Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27Csp/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220161
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2317220161.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739,
zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:
47 255 706, proti žalovanému: W. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Ž. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený JAVOR -
TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36
264 7502 o zaplatenie 723,14 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 723,14 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 723,14 eur od 10.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 723,14 eur s príslušenstvom a k náhrade trov predmetného konania. V podanej
žalobe žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, prostredníctvom ktorej
zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest
prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), zabezpečuje

pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Žalobca teda dopravuje plyn z miesta,
kde vstupuje do siete (vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (výstupné body), za ktoré
body sa považujú body oddeľujúce distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j.
hlavný uzáver plynu. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje
o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo
nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí že
plyn, ktorý odoberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn

patriaci prevádzkovateľovi siete. Rovnako ide o odber zemného plynu, ktorý patrí prevádzkovateľovi
v prípade odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu ako aj v prípade
odberu nemeraného plynu. Pre určenie množstva plynu, ktoré dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci
údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere nie je k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ
odoberá zo siete nemeraný plyn, nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ
daného odberateľa. Uvedené rovnako platí aj v prípade odberu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako aj v prípade odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku

neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. V
takýchto prípadoch dochádza k zmenšeniu majetkovej sféry prevádzkovateľa, t.j. žalobcu, pričom v
zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej len „zákon o energetike“),
je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Spolu snáhradou škody je odberateľ povinný v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike uhradiť
aj ušlý zisk. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom (znalecký
posudok bol vypracovaný znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia pod č. XXX/PL-

XXXX) konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber, je podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, považovaný za neoprávnený. Znalec konštatoval
a potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené iným
(inou plombou). Škoda bola vyčíslená na sumu 723,14 Eur a to v súlade s ustanovením § 82 ods. 4
zákona o energetike a s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 11.7.2016 žalovanému
vystavil daňový doklad č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016.
Žalovaný však uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal s
peňažným plnením do omeškania. Preto žalobca si v predmetnom konaní okrem vzniknutej škody
uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 27Csp/219/2017-31 zo dňa 9.1.2018, voči ktorému však
žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k. 27Csp/219/2017-46 zo
dňa 8.3.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci následne nariadil pojednávanie,
a to na deň 28.5.2018.

3. Žalovaný v podanom odpore cestou svojho právneho zástupcu poukázal na nedostatky znaleckého
posudku, ktorý žalobca priložil k podanej žalobe. Podľa žalovaného predložený znalecký posudok
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a je nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje
špecifikácia tvarovej a rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku na
plombetelesaplynomera.Zároveň zposudkunevyplýva,koľkoplombovacíchkliešťovmalvrozhodnom

období k dispozícii žalobca a z akého dôvodu neboli pri porovnávaní sporného a kontrolného materiálu
použitéodtlačkyvšetkýchplombovacíchkliešťov.Poukázalnato,žeznalecvposudkukonštatoval,žena
základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporé odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Avšak zo znaleckého posudku nevyplýva,
či znalec mal k dispozícii všetky kliešte, ktoré žalobca používal za účelom označenia plomby. Nie je

vylúčené, že odtlačky mohli byť vytvorené iným kliešťom, ktoré patrili žalobcovi, avšak znalec práve
tieto kliešte pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii. Rovnako z posudku nevyplýva,
aký odtlačok bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto a z uvedeného
dôvodu nie je možné vylúčiť, že v čase montáže sa na telese plynomera nachádzala plomba práve
so sporným odtlačkom, a ktorá plomba mohla byť vytvorená práve kliešťami žalobcu, ktoré kliešte

žalobca neposkytol znalcovi počas vyhotovenia znaleckého posudku. V posudku znalec konštatoval,
že nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka.
Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel znalec
k názoru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou. Znalec by podľa názoru žalovaného mohol konštatovať takýto záver len v

prípade, že by mal k dispozícii údajne „pôvodné zabezpečenie “ a údajnú „náhradnú plombu“ a tieto
by vzájomne porovnal. Avšak v danom prípade žalobca disponoval len plombou, ktorá bola v čase
odmontovania plynomera žalobcom osadená v kryte číselníka meradla. V časti týkajúcej sa údajného
poškodenia zaisťovacieho krytu číselníka v okolí plomby, žalovaný taktiež považuje znalecký posudok
za nepreskúmateľný, nakoľko znalec tu nešpecifikoval aké mechanoskopické stopy boli zistené a akým

