Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621010047
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5621010047.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej na verejnom zasadnutí konanom 4. mája 2022 prejednal
odvolanie obžalovaného K. R. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/12/2021 zo
dňa 29.11.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 2T/12/2021 zo dňa 29.11.2021 uznal obžalovaného
K. R., nar. XX.X.XXXX vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 21.11.2019 v čase o 02.54 hod. na štvrtom poschodí v nočnom bare Grand hotela Permon v obci

Pribylina, okres Liptovský Mikuláš, pristúpil k M. H. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F.,
ktorá tancovala na tanečnom parkete, chytil ju oboma rukami za hlavu, ktorú jej stlačil a vykrútil do
ľavej strany so slovami „ty už prestaň a kontroluj sa“, uvedeným konaním jej nebolo spôsobené žiadne
zranenie,ktorébysivyžadovaloliečenieaobmedzenieobvykléhospôsobuživota,následneo02.55hod.
fyzicky napadol Ing. D. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., M. XXXX/X tak, že ho udrel pravou rukou
do ľavej časti hlavy - ucha, čím mu spôsobil zranenie pomliaždenie ušnice vľavo, prederavenie blanky

bubienka vľavo v dolnom prednom kvadrante, prevodovú poruchu sluchu, s obmedzením obvyklého
spôsobu života v trvaní najmenej 7 dní, obžalovaný sa následne opätovne pokúsil udrieť Ing. D. L.,
pričom v napádaní D. L. sa mu snažil zabrániť H. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, okres E.
F., ktorého udrel čelom do nosa a dvakrát sa ho snažil udrieť rukami, pričom utrpel zranenie, ktoré ho
neobmedzovalo v obvyklom spôsobe života, následne fyzicky napadol Ing. E. G., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XX/XX, D., okres F., ktorú udrel päsťou do priehlavku pravej ruky, ktorou si zakrývala oblasť

hlavy, pričom jej spôsobil opuch pravej ruky bez práceneschopnosti a snažil sa päsťou udrieť do hlavy
aj Ing. D. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. C. H. XXXX/XX, ktorý sa uhol, a tak ho len jemne udrel
do zadnej časti hlavy.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovaného odsúdil podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. k), l) Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)

mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Ing. D. L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti výroku o treste vyššie uvedeného rozsudku podal odvolanie obžalovaný K. R. prostredníctvom
zvoleného obhajcu písomným podaním zo dňa 14.12.2021, doručeným Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš dňa 14.12.2021. Podané odvolanie obžalovaný zdôvodnil nasledovne:Na hlavnom pojednávaní obžalovaný navrhol, aby mu bol uložený alternatívny trest a to peňažný
trest. Podľa názoru obhajoby je takýto trest vhodnejší a zároveň splní svoj účel. Cieľom ukladania
alternatívnych trestov je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude

pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade
uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje
potrebné k vedeniu riadneho života.
Využívanie alternatívnych trestov by sa malo v súčasnej dobe preferovať pred trestom odňatia slobody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom

obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o treste z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a následne sám postupom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému a to tak, že mu uloží primeraný peňažný trest
podľa § 56 ods. 2 Tr. zák.

K odvolaniu obžalovaného K. R. sa vyjadril prokurátor v rámci písomného podania zo dňa 18.1.2022,
doručeného Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19.1.2022:

Uložený trest za spáchanie dvoch prečinov považuje za správny a zákonný, a to i čo do druhu trestu, i
jehovýšky.Peňažnýtrestbyneodrážalzávažnosťprečinovspáchanýchobžalovaným,akoijehocelkový

postoj v prípravnom konaní.

Obžalovaný K. R. sa na verejné zasadnutie konané pred odvolacím Krajským súdom v Žiline nedostavil.
O termíne verejného zasadnutia bol upovedomený riadne a včas, upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia určeného na deň 4.5.2022 osobne prevzal dňa 29.3.2022. Obžalovaný svoju neúčasť

na verejnom zasadnutí ospravedlnil prostredníctvom obhajcu. Obžalovaný súčasne prostredníctvom
obhajcudoručilodvolaciemusúdupísomnúžiadosťokonanieverejnéhozasadnutiavjehoneprítomnosti
zo dňa 2.5.2022. Na verejnom zasadnutí prítomný obhajca obžalovaného a prokurátor navrhli verejné
zasadnutie vykonať v neprítomnosti obžalovaného. Senát odvolacieho súdu rozhodol o vykonaní
verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Na verejnom zasadnutí sa osobne zúčastnil obhajca obžalovaného. Obhajca obžalovaného aj na
konanom verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch. Totožne
s písomne podaným odvolaním obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a sám rozhodol o
uložení peňažného trestu obžalovanému. Prokurátor totožne s písomným vyjadrením navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný K. R.) podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť
prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, proti výroku rozsudku proti ktorému je prípustné (konkrétne proti výroku
o treste), oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaný v prítomnosti svojho
obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom pred okresným súdom vyhlásil, že je vinný so spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.

por. odpovedal spôsobom „áno“. Súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu uznesením podľa § 257 ods.
7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
uznal vinu za spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom
o náhrade škody.

Konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a fyzicky,verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že prvostupňový súd
pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona,
rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák. Správne u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (t.j. že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. k) Tr. zák. (dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu) a bez

zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti u obžalovaného pri prevahe poľahčujúcich okolností trest
odňatia slobody ukladal s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. Nakoľko obžalovanému trest ukladal za dva
trestné činy, ďalej tento obžalovaného správne ukladal ako trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., pričom
najprísnejšie trestným je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest
odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Aplikujúc už vyššie uvedené ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.
zák. (zníženie hornej hranice zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu)

u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na 6 mesiacov až 26
mesiacov. Uloženie úhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému vo výmere 8 (osem) mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov (pričom skúšobnú dobu
je možné určiť na 1 rok až 5 rokov) zodpovedá stavu veci a zákonu. Takto uložený trest považuje
aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako i

represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovaného dostatočne splní účel trestu. Uložený trest súčasne
v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery
obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Preto
zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v § 34 Tr. zák.

