Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:1222200102.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu DMG MORI Czech s. r. o., so sídlom Ořechovská 195/1a, Dolní Heršpice, 619 00 Brno, Česká
republika, IČO: 25 575 503, zastúpený advokátom JUDr. Bc. Jánom Falathom, so sídlom Zochova 14A,
811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX J. O.,

o nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní
žalobcu a o odvolaní podanom advokátom JUDr. G. N. proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k.
6C/3/2022-276 z 2. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolanie podané dňa 1. marca 2022 advokátom JUDr. G. N. odmieta.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie J., obec J., okres J., a to konkrétne s:

(a) bytom č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí, v bytovom dome so súpisným číslom
XXXX, postavenom na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX,
vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXX/XXXXXX na
zastavaných pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX;
(b) bytom č. XX, vo vchode č. X, na X. poschodí, v bytovom dome so súpisným číslom

XXXX, postavenom na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX,
vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, nariadeniach
a príslušenstve bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXX/XXXXXX na
zastavaných pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX;
a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, záložného práva, nájomného práva, užívacieho práva, výpožičky

alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, obmedzenia alebo ťarchy,
a to až do okamihu, kedy ako prvá nastane niektorá z nižšie uvedených skutočností:
(a) právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci náhrady
škody medzi žalobcom a otcom žalovanej (v uvedenom konaní žalovaným) W.. I. C., narodeným dňa
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/Xe, D., XXX XX J., V. republika, toho času vedenej Krajským súdom v
Brne pod spisovou značkou 36Cm/77/2021;

(b) právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 3C/4/2022;(c) vystavenie písomného potvrdenia žalobcu, ktorého pravosť podpisu bude úradne osvedčená, že
akékoľvek a všetky pohľadávky žalobcu voči W.. I. C., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
Xe, D., XXX XX J., V. republika, V. republika, boli v plnom rozsahu uspokojené, a doručením tohto

potvrdenia žalovanej;
(d) právoplatnosť uznesenia súdu o zrušení tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a
žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pôvodne na Okresný súd Bratislava II dňa 7. januára

2022, ktorý z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Brezno považujúc sa za
miestne príslušný súd na rozhodnutie o návrhu žalobcu domáhajúceho sa ochrany svojich práv ako
veriteľa voči žalovanej, na ktorú boli prevedené nehnuteľnosti dlžníkom žalobcu, otcom žalovanej W.. I.
C. (ďalej aj „I. C.“), nar. XX.XX.XXXX. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
vyhovel po jeho posúdení podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), písm. d) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Z detailného opisu skutkových okolností

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca osvedčil svoj nárok, ako aj potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Žalobcom žiadaný rozsah a formulácia obmedzení s ohľadom na ním popísané okolnosti
sa javili súdu prvej inštancie ako vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Súd prvej inštancie uznal,
že dobu, po ktorú majú obmedzenia platiť bolo vhodné stanoviť variabilne, pretože týmto spôsobom

právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutnýrozsahazároveňnebudevytvorenýnenávratnýstav,nakoľkovprípade,ženastanejednazo
situácií predpokladaných vo výroku I. uznesenia, neodkladné opatrenie zanikne. Zmyslom nariadeného
neodkladného opatrenia je zabrániť žalovanej v prevode a zaťažení označených nehnuteľností pre
prípad vzniku práva veriteľa na uspokojenie jeho práva na peňažné plnenie voči otcovi žalovanej, voči

ktorému vedie žalobca na Krajskom súde v Brne spor o zaplatenie peňažnej pohľadávky pod sp. zn.
36Cm/77/2021.
1.2 Podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade prichádzalo do úvahy aj uloženie povinnosti
žalobcovi podať žalobu, ktorou by vo vzťahu k nehnuteľnostiam označeným v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uplatnil svoje práva. Žalobca avizoval v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia úmysel podať žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov (o odporovateľnosti), avšak po
podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal na Okresný súd Brezno žalobu o určenie
vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam dotknutým návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Konanie o určenie vlastníckeho práva je vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
3C/4/2022. Odporovateľnosť právneho úkonu predpokladá jeho platnosť. Ak žalobca uplatnil na súde

právo na určenie vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, je podľa názoru súdu
prvej inštancie vylúčená žaloba o neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasledujúce zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Určenie trvania neodkladného opatrenia je v kompetencii súdu aj
bez návrhu strany sporu. Namiesto uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu o určenie neúčinnosti
darovacích zmlúv a dohôd o zriadení vecného bremena z 09.09.2021 uzavretých medzi žalovanou

a jej rodičmi W.. I. C. a W.. P. C. v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia a obmedzenia trvania neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia
súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci určenia neúčinnosti darovacích zmlúv
a dohôd o zriadení vecného bremena z 09.09.2021 (uzavretých medzi žalovanou, W.. I. C. a W.. P.
C.) obmedzil súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu

o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C/4/2022.
1.3 Podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vytýkajúc nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku podal žalobca odvolanie proti tej časti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým obmedzil
súd trvanie neodkladného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo
o zastavení konania vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní vedenom na
Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C/4/2022 napriek tomu, že žalobca už v návrhu avizoval

