“ V súlade s týmto uznesením ústavného súdu krajský súd
v spojení aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/85/2020-911 zo dňa 19. augusta 2021

zohľadnil úspech žalobcu v tejto časti dovolacieho konania a priznal proti žalovanému nárok na plnú
náhradu trov dovolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania v zmysle ust. § 453
ods. 1 CSP boli aplikované ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.