predmetom boli vytvorené. Znalec iba všeobecne skonštatoval zistenie mechanoskopických stôp, ktoré
mali byť vytvorené predmetom - nástrojom. Žalovaný taktiež namietal aj to, že znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom, ktorý nie je dostatočne odborne spôsobilý urobiť záver o neoprávnenom
odbere plynu, a to pre jeho odborné zameranie, nakoľko nie je znalcom v odbore meracích systémov,
metrológie a skúšobníctva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnenú manipuláciu na

plynomeri, resp. nahradenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii inou plombou,
pričom žalovaný akúkoľvek manipuláciu s plynomerom, t.j. aj nahradenie pôvodného zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii inou plombou, popiera. Žalovaný má za to, že aj keby neoprávnený zásah bol
preukázaný, táto skutočnosť sama o sebe nemôže odôvodňovať nárok na zaplatenie žalovanej sumy.
Podľa názoru žalovaného je potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. Žalovaný sa nestotožňuje s

tvrdením žalobcu, že škoda vznikne vtedy, ak odberateľ odberá plyn meradlom, na ktorom boli porušené
zabezpečovacie prvky. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Zo
samotného znaleckého posudku nie je možno jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku
porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody spôsobenej žalovaným, ato buď neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, pripadne iným spôsobom. Za predpokladu,
že súd by vznik škody mal za preukázaný, žalovaný namieta správnosť jej vyčíslenia. Žalobca by ju
mal v prvom rade vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné,

má sa použiť spôsob, ktorý stanovuje vyhláška, prípadne typový diagram. Žalobca pri vyčíslení škody
žiadnymspôsobomnebraldoúvahyveľkosťpriestoru, vrámciktoréhomalbyťneoprávnenýodberplynu
uskutočnený, tepelno - izolačné vlastnosti nehnuteľnosti, technické zariadenie používané za účelom
vykurovania a pripadnú ďalšiu prítomnosť technických zariadení, ktorými sa mal uskutočniť údajný
neoprávnený odber plynu. Žalobca rovnako nebral do úvahy vonkajšiu teplotu vzduchu v rozhodnom

období. Nárok na náhradu škody má spĺňať kompenzačnú a preventívnu funkciu a nie sankčnú.
Avšak, ak výška fiktívnej škody, ktorá je vypočítaná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
sa zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu a zásahom do majetkových práv
neoprávneného odberateľa vychyľuje, ide o neprimeraný zásah do majetkových práv neoprávneného
odberateľa a je sankciou za neoprávnený odber. Čo však byť nemôže. Súd v danom prípade musí
zohľadniť okolnosti, ktoré môžu v maximálnej miere pomôcť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej

škody. Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov súd nedospeje v konkrétnom prípade k záveru, že
vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže byť
aplikovaný vykonávací predpis v tej časti, v ktorej by tak spôsobil neoprávnený zásah do majetkových
práv škodcu tým, že by vypočítaná výška škody plnila v prevažnej miere sankčnú a nie kompenzačnú
funkciu.

4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k uvedenému vyjadril cestou právneho
zástupcu podaním súdu doručeným dňa 24.5.2018. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu
k znalcovi Ing. Petrovi Leškovi a vypracovanému znaleckému posudku číslo XXX/PL-XXXX, tvrdenia
žalovaného v celom rozsahu namieta a popiera. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predložený

znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 Z.z., je
vypracovaný písomne, pričom obsahuje titulnú stranu, úvod, samotný posudok, záver, prílohy ako aj
znaleckú doložku. Súčasne má za to, že v posudkovej časti znaleckého posudku sú uvedené všetky
skutočnosti v súlade s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného ohľadom nepreukázania vzniku škody, žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci

sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, pričom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej
skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Podľa uvedeného

zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez
ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený
odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že

odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o
energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia
týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti za škodu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti

za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu,
ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.

Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (uznesenie NS SR sp. zn. XObdo/

XX/XXXX E. XX.X.XXXX, M.. E.. XCdo XX/XXXX E. XX.X.XXXX). Z judikatúry ktorú žalobca uviedol
vo svojom vyjadrení vyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa, kedy
odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda,porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa
samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto
zabezpečenie meradla porušili (uznesenie I. M. M.. E.. XCdo XXX/XXXX z 27.10.2009). Poukázal na

rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa, vydané v rovnakých veciach ako je vec prejednávaná, v
rámci ktorých bolo nároku žalobcu vyhovené, nakoľko bolo súdmi ustálené, že v prípade ustanovenia §
82ods.1písm.d)zákonaoenergetikeideoneoprávnenýodber,kdesaskúmaobjektívnazodpovednosť
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože tu dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu, čo sa
u žalobcu (distribútora) prejaví ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. K námietke žalovaného

ohľadom správnosti určenia výšky škody žalobca uviedol, že zo zákona o metrológii vyplýva, že
nie je možné použiť meradlo (resp. stav na číselníku meradla indikujúci spotrebu zemného plynu) v
situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o metrológii, nakoľko platnosť jeho overenia zanikla.
Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, že za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od
19.10.2015 do 23.6.2016 zemný plyn nespotrebúval, tento spotrebúval. Žalovaný rovnako ani netvrdí,
že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej

osobe, t.j. svojmu dodávateľovi zemného plynu. Súčasne žalobca zdôraznil, že pokiaľ platnosť overenia
meradla zanikla, dodávateľ zemného plynu vystaví svojmu odberateľovi zúčtovaciu faktúru za obdobie
neoprávneného zemného plynu, s množstvo spotrebovaného zemného plynu v objeme 0 m3. V takomto
prípade potom dochádza k spotrebe zemného plynu patriaceho žalobcovi - ide o plyn, prostredníctvom
ktorého žalobca zabezpečuje i vyvažovanie distribučnej siete, tak ako bolo uvedené už v žalobnom

návrhu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi.
Meradlo - plynomer č. XXXXXXXXXXXX je umiestené na verejne prístupnom mieste, na fasáde
nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca teda správne pristúpil k vyčísleniu škody v súlade so všeobecne
záväzným predpisom, a to s poukazom na ustanovenie 82 ods. 4 zákona o energetike (výška škody
spôsobená neoprávneným odberom plynu bola určená ako cena neoprávnene odobratého množstva

plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, nakoľko meradlo umiestené na odbernom mieste
žalovaného je umiestnené na verejne prístupnom mieste). Pokiaľ by nedochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu, a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ,
tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by
žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH. Súčasne

by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu a rovnako aj platbu
za prepravu a za distribúciu plynu. Žalobca vzťah medzi ním a žalovaným nepovažuje za vzťah
spotrebiteľský. V tejto súvislosti poukázal a zdôraznil, že vzťah medzi stranami sporu sa netýka dodávky
plynu (žalobca nie je zmluvným dodávateľom plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva,
ale o ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom

(mimozmluvná zodpovednosť žalovaného). Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára
zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, preto
žalobca má za to, že nemožno posudzovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako „zmluvný“ a v
dôsledku toho na tento vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Na pojednávanie konané dňa 28.5.2018 sa osobne dostavili právni zástupcovia strán sporu, ktorí sa
pridržiavali písomných podaní, ktoré v danej veci urobili. Súd na pojednávaní zamietol návrh žalobcu na
výsluchsvedka(znalca,ktorývypracovalpredloženýznaleckýposudok),nakoľkomalzato,ženavrhnutý
dôkaz nie je potrebný, a to v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko mal za to, že

pre rozhodnutie vo veci sú dostačujúce predložené listinné dôkazy, judikatúra a právne predpisy.

6. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu na podanej žalobe trvá,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že uplatnený nárok je dôvodný. Na meradle, ktoré zaznamenávalo
odber plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané taktiež.

Výška uplatnenej škody bola pritom vypočítaná spôsobom ustanoveným zákonom. Tieto závery
podporujú aj rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, na ktoré právny zástupca žalobcu poukázal už v
písomných vyjadreniach.

7. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť, nakoľko má

za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nepreukázal vznik škody a ani výšku škody. Uplatnenú sumu považuje za nepreskúmateľnú.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zápis zo dňa 23.6.2016
o vykonanej kontrole odberného miesta, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu,vyúčtovanieškodyzaodberzemnéhoplynu,znaleckýposudokč.XXX/PL-XXXXzodňa3.7.2016,

fotodokumentácia odberného miesta, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav veci:

9. Žalobca ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete, prostredníctvom ktorej zabezpečuje
distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest prepravnej

siete a vstupných mieste distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), vykonal dňa 23.6.2016 na
odbernom mieste žalovaného (XXX XX M., Ž. Č.. XX) kontrolu, pri ktorej bolo na meradle odberu
plynu (plynomer) zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené porušenie
bolo potvrdené aj znalcom Ing. Petrom Leškom, ktorý porušenie konštatoval vo svojom znaleckom
posudku č. 439/PL-2016, predloženom súdu ako listinný dôkaz. Z vypracovaného znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a

nahradené inou plombou. U žalovaného teda dochádzalo od 19.10.2015 do 23.6.2016 k odberu
plynu, ktorého spotreba (odber) bol meraný meradlom, porušeným neoprávnenou manipuláciou, a teda
dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a to v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetika. Tým žalobcovi vznikla škoda, nakoľko uvedeným odberom dochádzalo k zmenšeniu jeho
majetku, za ktoré objektívne zodpovedá žalovaný. Žalobca škodu riadne vyčíslil a žalovanému vystavil

daňový doklad č. 9000226100 znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016. Žalovaný
uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil.

10. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ

potvrdil.

11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12.Podľaods.3cit.ustanovenia,aknemožnovyčísliťskutočnevzniknutúškodunazákladeobjektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

13. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom
plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.14. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. (účinného a platného do 27.2.2017), platnosť overenia
určeného meradla zaniká, ak
a) uplynul čas jeho platnosti,

b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti,
c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie,
d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka,
e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia

značka.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.,(platnéhoaúčinnéhood1.2.2013),ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania, t.j. 10.1.2018 bola 0,00 % ).

18. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 27Csp/219/2017-111 zo dňa 28.5.2018, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol KS v
Trnave ako súd II. inštancie tak, že uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.9.2019 napadnutý

rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súdu I. inštancie uložil, aby
sa vysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne nedostatkov v znaleckom posudku a taktiež mu uložil,
aby doplnil dokazovanie ohľadne určenia výšky škody. Na základe uvedených záverov súdu II. inštancie
konajúci súd doplnil dokazovanie ohľadne otázky, či zo Znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX vyplývajú
skutočnosti, ktoré by zakladali vznik zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu.

Podľa názoru súdu je znalecký posudok dostatočným podkladom, na základe ktorého je možné
konštatovať, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu prostredníctvom
meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto konštatovanie
znalca je zachytené na str. 6 uvedeného znaleckého posudku, pričom podľa názoru súdu jednoznačne
postačuje na to, aby mohlo byť konštatované, že na odbernom mieste u žalovaného odchádzalo k

odberu zemného plynu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením. V rámci doplneného
dokazovania žalobca súdu predložil ďalšie listinné dôkazy a to vyjadrenie spoločnosti ELSTER s.r.o.,
ktorávyrobilaplombu,ktoroubolozabezpečenémeradlonaodbernommiestežalovaného.Zuvedeného
vyjadrenia spoločnosti ELSTER s.r.o. vyplýva, že vložky vyrábané do plombovacích klieští sú vyrábané
na CNC zariadenia a sú zhodné a taktiež pri používaní týchto vložiek nedochádza k zmene štruktúry a

vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi ani k posunutiu znakov. Takéto vyjadrenie spoločne so závermi
znaleckého posudku jednoznačne vyvracia námietky žalovanej strany, pretože z nich vyplýva, že
pôvodné vložky plombovacích klieští vyrobené spoločnosťou ELSTER s.r.o. a odtlačok na plombe ktorou
malobyťzabezpečenémeraciezariadenienaodbernommiestežalovanéhovykazujúobsahovú,tvarovú
a rozmerovú nezhodu špecifických znakov, sporných a kontrolných odtlačkov. Vzhľadom na predložené

dôkazy o presnosti CNC strojov je podľa názoru súdu nesporné, že odtlačky na plombe ktorou malo byť
zabezpečené meracie zariadenie na odbernom mieste žalovaného neboli vytvorené prostredníctvom
vložky plombovacích klieští, ktoré vyrobila spoločnosť ELSTER s.r.o.. Z uvedených dôvodov teda súd
považoval námietky žalovanej strany za vyvrátené a mal za jednoznačne preukázané, že na odbernom
mieste žalovaného dochádzalo v rozhodnom období k odberu zemného plynu prostredníctvom meradla,