podanie odporovacej žaloby a tejto svojej ambície sa nevzdal. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nebráni žalobcovi podať aj žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov. To, že žalobca
podal aj žalobu o určenie vlastníckeho práva je čisto vecou jeho uváženia a neznamená to, že žalobca
už iný typ žaloby nepodá. Zo znenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca osvedčil svojnárok aj existenciu obavy z ohrozenia exekúcie potenciálnym správaním sa žalovanej. Bolo primerané
a zákonné zabezpečiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikované nehnuteľnosti
súdnym opatrením až do skončenia všetkých konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie sa sám pasoval

do úlohy žalobcu, keď v rozpore s jeho vôľou za neho rozhodol, že iný typ žaloby než je podaná žaloba o
určenie vlastníckeho práva už nemôže byť podaná. Úlohou súdu je rozhodnúť spor, ktorý mu predostrie
žalobca a nie rozhodnúť o tom, ako sa spor bude vyvíjať. Žalobca má právo vybrať si z viacerých
možných žalôb. Formuláciou uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie určil
vývin sporu v rozpore s vôľou žalobcu. Súdu prvej inštancie neprináležalo právo posudzovať možnosť

kombinácie žaloby o určenie vlastníckeho práva a odporovacej žaloby, ale mal rešpektovať právne
panstvo žalobcu nad sporom a zaviazať ho povinnosťou podať odporovaciu žalobu do ním zvolenej
alebosúdomurčenejlehotyanechaťposudzovaniežalobyourčenievlastníckehoprávanasúd,ktorému
by táto žaloba napadla.
2.1 Žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a
to na žalobcom preferované pôvodné znenie navrhované v petite návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia alternatívne, aby trvanie neodkladného opatrenia v časti o trvaní neodkladného opatrenia pod
písm. b) výroku I. zmenil tak, že obmedzenia uložené rozhodnutím súdu budú trvať až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo zastavení konania vo veci určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C/4/2022 a zároveň
do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení konania vo veci určenia

neúčinnosti darovacích zmlúv a dohôd o zriadení vecného bremena z 09.09.2021 uzavretých medzi
žalovanou a W.. I. C. a W.. P. C. (okrem ďalších troch dôvodov zániku neodkladného opatrenia pod písm.
a/, c/ a d/). Žalobcovi nech je uložená povinnosť podať žalobu o určenie neúčinnosti darovacích zmlúv a
dohôd o zriadení vecného bremena zo dňa 09.09.2021 uzavretých medzi žalovanou, W.. I. C., W.. P. C.,
predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú a zriadenie vecného

bremena k nim a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2.2 Skutkový stav sa od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezmenil. Na Krajskom
súde v Brne stále nie je ukončený spor sp. zn. 36Cm/77/2021. Ak bude žalobca v tomto konaní
neúspešný, neodkladné opatrenie bude zrušené bez ohľadu na to, či už nastali ostatné skutočnosti
podľa pôvodného alebo navrhovaného znenia enunciátu. Ak bude žalobca úspešný, bude ďalšie trvanie

obmedzení v zmysle neodkladného opatrenia viac ako dôvodné. Žalobca žiada priznať náhradu trov
konania v celom rozsahu.

3. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal (v mene žalovanej) aj advokát I.. G. N.
s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

Svoje tvrdenie, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, čím je
založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. bližšie nezdôvodnil. Argumentoval
nesplnením zákonných podmienok pre rozhodnutie o vydaní neodkladného opatrenia podľa § 325
a nasledujúce Civilného sporového poriadku. Ani odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) Civilného
sporovéhoporiadkubližšierozvedenýnieje.Súdprvejinštanciedospelpodľatextuodvolanianazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ani odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že
žalobca osvedčil existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neobstojí
argumentácia súdu prvej inštancie, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca osvedčil,
keď žalovaná žiadnym spôsobom nevykonávala úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami,

ktoré by mohli mať za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo ich zaťaženie a
nebol ani osvedčený jej úmysel zbaviť sa majetku zaťaženého vecným bremenom - právom doživotného
užívania nehnuteľnosti rodičmi žalovanej. Žalovaná považuje darovaciu zmluvu za platný právny úkon
uskutočnený v čase, keď oprávnenie rodičov žalovanej ako vlastníkov nehnuteľnosti nebolo žiadnym
spôsobom obmedzené. Výkon vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka umožňuje

vlastníkovi nielen majetok vlastniť, ale s ním právne relevantným spôsobom aj nakladať. Darovanie
nehnuteľnosti bolo dôsledkom zdravotného stavu rodičov v súvislosti s vývojom pandémie COVID-19.
Darovanie nehnuteľností zo strany rodičov deťom je štandardným právnym úkonom a je vecou
náhody, že k jeho realizácii došlo v čase, keď sa žalobca ako veriteľa snažil zabezpečiť excesívnym
spôsobom svoju doposiaľ nejudikovanú pohľadávku. Ohrozenie práva navrhovateľa neodkladného