V danom prípade zásadám ukladania trestov a účelu trestu by nezodpovedalo uloženie peňažného
trestu obžalovanému, ako k takémuto záveru správne dospel už okresný súd, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti a osobu
obžalovaného na jeho prevýchovu a nápravu by nebolo dostatočným uloženie peňažného trestu
obžalovanému, ako to obžalovaný žiadal v konaní pred okresným súdom a následne v podanom

odvolaní. Na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného je v danom prípade nutné pôsobiť už trestom
odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, teda hrozbou výkonu trestu odňatia
slobody pre prípad porušenia podmienečného odsúdenia (nevedenia riadneho života v skúšobnej
dobe). V prípade tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovaného nejedná o ojedinelý a výnimočný
exces (vybočenie) z vedenia inak riadneho života. Z odpisu z registra trestov na obžalovaného, ako

aj s prihliadnutím na túto spáchanú trestnú činnosť, vyplýva, že obžalovaný je osobou so sklonmi
k opakovanému páchaniu násilnej trestnej činnosti úmyselnej povahy a obžalovaný už aj bol v
minulosti dvakrát uznaný vinným zo spáchania násilnej trestnej činnosti. Rozhodnutím Okresného súdu
Topoľčany, sp.zn. 2T/31/2004 zo dňa 14.4.2004 bol uznaný vinným z trestného činu výtržníctva podľa
§ 202 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 221

ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov, obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby odsúdený nebol. Ďalej bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany,
sp.zn. 2T/114/2011 zo dňa 27.9.2011, právoplatným dňa 27.9.2011, uznaný vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest 500,- Eur s náhradným trestom

odňatia slobody na 2 mesiace a v prípade tohto odsúdenia sa na obžalovaného rovnako hľadí, ako
keby nebol odsúdený. Je síce pravdou, že obžalovaný má obidve odsúdenia zahladené. V tejto
súvislosti je však potrebné dať obžalovanému do pozornosti, že ani zahladenie odsúdenia nič nemení na
skutočnosti, že obžalovaný v minulosti skutky spáchal. Za tohto stavu na ďalšiu prevýchovu a nápravu
obžalovaného je nutné pôsobiť už uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu, teda hrozbou výkonu trestu odňatia slobody pre prípad nevedenia riadneho života
v skúšobnej dobe. Obžalovanému už v minulosti bol za spáchanie násilnej trestnej činnosti uložený
peňažný trest (odsúdenie v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 2T/114/2011),
avšak je zrejmé, že u obžalovaného si takýto druh trestu dostatočne nesplnil svoj účel a dostatočne
neviedol k jeho prevýchove a náprave, keď obžalovaný neskôr spáchal ďalšiu násilnú trestnú činnosť,

za ktorú bol uznaný vinným v tomto trestnom konaní. Okrem osoby páchateľa, ktorá z vyššie uvedených
dôvodov plne odôvodňuje uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu, takýto druh trestu je v danom prípade odôvodnený aj povahou spáchanej trestnej činnosti, ktorá
spočívala vo fyzickom napádaní viacerých osôb, bez zjavného dôvodu, resp. keď takáto osoba bránilainú obžalovaným napádanú osobu, obžalovaný sa neštítil fyzicky útočiť ani na osoby ženského pohlavia
a jednému z poškodených dokonca spôsobil zranenia s obmedzením v obvyklom spôsobe života po
dobu najmenej 7 dní.

Krajský súd potom uzatvára, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď
obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu. V danom prípade pritom nebolo dôvodným ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktorého uloženie by bolo pre obžalovaného neprimerane prísnym, nakoľko v prípade

obžalovaným v minulosti spáchaných násilných skutkov sa jednalo o skutky staršieho dáta, súčasne v
prípade tejto žalovanej trestnej činnosti sa jedná o menej závažnú trestnú činnosť. Stavu veci a zákonu
zodpovedá aj výmera uloženého trestu odňatia slobody, ako aj dĺžka skúšobnej doby. U obžalovaného
nebolo na mieste uloženie trestu odňatia slobody na úplne dolnej hranici, nakoľko obžalovaný pred
spáchaním skutku neviedol riadny život (opakovane sa v minulosti dopustil skutkov protiprávneho
násilnéhokonania),nadruhejstranejeplnedôvodnýmukladanietrestuodňatiaslobodypridolnejhranici

trestnej sadzby osobitne vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovaným na hlavnom pojednávaní, menšiu
závažnosť trestnej činnosti, ako aj menej závažný následok a tiež osobu obžalovaného, ktorý má v
odpise z registra trestov dva záznamy o spáchaní menej závažnej trestnej činnosti z dávnejšej minulosti
a odsúdenia má zahladené, u obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca
okolnosť. Súčasne u obžalovaného je dôvodným určenie dlhšej skúšobnej doby ako na úplne dolnej

hranici v rozmedzí 1 až 5 rokov vzhľadom na v minulosti spáchané skutky protiprávneho násilného
charakteru. Určenie skúšobnej doby pri dolnej hranici je odôvodnené tým, že v prípade predchádzajúcich
odsúdení sa jedná o skutky staršieho dáta, obidve odsúdenia má obžalovaný zahladené a pokiaľ bol
obžalovanému v minulosti už uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu, obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil a tiež v prípade tejto trestnej činnosti sa jedná o

menej závažnú trestnú činnosť s menej závažným následkom. V ostatnom krajský súd v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorého dôvodmi sa v celom
rozsahu stotožňuje.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.