na ktorom bolo porušené jeho zabezpečenie. Táto skutočnosť sama osebe bez ohľadu na to koho
konaním a akým spôsobom došlo k porušeniu zabezpečenia meradla zakladá hlavný predpoklad
zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu.19. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že žalovaný v období od
19.10.2015 do 23.6.2016 neoprávnene odoberal plyn, ktorého spotreba bola meraná meradlom, ktoré
bolo poškodené, čím spôsobil žalobcovi škodu na jeho majetku. V prípade žaloby o náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu dôsledne vychádzať z toho, podľa
akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody. V danej rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Vychádzajúc
z ustálenej rozhodovacej praxe (najmä uznesenie NS SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX E. XX.X.XXXX), ktorú

uviedol aj sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2018, súd konštatuje, že podľa uvedeného
zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu
na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber
plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období (t.j. od 19.10.2015 do 23.6.2016) odberal
plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Súd

na základe uvedených skutočností dospel taktiež k záveru, že v prípade žalovaného sú splnené aj
ďalšie predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu, pričom
zaujal jednoznačné stanovisko, že k vzniku škody došlo, pričom túto škodu ktorú je prevádzkovateľ
distribučnej siete oprávnený vymáhať je škoda skutočná, spočívajúca v odstránení protizákonného
stavu,ktorájepredstavovanáhodnotouneoprávneneodobratéhomnožstvazemnéhoplynu,pričomjeho

hodnota nameraná prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením nemohla tvoriť podklad pre
fakturáciu dodávateľa zemného plynu žalovanému. V prípade škody nejde podľa názoru súdu výlučne
o hodnotu odobratého plynu v zmysle platného cenníka, preto je potrebné za účelom stanovenia jeho
hodnoty použiť spôsob ustanovený zákonom, resp. pod zákonným predpisom, ktorým v tomto prípade
je Vyhláška Ministerstvo hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z.. Príčinnú súvislosť medzi neoprávneným

odberom zemného plynu a škodou je podľa názoru súdu vyvodiť zo zmenšenia majetku žalobcu, teda
v zmenšení množstva plynu v distribučnej sieti v dôsledku neoprávneného odberu, teda podľa názoru
súdu sú splnené všetky tri základné znaky pre vznik zodpovednosti žalovaného.

20. Súd taktiež posúdil námietky žalovaného, spôsobu výpočtu uplatnenej škody, pričom v tomto

prípade je potrebné poukázať na rozsiahlu a pomerne konštantnú prax súdov z ktorých vyplýva, že pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii škoda vznikla samotným odberom. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť
spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2018

sp. zn. XObdo/XX/XXXX publikované v zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod L. XX/XXXX. Čo sa
týka spôsobu výpočtu ktorý bol použitý aj v tomto spore žalobcom, je potrebné poukázať aj na uznesenie
ÚS SR sp. zn. R. Ú. zo dňa 30.11.2021 z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípadoch, akým je aj prípad
prejednávaného sporu nie je možné objektívne zistiť skutočné množstvo odobratého zemného plynu
(pretože k odberu dochádzalo prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením) je potrebné pre

vyčíslenie vzniknutej škody použiť výpočet úpravy v osobitnom právnom predpise, teda vo vyhláške MH
SR č. 155/2005 Z.z.. V prejednávanom spore žalobca spôsob ustanovený v uvedenom pod zákonnom
predpise použil, pričom voči konkrétnemu výpočtu uplatnenej škody neboli zo žalovanej strany vznesené
žiadne námietky.

21. Súd taktiež považuje za dôležité uviesť, že ak by pripustil argumentáciu žalovanej strany a nárok
uplatnený žalobcom by zamietol, vznikla by situácia, že žalovaný plyn v rozhodnom období skutočne
odoberal a za jeho dodávku nezaplatil dodávateľovi, nemusel túto úhradu realizovať ani v prospech
žalobcu, teda v uvedenom období by za dodaný plyn nezaplatil ani dodávateľovi, ani subjektu, ktorý je
oprávnený vymáhať vzniknutú škodu. Takéto rozhodnutie súdu by teda smerovalo k popretiu princípov

a zásad spravodlivosti.

22. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav ako aj v súlade so základným princípom
právnej istoty vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ustálenou judikatúrou NS SR
a rozhodovacou praxou súdov SR, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a

žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a oprávnene.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu
trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu, pričom súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.