opatrenia musí byť reálne, chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou na nariadenie neodkladného, ako aj zabezpečovacieho opatrenia. Neobstojí
názor súdu prvej inštancie prezentovaný v bode 12 odôvodnenia uznesenia (že žalobca detailne opísal
skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, že existuje dôvodná obava, že otec žalovanej koná s úmyslomzbavovať sa majetku a aj preto predmetné nehnuteľnosti previedol na svoju dcéru - žalovanú), keď
W.. I. C. bol pre prípad vzniku povinnosti nahradiť škodu spôsobenú pri výkone funkcie štatutárneho
orgánu poistený s limitom poistného plnenia 30 000 000,- Kč. W.. I. C. tiež uzavrel zmluvu o poistení

zodpovednosti s poisťovňou D.A.S. Rechtsschutz AG, pobočka pre Českú republiku. Súd prvej inštancie
pri nariadení neodkladného opatrenia nevzal do úvahy skutočnosť, že tvrdená pohľadávka veriteľa je
v súdnom konaní uplatnená aj vo vzťahu k W.. C. ako ďalšiemu dlžníkovi, z majetku ktorého by mohla
byť uspokojená, čím je preukázané nesprávne právne posúdenie potreby nariadenia neodkladného
opatrenia súdom prvej inštancie.

3.1 Neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené ani z dôvodu, že súd prvej inštancie nepoznal
hodnotu nehnuteľnosti, teda nemohol posúdiť, či je navrhované neodkladné opatrenie primerané k
výške tvrdeného a nepreukázaného dlhu. Vo vzťahu k ohrozeniu pohľadávky veriteľa konštatoval, že
toto riziko je s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti minimálne a ujma spôsobená nariadením
neodkladného opatrenia žalovanej sa javí ako podstatne vyššia než obava z ohrozenia exekúcie
nejudikovanej pohľadávky na strane žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k zásahu do

práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru. Navrhol, aby odvolací súd konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastavil alebo zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu advokát JUDr. G. N. uviedol, že žalovaná má záujem na zrušení

uznesenia súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, ako bude znieť výrok rozhodnutia, či v nezmenenom
znení alebo odvolaniu žalobcu bude vyhovené.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (podanom advokátom v mene) žalovanej namietal, že odvolanie bolo
podané neoprávnenou osobou. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(sp. zn. III. ÚS 422/2018, I. ÚS 353/2018, I. ÚS 180/2019, III. ÚS 271/2018, IV. ÚS 342/2018 a rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/100/2019), z ktorých vyplýva, že v konaní pred
súdom nie je možné akceptovať plnomocenstvo nepredložené v origináli alebo vo forme elektronického
dokumentu autorizovaného splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente), pretože iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako
osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Pri posudzovaní právnych účinkov fotokópie splnomocnenia je
súdna prax jednotná, že jej nepriznáva žiadne právne účinky. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako
splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca a skutočnosť,
že advokát plnú moc prijal. Ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie, t. j. elektronického

podpísania za účelom zachovania právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia, jedinou
možnosťou je vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom
splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podoby podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente
tak, ako ju definuje § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Inak nie je možné úkony právneho zástupcu
považovať za úkony urobené osobou na to oprávnenou. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III.

ÚS 271/2018 judikoval s poukazom na ustanovenie § 125 C. s. p., že transformáciou listinného
dokumentu - splnomocnenia podpísaného sťažovateľkou - do elektronickej podoby (naskenovaním) bez
vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu, rovnako ako
pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia. Splnomocnenie (malo byť, ale nebolo)
dodatočne doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne. Z týchto rozhodnutí podľa názoru

žalobcu vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky považujú
vadu plnomocenstva spočívajúcu v nevykonaní zaručenej konverzie z listinnej formy plnomocenstva na
elektronickú formu za vadu, ktorú je možné subsumovať pod ustanovenie § 125 C. s. p.
5.1 Odvolanie žalovanej bolo elektronicky podpísané advokátskou koncipientkou C.. E. J.,
ktorá disponuje substitučným plnomocenstvom udeleným advokátom I.. G. N., ktorý disponuje

plnomocenstvom udeleným žalovanou. Plnomocenstvo pre advokáta I.. G. N. ako substitučné
plnomocenstvo pre advokátsku koncipientku C.. E. J. boli v oboch prípadoch predložené len
ako obyčajné kópie, t. j. naskenované listiny, ktoré sú len autorizované tým spôsobom, že sú
elektronicky podpísané a to dokonca oba len C.. E. J.. Tieto dokumenty však nie sú prevedené do
elektronickej podoby, t. j. v súvislosti s nimi nebola vykonaná zaručená konverzia z listinnej podoby na

elektronickú podobu, preto je potrebné považovať nedoloženie plnomocenstva v predpísanej forme za
neodstrániteľnú vadu podania, pre ktorú by mal odvolací súd odvolanie žalovanej odmietnuť ako podané
neoprávnenou osobou.5.2 V časti vyjadrenia s podnázvom „Argumentácia k odôvodneniu odvolania žalovanej“ žalobca
rozsiahlo popisuje, v čom spočíva podľa jeho názoru porušovanie povinností konať so starostlivosťou
riadneho hospodára W.. I. C. a vyjadruje sa k nárokom na náhradu škody voči W.. I. C. a ďalšej osobe

tvrdiac, že uzavretá poistná zmluva, na ktorú poukazuje žalovaná v odvolaní nemá vplyv na nároky
žalobcu, pretože rieši vzťah medzi žalobcom a poistiteľom, ale neslúži ako garancia, že žalobcovi bude
škoda spôsobená W.. I. C. z titulu poistenia nahradená. O uzavretí poistnej zmluvy W.. I. C. s poisťovňou
D. A. S. Rechtsschutz AG, pobočka pre ČR žalovaná dôkaz nepredložila.
5.3 K argumentácii žalovanej, že žiadnym spôsobom nevykonáva aktivity smerujúce k nakladaniu

s nehnuteľnosťami, ktoré by mohli mať za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
alebo k ich zaťaženiu poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov SR, ktoré v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nevyžadujú preukázanie úmyslu nakladať s vecou s odôvodnením, že ak by sa
vyžadovalo predloženie dôkazu o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou, aby mohlo byť návrhu
na nariadenie predbežného a neodkladného opatrenia vyhovené, návrh na nariadenie predbežného -
neodkladného opatrenia by stratil prakticky význam. Čakať na prejavenie ambície žalovanej nakladať

s nehnuteľnosťami je rizikové konanie. V takom prípade už môže byť neskoro a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia sa môže minúť účinku. Žalobca zdôrazňuje,
že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v súvislosti s majetkom osoby (žalovanej), ktorá sa
stala súčasťou už na pohľad podozrivých právnych úkonov, ktorými boli do jej výlučného vlastníctva
prevedené dva byty v meste, v ktorom ani nežije, bez protihodnoty a so zriadeným vecným bremenom

doživotného bývania a užívania v prospech jej rodičov v oboch bytoch. Rovnakého skutku sa chcel
dopustiť W.. I. C. pri byte nachádzajúcom v J., ktorý chcel previesť na druhú dcéru W. I. a zriadiť v ňom
prospech seba vecné bremeno. Krajský súd v Brne tento postup neaproboval a uznesením z 30. marca
2021 pod č. k. 36Cm/77/2021-23 nariadil predbežné opatrenie voči I. C., ktorým mu zakázal s bytom
v J. nakladať. Skutočnosť, že žalovaná je členka rodiny, ktorá sa účelovo snaží chrániť majetok I. C.

odporovateľnými právnymi úkonmi v spojení s okolnosťami, za ktorých boli uzatvorené, už sami o sebe
osvedčujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. K tvrdeniu žalovanej, že o kúpu bytu bude nízky záujem
z dôvodu jeho zaťaženia vecným bremenom žalobca uvádza, že ďalší nadobúdateľ nehnuteľnosti môže
byť pri ich nadobúdaní uzrozumený s úmyslom žalovanej a jej rodiny ukrátiť veriteľa (žalobcu) a preto mu
vecné bremeno nebude prekážať. Ak ďalší nadobúdateľ nehnuteľnosti nebude uzrozumený s úmyslom

žalovanej a jej rodiny ukrátiť veriteľa, vecné bremeno sa dá jednoducho zrušiť. Neobstojí preto obrana
žalovanej, že zriadené vecné bremeno na bytoch zabraňuje ich prevodu.
5.4 Žalovaná v odvolaní tvrdí, že je vecou náhody, že k realizácii právnych úkonov došlo v čase, keď
sa veriteľ - žalobca snažil zabezpečiť excesívnym spôsobom svoju doposiaľ nejudikovanú pohľadávku.
Ak mali žalovaná a W.. I. C. skutočne vôľu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú s

poctivým zámerom náhodou v čase, keď žalobca už uplatňoval svoje pohľadávky, mali žalobcovi pred
uskutočnením darovania poskytnúť primerané zabezpečenie jeho pohľadávky. V darovaní dvoch bytov
spolu so zriadením vecného bremena doživotného užívania k nim, hoci I. C. žije v J., je preukázaný
úmysel I. C. ukrátiť veriteľa a žalovaná sa rozhodla mu v tomto zámere pomôcť. Prevod vlastníckeho
práva k týmto bytom, v ktorých nežije žiaden z účastníkov zmluvy musí aj laik považovať za nepoctivé

konanie, ktoré vedie k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Za podstatné skutočnosti žalobca
označil, že I. C. začal vykonávať odporovateľné právne úkony už v čase, keď už veľmi dobre vedel,
že žalobca má vedomosť o škode, ktorú mu svojim konaním spôsobil a že má aj ambíciu túto škodu
si vymáhať, preto je úmysel I. C. ukrátiť veriteľa nesporný. Uvedené vyplýva napríklad aj zo žaloby
z 24.03.2021 a uznesenia Krajského súdu v Brne z 30. marca 2021, ktorým bolo I. C. predbežným

opatrením zakázané s bytom plne nakladať. Darovacie zmluvy boli uzatvorené až 09.09.2021.
5.5 Žalovaná sa snaží navodiť dojem, že nemá ambíciu nakladať s nehnuteľnosťami. V takom prípade
ju neodkladné opatrenie ani nemôže obmedziť, čo platí o to viac, že ide len o dočasné neodkladné
opatrenie a zanikne nahradením škody či už I. C. alebo ďalšou osobou, eventuálne vyplatením poistného
plnenia poisťovateľom.

5.6 Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že ak je už zabezpečený majetok len jedného zo solidárnych
dlžníkov, nie je potrebné zabezpečovať majetok ostatných solidárnych dlžníkov, keď veriteľ nemusí byť
so žalobou úspešný voči všetkým solidárnym dlžníkom. K námietkam žalovanej, že súd prvej inštancie
mal pred nariadením neodkladného opatrenia skúmať hodnotu nehnuteľností za účelom posúdenia, či je
navrhované neodkladné opatrenie primerané výške tvrdeného a nepreukázaného dlhu žalobca uviedol,

že nepovažuje za potrebné znalecky dokazovať odhadovanú hodnotu nehnuteľností z dôvodu, že takéto
dokazovanie pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia nie je účelné. Žalobca poskytol súdu
dôkazy o odhadovanej hodnote nehnuteľností predložením inzerátov s ponukami predaja nehnuteľností
v obdobných lokalitách s obdobnými vlastnosťami ako majú dotknuté nehnuteľnosti. Súd sídliaci vBrezne nepotrebuje znalecký posudok na zhodnotenie, že hodnota dvoch bytov v J. je primeraná na
zabezpečenie pohľadávky blížiacej sa k takmer 1 000 000,- €.

6. V replike na vyjadrenie (advokáta v mene) žalovanej k odvolaniu žalobcu žalobca opakuje dôvody
preukazujúce osvedčenie jeho nároku na náhradu škody voči I. C. a existenciu obavy, že exekúcia
bude ohrozená, ktorá je daná už samotným spôsobom darovania nehnuteľností. Žalobca zotrval na
názore, že žalovaná a jej rodičia kooperujú, popiera zmysel darovania nehnuteľností so zriadením
vecného bremena doživotného užívania prezentovaný žalovanou dožiť svoj život v mieste, kde sa

byty nachádzajú s tým, že ak by bol aj tento úmysel preukázaný, dočasné obmedzenie vlastníckeho
práva žalovanej deklarovaný zmysel darovania nehnuteľností nezmarí. Tvrdenie žalovanej, že súd prvej
inštancie neprimerane zasiahol do jej práv je tvrdením účelovým a ničím nepodloženým.

7. V odpovedi na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej advokát I.. G. N. poukazuje na ustanovenie
§ 82l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý

umožňuje doručiť súdu v elektronickej podobe prílohy podaní bez autorizácie podľa osobitného predpisu
s tým, že na takto predkladané prílohy sa ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii
nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za
potrebné. K tomuto vyjadreniu pripojil zástupca žalovanej zaručenú konverziu listinného dokumentu
plnomocenstva udeleného W.. P. C. advokátovi I.. G. N. dňa 23.02.2022. V osvedčovacej doložke

o zaručenej konverzii dokumentu v listinnej forme do elektronickej podoby je uvedený dátum a čas
vykonania zaručenej konverzie 2. máj 2022 o 8.37 hod. a rovnaký deň 2. mája 2022 o 14.24 hod.
bola vykonaná aj zaručená konverzia listinného dokumentu substitučného splnomocnenia udeleného
advokátom advokátskej koncipientke C.. E. J., ktoré bolo v listinnej podobe vyhotovené 1. marca 2022.

8. Krajský súd ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podľa § 329 ods. 1 C. s. p. môže súd rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania a vyhodnotiac odvolanie žalobcu za nedôvodné uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. I keď odvolanie žalobcu smerovalo len proti časti výroku uznesenia

súdu prvej inštancie a odvolací súd v súlade s § 379 C. s. p. preskúmal iba správnosť napadnutej
časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní, ktorými je podľa §
380 ods. 1 C. s. p. viazaný, pre zjednodušenie výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a zrozumiteľnosť
výsledku odvolacieho konania uviedol vo svojom rozhodnutí iba výrok „uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdzuje“, čo znamená, že rozhodnutie okresného súdu zostáva v nezmenenej podobe.

8.1 Odvolanie podané advokátom I.. G. N. v mene žalovanej podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietol.

9. Advokát I.. G. N. odvodzoval oprávnenie konať v mene žalovanej od plnomocenstva vyhotoveného
v listinnej podobe dňa 23.02.2022, obsahom ktorého je žalovanou udelené splnomocnenie I.. G. N. na
jej zastupovanie vo veci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne zabezpečovacieho

opatreniavedenéhonaOkresnomsúdeBreznopodsp.zn.6C/3/2022(okreminého),ktorébolosúčasne
s odvolaním dňa 1. marca 2022 predložené súdu len ako obyčajná naskenovaná kópia originálu plnej
moci.

10. Odvolací súd z aplikácie Register KS zistil, že odvolanie žalovanej bolo doručené Okresnému súdu

Brezno ako elektronický dokument prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Odvolanie bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom koncipientkou právneho zástupcu žalovanej advokáta I..
G. N.. K odvolaniu bolo priložené plnomocenstvo udelené W.. P. C. advokátovi I.. G. N. dňa 23.02.2022,
ktoré nebolo splnomocniteľkou podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ide o naskenovaný
dokument, nie elektronický dokument vytvorený podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente.

V deň 01.03.2022 doručil právny zástupca žalovanej do súdneho spisu ďalšiu kópiu plnomocenstva
z 23.02.2022, ktorým W.. P. C. splnomocnila advokáta I.. G. N. na zastupovanie vo veci vedenej na
Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C/3/2022 aj substitučné plnomocenstvo udelené splnomocnencom
I.. G. N. jeho koncipientke C.. E. J. dňa 01.03.2022, ktoré zaručeným elektronickým podpisom podpísala
splnomocnenkyňa koncipientka právneho zástupcu žalovanej C.. E. J.. Žiaden z týchto dokumentov v

listinnej podobe nebol transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu postupom podľa
§ 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente. Totožné substitučné plnomocenstvo ako bolo súdu prvej
inštancie predložené už 1. marca 2022 bolo doručené do súdneho spisu aj 23.03.2022 opäť podpísanézaručeným elektronickým podpisom C.. E. J. bez osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii listinného
dokumentu do elektronického dokumentu.
10.1 Po vyjadrení žalobcu k odvolaniu podaného advokátom I.. G. N. v mene žalovanej a vznesení

námietok k procesným vadám tohto odvolania vyzval Okresný súd Brezno právneho zástupcu žalovanej,
aby súdu predložili plnú moc na zastupovanie žalovanej v listinnej podobe (originál) alebo elektronickej
podobe autorizované splnomocniteľom podľa § 23 zákona o e-Governmente alebo ak splnomocniteľ
nedisponuje možnosťou autorizácie, vykonal v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-
Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa

z listinnej podoby do elektronickej podoby a pripojil osvedčovaciu doložku. Z osvedčovacej doložky
žurnalizovanej na č. l. 478 spisu je zistiteľné, že listinný dokument plnomocenstvo udelené W.. P. C.
advokátovi I.. G. N. dňa 23.02.2022 bol transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu
dňa 2. mája 2022 o 8.37 hod. právnym zástupcom žalovanej I.. G. N.. Podľa osvedčovacej doložky
založenej v spise na č. l. 480 spisu bolo substitučné plnomocenstvo udelené splnomocnencom žalovanej
I.. G. N. advokátskej koncipientke C.. E. J. dňa 1. marca 2022 prevedené do novovzniknutého

elektronického dokumentu podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente tiež 2. mája 2022 o
8.42 hod. advokátom I.. G. N.. Nové substitučné plnomocenstvo, ktorým advokát I.. G. N. splnomocnil
advokátsku koncipientku C.. E. J. na zastupovanie klienta vo veci Okresného súdu Brezno sp. zn.
6C/3/2022 dňa 2. mája 2022 bolo prevedené do novovzniknutého elektronického dokumentu z listinnej
podoby podľa osvedčovacej doložky o zaručenej konverzii dňom 2. mája 2022.

11. Záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 271/2018 zo 17.
júla 2018, či uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 535/2018 z 15. novembra
2018, že v prípade transformácie listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného splnomocniteľom
do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom a vykonania zaručenej

konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu sa opiera o ustanovenie § 35 ods.
2 zákona č. 305/2013 Z. z., ktorý znie: „Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania
právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom
pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.“ Znamená to, že ak sa majú zachovať právne účinky
pôvodného dokumentu v listinnej podobe (originálu splnomocnenia podpísaného splnomocniteľom),

musí byť splnomocnenie predkladané súdu v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým
podpisom splnomocniteľa alebo musí byť vykonaná konverzia dokumentu v listinnej podobe do
elektronického dokumentu postupom podľa § 36 zákona o e-Governmente. Z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 535/2018, II. ÚS 231/2018, III. ÚS 271/2018, názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného vo veci sp. zn. 1Cdo/100/2019 (žalobca nesprávne

uvádza, že ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/100/2019; pod touto
spisovou značkou Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia
s textom: „Splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným
subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho
splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony

zástupcu urobené v mene zastúpeného. Pre účely dovolacieho konania bude preto potrebné s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2018 č. k. IV. ÚS
342/2018-17 predložiť dovolaciemu súdu udelené splnomocnenie buď v listinnej podobe (originál)
alebo v elektronickej podobe autorizovanej splnomocniteľkou podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o e-Governmente), keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu
splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou
autorizácie podľa § 23 zákona o e-Governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení
s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným
podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej a pripojením osvedčovacej doložky. Inak

nemôžedovolacísúdúkonyprávnehozástupcupovažovaťzaúkonyurobenéosobounatooprávnenou“,
ako to vyplýva z textu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn.
II. ÚS 394/2020 - poznámka odvolacieho súdu) vyplýva, že na elektronickú podobu splnomocnenia
treba aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 13. novembra 2018 sp. zn. III. ÚS 422/2018) a nepostačuje, tak ako tvrdí advokát I.. G. N.,

priložiť k podaniu adresovanému súdu plnomocenstvo ako prílohu bez autorizácie podľa § 82l ods. 4
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za prílohy uvedené v § 82l
zákonač.757/2004Z.z.jepotrebnépovažovaťprílohypreukazujúceuplatnenýnárokvkonaní,prípadne
obranu proti nemu, ktoré sa súdu nepredkladajú za účelom ich použiteľnosti na právne úkony akosplnomocnenie, ktorým sa súdu a ostatným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia
a jeho rozsah.

12. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 535/2018, aj
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2020 sp. zn. II. ÚS 348/2020 je vysvetlené,
že podľa § 92 ods. 1 C. s. p. splnomocnenie musí mať písomnú formu, táto písomná forma môže mať
listinnú alebo elektronickú podobu, na elektronickú podobu písomného splnomocnenia sa analogicky
aplikujúpravidlápreelektronickúpodobupodanívovecisamejvzmysle§125ods.2C.s.p.,čopovažuje

ústavný súd vzťahom na význam a procesné účinky zastúpenia za opodstatnenú požiadavku. Ústavný
súd v uvedených rozhodnutiach dôvodí, že z § 125 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že podanie vo veci samej
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak
(v ústavným súdom posudzovanej veci pod sp. zn. II. ÚS 348/2020) bolo splnomocnenie z 22. júla 2019

doručené súdu prvej inštancie mailom 25. júna 2019, ktoré nespĺňalo formálne náležitosti a ak nebolo
v dodatočnej lehote podľa § 125 ods. 2 C. s. p. doručené súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa § 23 ods. 5, § 35 a § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente, na splnomocnenie
z 22. júla 2019 sa neprihliada.

13. Vychádzajúc z názoru najvyšších súdnych autorít citovaných v predchádzajúcom texte odvolací
súd zhodne so žalobcom uvádza, že na plnú moc predloženú advokátom I.. G. N. Okresnému súdu
Brezno dňa 1. marca 2022 spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie vypracovaným v
mene žalovanej sa neprihliada z dôvodu, že toto splnomocnenie nebolo autorizované splnomocniteľkou,
nebola vykonaná zaručená konverzia dokumentu v listinnej podobe do novovzniknutého elektronického

dokumentu, ani v lehote 10 dní podľa § 125 ods. 2 C. s. p. nebolo podanie - splnomocnenie doplnené a
doručené súdu. Advokát I.. G. N. nebol v zmysle názorov najvyšších súdnych autorít, z ktorých odvolací
súd vychádzal, oprávnený podať odvolanie v mene žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie.
Zaručená konverzia listinného dokumentu - plnomocenstva udeleného W.. P. C. advokátovi I.. G. N. dňa
23.02.2022 bola uskutočnená podľa osvedčovacej doložky na č. l. 478 spisu až 02.05.2022 po tom, čo

originál plnomocenstva vyhotovením fotokópie tohto dokumentu stratil účinky a preto tento úkon nemôže
zhojiť nedostatok oprávnenia advokáta I.. G. N. podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
v mene žalovanej.

14. Odvolanie advokáta I.. G. N. odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. b) Civilného sporového

poriadku ako podané neoprávnenou osobou.

15. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo

právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, eventuálne nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podrobne popísal, akému nároku má
byť poskytnutá ochrana, z akého dôvodu sa dožaduje prioritne nariadenia neodkladného opatrenia a

svoje tvrdenia o budúcej pohľadávke smerujúcej voči prevodcovi nehnuteľností, ktorých sa návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia týka preukázal listinnými dôkazmi. Z uznesenia Krajského súdu v
Brne č. k. 36Cm/77/2021-23 z 30. marca 2021 vyplýva, že sa na Krajskom súde v Brne žalobca domáhal
voči W.. I. C., otcovi žalovanej zaplatenia čiastky 750 312,- € so zákonným úrokom z omeškania od
23.03.2021 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že od 30.11.2004 do 30.06.2020 vykonával Ing. I.

C.funkciukonateľažalobcu,ktorýboloprávnenýkonaťsamostatne.Poukončeníjehočinnostiaprevzatí
agendy novým manažmentom žalobcu bolo zistené, že žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami
neoprávnene a spôsobil mu škodu vo výške 750 312,- €. V tomto konaní sa žalobca domáhal voči Ing.
Jiří Marekovi aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému W.. I. C. povinnosť
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou v katastrálnom území D., obec J., V. republika vzhľadom na

to, že u príslušného katastrálneho úradu už prebiehalo konanie o bezodplatnom prevode nehnuteľností
na blízku osobu W.. I. C. so súčasným zriadením vecného bremena vo svoj prospech, z čoho žalobca
vyvodil, že sa jeho dlžník úmyselne zbavuje majetku s cieľom vyhnúť sa povinnosti nahradiť spôsobenú
škodu a zmariť budúci výkon rozhodnutia. Návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia Krajskýsúd v Brne vyhovel s odôvodnením, že nárok na zaplatenie čiastky 750 312,- € z titulu náhrady škody
spolu s úrokom z omeškania žalobca v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia osvedčil, rovnako tak chovanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa majetku,

ktorý odôvodňuje obavu žalobcu, že výkon rozhodnutia týkajúci sa žalovaného nároku vydaného v
konaní sp. zn. 36Cm/77/2021 môže byť ohrozený.
16.1 Vrchní soud v Olomouci uznesením sp. zn. 8Cmo/202/2021 z 9. novembra 2021 potvrdil uznesenie
Krajského súdu v Brne z 30. marca 2021 č. k. 36Cm/77/2021 majúc za to, že zo žalobcom tvrdených
osvedčených skutočností je bezo sporu zrejmé, že žalovaný Ing. I. C. svojím konaním spočívajúcom v

bezplatnomprevodesvojichnehnuteľnostívzbudzujeobavu,žebynáslednevýkonsúdnehorozhodnutia
vo veci sp. zn. 36Cmo/77/2021 mohol byť ohrozený.

17. Z uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 2C/35/2021-54 z 11. augusta 2021 odvolací súd zistil, že
nanávrhžalobcuDMGMORICzech,s.r.o.,sosídlomOřechovská195/1a,DolníHeršpice,61900 Brno,
Česká republika zriadil Okresný súd Brezno v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve žalovaného W.. I. C., nar. XX.XX.XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške
750 312,- €, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Brne pod sp. zn.
36Cm/77/2021. Záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti byt č. XX na 6. poschodí vo vchode č. X
bytového domu súpisného čísla XXXX a na byt č. XX na 8. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome
súpisného čísla XXXX postavenom na T. parcele č. XXXX/XX, na parcele T. č. XXXX/XX, na T. parcele

č. XXXX/XX a na parcele T. č. XXXX/XX a príslušenstve bytu a spoluvlastníckom podiele k pozemku
evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., obec J., okres J.. Skôr než kataster nehnuteľností
zapísal ťarchu podľa uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 2C/35/2021, previedol I. C. s manželkou
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie J. darovacou zmluvou na žalovanú, z
tohto dôvodu nie je na LV č. XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou spisu zapísané záložné právo v

prospech žalobcu na byte č. XX a XX vo vchode č. X bytového domu súpisného čísla XXXX v J..

18. Zmyslom a účelom nariadeného neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu bolo dosiahnuť,
aby sa pre prípad úspechu v súdnom spore pred Krajským súdom Brno pod sp. zn. 36Cm/77/2021
mohol uspokojiť z majetku patriacom I. C.. Zhodne so súdom prvej inštancie, ktorý trvanie neodkladného

opatrenia neviazal na budúci ešte nezačatý spor o odporovateľnosť právnych úkonov, ale na
prebiehajúce konanie na Okresnom súde Brezno o určenie vlastníckeho práva v prospech prevodcov
odvolací súd uvádza, že sledovaný účel je naplnený neodkladným opatrením v znení rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Ak vo veci sp. zn. 3C/4/2022 u Okresného súdu Brezno bude rozhodnuté spôsobom
podľa výroku napadnutého uznesenia, vyrieši sa tým platnosť právnych úkonov, ktorým mieni žalobca

odporovať.

19. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že obmedzením trvania neodkladného opatrenia (okrem
iných právnych skutočností) na právoplatnosť rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby alebo o zastavení
konania vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní u Okresného súdu Brezno

pod sp. zn. 3C/4/2022 sa súd pasoval do úlohy žalobcu a v rozpore s vôľou žalobcu za neho
rozhodol, že iný typ žaloby než je žaloba o určenie vlastníckeho práva už nemôže podať. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie nebráni žalobcovi podať žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa
§ 42a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ani v priebehu konania o odporovateľnosti právnych
úkonov požiadať o zabezpečenie nehnuteľností až do právoplatného skončenia toho konania. Neobstojí

argument žalobcu, že súdu prvej inštancie neprináležalo právo posudzovať možnosť kombinácie žaloby
o určenie vlastníckeho práva o odporovacej žaloby, ale mal rešpektovať právne panstvo žalobcu nad
sporom a zaviazať ho povinnosťou podať odporovaciu žalobu do ním zvolenej alebo súdom určenej
lehoty. Súd nie je nerozmýšľajúci stroj plniaci pokyny strán sporu. Súd prvej inštancie správne dôvodil,
že o tom, či je potrebné podať žalobu v určitej lehote vo veci samej, aký má byť predmet tohto konania,

medzi ktorými stranami má byť vedený spor o veci samej rozhoduje súd aj bez návrhu (§ 336 ods.
1, 2 C. s. p.). Žalobca tým, že podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
nadobudla žalovaná od I. C. a jeho manželky sám spochybnil platnosť právneho úkonu darovania,
na základe čoho už nemal súd prvej inštancie dôvod ukladať žalobcovi povinnosť podať na súd
žalobu o určenie neúčinnosti darovacích zmlúv a dohôd o zriadení vecného bremena, keď v zmysle

judikatúry všeobecných súdov a najvyšších súdnych autorít odporovať možno len platnému právnemu
úkonu. Zo spôsobu konania žalobcu sa javí, že odďaľovaním podania odporovacej žaloby aj podaním
odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v tomto konaní mieni žalobca dosiahnuť, aby o prípadnejodporovacejžalobe(napodaniektorejnepotrebujepríkazsúdu)bolorozhodnutéčonajneskôrvzhľadom
na stále neskončené konanie pred Krajským súdom v Brne pod sp. zn. 36Cm/77/2021.

20. Žalobca v odvolacom konaní neuspel. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania žalovanej. Úkony advokáta I.. G. N. uskutočnené v konaní v mene žalovanej
z dôvodu chýbajúceho plnomocenstva nepovažoval odvolací súd za úkony uskutočnené na základe
riadneho splnomocnenia, z tohto dôvodu za tieto úkony advokáta podľa názoru odvolacieho súdu
neprináleží odmena, ktorej úhrada by zaťažovala žalovanú. Ak odvolanie podané advokátom I.. G. N. nie

je odvolaním žalovanej, nevznikla jej poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalovanej tak v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod
č. 72/2018 je v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa strane, ktorej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy

nevznikli, náhrada trov konania nepriznáva. Odvolací súd majúc za to, že žalovanej v odvolacom konaní
žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).